Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-92-2019.pdf
PDF · 230.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach, IČO: 00397610, so sídlom v Košiciach, Vysokoškolská 4, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36604/2018/153 RK zo dňa 20.03.2019, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 12.03.2018 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu, predložil mu rovnopis znaleckého posudku č. 28/2016, 10/2014, denník obsahujúci záznamy o úkonoch znaleckej činnosti v období od 01.01.2015 do 30.06.2016 a aby sa vyjadril k podnetu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., označenému ako sťažnosť voči odbornému postupu znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach v znaleckom posudku č. 28 zo dňa 09.06.2016.
2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € za správne delikty podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2018 (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) spočívajúce v nasledovných skutkoch: I. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 28/2016, vypracovaného v Košiciach 9.6.2016, pre zadávateľa Peter Jarkovský - CORYN, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva uloženia vodovodného a kanalizačného potrubia“: a) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis vyhlášku č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá bola účinná len do 30.11.2009, keďže bola zrušená vyhláškou č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom ani z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k jeho použitiu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, b) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, hoci tento právny predpis sa svojím zameraním netýka predmetu skúmania znaleckého ústavu a navyše bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, c) na stranách 8 - 10 (časť posudok) uviedol ako podklady použité na porovnávanie celkovo šesť nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako parkovacie miesto, pričom vo výpočtoch nezohľadnil, že v prípade parkovacích miest sú predmetom nájmu aj spevnené plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, d) na strane 13 (časť posudok) uviedol „boli porovnávané tri faktory, ktoré špecifikujú - charakterizujú porovnávané pozemky (pozemky, pre ktoré sa vypočítava nájomné za prenájom) i porovnávané pozemky (pozemky, ktoré už boli prenajaté nájomnými zmluvami), sú to faktory: ekonomické, polohové a fyzické“, na čo nadviazal tým, že „hodnota jednotlivých faktorov bola zadávaná pomocou koeficientov, hodnota koeficientov bola stanovená empirickým odhadom“, z obsahu znaleckého posudku však nie je zrejmé, na základe akých úvah boli použité hodnoty jednotlivých koeficientov, keďže táto skutočnosť nie je bližšie odôvodnená, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, e) na strane 15 (časť posudok) uviedol „pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu v posudzovanom mieste sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce“, čím riadne neodôvodnil dôvod použitia predmetnej výšky straty, keďže zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce, automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, f) na strane 15 (časť posudok) pri výpočte bežného hrubého príjmu nesprávne vypočítal počet merných jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov 2 251 (m2) použil rozlohu dotknutej časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek (58 841,14 m2) a 26,14-násobne vyššiu hodnotu hrubého príjmu (1 538 107,40 EUR/rok) v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý príjem/MJ, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, g) na strane 15 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a na strane 16 (časť posudok) pri výpočte budúceho zníženého odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 2 251, čo zodpovedá tomu, že pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a nie všetky tieto parcely boli v čase ohodnotenia druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, h) na strane 16 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 40 %, avšak v tejto veci neuviedol odôvodnenie toho, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, i) na strane 16 (časť posudok) nesprávne vypočítal hodnotu bežného odčerpateľného zdroja OZBE, hodnotu budúceho odčerpateľného zdroja OZBU a hodnotu hospodárskej ujmy OZHU, keďže do výpočtu použil hrubý príjem dvakrát zohľadňujúci „priemernú nájomnú hodnotu“ a nesprávne vypočítané náklady spojené s dosiahnutím hrubého príjmu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, j) na strane 16 (časť posudok) neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, keďže z obsahu znaleckého posudku nie je možné určiť, z akého podkladu v tejto veci vychádzal, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
k) na strane 16 (časť posudok) vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil nesprávny počet merných jednotiek MJ 58 841,14 (m2) namiesto 2 251 (m2), čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, l) na strane 17 (časť posudok) pri výpočte bežného hrubého príjmu nesprávne vypočítal počet merných jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov 30 (m2) použil rozlohu dotknutej časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek (784,20 m2) a 26,14-násobne vyššiu hodnotu hrubého príjmu (20 498,99 EUR/rok) v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý príjem/MJ, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, m) na strane 17 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 30, čo zodpovedá tomu, že pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a ani pozemkom druhov zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, n) na strane 17 (časť posudok) stanovil odhadovanú stratu vo výške 10 %, čo vôbec neodôvodnil, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, o) na strane 17 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 30%, avšak v tejto veci neuviedol odôvodnenie, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, p) na strane 18 (časť posudok) neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, keďže z obsahu znaleckého posudku nie je možné určiť, z akého podkladu v tejto veci vychádzal, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, q) na strane 18 (časť posudok) vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil nesprávny počet merných jednotiek MJ 784,2 (m2) namiesto 30 (m2), čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, r) na strane 19 (časť záver) neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 1 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, s) na strane 20 (časť záver) neuviedol súčet všeobecných hodnôt so zaokrúhlením, ktorý sa uvádza aj slovom, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 3 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, t) medzi prílohy nezahrnul fotodokumentáciu, ktorá bola podľa úvodnej časti podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, u) vypracoval znalecký posudok prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania činnosti nemal postavenie znalca zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. II. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 1/2018, vypracovaného v Košiciach 10.01.2018, pre zadávateľa Peter Jarkovský - CORYN, vo veci „všeobecnej hodnoty vecného bremena ako ročnej odplaty (za obdobie jedného roka), práva uloženia vodovodného a kanalizačného potrubia na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v obci Prešov, kat. územie Prešov, zapísaných na LV č.: XXXXX zameraných geometrickým plánom č. 3/2016 zapísaných na LV č.: XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, zameraných geometrickým plánom č. 359/2017 na zriadenie vecných bremien - práva uloženia inžinierskych sietí na pozemkoch“: a) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis vyhlášku č. 79/1996 Z.z., ktorá bola účinná len do dňa 30.11.2009, keďže bola zrušená vyhláškou č. 461/2009 Z.z., pričom ani z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k jeho použitiu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, b) na strane 5 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis opatrenie č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, hoci tento právny predpis sa svojím zameraním netýka predmetu skúmania znaleckého ústavu a navyše bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške, c) na stranách 13 - 15 (časť posudok) uviedol ako podklady použité na porovnávanie celkovo šesť nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako parkovacie miesto, pričom vo výpočtoch ani nezohľadnil, že v prípade parkovacích miest sú predmetom nájmu aj spevnené plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, d) na strane 18 (časť posudok) uviedol „stav. ponuky prenájmu v lokalite. (odhad) koeficient = 0,50“, avšak neodôvodnil, na základe akých konkrétnych skutočností bol prijatý tento záver, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, e) na stranách 18 a 19 (časť posudok) zahrnul pri posúdení polohových faktorov medzi hodnotené pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, ale aj pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, hoci z analýzy polohy nehnuteľností na stranách 11 a 12 (časť posudok) vyplýva, že medzi týmito pozemkami existujú výrazné rozdiely, kvôli čomu ani nemohli byť správne zaradené do jednej skupiny, pričom vykonaný postup neodôvodnil, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, f) na strane 22 (časť posudok) uviedol „pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu v posudzovanom mieste sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce“, čím riadne neodôvodnil dôvod použitia predmetnej výšky straty, keďže zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, g) na strane 23 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 2 251, čo zodpovedá tomu, že pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a nie všetky predmetné parcely boli v čase ohodnotenia druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, h) na strane 23 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 40%, avšak v tejto veci neuviedol odôvodnenie toho, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, i) na strane 25 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 30, čo zodpovedá tomu, že pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58% zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a ani pozemkom druhov zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, j) na strane 25 (časť posudok) stanovil odhadovanú stratu vo výške 10%, čo vôbec neodôvodnil, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, k) na strane 27 (časť záver) neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 1 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
l) vypracoval znalecký posudok prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania činnosti nemal postavenie znalca zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia charakterizoval žalobcovi vytýkané nedostatky:
- aplikácia nepríslušných právnych predpisov ako podkladov na vypracovanie znaleckých posudkov - žalobca medzi použité právne predpisy zahrnul aj vyhlášku č. 79/1996 Z.z. (ktorá bola účinná len do 30.11.2009 a bola nahradená vyhláškou č. 461/2009 Z.z.), a opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktoré sa netýka predmetu znaleckých posudkov a bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z. Program HYPO, v ktorom boli uvedené neúčinné právne predpisy, slúži znalcom na uľahčenie ich práce, avšak v prípade chyby zodpovedá za chybu samotný znalec. Medzi použité právne predpisy majú byť zahrnuté jedine právne predpisy, ktoré boli reálne použité na zodpovedanie úlohy zadávateľa. V rozpore s povinnosťou znalca je uvádzanie právnych predpisov, ktoré neboli použité alebo ani nemohli byť použité, tak ako aj neuvedenie právnych predpisov, ktoré boli použité;
- porovnávanie pozemkov odlišného charakteru a nezohľadnenie spevnených plôch - žalobca uviedol ako podklady použité na porovnávanie šesť nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako parkovacie miesto; ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú miestne cestné komunikácie a chodníky. V zmysle § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke, cestné komunikácie ani chodníky nie je možné využívať na parkovanie, na ostatných spomenutých pozemkoch sa nachádza zeleň vrátane vzrastlých drevín, na ktorých nie je možné odstavovať vozidlá, pretože sú dopravne neprístupné, čiastočne ide aj o ornú pôdu. Porovnávacia metóda má význam len vtedy, ak ide o lokalitou aj využitím podobné pozemky, kde sú odchýlky len malé. Ohodnocované pozemky však neslúžia a ani nemôžu slúžiť ako parkovisko,
- neodôvodnenie zohľadnenia ekonomických, polohových a fyzických faktorov - z preskúmavaných znaleckých posudkov sa nedá zistiť, ktoré ekonomické, polohové a fyzické faktory boli zohľadnené v konkrétnom prípade. „Empirický odhad“ je nevyhnutnou súčasťou stanovenia všeobecnej hodnoty majetku, čo však neznamená, že pri jeho uplatnení nie je potrebné vymedzenie skutočností, z ktorých sa takáto úvaha odvíjala,
- nedostatky odôvodnenia hodnoty straty - žalobca sa vôbec nezaoberal, aký je záujem o prenájom konkrétnych pozemkov pri ich reálnom, nie hypotetickom spôsobe využitia. Oprava žalobcu, podľa ktorej nejde o pozemky v intraviláne, ale o stavebné pozemky, nie je žalovanému zrejmá, keďže skutočnosť, že ide o stavebný pozemok nevylučuje to, že ide o pozemok v intraviláne, práve naopak. Bez ohľadu na uvedené, o pozemok v intraviláne môže byť vysoký záujem, ale aj nízky záujem, sama osebe je takáto informácia len málo výpovedná. Vždy treba vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. V znaleckých posudkoch nie je odôvodnené ani to, prečo bola niekde použitá hodnota straty 15 % a inde len 10 %, Žalobca uviedol: “pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu v posudzovanom mieste sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce“, čím riadne neodôvodnil použitie uvedenej výšky straty, keďže zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom,
- nesprávny výpočet merných jednotiek a s tým súvisiace pochybenia - žalobca nesprávne vypočítal počet merných jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov použil rozlohu dotknutej časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek a 26,14-násobne vyššiu hodnotu hrubého príjmu v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý príjem/MJ. Nesprávne vypočítal aj hodnotu bežného odčerpateľného zdroja OZBE, hodnotu budúceho odčerpateľného zdroja OZBU a hodnotu hospodárskej ujmy OZHU, keďže do výpočtu použil hrubý príjem dvakrát zohľadňujúci „priemernú nájomnú hodnotu“ a nesprávne vypočítané náklady spojené s dosiahnutím hrubého príjmu. Žalobcovi tiež vytýkal, že vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil nesprávny počet merných jednotiek MJ 58 841,14 (m2) namiesto 2 251 (m2), resp. 784,2 (m2) namiesto 30 (m2),
- nesprávny výpočet dane z pozemkov - žalobca nesprávne použil ako základ dane hodnotu prislúchajúcu stavebným pozemkom a sadzbu miestnej dane pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Takýto postup však podľa žalovaného nemal byť zrealizovaný, keďže nie všetky pozemky spadali do zmienených kategórií (podľa zákona o miestnych daniach),
- nedostatky odôvodnenia obmedzenia z titulu závady - žalobca v znaleckých posudkoch uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 40 %, resp. 30 %, avšak neodôvodnil, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na výpočet,
- neodôvodnenie stanovenia úrokovej miery a stavu ponuky prenájmu v lokalite - žalobca v znaleckých posudkoch neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, a ani z akého podkladu v tejto veci
vychádzal. Žalobca vo vyjadrení k upovedomeniu uviedol, že úroková miera je odkazom v programe HYPO preberaná z internetovej stránky www.nbs.sk, a prevzal ju z prehľadu NBS ku dňu vypracovania znaleckého posudku (znaleckých posudkov), čo v čase vypracovania bola posledná hodnota. Ak znalecký ústav uvedie, že ide o odhad a ak v danej veci následne uvedie určitú hodnotu, nejde tu o odôvodnenie predpokladané právnou úpravu regulujúcou vykonávanie znaleckej činnosti. Znalecký ústav (údajne) vychádzal zo stavu ponuky prenájmu v lokalite, ale v znaleckom posudku neuviedol, o aké ponuky šlo, v čom sa predmetné pozemky líšili od ohodnocovaných pozemkov, nezabezpečil preskúmateľnosť formou priloženia príloh,
- zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny - žalobca zahrnul pri posúdení polohových faktorov medzi hodnotené pozemky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, ale aj pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, hoci z analýzy polohy nehnuteľností na stranách 11 a 12 (časť posudok) vyplýva, že medzi týmito pozemkami existujú výrazné rozdiely, kvôli čomu ani nemohli byť pozemky správne zaradené do jednej skupiny. Z analýzy vykonanej žalobcom vyplývajú viaceré odlišnosti, pri pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX je uvedené, že „pozemky sú v dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“, kým pri ostatných pozemkoch je uvedené „pozemky sú mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“. Napriek tomu je na stranách 18 a 19 znaleckého posudku č. 1/2018 pri faktore „infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ (zodpovedajúcemu koeficientu technickej infraštruktúry podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) uvedené, že bola zistená veľmi dobrá vybavenosť. Takýto záver je však v rozpore s analýzou týkajúcou sa pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX. Z analýzy polohy nehnuteľností vyplývajú aj odlišné informácie týkajúce sa intenzity využitia. Relevanciu nemá výhrada, podľa ktorej bolo zohľadnené, že pri pozemkoch zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX ide len o časti vyznačené geometrickým plánom. Z toho totiž nevyplýva, že analýza polohy sa líši od tej, ktorú znalecký ústav uviedol, analyzované pritom mali byť ohodnocované časti parciel, nie ich neohodnocované časti,
- neodcitovanie otázok zadávateľa - z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, Synonymického slovníka slovenčiny aj Slovníka slovenského jazyka vyplýva, že slovo „otázka“ je bežne používané v zmysle, ktorý pokrýva úlohu zadanú zo strany zadávateľa. Otázkou sa nerozumie výlučne opytovacia veta,
- nezaokrúhlenie všeobecnej hodnoty - neuviedol súčet všeobecných hodnôt so zaokrúhlením, ktorý sa uvádza aj slovom. Ministerstvo uznalo argumentáciu týkajúcu sa bodu 2 písm. l/ upovedomenia a upravilo výrok rozhodnutia. Rozhodujúcim bolo, že zaokrúhlený bol konečný výsledok, nie hodnoty, ktoré boli následne vynásobené číslom 20, spočítané a zaokrúhlené. Naopak, nemožno uznať argumentáciu k bodu 1 písm. s/ upovedomenia, keďže aj tu je potrebné zaokrúhliť všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty (spolu),
- nepriloženie fotodokumentácie,
- vykonanie činnosti prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname - vypracoval znalecký posudok prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania činnosti nemal postavenie znalca zapísaného v zozname. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018 predpokladom na zápis právnickej osoby do zoznamu je určitý počet znalcov - fyzických osôb zapísaných v odvetví alebo odvetviach daného odvetvia. Nemožno sa stotožniť so záverom žalobcu, že členstvo v tzv. pracovnej skupine znalcov je relevantné z hľadiska zápisu právnickej osoby do zoznamu, no keď ide o samotné vykonávanie znaleckej činnosti, za právnickú osobu ju môžu vykonávať i osoby nezapísané v zozname. Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc. je síce zamestnancom žalobcu, avšak v súvislosti s týmto právnym postavením nedochádza k žiadnemu preverovaniu toho, či je spôsobilý na vykonávanie znaleckej činnosti. Postavenie znalca nemá od 28. februára 2013. Žalovaný prízvukoval, že znalecké ústavy vykonávajú činnosť v najnáročnejších prípadoch uvedomujúc si rozdiel medzi činnosťou fyzickej osoby a právnickej osoby, ale aj za právnickú osobu vykonáva znaleckú činnosť fyzická osoba. Nie je možné, aby určitá osoba legálne vykonávala znaleckú činnosť pod „hlavičkou“ znaleckého ústavu, no ak by vykonala identickú činnosť ako fyzická osoba, šlo by o konanie samo osebe napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu. Vykonávaním činnosti nemôžu byť obchádzané ustanovenia o zápise do zoznamu. V tomto prípade fakticky ani nešlo o kolektívny úkon (čo nie je zakázané), keďže z obsahu znaleckých posudkov vyplýva, že ich vypracovala jediná fyzická osoba. Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc. tu nezohrával len úlohu konzultanta, resp. len člena širšieho kolektívu osôb podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého úkonu.
Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie poukázal na § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2018, z ktorého vyplýva, že páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje. Medzičasom nedošlo k zániku protiprávnosti žiadneho z pochybení vymedzených vo výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výške sankcie sa uplatní výklad v prospech účastníka konania, podľa pôvodnej právnej úpravy bolo možné uložiť peňažnú pokutu do 33.190,- €, podľa úpravy účinnej od 01.07.2018 možno uložiť pokutu vo výške do 20.000,- €, do úvahy pripadá i uloženie pokuty vo výške do 50,- € a upustenie od potrestania.
Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 muselo ministerstvo pri úvahe o druhu a výške sankcie, resp. sankcií zohľadniť povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob a dôsledky protiprávneho konania. Zohľadnená nemohla byť dĺžka protiprávneho konania, keďže tú možno posudzovať len v prípade trvácich iných správnych deliktov, medzi ktoré patrí napríklad spôsobenie prieťahov bez vážnych dôvodov alebo neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu. Keďže ide o iný správny delikt právnickej osoby, z tejto skutočnosti vyplýva, že sa nehodnotí ani otázka zavinenia.
Za málo závažné porušenia žalovaný vyhodnotil formálne nedostatky znaleckých posudkov (nemôžu mať dopad na vecnú správnosť a ani na preskúmateľnosť znaleckých posudkov), neodcitovanie otázok zadávateľa (keďže tie sú dohľadateľné v rámci úkonu znaleckej činnosti, či už v jeho úvode, alebo v prílohe), vypracovanie znaleckých posudkov prostredníctvom osoby nemajúcej právne postavenie znalca - fyzickej osoby (pretože išlo o činnosť profesora a bývalého znalca), nesprávny výpočet merných jednotiek a s tým súvisiace nedostatky, nezaokrúhlenie všeobecnej hodnoty. Uvedenie nepríslušných podkladov nemožno z hľadiska závažnosti porovnávať s použitím nepríslušných podkladov. Podklady, ktoré sú vymenované v znaleckom posudku a ktoré neslúžia alebo nemohli slúžiť na zodpovedanie odborných otázok, na ktoré bol znalecký posudok určený, spochybňuje celkovú úroveň znaleckého posudku. Postup znalca musí byť odôvodnený a musí k znaleckým posudkom pripojiť prílohy slúžiace na zabezpečenie preskúmateľnosti použitých vstupných údajov. Znalecké posudky musia byť vypracovávané tak, aby boli presvedčivé a aby ich (čiastkové) závery boli logickým vyústením popísaného postupu.
Spomedzi nedostatkov týkajúcich sa nepreskúmateľnosti, žalovaný posúdil ako najmenej vážne neodôvodnenie stanovenia úrokovej miery a nepriloženie fotodokumentácie. Výška úrokovej miery je spätne dohľadateľná, postup bol aspoň dodatočne odôvodnený v priebehu správneho konania, to isté platí aj o priložení fotodokumentácie.
Medzi závažné nedostatky žalovaný zaradil neodôvodnenie zohľadnenia ekonomických, polohových a fyzických faktorov, hodnoty straty, obmedzenia z titulu závady a tiež neodôvodnenie stavu ponuky prenájmu v lokalite. Porovnanie ekonomických, polohových a fyzických faktorov je rozhodujúce pre výpočet nájmu pozemku, no napriek tomu žalobca neuviedol, aké skutočnosti tvorili podklad pre odhad týchto hodnôt. Hodnotu straty určil bez toho, že by mal akékoľvek informácie o nájmoch zo zmienenej lokality (okrem parkovacích miest v inej časti mesta Prešov). Obmedzenie z titulu závady priamo vplýva na záver znaleckého skúmania, no ani napriek žalobca neuviedol, v čom malo obmedzenie spočívať a na báze čoho mu pripísal konkrétnu hodnotu. Neodôvodnil ani použitie odlišných hodnôt. Taktiež je vážnou vadou znaleckého posudku, keď došlo k odhadu stavu ponuky na trhu bez disponovania potrebnými informáciami.
Tieto skutočnosti je potrebné vnímať i v kontexte skutočnosti, že žiadna z oslovených vodárenských spoločností neeviduje uhradenie odplaty za zriadenie vecného bremena čo i len v porovnateľnej výške, ako stanovil žalobca všeobecnú hodnotu vecného bremena. V znaleckom posudku č. 28/2016 všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena stanovená určil vo výške 174,80 €/m2, resp. 138,81 €/m2 a v znaleckom posudku č. 1/2018 ide o sumu 167,54 €/m2, resp. 133,05 €/m2. Z vyjadrení vodárenských spoločností vyplýva, že maximálna výška odplaty, ktorú evidujú za zriadenie predmetného vecného bremena, je 40 eur/m2. Správny orgán netvrdí, že všeobecná hodnota vecného bremena bola zo strany znaleckého ústavu stanovená v neprimeranej výške. Ide o obrovské rozdiely, čo práve zvýrazňuje potrebu veľmi precízneho odôvodnenia postupu. Žalobca pri vypracovaní preskúmavaných znaleckých posudkov vôbec nepracoval so sumami, ktoré boli uhradené v obdobných prípadoch. Pri nezohľadnení spevnených plôch žalovaný v prospech znaleckého ústavu vyhodnotil, že aspoň dodatočne uviedol výpočet.
Ako závažné pochybenie žalovaný vyhodnotil aj zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny, ako bolo popísané v rámci odôvodnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, výsledkom zaradenia bolo, že pre všetky pozemky bola nesprávne stanovená hodnota faktora „infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ a faktora intenzity využitia.
Žalovaný dospel k záveru, že k najvážnejšiemu porušeniu povinností znalca došlo pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2018 (bod 2 výroku rozhodnutia). S poukázaním na § 37 písm. h/ Trestného zákona je žalobca sankcionovaný za konanie vymedzené v bode 2 výroku, konanie podľa bodu 1 výroku bolo vyhodnotené ako priťažujúca okolnosť, a per analogiam uplatnil § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa ukladá úhrnný trest.
Výsledkom zohľadnenia faktorov podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 nebolo upustenie od potrestania, keďže podľa § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 je základným predpokladom pre takýto postup priznanie a oľutovanie protiprávneho konania. V priebehu konania došlo len k priznaniu malej časti pochybení, no nevyhnutné by bolo priznanie všetkých zistených nedostatkov.
Do úvahy potom prichádzalo uloženie pokuty, zákazu výkonu znaleckej činnosti a vyčiarknutia zo zoznamu. K zákazu výkonu činnosti a vyčiarknutiu zo zoznamu ministerstvo uvádza, že ich uloženie by v tomto prípade nezodpovedalo výsledku zohľadnenia jednotlivých faktorov úvahy o druhu a výške sankcie, resp. sankcií.
V prospech žalobcu nemožno hodnotiť, že ide o jeho prvé sankcionovanie na tomto úseku správy, pretože o jeho vine už bolo rozhodnuté rozhodnutím ministerstva č. 36150/2017/153 zo dňa 08.03.2017, právoplatným dňa 24.03.2017. Znalecký posudok č. 1/2018 bol podaný až po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozhodnutia, znalecký posudok č. 28/2016 bol vypracovaný ešte skôr, čo bolo pri ukladaní sankcie nutné zohľadniť tak, aby nebola prekročená horná hranica sadzby pokuty (dodržanie zásady ukladania súhrnného trestu podľa trestného práva).
V neprospech žalobcu bolo vyhodnotené aj to, že došlo k nedostatkom vo viac ako jednom znaleckom posudku, navyše v každom znaleckom posudku bolo zistených viacero pochybení rôznej povahy, v niektorých prípadoch nešlo len o nízku závažnosť nedostatkov.
Ako vyplýva z uvedeného, síce zďaleka nejde o zanedbateľné protiprávne konania, ale čo i len dočasné obmedzenie vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu by bolo príliš prísne. V prospech účastníka konania bolo posúdené čiastočné priznanie a oľutovanie protiprávneho konania, ako aj to, že hoci bolo pri vypracovaní dvoch znaleckých posudkov zistené dopustenie sa viacerých nedostatkov, viaceré z nich nemali vysokú závažnosť. Žalovaný preto pristúpil k uloženiu pokuty, ktorú možno uložiť najviac do 20.000,- €.
Ministerstvo sa zaoberalo tým, či by mohlo mať uloženie pokuty likvidačný charakter, vzhľadom na čo na základe dostupných zdrojov posúdilo majetkové pomery žalobcu. Primeranosťou je v tomto kontexte potrebné chápať uloženie individualizovanej sankcie, ktorá má nelikvidačný charakter, no zároveň je spôsobilá naplniť funkcie správneho trestania (preventívnu, ako aj represívnu). Podľa informácií zapísaných v denníku, žalobca vypracoval v roku 2016 celkovo 49 znaleckých úkonov, v roku 2017 spolu 30 znaleckých úkonov a za rok 2018 boli do 14.12.2018 zapísané záznamy o úkonoch znaleckej činnosti končiacich pri čísle 41. Vo väčšine prípadov šlo o sumy rádovo vo výške stoviek eur, v deviatich prípadoch bolo priznané znalečné v rozmedzí 1.000 - 2.000 €, ani v jednom prípade nešlo o sumu presahujúcu 2.000 €. Za znalecký posudok č. 28/2016 zadávateľ priznal žalobcovi odmenu v sume 199,20 €, za znalecký posudok č. 1/2018 šlo o odmenu vo výške 441,56 €. Preto prípadné uloženie pokuty na hornej hranici sadzby, resp. v jej blízkosti, by malo pre žalobcu likvidačný charakter, keďže by predstavovalo značnú časť príjmov zo znaleckej činnosti počas kalendárneho roka. V prospech žalobcu vyznelo i to, že znalečné za dva preskúmavané znalecké posudky sa pohybovalo v rovine stoviek eur, pričom horná hranica sadzby pokuty je až 20.000,- €. Vzhľadom na uvedené žalovaný vychádzal z obmedzenej výšky hornej hranice sadzby (na jednu polovicu).
Na základe faktorov uvedených v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 žalovaný rozhodol o uložení pokuty vo výške 5.000 €, teda jednej polovice modifikovanej hornej hranice
sadzby pokuty. Nižšia pokuta nemohla byť uložená vzhľadom na fakt, že boli zistené aj závažné nedostatky odôvodnenia, a to v častiach, ktoré boli kľúčové pre stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena. Význam odôvodnenia bol v tomto prípade vysoký aj kvôli tomu, že stanovená všeobecná hodnota sa výrazne líši od zvyčajne (a aj maximálne) uhrádzaných súm, uhrádzaných ako odplata za zriadenie vecného bremena, ako aj kvôli tomu, že v znaleckých posudkoch bola stanovená všeobecná hodnota vecných bremien vo výške prevyšujúcej milión eur. Okrem toho, zistené boli aj rôzne nedostatky, ktoré boli síce posúdené ako málo závažné, a to hlavne kvôli nízkemu dopadu na záver znaleckého skúmania, no napriek tomu ide o chyby, ktoré sa nemôžu objavovať v znaleckých posudkoch, špeciálne nie v znaleckých posudkoch vypracovaných subjektom zapísaným do zoznamu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. Nesprávny výpočet miestnej dane a rôzne matematické chyby v znaleckej činnosti znaleckého ústavu vrhajú zlé svetlo na znalectvo ako také, keďže žalobca ako znalecký ústav má na starosti taktiež vzdelávanie budúcich znalcov, organizovanie odborných skúšok a ďalších vzdelávacích aktivít.
3. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 36604/2018/153 RK zo dňa 20.03.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 a rozklad žalobcu zamietol. Minister prejednal vec v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné, stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán precízne vymedzil vady znaleckých úkonov v napadnutom rozhodnutí a svoje úvahy a právnu kvalifikáciu náležite a preskúmateľne odôvodnil.
V rámci námietok o porušení zásad správneho konania a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalobca namietal rozpor s princípmi dobrej verejnej správy, pretože ministerstvo podnety na postup znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov pre súdne konania vo všeobecnosti odmieta, v jeho prípade však ministerstvo k prešetreniu pristúpilo. Druhostupňový správny orgán k tomu uviedol, že ministerstvo spravodlivosti je v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. (v znení účinnom do 30.06.2018) oprávnené vykonávať dohľad nad výkonom činnosti znalca a zároveň vybavovať sťažnosti na znalcov, okrem sťažností na ich postup v konaní v osobitnom režime (zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších prepisov). V predmetnom prípade ministerstvo vyhodnotilo podnet v režime § 29 zákona č. 382/2004 Z.z., a preto pristúpilo k vykonaniu dohľadu podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom do 30.06.2018. Pre úplnosť dodal, že inštitút sťažnosti v zákone č. 382/2004 Z.z. bol od 01.07.2018 zrušený. Prvostupňový správny orgán teda neporušil zákon č. 382/2004 Z.z. tým, že posudzoval postup znalca v konaní, pretože predmetom posudzovania sa stalo možné porušenie povinností znalca pri výkone jeho činnosti a nie jeho postup v súdnom konaní. Rovnako nie je pravdou tvrdenie, že ministerstvo odmieta podnety pokiaľ znalci vypracúvajú znalecký posudok v rámci súdneho konania, pretože sa predmetnými podaniami vždy zaoberá o čom svedčí aj jeho ustálená prax.
K námietke žalobcu, že sa mal pokúsiť vyriešiť vec zmierom, druhostupňový správny orgán uviedol, že je síce povinnosťou správneho orgánu pokúsiť sa o zmierne vybavenie veci, avšak len v prípade, ak to pripúšťa povaha veci. Zmiernym vybavením veci sa rozumie uzavretie procesnej dohody schválenej správnym orgánom, ktorej predmetom je vyriešenie určitých sporných otázok medzi dvoma alebo viacerými účastníkmi konania, ktorí majú protikladné postavenie. V predmetnej veci však vystupuje len jeden účastník konania (žalobca) a správny orgán, nemožno zásadu zmierneho vybavenia veci využiť. Preto je námietka neopodstatnená.
Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí nezohľadnil, že niektoré porušenia v posudku č. 28/2016 sa už v posudku č. 1/2018 neobjavujú, a že väčšina posudzovaných nedostatkov v oboch posudkoch je totožná, čo správny orgán vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Podľa ministra predmetná námietka nemôže obstáť. Prvostupňový správny orgán bol v zmysle analógie zásad trestného konania oprávnený za priťažujúcu okolnosť považovať viacnásobné spáchanie deliktov samostatnými znaleckými posudkami, a to v zmysle analógie § 37 písm. h/ Trestného zákona a s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010.
K otázke vykonávania znaleckej činnosti prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname znalcov druhostupňový správny orgán uviedol, že síce zákon č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 explicitne podmienku vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu len prostredníctvom subjektov, ktoré sú zapísané v zozname znalcov, neustanovuje, napriek tomu je nutné žiadať splnenie predmetnej
podmienky logickým výkladom ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. Ak by pripustil argumentáciu žalobcu, že každý zamestnanec znaleckého ústavu môže pod hlavičkou znaleckého ústavu vykonávať znaleckú činnosť (za predpokladu, že aspoň traja spoločníci, členovia, štátni zamestnanci alebo zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas v znaleckom ústave sú znalcami zapísanými v príslušnom odbore), argumentom ad absurdum by bolo možné dospieť k záveru, že znalecký úkon by mohla vykonať aj osoba, ktorá je v znaleckom ústave zodpovedná napríklad za účtovníctvo alebo prevádzkovanie alebo stráženie budovy znaleckého ústavu, ak je v zamestnaneckom pomere k znaleckému ústavu, čo však nezodpovedá účelu zriadenia znaleckého ústavu, ktorým je podľa zákona č. 382/2004 Z.z. vykonávanie znaleckej činnosti najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.
Žalobca trval na tom, že presne uviedol porovnávacie a porovnávané pozemky a presný výpočet hodnoty koeficientov, všeobecnej hodnoty, stav prenájmu v lokalite. Prvostupňový správny orgán sa s touto námietkou podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Prevzatie výpočtu iného znaleckého posudku síce právne predpisy nezakazujú, avšak pokiaľ z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, na základe akých úvah boli použité hodnoty jednotlivých koeficientov, je postup znalca nepreskúmateľný. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 musí posudková časť obsahovať popísaný postup, na základe ktorého sa znalec dopracoval k zodpovedaniu položených otázok, čo znamená, že povinnosťou znaleckého ústavu bolo uviesť minimálne to, ktoré skutočnosti a faktory vyhodnotil v prospech ktorého pozemku, čo viedlo k použitiu konkrétnej výšky koeficientu, aké podklady použil na porovnanie ponuky prenájmu v lokalite. Z daného znaleckého posudku však toto nie je zrejmé.
V posudzovaných znaleckých posudkoch nešlo primárne o výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, ale o stanovenie odplaty za zriadenie vecného bremena. V zmysle vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov, no nemôže ísť o pozemky, pri ktorých by analýzou boli zistené odlišnosti v rámci faktorov relevantných pre výpočet, k čomu však v danom prípade došlo - v rámci znaleckého posudku boli uvedené odlišné faktory dané tým, že pri pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. 13552 je uvedené, že „pozemky sú v dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“, kým pri ostatných pozemkoch je uvedené „pozemky sú mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“. Napriek tomu je na stranách 18 a 19 znaleckého posudku č. 1/2018 pri faktore „infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ (zodpovedajúcemu koeficientu technickej infraštruktúry podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) uvedené, že bola zistená veľmi dobrá vybavenosť. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že takýto záver je v rozpore s analýzou týkajúcou sa pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX. Z analýzy polohy nehnuteľností vyplývajú aj odlišné informácie týkajúce sa intenzity využitia. Žalobca teda nepreukázal odôvodnenosť zaradenia pozemkov do jednej skupiny.
Zdôvodnenie faktorov pri ohodnocovaných pozemkov, z ktorých vychádza určenie koeficientu, mal znalec uviesť už v znaleckom posudku, nie až v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Stanovenie straty vo výške 15% sa javí ako ničím nepodložený odhad znalca, čo môže vzbudzovať pochybnosti o odbornosti, správnosti a preskúmateľnosti jej určenia.
Prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia vo forme peňažnej pokuty plne rešpektuje početnosť a závažnosť protiprávneho konania účastníka konania. Podľa názoru druhostupňového správneho orgánu prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil uloženie sankcie, a to najmä s poukazom na rozsiahlu úvahu o výbere vhodnosti a primeranosti sankcie, zohľadňujúc aj majetkové pomery žalobcu a majúc na zreteli aj záujem chránený ministerstvom na riadnom výkone znaleckej činnosti.
II. Žaloba
4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36604/2018/153 RK zo dňa 20.03.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
5. Namietal, že žalovaný zasiahol do činnosti súdu, kedy počas súdneho konania a pred rozhodnutím súdu vo veci sám zhodnotil dôkaz - znalecký posudok (posudzujúc najmä jeho vecnú správnosť) so záverom, že je vypracovaný v rozpore so zákonom. Je bez akýchkoľvek pochýb, že odbornú stránku posudku posudzoval správny orgán teda niekto, kto nemá postavenie znalca. V súdnom konaní, ak chce súd poukázať na prípadnú rozporuplnosť záverov znaleckého posudku, spravidla to realizuje zákonnými postupmi - predvolaním znalca, kladením otázok na odstránenie nejasností, dopracovaním posudku, prípadne zadaním vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Tu sa tak nestalo z dôvodu ingerencie žalovaného v priebehu súdneho konania.
6. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho povinnosťou vyplývajúcou z § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) vyriešiť vec zmierne. Pod zmiernym vybavením veci žalobca mal na mysli, že nemá byť a nie je nevyhnutným prípadné zistenie porušenia povinnosti vyhodnotiť ako správny delikt a nemá byť a nie je nevyhnutným pri prípadnom zistení porušenia povinnosti ukladať sankciu rovnajúcu sa 100-násobku stanovenej základnej výšky pokuty. Napadnuté rozhodnutie je v tomto prípade neodôvodnené.
7. Závery žalovaného o porušení zákona viacerými znaleckými úkonmi považuje za nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na identickosť znaleckého posudku č. 1/2018 a znaleckého posudku č. 28/2016, keďže je preukázateľné, že pre účely súdneho konania vypracoval znalecký posudok z roku 2016, ktorý mohol byť použitý iba ako listinný dôkaz, takže po prijatí Civilného sporového poriadku bol pôvodný znalecký posudok dopracovaný (pri časti parciel došlo k zväčšeniu výmery) a v súlade s platnou právnou úpravou predložený do súdneho konania už ako súkromný znalecký posudok prakticky v totožnom znení a s totožnými závermi. O dvoch znaleckých posudkoch je preto možné hovoriť iba z formálneho hľadiska. Vecno-právne ide o totožnosť veci - totožnosť „správneho deliktu“ textom aj záverom. Väčšina posudzovaných „nedostatkov“ v oboch znaleckých posudkoch je totožná a zhodná, čím sa podstatne redukuje počet zistení. S ohľadom na totožnosť veci nemohlo dôjsť k spáchaniu dvoch a viacerých skutkov a nebolo dôvodné mu ukladať úhrnnú sankciu za zbiehajúce sa delikty. Žalobca ďalej namieta porušenie zásady ne bis in idem - keďže je za jednu vec stíhaný a postihnutý v skutočnosti dvakrát použitím priťažujúcej okolnosti a navýšením sankcie.
8. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca vidí aj vo vyhodnotení vykonania znaleckej činnosti prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname znalcov. Žalovaný správne uvádza, že zákon č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018 explicitne predmetnú podmienku vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu len prostredníctvom subjektov, ktoré sú zapísané v zozname znalcov neustanovuje. Žalobca poukázal aj na zákon č. 65/2018 Z.z., ktorý mal s účinnosťou od 1.7.2018 u znaleckých organizácií eliminovať dovtedy existujúcu možnosť vypracovávať úkony znaleckej činnosti prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca, čo sa prejavilo v doplnení § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. - znalecká organizácia je povinná vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov. V prípade postupnosti postavenia je znalecká organizácia o úroveň nižšie než znalecký ústav, pričom podľa dôvodovej správy sa navrhované znenie bodov 29 a 30 novely na znalecké ústavy ani nevzťahuje.
9. Žalobca ako znalecký ústav vznikol pred 01.07.2018, kedy tomuto po splnení zákonom stanovených podmienok boli zapísané všetky odvetvia odboru Stavebníctva, aj keď v zozname znalcov nemá zapísaných znalcov, ktorí by pokrývali všetky odvetvia odboru Stavebníctvo. Všetky odvetvia odboru Stavebníctvo má žalobca zapísané aj po 01.07.2018, zjavne z dôvodu, že novela zákona č. 382/2004 Z.z. (zákon č. 65/2018 Z.z.) ani v prechodných ustanoveniach neriešila postavenie znaleckých ústavov. Znalecký ústav nie je definovaný ako súhrn znalcov zapísaných v zozname, ale je tam dôraz na špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré si plní svoju funkciu v tej oblasti znaleckej činnosti, ktorú má zapísanú v zozname. Ďalej je zdôraznené, že vykonáva znaleckú činnosť vo zvlášť obťažných prípadoch, ktoré si vyžadujú osobitné vedecké posúdenie. Stavebná fakulta Technickej univerzity Košice má odborníkov a vedeckých pracovníkov pre všetky odvetvia odboru Stavebníctvo, takže znalecká činnosť je vždy vykonávaná odborníkom, resp. vedcom pre danú oblasť.
10. Žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že v znaleckom posudku č. 1/2018 sú jednotlivé koeficienty explicitne a detailne vypočítané v kap. 2.1.4 na stranách 17 až 20. Nachádzajú sa tam presné charakteristiky jednotlivých znakov porovnávacích aj porovnávaných pozemkov a presný
výpočet hodnoty jednotlivých koeficientov. Tým sú veľmi presne dokumentované odlišnosti pozemkov porovnávacích a porovnávaných teda aj ich využívanie. Žalobca poukazoval na to, že výpočet všeobecnej hodnoty nájmu v znaleckom posudku č. 28/2016 prevzal zo znaleckého posudku č. 10/2014, ktorý vypracoval Ing. Oetter - jeho znalecký posudok figuruje v posudzovanom znaleckom posudku ako podklad uvedený v bode 5.1 časti I. Úvod a aj na str. 13 v bode 2.1.4. znaleckého posudku. V znaleckom posudku Ing. Oettera metodika výpočtu neabsentovala a znalecký posudok žalobcu na znalecký posudok Ing. Oettera odkazoval dostatočným spôsobom. Vo všeobecnosti nie je možné do znaleckého posudku popísať podrobné postupy metodiky znalca - k uvedenému slúži zákonom upravené vysvetlenie znalca, ktoré je povinný realizovať na požiadanie. Stav ponuky v lokalite resp. v záujmovom území žalobca skúmal z verejne prístupných zdrojov uvádzaných na internete.
11. Podľa názoru žalobcu ťažko povedať, ako platnú právnu úpravu pre páchateľa priaznivejšiu (§ 37c ods. 4 druhá veta zákona č. 382/2004 Z.z.) žalovaný vo veci aplikoval, ak upriamil pozornosť na to, že „dôležité bolo, že podľa §17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30.6.2018 musí posudková časť obsahovať popísaný postup na základe ktorého sa znalec dopracoval k zodpovedaniu položených otázok ...“.
12. Zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny bolo realizované už v predchádzajúcom posudku Ing. Oettera č. 10/2014 a ústavu súdneho inžinierstva STU Bratislava č. 4/2017, na ktoré jeho znalecký posudok odkazoval. Okrem toho, analýza týkajúca sa pozemkov je len jedným z údajov v znaleckom posudku a je doplnená podrobným popisom podľa znakov porovnávania (17 znakov) pri výpočte konkrétnych hodnôt jednotlivých koeficientov. Pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX sú v tej istej lokalite, pričom medzi parcelami na LV č. XXXX a LV č. XXXXX (okrajové parcely) je 380m. Ak by niečo zo znaleckého posudku nebolo zrejmé alebo dostačujúce, bolo na mieste využiť inštitút vysvetlenia alebo doplnenia posudku, čo sa nestalo.
III. Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu odvolal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu, že musel konanie ukončiť zmierom. Žalobca totiž nezobral do úvahy slovné spojenie v § 3 ods. 4 SP „ak to povaha veci pripúšťa“. Podmienky pre upustenie od potrestania sú upravené v § 26 ods. 6 ZZTP v znení účinnom od 01.07.2018, pričom tie musia byť splnené kumulatívne a až následne je vecou úvahy správneho orgánu, či od uloženia sankcie upustí („od uloženia sankcie možno upustiť, ak“). Prvostupňový orgán sa na stranách 39 a 40 rozhodnutia zaoberal tým, či boli splnené podmienky upustenia od potrestania a jasne vysvetlil, že neboli splnené. 14. Žalobca si sám odporuje a odkazuje na také skutočnosti, ktoré celkom jasne svedčia v prospech toho, že nejde o identické znalecké úkony, keďže pri časti pozemkov došlo k zväčšeniu výmery. Okrem uvedeného, o rôzne znalecké posudky ide aj z dôvodu, že úkony majú rôzne čísla, rôzny počet strán, líši sa taktiež vymedzenie konania, ktoré správny orgán posúdil ako nezákonné. Skutočnosť, že časť vyhotovenia, a teda aj nedostatkov, je medzi úkonmi znaleckej činnosti zhodná, nevypovedá o tom, že ide o sankcionovanie za jedno a to isté konanie. Ak sa aj nedostatky vyskytli v skôr vypracovanom znaleckom posudku, nutne to neznamená, že musia byť prevzaté aj do neskôr vypracovaného znaleckého posudku. IV. Replika žalobcu
15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že v iných prípadoch boli sťažnosti a podnety jednej zo strán súdneho konania opakovane posudzované ako podnety na ochranu subjektívnych práv účastníka konania, no v tomto prípade tomu tak nebolo.
16. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.02.2022 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
18. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
19. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).
VI. Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
22. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak (písm. a/), riadne a v určenej lehote (písm. b/), účelne, hospodárne (písm. c/) a nestranne (písm. d/).
23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu (písm. a/), úvod (písm. b/), posudok (písm. c/), záver (písm. d/), prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku (písm. e/), znaleckú doložku (písm. f/).
24. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok
iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti "posudok".
25. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (ods. 1). Znalecký ústav najmä (a) zabezpečuje odborné minimum a špecializované vzdelávanie v príslušnom odbore v rozsahu a obsahu určenom ministerstvom, (b) poskytuje ministerstvu súčinnosť pri vykonávaní odbornej skúšky pre znalcov, overovaní odbornej spôsobilosti znalcov, kontrolnej činnosti, vzdelávacej činnosti, metodickej činnosti a konzultačnej činnosti (ods. 2).
26. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.
27. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: (a) písomné napomenutie, (b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, (c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, (d) vyčiarknutie zo zoznamu.
28. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.
29. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 za iný správny delikt možno uložiť (a) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe, (b) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, (c) vyčiarknutie zo zoznamu.
30. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 od uloženia sankcie možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie iného správneho deliktu, jeho spáchanie ľutuje a vzhľadom na povahu spáchaného iného správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho deliktu postačí na jeho nápravu.
31. Podľa § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.
32. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.
33. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 ministerstvo z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných správnych deliktov podľa tohto zákona.
34. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018 aj po 01.07.2018 ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán
vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
36. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3).
37. Podľa § 48 ods. 1 SP ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
38. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi za spáchanie správneho deliktu na úseku činnosti znalcov. Medzi účastníkmi je sporné zmierlivé vyriešenie veci, vykonanie znaleckých úkonov prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov a pochybenia v znaleckých úkonoch žalobcu, pri ktorých čerpal zo skôr vypracovaných znaleckých posudkov iných subjektov a odkazoval na ne.
39. Z hľadiska všeobecného rámca posudzovania správnych deliktov je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti SR z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti SR zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.), z ktorej vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
40. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.05.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 01.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi
vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc.
41. Správne orgány oboch stupňov správne aplikovali Dohovor aj judikatúru ESĽP v oblasti posúdenia trestného charakteru správnych deliktov a aplikovali aj trestné zásady na ukladanie sankcií.
42. Žalobca namietal, že žalovaný nedodržal ustanovenie § 3 ods. 4 SP a vec nevyriešil zmierlivo. Správny súd dáva do pozornosti okrem ustanovenia § 3 ods. 4 SP aj § 48 SP, ktoré je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, nie izolovane. Zmier je jedným zo spôsobov ukončenia správneho konania, a zároveň dispozitívnym právnym úkonom dvoch alebo viacerých účastníkov konania, teda subjektov o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v administratívnom konaní koná. V praxi ide vcelku o ojedinelú formu ukončenia správneho konania. Vo svojej podstate je to forma procesnej (dvojstrannej alebo viacstrannej) dohody o vyriešení rozporných otázok medzi účastníkmi. Keďže uzavretý zmier má procesné účinky rozhodnutia, zákon vyžaduje jeho schválenie správnym orgánom, v ktorom sa premieta súlad s právnymi predpismi a ochrana verejných záujmov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmier v správnom konaní nemožno uzavrieť medzi účastníkom konania a správnym orgánom a to ani vtedy, ak by účastník konania dobrovoľne uznal povinnosť, ktorá sa mu ukladá (táto možnosť by predpokladala existenciu právnej úpravy správnych / administratívnych dohôd, ktorú však Správny poriadok ani osobitný právny predpis aplikovaný v predmetnej právnej veci neobsahuje). Ak je účastníkom administratívneho konania iba jedna fyzická alebo právnická osoba, správny orgán musí vždy vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 46 a § 47 SP.
43. V predmetnej právnej veci ide o sankčné konanie, v ktorom vystupuje len jeden účastník konania
- žalobca - o ktorého vine za správny delikt sa koná, je preto vylúčené aplikovať ustanovenie § 3 ods. 4 druhá veta v spojení s § 48 SP. Administratívne konanie možno ukončiť zmierom len vtedy, ak to ustanovuje zákon a podmienky konania to dovoľujú; v sankčnom konaní ide len o jeden prípad vyriešiteľný zmierom, a to pri priestupku urážky na cti, kedy sa obvodný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť, tak ako to vyplýva z § 78 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zákone č. 382/2004 Z.z. a v Správnom poriadku však táto možnosť absentuje a zákon č. 372/1990 Zb. sa na predmetnú vec nevzťahuje. Správny súd preto považuje postup orgánov verejnej správy oboch stupňov za správny, ak nepostupovali podľa § 3 ods. 4 druhá veta v spojení s § 48 SP a vo veci meritórne rozhodli.
44. Správny súd sa následne zaoberal náležitosťami rozhodnutia o správnom delikte. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.06.2011).
45. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 05.11.2009).
46. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018, ktorým uložil žalobcovi pokutu za spáchanie správnych deliktov, podrobne v bodoch I. a II. výroku uviedol skutky,
ktorými sa žalobca dopustil správnych deliktov z hľadiska miesta, času a spôsobu ich spáchania, a ďalšími znakmi, vďaka ktorým sú skutky nezameniteľné s inými skutkami, čím správne orgány oboch stupňov predišli ich zámene, vylúčili prekážku litispendencie, dvojitý postih pre rovnaký skutok, prekážku veci rozhodnutej a určili tým aj rozsah dokazovania.
47. V prípade zodpovednosti právnickej osoby za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou právnickej osoby. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). Zákon č. 382/2004 Z.z. neupravuje žiadne liberačné dôvody týkajúce sa správneho deliktu v predmetnej právnej veci.
48. Žalobca namieta, že ak vypracoval znalecký posudok jeho zamestnanec, ktorý nie je znalcom zapísaným v zozname, jeho postup bol v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. Žalovaný s týmto názorom nesúhlasí.
49. Správny súd uvádza, že v prvom rade je potrebné zadefinovať znaleckú činnosť a kto ju môže vykonávať. Zákon č. 382/2004 Z.z. v ustanovení § 16 ods. 1 v znení účinnom do 30.06.2018 definoval znaleckú činnosť ako špecializovanú odbornú činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znaleckú činnosť teda vykonávajú znalci. Úkonmi znaleckej činnosti sú okrem iného znalecký posudok a jeho doplnok. Iná osoba ako znalec sa môže podieľať na vypracovaní znaleckého posudku len vtedy, keď ide o konzultanta z príslušného odboru, avšak len na posúdenie čiastkových otázok, ktoré sú potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku znalcom. Zodpovednosť za obsah úkonu znaleckej činnosti ako celku nesie znalec a znalec je zároveň povinný v znaleckom posudku odôvodniť opodstatnenosť pribratia konzultanta. Ďalšou možnosťou vypracovania znaleckého posudku inou osobou ako znalcom je situácia, keď v príslušnosť odbore nie je v zozname zapísaný žiadny znalec; o tento prípad však nejde.
50. Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., v čase vypracovania znaleckých posudkov nebol znalcom zapísaným v zozname, napriek tomu oba znalecké posudky vypracoval. V znaleckých posudkoch sa nenachádza odôvodnenie, či Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., bol pribratý ako konzultant na zodpovedanie len čiastkových otázok, čo je však povinnou náležitosťou znaleckého posudku podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. Preto možno usúdiť, že Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., nevypracoval znalecký posudok ako prizvaný konzultant, ale ako fyzická osoba nezapísaná v zozname znalcov.
51. Žalobca argumentuje, že nie všetci jeho zamestnanci musia byť nevyhnutne znalcami zapísanými v zozname znalcov; stačí ak je ako znalecký ústav zapísaný v zozname. Zákon č. 382/2004 Z.z. z hľadiska podmienok zápisu rozlišuje medzi znalcom - fyzickou osobou, právnickou osobou ako znaleckou organizáciou a právnickou osobou ako znaleckým ústavom.
52. Pre právnickú osobu ako znaleckú organizáciu platí, že ministerstvo ju zapíše do zoznamu, ak aspoň traja jej spoločníci, členovia, štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, prokuristi, zamestnanci v stálej štátnej službe, zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme alebo zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas sú znalcami zapísanými v príslušnom odbore a nie sú spoločníkmi, členmi, štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, prokuristami alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018). Zároveň však platí, že ministerstvo môže zapísať právnickú osobu len do toho odvetvia, v ktorom sú zapísaní jej znalci (ods. 1 písm. b/), čo explicitne upravuje § 6 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 aj po 01.07.2018.
53. Žalobca je v zozname zapísaný ako znalecký ústav. Znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.). Pre zápis znaleckého ústavu do zoznamu sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok určených
v § 6 ods. 1 a osobitných podmienok vyplývajúcich z § 19 (znenie účinné do 30.06.2018), medzi ktoré patrí aj určenie zodpovednej osoby za výkon znaleckej činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname ako znalec a zároveň musela byť jej spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu.
54. Podľa názoru správneho súdu aj v právnom stave účinnom do 30.06.2018 existovala jediná možnosť, že znalecký posudok spíše znalec, pretože ide o úkon znaleckej činnosti vykonávaný znalcami (§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.). Je pravdou, že znalecký ústav musel ako predpoklad žiadosti o zápis označiť aspoň troch svojich spoločníkov, členov, štátnych zamestnancov alebo zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas, ktorí sú znalcami zapísanými v príslušnom odbore a zároveň nie sú spoločníkmi, členmi alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018), no ide o predpoklady zápisu právnickej osoby ako znaleckého ústavu. Stále platilo, že znalecký ústav musel zároveň určiť zodpovednú osobu za výkon znaleckej činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname ako znalec a zároveň musela byť jej spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu (§ 6 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018).
55. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok vyhotovený znaleckým ústavom do 30.06.2018 mohol vyhotoviť len znalec v pozícii zodpovednej osoby za výkon znaleckej činnosti; v prípade, že sa podieľal na znaleckom posudku aj zamestnanec, ktorý nie je znalcom, vystupoval v pozícii konzultanta pre čiastkové otázky a jeho prizvanie musel znalec ako zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti v znaleckom posudku riadne odôvodniť. Takéto odôvodnenie v znaleckom posudku však absentuje, preto orgány verejnej správy oboch stupňov správne vyhodnotili, že znalecký posudok vypracovala fyzická osoba nezapísaná v zozname znalcov, a teda ide o pochybenie, ktoré odporuje ustanoveniam § 16 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018.
56. Ak aj žalobca poukazuje na novelizáciu zákona č. 382/2004 Z.z. realizovanú zákonom č. 65/2018 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2018 s tým, že podľa § 16 ods. 3 znalecká organizácia je povinná vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov, nič to nemení na závere uvedenom vyššie, že znaleckú činnosť mohol vykonávať len znalec a znalecký ústav na tento účel určoval zodpovednú osobu, ktorá bola zapísaná v zozname znalcov - § 16 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, ktorá mala znalecký posudok vyhotoviť a podpísať za znalecký ústav. Ak aj zákonodarca reagoval na nežiaduci stav v praxi, kedy znaleckú činnosť vykonávali aj neznalci, zavedením ustanovenia § 16 ods. 3 len expressis verbis vyjadril svoj úmysel, ktorý existoval aj skôr, no niektoré znalecké organizácie ho obchádzali. To však žalobcu nezbavuje zodpovednosti za správny delikt.
57. Žalobca sa ďalej odvoláva na skôr vyhotovené znalecké posudky Ing. Oettera č. 10/2014 a Ústavu súdneho inžinierstva STU Bratislava č. 4/2017, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku a odkazoval na ne. Práve v týchto znaleckých posudkoch bola popísaná metodika výpočtu a analýza týkajúca sa pozemkov a ich porovnávania. Správny súd uvádza, že nie je vylúčené, že znalecký ústav, znalecká organizácia alebo znalec - fyzická osoba čerpajú z iných znaleckých posudkov, je však na ich zodpovednosti, aby čerpali zo správne vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré zodpovedajú reálnemu stavu. Ak už v skorších znaleckých posudkoch bolo pochybenie pri porovnávaní pozemkov, neznamená to, že žalobca mal bez ďalšieho prebrať znalecký posudok aj v tejto časti. Nejde preto o ospravedlniteľný argument pre uvádzanie porovnaní pozemkov s rozdielnymi atribútmi: pozemky v dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.) vs. pozemky mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod. A to aj v prípade, že ide o susediace pozemky - uvedený atribút bez ďalšieho ešte nepredstavuje porovnateľnosť takýchto nehnuteľností; deliacim kritériom je najmä charakter a materiálne vybavenie nehnuteľnosti (pozemkov), susedstvo pozemkov môže byť len doplnkovou črtou. Správny súd preto hodnotí záver orgánov verejnej správy ako správny a vyplývajúci z logického uvažovania, ktoré podrobne vo svojich rozhodnutiach odôvodnili.
58. Žalobca namieta aj závery žalovaného o porušení zákona viacerými znaleckými úkonmi, pretože je daná identickosť znaleckého posudku č. 1/2018 a znaleckého posudku č. 28/2016. Správny súd s týmto názorom žalobcu nesúhlasí. V praxi je bežné, že jeden subjekt poruší rovnaké povinnosti vo viacerých úkonoch alebo časových sledoch, a to je potom predmetom vyhodnotenia deliktu ako pokračujúceho, trvajúceho alebo ako viacčinného prípadne jednočinného súbehu deliktov. Preto nie je pochybením, ak orgány verejnej správy oboch stupňov vyhodnotili porušenie ako viacčinný súbeh deliktov a zohľadnili tento aspekt pri ukladaní sankcie v zmysle trestných zásad ukladania trestov a použili absorpčnú zásadu. V predmetnej veci ide o dva samostatné znalecké posudky, pričom druhý z nich nie je označený ako dovysvetlenie prvého znaleckého posudku alebo doplnenie prvého znaleckého posudku. Totožnosťou skutku v súvislosti so zásadou ne bis in idem (avšak pri strete trestnoprávnej úpravy s úpravou správneho práva) sa zaoberal Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zolotukhin proti Rusku (sťažnosť č. 14939/03) a dospel k záveru, že totožnosť činu pre účely posúdenia aplikovateľnosti článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je daná tam, kde je daná totožnosť alebo aspoň podstatná zhoda faktov (teda konanie páchateľa). Pozornosť by sa tak mala zamerať na skutočnosť, či konkrétne relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa toho istého obvineného sú neoddeliteľne spojené v čase a mieste. Skutok je teda totožný vtedy, ak je založený na totožných alebo v podstate rovnakých skutočnostiach v rovnakom čase a v rovnakom mieste. Inými slovami, ide o súbor konkrétnych skutkových okolností zahrňujúcich rovnakého obvineného a nerozlučne spojených v čase a priestore, ktorých existencia musí byť preukázaná, aby mohlo dôjsť k odsúdeniu alebo začatiu trestného stíhania.
59. V predmetnej veci je miesto spáchania správneho deliktu ponímané ako znalecký posudok - žalobca však vypracoval dva znalecké posudky (č. 28/2016 a č. 1/2018) v rôznom čase (09.06.2016 a 10.01.2018). Uvedený sled udalostí naznačuje pokračovací delikt (dva skutky), pri ktorého sankcionovaní sa tiež uplatní absorpčná zásada, je teda vylúčené dvojité sankcionovanie žalobcu za ten istý delikt napríklad uložením dvoch pokút v administratívnom konaní. Ako už bolo uvedené, vylúčenie porušenia zásady ne bis in idem je zabezpečené presným popisom skutku vo výroku rozhodnutia, čo bolo v predmetnej veci dodržané. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in idem, lebo žalobca nebol za jednu vec sankcionovaný dvakrát či už v administratívnom konaní alebo v administratívnom a trestnom konaní.
60. Žalobca tiež spochybnil aplikáciu priaznivejšej právnej úpravy na jeho prípad. Správny súd uvádza, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 01.07.2018 je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.
61. Keďže žalobca vypracoval oba znalecké posudky pred 1.7.2018 (dňa 09.06.2016 a 10.01.2018), je potrebné na jeho prípad z hľadiska zodpovednosti aplikovať zákon č. 382/2004 Z.z. účinný do 30.06.2018. Podľa neskoršieho zákona sa postupuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie - k zmene skutkovej podstaty správneho deliktu z materiálneho hľadiska neprišlo: ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 zostalo v identickom znení v § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018; zmenilo sa len číselné označenie ustanovenia bez dopadu na skutkovú vetu. Preto orgány verejnej správy rozhodli o zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu správne podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2018 (§ 37c ods. 1 druhá veta citovaného zákona).
62. Iná situácia však nastala z hľadiska možného uloženia sankcie, pretože podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2018 bolo možné za správny delikt žalobcovi uložiť písomné napomenutie, peňažnú pokutu do 1.650,- € fyzickej osobe a do 33.190,- € právnickej osobe, zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka a vyčiarknutie zo zoznamu (§ 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.). Od 01.07.2018 je možné uložiť za spáchanie správneho deliktu sankcie: pokutu od 50,- € do 2.000,- € fyzickej osobe, od 50,- € do 20.000,- € právnickej osobe, zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka a vyčiarknutie zo zoznamu (§ 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018).
63. Priaznivejšou sankciou podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2018 v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je len pokuta, ktorej rozsah sa zmenil z 0 € až 33.190,- € na 50,- € až 20.000,- €. Z uvedeného dôvodu sa orgány verejnej správy správne zaoberali možnosťami uloženia sankcií od napomenutia po vyčiarknutie zo zoznamu a ustálili sankciu v podobe pokuty v sume 5.000,- €, pričom pri pokute vychádzali z priaznivejšej úpravy § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018.
64. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia je vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Rozpätie sadzby pokuty samo osebe pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej k charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 19-21/2000 zo dňa 31.05.2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2001).
65. Správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili uloženie pokuty v sume 5.000,- €, ich závery zodpovedajú trestnoprávnym zásadám ukladania sankcií, sú logické, nevybočujú zo zákonného rámca pokuty (50,- € až 20.000,- €) a sú primerané spáchanému správnemu deliktu. Správne orgány sa podrobne zaoberali aj možným likvidačným účinkom uloženej pokuty na činnosť žalobcu a správny súd sa s týmto vyhodnotením stotožňuje.
66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dohľadu ministerstva a vyhodnocovania podnetov na činnosť znalcov, správny súd poukazuje na § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, prípadne na § 27 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018. Dohľad ministerstva spravodlivosti nad činnosťou znalcov je teda kontinuálnou právomocou, ktorú ministerstvo môže vykonávať bez ohľadu na to, že úkon znaleckej činnosti (znalecký posudok) je alebo nie je dôkazným prostriedkom v konaní pred súdom. Ministerstvo totiž nehodnotí správnosť záverov znaleckých posudkov (to skúma súd, ak by bol znalecký posudok použitý v prebiehajúcom súdnom konaní), skúma preskúmateľnosť znaleckého posudku a s tým spojené odôvodnenie znaleckého posudku, formálne náležitosti znaleckého posudku a či bol znalecký posudok vypracovaný oprávneným subjektom. Sankcionovanie žalobcu v administratívnom konaní za chybne vypracované znalecké posudky si súd, v konaní pred ktorým bol taký znalecký posudok použitý ako dôkaz, vyhodnotí v rámci voľného hodnotenia dôkazov a do tejto jeho kompetencie žalovaný ani správny súd nezasahuje. Ak sa žalobca odvoláva na možnosť jeho vypočutia v prípade nezrovnalostí v znaleckých posudkoch, tieto vypočutia realizuje súd, v konaní pred ktorým bol znalecký posudok použitý ako dôkaz, nie správny súd ani orgán verejnej správy vykonávajúci dohľad nad činnosťou znalcov.
67. Správny súd preto uzatvára, že nemá pochybnosti o tom, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci a ustálili spáchanie správnych deliktov z hľadiska skutkových podstát vymedzených vo výroku prvostupňového rozhodnutia č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018. Teda že žalobca v dvoch znaleckých posudkoch nesprávne uviedol neúčinné právne predpisy, podľa ktorých mal postupovať, neuviedol postupy výpočtu všeobecnej hodnoty aj straty, porovnával rozdielne pozemky, neuvádzal otázky zadávateľa, nepredložil fotodokumentáciu ako podkladu pre vypracovanie znaleckých posudkov a znalecké posudky vypracoval prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá v tom čase nebola zapísaná do zoznamu znalcov. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu trovy ani nevznikli, keďže zaňho konajú jeho zamestnanci.
69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).