Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-18-2018.pdf
PDF · 127.92 KB
No categories available
6Co/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská č. 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, práv. zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Seberíniho č. 1, 821 03 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 1, IČO: 00 151 700, X./. B. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. J. Č.. XX, XXX XX I. U. R., o zaplatenie 782,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra 2016 č.k. 24C/142/2011-210, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 60,- eur titulom nákladov za vypracovanie znaleckého posudku spolu s úrokom z omeškania z tejto istiny, v tejto časti zrušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.12.2016, č.k. 24C/142/2011-210 a konanie z a s t a v u j e.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 722,25 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 722,25 eur od 30.12.2010 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,66%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby mu žalované 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili istinu vo výške 782,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 782,25 eur od 30. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 60,- eur od 05. 03.2011 do zaplatenia. Žalovaným 1/ a 2/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že dňa 09. 09. 2010 nastala škodová udalosť v G. I. U. R., na ceste I/61, konkrétne k poškodeniu čelného skla tak, že vodič F. (poškodený) jazdil s vozidlom V.: Q.-XXX E. po ceste I/61 v smere od Bratislavy, pričom spred ním idúceho vozidla V.: P.-XXX K. vodičky B. zo zadného kolesa odstrelil kameň, ktorý poškodil čelné okno na vozidle poškodeného. Ku škodovej udalosti boli prizvaní príslušníci OR PZ z Pezinka. Privolaní príslušníci spísali záznam o dopravnej nehode, vyhotovili fotodokumentáciu, z ktorej však jednoznačne nevyplývalo, či škodu spôsobila žalovaná 2/ prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná 2/ uviedla, že si nie je vedomá, že by z jej vozidla odstrelil kameň, ktorý by poškodil vozidlo jazdiace za ňou. Uvedenú vec riešila
telefonicky cez svoju poisťovňu, kde jej uviedli, že takúto vec by si mohol vymyslieť každý a odporučili jej, aby škodovú vec nehlásila na poisťovňu. Z oznámenia žalovanej 1/ mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že poškodený (právny predchodca žalobcu) odmietol pristaviť poškodené vozidlo na obhliadku. Z kalkulácie výšky škody zo dňa 14.12.2010, vypracovanej spoločnosťou J. P. P..D..G.., P. F. XX, XXX XX Q., ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku vyplynulo, že náklady na opravu vozidla zn. A. D. v opravovni J. N. P., D. XX, XXX XX Q. by činili 722,25 eur. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bolo osvedčenie o evidencii a kalkulácia nákladov na opravu. Poškodený D. F. - D.L si listom zo dňa 25. 01. 2011 uplatnil u žalovanej 2/ nárok na zaplatenie sumy 722,25 eur nakoľko mu žalovaná 1/ listom zo dňa 14.12.2010 odmietla poskytnúť poistné plnenie. Následne došlo dňa 14.08.2011 k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi I.. D. F. - D. (ako postupcom) a Poistnou udalosťou, s.r.o. (ako postupníkom). Podľa zmluvy mal postupca nárok na náhradu škody voči Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. za škodovú udalosť na motorovom vozidle postupcu zn. A. D. X, V.: Q. XXX E., ku ktorej došlo dňa 09.09.2010 a ďalej podľa zmluvy mal postupca nárok na náhradu škody aj voči vinníkovi tejto škodovej udalosti. Postupcovi vznikla podľa znaleckého posudku č. 29/2011 škoda na vozidle vo výške 722,25 eur. Cena za vypracovanie znaleckého posudku predstavovala 60,- eur. Pohľadávka tak predstavovala sumu 782,25 eur.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V prípade otázky, či žalovaná 2/ mohla dňa 09.09.2010 o 14.30 hod. spôsobiť prevádzkou motorového vozidla zn. N. N. vymrštenie kameňa, ktorým malo dôjsť k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle zn. A. D. P. V.: Q.-XXX E., súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnil nasledovne: “Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co/476/2014-124 zo dňa 27.08.2014 vyplýva, že žalovaná 2/ vymrštenie kameňa spod kolies svojho vozidla nemohla zaregistrovať. To znamená, že rozhodujúcou skutočnosťou, pre ustálenie vinníka, ktorým mal prevádzkou svojho vozidla spôsobiť poškodenie čelného skla na vozidle zn. A. D., nemohlo byť tvrdenie žalovanej 2./ o pripustení alebo o nepripustení vzniku škody, nakoľko žalovaná 2/ podľa názoru odvolacieho súdu nemohla mať vedomosť o tom, či svojou jazdou a s prihliadnutím na stav vozovky, mohla spôsobiť škodu na vozidle A. D.. Preto akékoľvek vyjadrenie žalovanej 2./ o pripustení škody je v tomto smere irelevantné. Majiteľ vozidla A. D. si však bol istý, že počas jazdy dňa 09. 09. 2010 po starej Seneckej ceste vyletel kameň práve spod vozidla žalovanej 2./, nakoľko v tom čase jazdila žalovaná 2/ pred vozidlom, ktoré viedol D. F.. Následne po vymrštení kameňa spod vozidla žalovanej 2/ a poškodení čelného skla na vozidle A. D., S. D. F. vysielať znamenia v podobe blikania a trúbenia za účelom, aby žalovaná 2/ zastavila so svojím vozidlom a aby došlo k spísaniu škodovej udalosti na vzorových tlačivách. Súd v tejto súvislosti zistil dve sporné skutočnosti. D. F. na pojednávaní uviedol, že kameň, ktorý vyletel spod vozidla žalovanej 2/, vyletel podľa pocitu poškodeného z pravej strany vozidla žalovanej 2/ s tým, že kameň bol veľký asi 3-4 cm a bol okrúhly. Keď došlo k nárazu, poškodený zaregistroval na čelnom skle prasklinu o veľkosti asi nad 5 cm. Naopak, žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že bola zaskočená, keď vzhľadom na malé poškodenie čelného skla o veľkosti menšej ako šošovica prišla od poškodeného faktúra vo vysokej sume. Poškodený teda tvrdil, že na čelnom skle bola prasklina o veľkosti nad 5 cm, pričom žalovaná 2/ uviedla, že prasklina mala veľkosť šošovice, čo predstavuje maximálne 0,7 cm. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil príslušnú fotodokumentáciu, súd nemohol bez pochybností ustáliť veľkosť praskliny na čelnom skle vozidla poškodeného, ktoré mala dňa 09.09.2010 spôsobiť svojím vozidlom žalovaná 2/. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo to, že podľa vyjadrenia D. F., sa žalovaná 2./ mala vo vozidle nachádzať asi sama, naopak, žalovaná 2./ na pojednávaní uviedla, že vo vozidle nebola sama, nakoľko v tom čase viezla svoju 85 ročnú matku. To, či sa vo vozidle žalovanej 2./ nachádzala ďalšia osoba je podstatnou okolnosťou, nakoľko ak by tomu tak bolo, mohla by ďalšia osoba objasniť bližšie okolnosti prípadu, najmä to, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi D. F. a žalovanou 2/. Matka žalovanej 2/ však nebola účastníčkou priestupkového konania, nepodala v ňom žiadne vysvetlenie a ani žalovaná 2/ polícii neuviedla, že v tom čase viezla svoju 85-ročnú matku. Výsluch matky žalovanej 2/ nenavrhla žiadna z procesných strán. S prihliadnutím na vek matky žalovanej 2/ a skutočnosti zistené v rámci priestupkového konania, nepovažoval súd jej výpoveď za potrebnú. Súd sa preto priklonil na stranu D. F., ktorý tvrdil, že žalovaná 2/ sa vo vozidle nachádzala pravdepodobne sama. Bez ohľadu na túto skutočnosť, žalovaná 2/ nemohla s istotou zaregistrovať, že by spôsobila poškodenie čelného skla na vozidle A. D.. Taktiež sa súdu javí ako málo pravdepodobné, aby D. F., vzhľadom na rýchlosť vozidiel jazdiacich v kolóne, mohol s istotou zaregistrovať veľkosť a tvar kameňa, ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Poškodený mohol nanajvýš zaregistrovať zvuk, v rámci ktorého došlo k stretu kameňa a čelného skla, avšak na to, ak vedel o aký konkrétny kameň sa jedná, by musel vidieť jednak kameň na ceste, jednak by musel vidieť aj to, ako vyletel kameň spod kolesa vozidla žalovanej 2/. D. F. uviedol, že podľa
jeho pocitu vyletel z pravej strany vozidla žalovanej 2/, pričom tento kameň na vozovke nevidel, a ani si nevšimol, či vozidlo žalovanej 2/ malo znečistené pneumatiky, resp. či na jej vozidle boli tzv. zásterky. Tvrdenie o tom, že dňa 09.09.2010 v čase o 14.30 hod. jazdila žalovaná 2/ so svojím vozidlom na starej Seneckej ceste, v ktorom sa pravdepodobne nachádzala sama a to pred vozidlom zn. A. D., U. D. F. počas jazdy zaregistroval zvuk, podľa ktorého mal spod kolesa vozidla žalovanej 2/ vyletieť kameň, ktorý D. F. nemohol vidieť a ktorý mal spôsobiť poškodenie čelného skla, nepostačovalo súdu na to, aby mohol bez pochybností ustáliť, že žalovaná 2/ nesie zodpovednosť za vznik škody a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo vozidle A. D. sa okrem D. F. nenachádzala žiadna iná osoba, ktorá by mohla potvrdiť to, čo tvrdil D. F..“
4. K otázke, aký bol rozsah a výška škody na čelnom skle motorového vozidla zn. A. D. X X.X R.- XD P. V.: Q.-XXX E., ktoré bolo dňa 09. 09. 2010 vo vlastníctve podnikateľského subjektu D. F.-D., s miestom podnikania P. Č.. XX, XXX XX Q., I.: XXXXXXXX, žalobca predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok Č.. XX/XXXX, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Eugen Németh, a v ktorom stanovil výšku škody na vozidle v sume 722,25 eur s DPH. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bolo iba osvedčenie o evidencii a kalkulácia nákladov na opravu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že osvedčenie o evidencii a kalkulácia nákladov na opravu nemohli predstavovať dostatočný podklad pre ustálenie výšky škody. V tejto súvislosti uviedol nasledovné: „Žalobca v rámci odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/142/2011- 103 zo dňa 06. 02. 2014 uviedol, že jednoznačne preukázal vznik škody, rozsah škody ako aj jej výšku a to: a/ na základe znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec pri výpočte výšky škody na základe osobnej obhliadky zdokumentoval aj rozsah poškodenia vozidla a do znaleckého posudku uviedol ,,2.9 Popis poškodenia vozidla: poškodené čelné sklo" (strana 7 posudku), a b/ obrazovým záznamom, zachyteným v znaleckom posudku a v priestupkovom spise. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co/476/2014-124 zo dňa 27. 08. 2014 vyplýva, že znalecký posudok, predložený žalobcom nepreukázal priebeh vzniku samotnej škody. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu a po opätovnom preskúmaní súkromného znaleckého posudku, predloženého žalobcom nemohol súd ustáliť rozsah a výšku škodu a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že znalecký posudok (č.l. 25-38) neobsahuje obrazový záznam, pokiaľ ide o poškodenie čelného skla na vozidle zn. A. D.. Súd preto tvrdenie žalobcu, uvedené v odvolaní voči rozsudku prvej inštancie o tom, že výška škody vyplýva z fotodokumentácie, zachytenej v znaleckom posudku (č.l. 108, piaty odsek), vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že znalec pri výpočte výšky škody na základe osobnej obhliadky zdokumentoval aj rozsah poškodenia vozidla, čo v znaleckého posudku uviedol pod bodom ,,2.9 Popis poškodenia vozidla: poškodené čelné sklo" (strana 7 posudku). Po preskúmaní obsahu bodu 2.9 v znaleckom posudku súd zistil, že znalec síce systematicky uviedol v znaleckom posudku bod 2.9 s názvom Popis poškodenia vozidla (č.l. 31), avšak z jeho obsahu vyplýva iba konštatovanie ,,poškodené čelné sklo" a to bez toho, aby znalec exaktne uviedol, na základe akých skúmaní dospel k takémuto záveru. Súd preto vyhodnotil takéto konštatovanie znalca ako nepreskúmateľné. Z obsahu znaleckého posudku teda jednoznačne nevyplýva, či za škodu nesie zodpovednosť žalovaná 2./ a taktiež nevyplýva preukázanie príčinnej súvislosti medzi jazdou žalovanej 2./ a vznikom škody na čelnom skle poškodeného. Pokiaľ ide o výšku škody, tá bola v znaleckom posudku vypočítaná prostredníctvom kalkulácie opravy a to dňa 14.12.2010, vypracovanej spoločnosťou J. P. P..D..G.., P. F. XX, XXX XX Q., z ktorej vyplýva, že náklady na opravu vozidla zn. A. D. by v opravovni J. N. P., D. XX, XXX XX Q. predstavovali sumu 722,25 eur.“ Nakoľko žalobca nepreukázal, aké náklady v skutočnosti vynaložil na uvedenie veci do pôvodného stavu, súd prvej inštancie nemohol ustáliť výšku škody len na základe kalkulácie opravy, uvedenej v znaleckom posudku.
5. K záverom rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom usmernil súd prvej inštancie zadovážiť fotodokumentáciu dvoch predchádzajúcich poškodení čelného skla a túto porovnať s fotodokumentáciou z nehody, súd prvej inštancie skonštoval: „Súd v tejto súvislosti vyzval žalobcu, aby predložil doklady, týkajúce sa výmeny alebo opravy čelného skla z predchádzajúcich dvoch škodových udalostí. Nakoľko žalobca takéto doklady a fotodokumentáciu nepredložil, nemohol súd požiadať znalca, aby porovnal rozsah a výšku škody na čelnom skle motorového vozidla zn. A. D. v rámci dvoch predchádzajúcich škodových udalostí so škodovou udalosťou zo dňa 09.09.2010, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že obrazový záznam aj napriek inému tvrdeniu žalobcu netvorí obsah súkromného znaleckého posudku, vypracovaného Ing. Eugenom Némethom. Z týchto dôvodov a z dôvodu legislatívnej zmeny (od 01. júla 2016 súd nariaďuje znalecké dokazovanie iba na návrh procesných strán - ust. § 207 ods. 1 C.s.p.), súd opätovne nevyzýval OR PZ Pezinok na predloženie obrazového záznamu z priestupkového konania. Súd síce dňa 27.04.2016 (č.l. 189) vyzval OR PZ Pezinok, aby mu doručil spis ČVS: ORP-P-171-PK,
avšak OR PZ Pezinok dňa 19.05.2016 (č.l. 196) doručil priestupkový spis, v ktorom sa obrazový záznam, nenachádzal, nakoľko sa mal nachádzať v počítači OR PZ v Pezinku pod súborom foto 2010, september 2010, Senec č. DN 235. Ani z výsledkov priestupkového konania nebolo možné ustáliť zodpovednosť žalovanej 2./ za vznik škody na čelnom skle poškodeného. Taktiež z úradného záznamu zo dňa 09.09.2010 vyhotoveného Okresným riaditeľstvom PZ v Pezinku, Okresným dopravným inšpektorátom, vyplýva, že obhliadka z miesta nehody ako aj náčrt neboli realizované, nakoľko vozidlá N. N.E. J. A. D. X sa nenachádzali na ceste I/61, kde došlo k poškodeniu čelného skla, ale nachádzali sa v I. U. R., na J. E..“
6. Ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky, spočívajúcej v nároku na zaplatenie sumy 782,25 eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie dodal: „veriteľ mohol svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému s tým, že s postúpenou pohľadávkou prechádzalo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 1, ods. 2 Obč. Zák.). Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Obč. Zák., podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 08. 2011 postačovalo, aby postupca identifikoval svoju pohľadávku predovšetkým údajom o predmete plnenia a o osobe dlžníka. Vymedzenie pohľadávky ako nároku na náhradu škody voči Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. za škodovú udalosť na motorovom vozidle postupcu zn. A. D. X, V.: Q. XXX E., ku ktorej malo dôjsť dňa 09. 09. 2010 s tým, že škodová udalosť bola poisťovňou vedená pod č. XXXXXXXXX a podľa znaleckého prostriedku č. 29/2011 vypracovaného znalcom Ing. Eugenom Némethom bola škoda vypočítaná vo výške 722,25 eur, považoval súd za dostatočne identifikovateľnú v tom zmysle, aby nedošlo k zámene s inou pohľadávkou. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovanej 1/, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorú dlžník neuznáva ako svoj dlh a ktorá nebola ako dlh uznaná právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu.“
7. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a právny názor odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie vzniku skutočných nákladov v sume 722,25 eur na uvedenie veci do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o tvrdenie poškodeného, že odmietol pristaviť motorové vozidlo za účelom vykonania obhliadky zo strany žalovanej 1./, pričom uviedol, že pri obhliadke chcel pracovník poisťovne vykonať zásahy do čelného skla, ktoré by spôsobili nepojazdnosť vozidla, a to až do doby definitívnej výmeny čelného skla, pričom zo strany pracovníka poisťovne bolo predbežne povedané, že poisťovňa škodu na vozidle aj tak bez súdneho sporu nepreplatí a z tohto dôvodu odmietol právny predchodca žalobcu neoprávnený zásah do vlastníckeho práva, súd prvej inštancie takéto tvrdenie vyhodnotil ako subjektívny názor D. F. na riešenie poistnej udalosti. Súd prvej inštancie toto vyhodnotil nasledovné: „V rámci šetrenia škodovej udalosti bolo právom žalovanej 1/, aby po ohlásení škody zo strany poškodeného a žalovanej 2/ vykonala všetky nevyhnutné úkony, ktoré bolo potrebné vykonať za účelom zistenia rozsahu a výšky škody. Ak v tejto súvislosti poškodený odmietol poskytnúť žalovanej 1/ potrebnú súčinnosť, nemôže tvrdiť, že žalovaná 1./ nemala záujem vec náležite objasniť a to bez ohľadu na predbežný subjektívny názor neznámeho pracovníka poisťovne o malej šanci poškodeného na poskytnutie poistného plnenia. Bolo vecou poškodeného, či pre prípad poškodenia čelného skla uzatvorí havarijne poistenie, alebo sa bude spoliehať na poskytnutie plnenia v súvislosti s povinným zmluvným poistením vinníka škody, avšak ako sám uviedol žalobca a jeho právny zástupca, dokazovanie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovanej 2/ za vznik škody bolo v tomto prípade veľmi obtiažne. Ak by prebehla likvidácia škodovej udalosti žalovanou 1/, ak by žalobca vedel preukázať skutočné náklady na odstránenie škody zo dňa 09.09.2010 a ak by predložil súdu dôkazy v súvislosti s likvidáciu poistných udalostí zo dňa 02.08.2010 a zo dňa 18.08.2010, zrejme by existovala väčšia pravdepodobnosť objasnenia skutku a ustálenia výšky škody. Vzhľadom na to, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze a nepreukázal, že mu vznikli skutočné náklady na náhradu škody v sume 722,25 eur s úrokom z omeškania, nemohol súd vyhodnotiť jeho žalobný návrh ako dôvodný. V tejto súvislosti ani nárok na úhradu nákladov, vynaložených na vypracovanie súkromného znaleckého posudku v sume 60,- eur s úrokom z omeškania, nemohol súd vyhodnotiť ako opodstatnený.“ Z dôvodu vzniku pochybností o zodpovednosti žalovanej 2/ za konanie, v rámci ktorého mala spôsobiť prevádzkou svojho motorového vozidla poškodenie čelného skla na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom bol právny predchodca žalobcu, nevznikol žalobcovi nárok domáhať sa voči žalovanej 2/ poskytnutia náhrady škody v sume 722,25 eur (§ 420a ods. 1 Obč. Zák.), preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z dôvodu
neexistencie primárneho hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2./ (§ 427 ods. 1 Obč. Zák.), nemohol vzniknúť ani akcesorický hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou 1./ (§ 823 Obč. Zák., § 15 ods. 1 zákona o PZP).
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na ich náhradu nepriznal argumentujúc, že si tento nárok neuplatnili.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd po prejednaní veci podľa § 389 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu istinu vo výške 782,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 782,25 eur od 30. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania výške 9% ročne zo sumy 60,- eur od 05. 03.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočných nákladov, ktoré oprel o argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí odvolacieho súdu, a ktoré je v otázke momentu vzniku skutočnej škody v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj ČR. Mal za to, že v zmysle ustálenej judikatúry vzniká škoda už momentom poškodenia motorového vozidla a nie až momentom vynaloženia nákladov na opravu. K nepreukázaniu vykonanej opravy predchádzajúcich opráv čelného skla žalobca dodal, že tieto boli odstránené výmenou čelného skla dňa 12.08.2010 a 19.08.2010. Tak ako už uviedol, nie je v reálnych možnostiach žalobcu predložiť súdu likvidačné spisy poisťovní, pretože na ich vydanie nemá právny nárok a preto očakával, že v prípade akýchkoľvek pochybností si ich súd prvej inštancie vyžiada. V súvislosti s odmietnutím preukázať škodu na vozidle formou obhliadky zo strany pracovníka poisťovne žalobca uviedol, že forma preukázania škody nie je žiadnym predpisov upravená a za moment preukázania škody sa nepochybne považuje aj predloženie znaleckého posudku, pričom výpočet škody v tomto posudku bol vykonaný v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 492/2004, a preto bol toho názoru že z jeho strany bola splnená povinnosť preukázať rozsah a výšku škody. V tejto súvislosti zdôraznil, že žiadny právny predpis neustanovuje poškodenému povinnosť strpieť ďalšie poškodzovanie svojho vlastníctva pracovníkom poisťovne. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tým, že už v rámci predchádzajúceho dokazovania bol priebeh vzniku škody preukázaný zhodnými tvrdeniami poškodeného ako aj žalovanej 2/ o tom, že boli v rovnakom čase na rovnakom mieste pričom žalovaná 2/ nevedela vylúčiť možnosť odstrelenia kameňa. Bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu postavil súd prvej inštancie odôvodnenia rozsudku na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preto, že ak si poškodený dôkladne pamätá priebeh nehody, a to, že dopadom kameňa vznikla prasklina cca. 5 cm, tak si musí pamätať aj to, kto a za koľko mu čelné sklo opravil. Žiadny právny predpis pritom neukladá povinnosť preukázať výšku škody faktúrou za opravu. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca považoval za nesprávny. V závere odvolania žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podrobnejším skúmaním vzniku, rozsahu a výšky škody, prípadne judikatúrou vo veci škôd na čelných sklách, ale takmer výlučne zápisnične dokumentoval iba vlastné úvahy a nemožnosti postúpenia pohľadávky a siahodlho opakovane prepisoval do zápisnice skutkový stav veci.
10. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Zopakovala, že žalobcom predložený znalecký posudok nepreukázal priebeh vzniku samotnej škody. Zároveň uviedla, že odvolací súd poukázal na to, že ak si poškodený dôkladne pamätá priebeh nehodového deja, musí si nepochybne pamätať, kto mu čelné sklo opravoval a za akú cenu, pričom bolo na žalobcovi, aby túto skutočnosť preukázal. Ďalej žalovaná 1/ skonštatovala, že žalobca žiadne takéto listinné dôkazné prostriedky v konaní nedoložil. Opätovne poukázala na žalobcovo odmietnutie poskytnúť jej potrebnú súčinnosť, keď odmietol pristaviť motorové vozidlo na obhliadku. Dodala, že vznik škody na čelnom skle nebolo možné ustáliť ani z výsledkov priestupkového konania. Na uvedenom základe navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov na čl. 258 až 323, č.l. 337 až 338 súdneho spisu, konkrétne pripojený spisový materiál od KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vzťahujúci sa na poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Eugena Németha, oznámenie o poistnom plnení spoločnosťou GRUPAMA POISŤOVŇA, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu ohľadom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania vzal žalobca na odvolacom pojednávaní dňa 7.10.2020 žalobu späť v časti o zaplatenie 60,- eur titulom nákladov za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/ XXXX, vrátanie úrokov z omeškania týkajúcich sa tohto nároku, s čím žalovaná 1/ vyslovila súhlas a žalovaná 2/ nevzniesla námietky, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 60 eur vrátanie úrokov z omeškania týkajúcich sa tohto nároku pripustil, v tejto časti zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.12.2016, č.k. 24C/142/2011-210 a konanie podľa § 370 ods. 1, 3 C.s.p. zastavil (viď výrok I. rozsudku odvolacieho súdu).
13. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Obč. Zák.). Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Obč. Zák.). Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Obč. Zák. nemožno zbaviť (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR R 135/2014). Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase vzniku poistnej udalosti). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.). Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.).
14. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak bolo v konaní preukázané, že škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu bola spôsobená kameňom vymršteným kolesom motorového vozidla žalovanej 2/, ide o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaná 2/ (§ 427 Obč. Zák.). Keďže žalovaná 2/ bola pre tento prípad povinne zmluvne poistená u žalovanej 1/, žalobcovi vznikol priamy nárok domáhať sa náhrady škody aj voči žalovanej 1/ (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.).
15. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 27.08.2014, č.k. 6Co/476/2014-124 okrem iného uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie o vyžiadanie spisového materiálu od OR PZ Pezinok, konkrétne vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-P-171-PK/DI-DN-2010 - ako aj spisový materiál predchádzajúcich poistných udalostí od spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vzťahujúci sa na poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX J. od spoločnosti GRUPAMA POISŤOVŇA, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu vzťahujúci sa na poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Toto dokazovanie napokon vykonal odvolací súd, pričom z takto doplneného dokazovania zistil, že aj po druhej poistnej udalosti zo dňa 18. 08. 2010 došlo k výmene čelného skla ( vid č.l. 337 a 338 spisu).
16. Vzhľadom na uvedené zistenia odvolacieho súdu žalovaná 1/ v priebehu odvolacieho konania výslovne upustila od rozporovania priebehu vzniku škodovej udalosti, (t.j., že poškodenie čelného skla, ktoré je predmetom prejednávanej veci, bolo spôsobené dňa 09.09.2010, teda, že sa nejednalo o poškodenie čelného skla z predchádzajúcich poistných udalostí zo dňa 2.8.2010 a zo dňa 18.8.2010) a nerozporovala ani spôsob vzniku škodovej udalosti (teda, že k poškodeniu čelného skla došlo kameňom odstreleným pneumatikou osobného motorového vozidla žalovanej 2/), keď výslovne uviedla, že sa jej nepodarilo preukázať opak žalobcom tvrdeného priebehu škodovej udalosti (viď č.l. 398 spisu). Žalovaná 2/ v priebehu odvolacieho konania zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, že si nie je vedomá, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo kameňom odstreleným pneumatikou jej osobného motorového vozidla a v celom rozsahu sa pridržala jednotlivých vyjadrení žalovanej 1/. Využila svoje právo osobne sa na odvolacích pojednávaniach nezúčastňovať a nevyjadrovať sa dokazovaniu vykonanému odvolacím súdom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje týmto základ nároku za daný. Predmetom odvolacieho prieskumu tak ďalej zostala len výška škody.
17. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že výška náhrady škody za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený s vecou následne naložil, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. V zmysle ustálenej judikatúry vzniká škoda už momentom poškodenia motorového vozidla a nie až momentom vynaloženia nákladov na opravu. Výška škody tak nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu v akom bola poškodená zásahom škodcu (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 24.3.2010, sp. zn. 5Cdo/89/2008).
18. Žalobca výšku škody preukázal predloženým znaleckým posudkom č. 29/2011 pričom žalovaná 1/ výslovne uviedla, že n správnosť záverov tohto znaleckého posudku nespochybňuje (vid č.l. 379 spisu).
19. Vzhľadom na to, že podstatou záväzku škodcu na náhradu škody je jeho zodpovednosť za škodu (§ 427, resp. § 420 Obč. Zák.) a záväzku poisťovateľa je poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločne a nerozdielne) splnenie záväzku (pozri § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Ustanovenie § 438 ods. 1 Obč. Zák. stanovuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok žalobcu voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený voči žalovanému ako poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom (Ro NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 895/2008). Pokiaľ sú obaja žalovaní v jednom súdnom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaní k plneniu celého dlhu veriteľovi, avšak vo výroku súdneho rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah, t.j. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohoto plnenia povinnosť druhého (viď Rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 499/2002).
20. Žalobca si spolu s uvedenou istinou (vo výške 722, 25 eur) uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne za dobu od 30.12.2010 do zaplatenia. Žalované 1/, 2/ predmetný nárok v priebehu konania nerozporovali. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že žalované 1/, 2/ sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku predstavujúceho uplatňovanú istinu vo výške 722,25 eur, keďže si nesplnili svoju zákonnú povinnosť poskytnúť plnenie riadne a včas. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, právna povinnosť poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení šetrenia je vyplýva z § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 517 ods. 1,2 Obč. Zák. Nakoľko šetrenie škodovej udalosti ukončila listom zo dňa 14.12.2010 (viď Oznámenie na č.l. 22), dňom 30.12.2010 sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Nárok na úroky z omeškania voči žalovanej 2/ vyplýva žalobcovi z ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. Zák. Odvolací súd im z tohto dôvodu uplatnené úroky z omeškania priznal, pričom pri ich výške vychádzal z § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
21. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žaloba je, po úprave vykonanej na odvolacom pojednávaní, dôvodná a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v zostávajúcej časti (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby) zmenil tak, že zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 722,35 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 30.12.2010 do zaplatenia tak, ako je uvedené v druhej výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,66%. V konaní mal žalobca úspech v časti zodpovedajúcej istine 722,25 eur, a zároveň zavinil zastavenie konania v časti, ktorú zobral späť (istina 60,- eur), ktorú okolnosť možno považovať za úspech žalovaných v časti istiny 60,- eur. Úspech žalobcu predstavuje 92,33%, úspech žalovanej 7,67%. Vzájomný pomer úspechu strán sporu je 84,66% (92,33% - 7,67 %) v prospech žalobcu. Žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a 2/ v rozsahu 84,66%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).