Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu K.. S. J., bytom N., U. č. 3, zastúpeného S.. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 2. januára 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 2. januára 2017, č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. októbra 2016, č. XXX XXX XXXX 0 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 27. decembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. decembra 2010 v súlade s § 114 zákona č. 461/2003 Z. z.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2016 žalobcovi podľa § 21 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona, zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vojenský úrad“) č. VÚSZ-93089-PO/2013-OVZ zo dňa 19. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi od 31. marca 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj z potvrdenia Vojenského úradu č. 93 089-PO z 21. marca 2014, ktorým na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola žalobcovi zhodnotená doba služby od 1. januára 1965 do 30. marca 1998 v I. kategórii funkcií, t. j. 33 rokov a 90 dní.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. novembra 2016, v ktorom uviedol, že vo všeobecnom systéme poistenia získal 3 roky a 41 dní poistenia a 90 dní tzv. zbytkovej doby za poistenie nezhodnotené v osobitnom systéme poistenia, ktoré získal od 15 roku veku do dosiahnutia dôchodkového veku. Ďalej uviedol, že po 18 roku veku získal 1 rok a 276 dní poistenia zo všeobecného systému plus 26 dní tzv. zbytkovej doby za poistenie nezhodnotené v osobitnom systéme. Pred 18 rokom veku získal 1 rok a 130 dní poistenia vo všeobecnom systéme a 64 dní poistenia nezhodnoteného v osobitnom systéme. žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/34/2014 z 9. októbra 2014 ktorý dokazuje, že Sociálna poisťovňa rozhoduje diskriminačne. Taktiež uviedol, že pri výpočte jeho dôchodku bol použitý nesprávny spôsob krátenia a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo mu nebola zhodnotená doba zo všeobecného systému poistenia, keď z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že cieľom krátenia tzv. teoretického dôchodku je dodržať základnú zásadu v sociálnom poistení, aby žiadna doba poistenia nebola zhodnotená dvakrát, t.j. vo všeobecnom a v osobitnom systéme poistenia.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2016 rozhodol tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. októbra 2016 č. XXX XXX XXXX X potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sa/4/2017-33 z 10.08.2017 žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 02.01.2017, číslo 480 306 2120 0 zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

6. Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozsudku zopakoval podrobný výpočet starobného dôchodku, ktorý bol krátený podlá článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky. Námietku žalobcu, ktorou poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove spisovej značky č. k. 5Sd/34/2014 zo dňa 09.10.2014, nepovažoval za dôvodnú, keďže v danom konaní išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v konaní žalobcu. Námietku žalobcu ohľadne diskriminácie tiež neuznal s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívania práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených v čl. 14. je porušené, ak Štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácia sa citeľne líši. Mal za to, že v prípade žalobcu táto situácia nenastala, keďže u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii žalovaná postupuje obdobne. Krajský súd uzavrel, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade splatnými predpismi. Preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Namietol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sociálna poisťovňa, ani generálny riaditeľ vo svojich rozhodnutiach nevyvrátili vznesené námietky uvedené v odvolaní. Podstatou námietok je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala právo na primerané hmotné zabezpečenie tým, že vypočítala starobný dôchodok 0 Eur.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9 Sk/24/2017 zo dňa 31.10.2018 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/4/2017-33 z 10.08.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd uzavrel, že žalobca získal 33 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t.j. 06.03.2003. Konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Vzhľadom na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva obrany SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení vojakov, teda v danom prípade aj o nároku na starobný dôchodok, je daná, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 tak. ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. S otázkou chýbajúcej právomoci sa nezaoberala odporkyňa, ale ani krajský súd, že v danej veci je na postúpenie veci príslušnému správnemu orgánu potrebné aplikovať ustanovenie § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako všeobecného predpisu upravujúceho správne konanie, keďže zákon č. 461/2003 Z. z. taký postup nerieši a upravuje postúpenie len v prípade miestnej, resp. vecnej nepríslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.

9. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov vyslovil, že žalovaná nie je oprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť. V čase vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mal a naďalej má kompetenciu na rozhodovanie o tomto nároku príslušný orgán Ministerstva obrany Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.). Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval napadnuté rozhodnutia žalovanej za nesúladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právnym názorom kasaného súdu a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 02. januára 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2016 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

11. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2016 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, citovala najmä § 274 ods. 1 zákona, § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 zákona, § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.).

12. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že nakoľko účastník konania získal 33 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t. j. 6. marca 2003. Pretože účastník konania po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, v súlade s § 259 ods. 1 zákona o nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodla podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. bolo zhodnotených 36 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je však rozhodných iba 33 rokov, nakoľko na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. neprihliada. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1993, 1994, 1995, 1996 a 1997 a upravený podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. na 143,80 EUR. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera starobného dôchodku účastníka konania 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 13 rokov o 26 %): Suma starobného dôchodku účastníka konania do vzniku nároku na dôchodok je 86 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 123,66800 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 180,79182 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 18,26758 EUR mesačne na 322,72740 EUR mesačne. Pretože účastník konania je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola účastníkovi konania do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky. Suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, k úhrnu zamestnania, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne a koeficientu 1,00000000 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok 33 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 33 rokov.

13. Žalovaná v odôvodnení konštatovala, že nakoľko účastník konania je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená aj doba služby vrátane vymeriavacích základov, ktorá už bola zhodnotená pre účely sumy vyplácaného výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, suma starobného dôchodku určená podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, po započítaní všetkých dôb zabezpečenia vrátane doby služby, ktoré je možné podľa všeobecného systému zhodnotiť pre určenie sumy starobného dôchodku, t. j. za 33 rokov a príjmov dosiahnutých počas týchto dôb (322,72740 EUR), sa krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky, t. j. 33 rokov (322,72740 EUR). Pretože suma starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia určená v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 sa rovná 0,00 EUR (322,72740 - 322,72740 = 0), preto výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov, sám plní funkciu starobného dôchodku. Podľa potvrdenia Úradu práce v Prešove zo dňa 11. mája 1999 bol účastník konania vedený v evidencii nezamestnaných občanov od 31. marca 1998 do 8. mája 1999 a u zamestnávateľa STAR-TRANS s.r.o. bol podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnaný od 9. mája 1999 do 31. decembra 1999. Ako je vyššie uvedené priemerný mesačný zárobok bol v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb. určený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1988 až 1999. Z uvedeného teda vyplýva, že účastníkovi konania bola zhodnotená aj doba evidencie na úrade práce ako aj doba zamestnania v roku 1999. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však z rokov 1988 až 1999 v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol zárobok účastníka konania najvyšší (po prepočte na euro), t. j. roky 1993 - 4 354,48 EUR, 1994 - 4 825,07 EUR, 1995 - 4829,59 EUR, 1996 - 5410,65 EUR a 1997 - 5778,57 EUR. Hrubý zárobok účastníka konania za rok 1988 bol vo výške 1 885,22 EUR (vedenie v evidencii nezamestnaných občanov je náhradná doba a výška vyplatenej podpory v nezamestnanosti nie je vymeriavacím základom pre dôchodkové účely) a za rok 1999 1 771,07 EUR.

14. Žalovaná ako nedôvodnú vyhodnotila námietku žalobcu, ktorou poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sd/34/2014 zo dňa 09. októbra 2014, nakoľko v danom konaní išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v konaní účastníka konania. Keďže žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia nároku na starobný dôchodok, odvolanie žalobcu žalovaná zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, bol toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sociálna poisťovňa, ani generálny riaditeľ vo svojich rozhodnutiach nevyvrátili vznesené námietky uvedené v odvolaní. Podstatou námietok je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala právo na primerané hmotné zabezpečenie tým, že vypočítala starobný dôchodok 0 Eur. Pre nárok na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa hodnotila celú získanú doba poistenia 36 rokov a 131 dní (z toho 33 rokov 90 dní v osobitnom systéme a 3 roky 41 dní vo všeobecnom systéme). Pre výpočet výšky starobného dôchodku Sociálna poisťovňa hodnotila len dobu poistenia po 18 roku veku tj. 33 rokov a 302 dní ( z toho 32 rokov 26 dní v osobitnom systéme a 1 rok 276 dní vo všeobecnom systéme). Keďže pre výpočet starobného dôchodku sa hodnotia len celé roky, použila len 33 rokov ( z toho 32 rokov v osobitnom systéme a 1 rok vo všeobecnom systéme).

Účelom krátenia podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nepripustiť aby sa rovnaká doba poistenia zhodnotila súčasne v oboch systémoch t.j. v osobitnom a aj všeobecnom systéme. Toto krátenie však nemá za cieľ aby rôzna doba poistenia nebola zhodnotená ani v jednom systéme. Nesprávnym krátením Sociálna poisťovňa uvedený I rok poistenia vo všeobecnom systéme anulovala a určila sumu starobného dôchodku vo výške 0 Euro ako keby žalobca nemal žiadnu dobu poistenia po 18 roku veku a po ukončení služobného pomeru a priznaní výsluhového príspevku. Sociálna poisťovňa pri výpočte nerešpektovala ani vlastné Metodické usmernenie SP č. 16/2016 zo dňa 20.5.2013 Č.29978/2013- BA „Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovni v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie (konkrétne čl.6 ods.2 bod 2, keď nepoužila pre koeficient dobu služby 33 rokov). Uvedený postup je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov.

16. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/20/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sd/34/2014.

17. V závere žalobca zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nesprávne určila rozhodné obdobie keď uviedla, že rozhodnuté obdobie je podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokov, v ktorom občan skončil zamestnanie I. kategórie, t.j. kalendárne roky 1988 - 1999. Žalobca však ukončil služobný pomer 30.03.1998.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

18. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

21. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

22. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

28. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

29. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

32. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

33. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 29.01.2019 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 01.02.2019. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.02.2019 (§ 137 ods. 4 SSP). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 18.02.2019.

34. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 14.02.2019.

35. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla podľa § 21 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

36. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca získal 33 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t.j. 06.03.2003.

37. V zmysle § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004.

38. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

39. Podľa § 261 ods. 1 vety prvej až tretej zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané do vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

40. Ako konštatoval Najvyšší súd SR, z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Vzhľadom na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

41. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rad. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva obrany SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení vojakov, teda v danom prípade aj o nároku na starobný dôchodok, je daná, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

42. Kľúčovou v tomto konaní bola otázka chýbajúcej právomoci, s ktorou sa správne orgány nevysporiadali. V danej veci je na postúpenie veci príslušnému správnemu orgánu potrebné aplikovať ustanovenie § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako všeobecného predpisu upravujúceho správne konanie, keďže zákon č. 461/2003 Z. z. taký postup nerieši a upravuje postúpenie len v prípade miestnej, resp. vecnej nepríslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov žalovaná nie je oprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť. V čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok mal a naďalej má kompetenciu na rozhodovanie o tomto nároku príslušný orgán Ministerstva obrany Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.).

43. Správny súd konštatuje v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 9 Sk/24/2017 zo dňa 31.10.2018, že pokiaľ teda žalovaná napadnutými rozhodnutiami rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobcu, hoci nemala na takéto rozhodnutie právomoc, prekročila tým svoje kompetencie. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaná v predmetnej veci nepostupovala v intenciách citovaných právnych noriem, a preto nerozhodla zákonne, keď potvrdila prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu.

44. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zistil, že je daný v predmetnej veci dôvod na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia orgánu verenej správy podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, pretože ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

45. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať vo vyššie načrtnutej línii. Žalovaná je viazaná právnym názorom kasačného súdu a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.

46. Podľa § 191 ods. 6 prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

47. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

48. Žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu preto priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci