Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/54/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky O. J., bytom P. XXX proti povinnému I. J., bytom P., M. R. L. XX, o určenie manželského výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2Pc/15/2017-64 zo dňa 12. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.09.2017 domáhala určenia manželského výživného tak, že sa manžel zaväzuje prispievať na výživu manželky sumou 200 eur mesačne od 15.08.2017. Návrh odôvodnila tak, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, dlhodobo neprispieva na výživu detí. Je nezamestnaná a dlhodobo práceneschopná, žije iba z rodinných prídavkov, preto navrhuje určiť manželské výživné. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4Pc/9/2017-45 zo 07.11.2017, právoplatným 09.02.2018 bola určená vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu E. J. vo výške 185eur od 14.09.2017. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/79/2017 z 03.01.2018, právoplatným 03.01.2018 súd manželstvo navrhovateľky s manželom rozviedol, a bola určená vyživovacia povinnosť otca k mal O. J. vo výške 130 eur s účinnosťou od rozvodu. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/80/2017-70 z 13.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Cop/9/2018-126 z 14.03.2018 právoplatným do určeného bežného výživného a jeho splatnosti dňa 19.04.2018, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/80/2017-145 z 25.06.2018, právoplatným do zročného výživného dňa 04.07.2018 bola určená vyživovacia povinnosť otca k mal O. J. vo výške 130 eur mesačne s účinnosťou od 14.09.2017. Podľa potvrdenia o príjme manžela v spol. ZKW Slovakia s.r.o. z 14.11.2017 bola priemerná čistá mzda manžela navrhovateľky za obdobie 01-10/2017 suma 1137 eur. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky, je táto PN od 11.04.2017 doposiaľ. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Partizánske z 06.11.2017 je vedená navrhovateľka ako uchádzačka o zamestnanie od 02.03.2017 doposiaľ. Podľa čestného prehlásenia otca navrhovateľky, navrhovateľka prispieva nájomným za poschodie jeho rodinného domu sumou 200 eur od 01.09.2017. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil predmet konania na konanie o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi a na rozhodné obdobie od 14.09.2017 (od podania návrhu) do 02.01.2018 (do dňa predchádzajúceho dňu právoplatnosti výroku o rozvode). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti, matka bývala s deťmi u rodičov, pričom jedno z troch detí bolo zárobkovočinné. K dvom ďalším deťom bola súdom určená vyživovacia povinnosť otca spolu v sume 315 eur (185+130) mesačne. Bolo tiež preukázané, že manželka bola práceneschopná a evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Manžel navrhovateľky bol zamestnaný s príjmom cca 1100 eur netto. Žil s výnimkou krátkeho obdobia v domácnosti sám, splácal pôžičku na zariadenie domácnosti otcovi. Súd je viazaný v tomto konaní návrhom, súčet sumy požadovaného manželského výživného za uvedené obdobie je suma 726,23 eur (17 dní mesiaca september, mesiace október až december 2017 a dva dni mesiaca január 2018). Je zrejmé, že životná úroveň manželov nebola rovnaká, matka objektívne nebola schopná v danom období dosiahnuť príjem zo zamestnania. Tiež je však potrebné uviesť, že dôvod, prečo nepoberala nemocenské, je z dôvodu, že navrhovateľka nebola pred obdobím práceneschopnosti zamestnaná, čoho objektívne dôvody neuviedla. Len zo skutočnosti, že dieťa bývalo častejšie choré, o to viac, že nevyužila ani pomoc rodičov nemožno vyvodiť, že nebolo možné, aby sa počas troch rokov zamestnala. Túto skutočnosť súd vzal na zreteľ pokiaľ ide posúdenie dôvodnosti a výšky rozdielu v životnej úrovni manželov. Za najvýznamnejšiu skutočnosť však súd považoval tvrdený a nerozporovaný fakt, že najstarší syn I. na spoločnú domácnosť s rodičmi prispieval sumou 200 eur, pričom správu týchto peňazí nevykonával manžel navrhovateľky, ani nemal s týmito prostriedkami možnosť disponovať po rozchode. Bolo preukázané, že išlo o prostriedky určené na prospech spoločnej domácnosti, no boli ponechané na účte syna. Po rozchode s týmito prostriedkami mala možnosť disponovať navrhovateľka (manžel navrhovateľky bol v domnení, že boli na účte navrhovateľky), nebolo preukázané, že by syn matke odmietol peniaze vydať, práve naopak bolo preukázané, že ich po ňom nechcela, to možno aj z dôvodu, že syn následne platil za náklady na domácnosť starým rodičom aj za matku a mladšie deti ( navrhovateľka uvádza, že sa cíti byť viazaná mu ich vrátiť). Je tak zrejmé, že navrhovateľka mala k dispozícii aj polovičný podiel manžela na sume 2700 eur, pričom suma 1350 eur, ktorú mala v dispozícii práve v období, keď by jej prislúchalo manželské výživné, možno považovať za sumu, ktorou manžel na výživu manželky prispel, pretože táto ju na uvedený účel aj použila (na chod svojej domácnosti), či vzdala sa práva na jej použitie a ponechala ich synovi. Keďže tento podiel prevyšuje žalovanú sumu, súd na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení Zákona o rodine návrh zamietol. Súd záverom dodal, že z príjmu otca po odrátaní vyživovacích povinností na deti (zostatok cca 800 eur), a jeho nákladov na domácnosť, s prihliadnutím na to, že navrhovateľka sa významnej časti príjmu (nemocenské) v podstate vzdala tým, že si zamestnanie v období pred práceneschopnosťou nehľadala a nebola zamestnaná, že aj v prípade, že by súd k sume 1350 eur neprihliadol, by primerané výživné manželke s poukazom na § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine bolo len časťou zo žalovanej sumy. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože si nik trovy konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvej inštancie bral do úvahy fakty ohľadom BSM, ktoré sa v tomto konaní podľa nej nemalo vôbec riešiť. BSM podľa navrhovateľky do vyživovacej povinnosti voči rozvedenej manželke nepatrí, teda rozsudok na základe BSM nie je pre ňu správne vyhodnotený. Vzhľadom na to, že v konaní bol spomenutý spoločný syn I. J. a jeho osobné peňažné prostriedky, ktoré môže dokázať že nepatrili spoločne navrhovateľke a bývalému manželovi, navrhuje ho týmto ako svedka k budúcemu konaniu. Na záver navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozhodol tak, že vyživovacia povinnosť na manželku je vo výške 200 eur mesačne od 14.09.2017.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 v spojení s § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.09.2017 domáhala určenia manželského výživného tak, že sa manžel zaväzuje prispievať na výživu manželky sumou 200 eur mesačne od 15.08.2017. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/79/2017 z 03.01.2018 právoplatným 03.01.2018 súd manželstvo navrhovateľky a povinného rozviedol a určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. O. J. vo výške 130 eur s účinnosťou od rozvodu. Súd prvej inštancie ustálil predmet konania medzi manželmi na rozhodné obdobie od 14.09.2017 (podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine od podania návrhu) do 02.01.2018 (do dňa predchádzajúceho dňu právoplatnosti výroku o rozvode), čo predstavuje sumu 726,23 eur (17 dní mesiaca september, mesiace október až december 2017 a dva dni mesiaca január 2018). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že životná úroveň manželov nebola rovnaká. Za najvýznamnejšiu skutočnosť považoval tvrdený a nerozporovaný fakt, že najstarší syn I. na spoločnú domácnosť s rodičmi prispieval sumou 200 eur, pričom správu týchto peňazí nevykonával manžel navrhovateľky, ani nemal s týmito prostriedkami možnosť disponovať po rozchode.

Mal za preukázané, že išlo o prostriedky určené na prospech spoločnej domácnosti, no boli ponechané na účte syna a po rozchode s týmito prostriedkami mala možnosť disponovať navrhovateľka (povinný bol v domnení, že boli na účte navrhovateľky). Nakoľko navrhovateľka mala k dispozícii aj polovičný podiel manžela na sume 2700 eur, pričom sumu 1350 eur, ktorú mala v dispozícii práve v období, keď by jej prislúchalo manželské výživné, súd prvej inštancie považoval za sumu, ktorou manžel na výživu manželky prispel, pretože táto ju na uvedený účel aj použila (na chod svojej domácnosti), či vzdala sa práva na jej použitie a ponechala ich synovi. Keďže tento podiel prevyšoval žalovanú sumu, návrh zamietol.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákon o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa vyššie uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Prihliadne sa aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny.

13. V zmysle týchto intencií postupoval aj súd prvej inštancie, ktorý dôsledne zisťoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov, zdravotných pomerov a sociálnych pomerov na oboch stranách.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na základe zistených skutočnosti správne dospel pri posúdení dôvodnosti a výšky rozdielu v životnej úrovni manželov k záveru, že životná úroveň účastníkov konania v rozhodnom období nebola rovnaká, čo by odôvodňovalo záver o priznaní výživného na manželku.

15. Pokiaľ ide o podstatnú okolnosť podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci, podľa ktorej najstarší syn I. prispieval na spoločnú domácnosť s rodičmi sumou 200 eur a správu týchto peňazí nevykonával povinný, ani nemal s týmito finančnými prostriedkami možnosť disponovať po rozchode, bolo preukázané, že išlo o prostriedky určené na prospech spoločnej domácnosti tak, že boli ponechané na účte syna. Hoci mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka mala k dispozícii aj polovičný podiel manžela v sume 2700 eur, sumu 1350 eur, ktorú mala k dispozícii práve v období, za ktoré by jej prislúchalo manželské výživné, nesprávne považoval túto sumu za sumu, ktorou povinný na výživu manželky (navrhovateľky) prispel a to práve z dôvodu, že bola nadobudnutá za trvania manželstva ako spôsobilý predmet vlastníctva jedným, resp. oboma manželmi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jej majetkový prospech pri posudzovaní dôvodnosti návrhu mal byť posúdený v prospech oboch bývalých manželov. V danom prípade teda nebolo možné pre charakter tohto príjmu ako BSM manželov rozdeliť príjem ako hodnotu kvázi podielového spoluvlastníctva zásadou parity, tzv. rovným dielom medzi manželmi a podiel povinného započítať v prospech navrhovateľky v rozsahu 1350 eur, čo prevyšovalo žalovanú sumu a z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Takýmto spôsobom vyporiadania vzájomných vzťahov medzi bývalými manželmi by nebola rešpektovaná úprava BSM založená na absencii kvantitatívne určeného podielu na vlastníckom práve k spoločnej veci a zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť návrh navrhovateľky.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .