Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-15-2017.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Pc/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľky: O. J., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX proti I. J., V.. XX.XX.XXXX, P. P., R.. I.. Š. XX, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.09.2017 domáha určenia manželského výživného tak, že sa manžel zaväzuje prispievať na výživu manželky sumou 200,-€ mesačne od 15.08.2017.
(2) Návrh odôvodnila tak, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, dlhodobo neprispieva na výživu detí. Je nezamestnaná a dlhodobo práceneschopná, žije iba z rodinných prídavkov, preto navrhuje určiť manželské výživné.
(3) Navrhovateľka aj na súdnom pojednávaní dňa 26.06.2019 návrh konkretizovala tak, že navrhuje aby súd určil manželské výživné vo výške 200,-€ mesačne za obdobie od 14.09.2017 do rozvodu manželstva.
(4) Manžel navrhovateľky navrhol, aby súd návrh zamietol.
(5) Súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a pripojeného spisu zistil tento skutkový stav, z ktorého za rozhodné považuje tieto skutočnosti.
(6) Súd konanie vo veci prerušil uznesením č. k. 2Pc/15/2017-54 z 22.11.2017 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6P/80/2017 a sp. zn. 4Pc/9/2017, pretože v týchto veciach sa koná o vyživovacích povinnostiach manžela navrhovateľky, ktoré predchádzajú manželské výživné.
(7) Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2Pc/15/2017-64 z 12.09.2018, kde návrh navrhovateľky zamietol. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktoré odôvodnila tým, že súd bral do úvahy v tomto konaní fakty týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa k vyživovacej povinnosti manželov nevzťahuje. Výpoveď syna I. J. môže potvrdiť, že peňažné prostriedky, ktoré súd považoval za patriace rodičom, patrili I. J..
(8) Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Cop/54/2018-71 z 13.02.2019 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že suma 1350,-€ z našetrenej sumy bola suma, ktorou manžel navrhovateľky prispel, z dôvodu, že nemožno pre charakter tohto príjmu ako BSM manželov sumu 2700,-€ rozdeliť na polovicu zásadou parity a podiel započítať v prospech navrhovateľky, pretože takýmto spôsobom vyporiadania vzájomných vzťahov medzi manželmi by nebola rešpektovaná úprava BSM založená na absencii kvantitatívne určeného podielu na vlastníckom práve k spoločnej veci a rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv. Súdu uložil opätovne posúdiť návrh navrhovateľky.
(9) Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu najskôr doplnil dokazovanie o spornú skutočnosť uvedenú navrhovateľkou v odvolaní a teda či suma 2700,-€ bola majetkom plnoletého syna manželov, alebo majetkom manželov. Na tento účel vykonal výsluch svedka I. J.. Následne vec právne posúdil, pretože ani z právneho záveru odvolacieho súdu nevyplynulo, že okrem právneho posúdenia by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, napokon ani nik z účastníkov ďalšie dokazovanie nenavrhol.
(10) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4Pc/9/2017-45 zo 07.11.2017, právoplatným 09.02.2018 bola určená vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu E. J. vo výške 185,-€ od 14.09.2017.
(11) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/79/2017 z 03.01.2018, právoplatným 03.01.2018 súd manželstvo navrhovateľky s manželom rozviedol, a bola určená vyživovacia povinnosť otca k mal O. J. vo výške 130,-€ s účinnosťou od rozvodu.
(12) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/80/2017-70 z 13.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Cop/9/2018-126 z 14.03.2018 právoplatným do určeného bežného výživného a jeho splatnosti dňa 19.04.2018, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/80/2017-145 z 25.06.2018, právoplatným do zročného výživného dňa 04.07.2018 bola určená vyživovacia povinnosť otca k mal O. J. vo výške 130,-€ mesačne s účinnosťou od 14.09.2017.
(13) Podľa potvrdenia o príjme manžela v spol. ZKW Slovakia s.r.o. z 14.11.2017 na č.l. 26-28 bola priemerná čistá mzda manžela navrhovateľky za obdobie 01-10/2017 suma 1137,-€.
(14) Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky na č.l. 45 a 61, je táto PN od 11.04.2017 doposiaľ.
(15) Podľa potvrdenia ÚPSVaR Partizánske z 06.11.2017 na č.l. 21 je vedená navrhovateľka ako uchádzačka o zamestnanie od 02.03.2017 doposiaľ.
(16) Podľa čestného prehlásenia otca navrhovateľky na č.l. 47, navrhovateľka prispieva nájomným za poschodie jeho rodinného domu sumou 200,-€ od 01.09.2017.
(17) Navrhovateľka uviedla na pojednávaní, že od 15.8.2017 bývala v Brodzanoch u rodičov spolu so všetkými troma deťmi teda O., E. D. I.Ó.. Bývajú tam stále. Ide o rodinný dom, kde bývajú na poschodí, majú samostatné kúrenie, voda, elektrina, plyn sa platí spolu. V rozhodnom období a stále platí rodičom sumu 100 €, v tom sú zahrnuté náklady na energie elektrinu, plyn a vodu. Najstarší syn I. už bol v rozhodnom období zamestnaný. Jej prispieval sumou 100 € na hygienu, na stravu, sumu 200 € dával za nich štyroch na bývanie rodičom. Cíti sa byť viazaná synovi peniaze za bývanie vrátiť, nepýtal ich. Bola na operácii dňa 7.3.2018, mala by podstúpiť ešte jednu operáciu, no pre zlý krvný obraz ju ešte nemôže podstúpiť a podstupuje liečbu. Za žalované obdobie mala príjem len z rodinných prídavkov a poberala výživné na deti O. D. E.. E. jej dával sumu 100 €, zvyšok si nechával. Takto žila zo sumy 250 € na štyroch ľudí. Náklady na liečbu, pokiaľ ide doplatky, boli cca do 20 € mesačne. Pred PN bola v mesiacoch január - február 2017 zamestnaná u jedného zamestnávateľa, ten ju však nevyplatil. Potom sa evidovala ako uchádzač o zamestnanie. Predtým bola asi tri roky nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, s dcérou O. bola na rodičovskej dovolenke šesť rokov, potom bývala dcéra chorá, preto mala problém nájsť si zamestnanie. V tom čase bývala s manželom. Aj jej v tom čase vyčítal, že sa nezamestnala. Dcéra mávala vymeškaných aj 165 hodín do roka. Peniaze, na ktorých sa so synom I. dohodli si ponechával na svojom účte, ona po ňom tieto peniaze nechcela s tým, že aj tak majú povinnosť ho živiť, keď ich budú potrebovať, tak si ich budú pýtať.
(18) Manžel navrhovateľky uviedol na pojednávaní, že v rozhodnom období bol zamestnaný v spoločnosti ZKW. Jeho reálny príjem za rozhodné obdobie bol cca 1000,-€. Najprv býval u rodičov v Bošanoch. Tam býval asi mesiac. Potom sa vrátil do bytu, ktorý patril otcovi, ktorý predtým spoločnej s manželkou obývali. Od 1.9.2017 mu platil sumu 200,-€ za náklady na bývanie a splácal pôžičku 100,-€ mesačne. Manželka sa s deťmi odsťahovala, byt zostal v dezolátnom stave, ostali tam krbové kachle, kuchynská linka, jedna posteľ a detská izba. Za mesiac, čo býval u rodičov, im prispel len na stravu. Jeho výplata v období do 1.5.2017 chodila na účet v Poštovej banke, ktorého disponentom bola manželka. Od 1.5.2017 chodila výplata na jeho účet. Stále však platil náklady na domácnosť inkaso a podobne. V apríli alebo máji 2017 bolo na účte manželky cca 2700,-€ lebo si chceli kúpiť auto. S týmto účtom on ani následne nedisponoval. Navzájom sa nevyrovnali. Syn I.Ó. prispieval na domácnosť sumou 200,-€, tak sa s ním a manželkou dohodli. On však nevedel podrobnosti, teda na aký účet budú poukazované. Mal za to, že sa takto šetrí na auto. Mali z nich kúpiť auto do domácnosti. Vyživovaciu povinnosť plní k E. D. Q. O.. S dcérou O. sa občasne stretáva a prispieva občasne aj nad rámec výživného. V rodinnom dome patriacom otcovi býva v súčasnosti sám. (19) Svedok I. J., syn navrhovateľky a v rozhodnom období manžela navrhovateľky, uviedol na pojednávaní dňa 26.06.2019, že dokiaľ rodičia žili spolu žil s nimi v spoločnej domácnosti, potom žil s matkou a ostatnými súrodencami u starej matky, kde žijú doteraz. Zamestnal sa v 19-tich rokoch po maturite v roku 2014. V rozhodnom období mal zamestnanie a príjmom cca 700,-€. Rodičia po ňom nechceli aby na domácnosť prispieval, z príjmu si odkladal určitú sumu akoby na sporenie pre prípad výpadku príjmu, najskôr po 100,-€, potom po 200,-€ mesačne. Ku dňu keď odišli bývať k starej matke našetril cca 3000,-€. Na to navrhovateľka uviedla, že im syn na domácnosť prispieval, keď mal manžel nižší príjem, potom sa dohodli, že syn bude odkladať peniaze na účet, keď to bude potrebné, tieto peniaze sa použijú, keď s niečo v domácnosti pokazí a pod. Na to svedok uviedol, že po rozchode rodičov mal nehodu na aute, spolujazdci boli matka a sestra a za našetrené peniaze kúpil auto a potom aj kuchynskú linku. Potom uviedol, že potom čo začal zarábať prispieval na domácnosť rodičov sumou 100-200,-€, potom si založil účet a dohodol sa že peniaze naň bude odkladať, že v prípade núdze ak sa niečo pokazí jemu alebo v domácnosti, tak na to prispeje. Na nové vozidlo tak z účtu prispel sumou 2000,- € na kuchynskú linku 700,-€ auto kúpil pre seba za umu 3000,-€ zvyšok si požičal u brata. Navrhovateľka na to uviedla, že vedela, že používa peniaze z účtu na kúpu vozidla, keďže mala nízky príjem požiadala ho aby prispel na kúpu kuchynskej linky. Po odchodne z domácnosti manžela nemali úplné zariadenie domácnosti. Svedok matku na zakúpenom vozidle vozieval. Odporca uviedol, že peniaze od syna pýtal, ten povedal, že kúpil auto alebo kuchynskú linku, že nemá ako peniaze vrátiť.
(20) Súd vykonal výsluch J. J., otca odporcu, na návrh odporcu, ten sa syna rodičov I. pýtal ako prispieva na domácnosť, lebo mu chodili upomienky za elektrinu, vnuk mu povedal, že dáva 200,-€ "na knižku" a sporí na auto , ktoré budú kupovať.
(21) Navrhovateľka predložila dispozičnú kartu k účtu na meno svoje aj odporcu s tým, že mu právo zrušila až po rozvode manželstva.
(22) Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
(23) Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
(24) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(25) Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(26) Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil predmet konania na konanie o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi a na rozhodné obdobie od 14.09.2017 (od podania návrhu) do 02.01.2018 (do dňa predchádzajúceho dňu právoplatnosti výroku o rozvode).
(27) Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti, matka bývala s deťmi u rodičov, pričom jedno z troch detí bolo zárobkovočinné. K dvom ďalším deťom bola súdom určená vyživovacia povinnosť otca spolu v sume 315,-€ (185+130) mesačne. Bolo tiež preukázané, že manželka bola práceneschopná a evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Manžel navrhovateľky bol zamestnaný s príjmom cca 1100,-€ netto. Žil s výnimkou krátkeho obdobia v domácnosti sám, splácal pôžičku na zariadenie domácnosti otcovi. Súd je viazaný v tomto konaní návrhom, súčet sumy požadovaného manželského výživného za uvedené obdobie je suma 726,23-€ (17 dní mesiaca september, mesiace október až december 2017 a dva dni mesiaca január 2018).
(28) Súd možno v pôvodnom rozhodnutí použil nevhodný pojem "podiel" či zakladal dôvody na delení pohľadávky na základe rovnosti, čo mohlo navodiť dojem, že v rámci konania o výživnom vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Použitý pojem a výpočet však smeroval k niečomu inému. Je potrebné uviesť, že zmyslom manželského výživného je dosiahnuť to, aby manžel, ktorý tak nečiní, podieľal sa na životnej úrovni druhého manžela a to tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Súd skutočne v konaní o manželskom výživnom nevyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo ani iné formy spoluvlastníctva. Za trvania manželstva manželia užívajú spoločný majetok, ktorý nemá podiel (s výnimkami v podobe výlučného vlastníctva a podielového spoluvlastníctva). Pokiaľ však súd má určiť či životná úroveň manželov je rovnaká, nevyhne sa tomu, že bude prihliadať na akýsi "rovnaký podiel", či presnejšie povedané na rovnakú možnosť užívať spoločný majetok manželov - zabezpečovať potreby toho ktorého manžela za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Ani to nemožno riešiť čisto matematicky - príkladom ak jeden z manželov má k dispozícii spoločný veľkometrážny byt v nemalej hodnote, ale nemá príjem, pretože je nezamestnaný a nepoberá žiadne štátne dávky, a druhý z manželov spoločný byť užívať pre rozchod a nezhody prakticky nemôže, ale má dostatočný príjem na zabezpečenie nájmu a svojej výživy, tak reálne jeho životná úroveň bude vyššia napriek tomu, že užíva a drží majetok nepomerne nižšej hodnoty.
(29) Práve to je dôvodom určenia manželského výživného, že jeden z manželov nemá možnosť podieľať sa na akejsi spoločnej životnej úrovni manželov. Pokiaľ teda má súd korigovať svoje predchádzajúce vyjadrenie o podiele, tak je ho potrebné korigovať tak, že suma, ktorú syn I. J. prispel na domácnosť tým, že ju nasporil je: spoločnou pohľadávkou manželov voči nemu, ktorú si mohol ktorýkoľvek z manželov a to v celom rozsahu uplatniť voči plnoletému synovi. Suma žalovaného manželského výživného je 726,33-€, preukázaná pohľadávka bola 2700,-€. Napokon z dokazovania vyplynulo, že boli dohodnutí, že ide o pohľadávku manželov voči synovi - nasporené prostriedky pre potreby výdavkov manželov v čase núdze. Bolo tiež preukázané, že manžel navrhovateľky tejto nijako účinne nebránil túto pohľadávku uplatniť. Syn mu nasporené peniaze nevydal, manžel navrhovateľky sa ich nedožadoval ani formou žaloby na súde. Naopak bolo preukázané, že si tento nárok z časti uplatnila navrhovateľka, bola za sumu cca 700,-€ kúpená kuchynská linka do jej domácnosti, od syna peniaze nežiadala vo vyššej výške, a v podstate nebránila ani tomu, že za ne zakúpil motorové vozidlo, ktoré bolo využívané aj k jej prospechu, hoc ho vlastnil syn.
(30) Súd tak opäť konštatuje, že hoci životná úroveň manželov nebola rovnaká a to v tom zmysle, že matka objektívne nebola schopná v danom období dosiahnuť príjem zo zamestnania, navrhovateľka v podstate nevyužila možnosť zvýšiť si životnú úroveň tým, že by voči synovi uplatnila pohľadávku a nasporené prostriedky použila vo vyššom rozsahu ako to učinila. Takto sa nemôže domáhať nároku vo forme manželského výživného za tej situácie, že svojvoľne upustí od využitia majetku manželov z iného disponibilného zdroja. V tomto prípade nebolo ani nijako preukázané, že by jej syn nevyhovel, pokiaľ by ho o to požiadala, naopak, pokiaľ ho požiadala prispieť na kuchynskú linku učinil tak. Súd tiež poukazuje na ďalší dôvod, prečo sa manželské výživné nejaví byť dôvodné priznať a to, že dôvod, prečo nepoberala nemocenské je z dôvodu, že navrhovateľka nebola pred obdobím práceneschopnosti zamestnaná, čoho objektívne dôvody neuviedla. Len zo skutočnosti, že dieťa bývalo častejšie choré, o to viac, že nevyužila ani pomoc rodičov nemožno vyvodiť, že nebolo možné, aby sa počas troch rokov zamestnala. Tiež je potrebné uviesť, nie je predmetom konania o manželskom výživnom vyporiadavanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne manželov. Preto nie je významná disproporcia medzi majetkom, ktorý ten ktorý z manželov práve užíva
v zmysle držby hnuteľného či nehnuteľného majetku, ale viac akási rovnosť prostriedkov určených k bežnej spotrebe za konkrétne obdobie. Súd tak záverom dodáva, že z príjmu otca po odrátaní vyživovacích povinností na deti (zostatok cca 800,-€), a jeho nákladov na domácnosť, s prihliadnutím na to, že navrhovateľka sa významnej časti príjmu (nemocenské) v podstate vzdala tým, že si zamestnanie v období pre práceneschopnosťou nehľadala a nebola zamestnaná, tiež, že mala možnosť uplatniť si pohľadávku voči synovi, čo učinila len z časti, nedospel súd k záveru, že návrh na určenie manželského výživného je dôvodný podľa § 71 ods. 1, a § 75 ods. 2 Zákona o rodine čo i len z časti. Preto súd návrh opäť zamietol majúc za to, že odôvodnenie zodpovedá aj právnemu názoru súdu druhej inštancie.
(31) O trovách konania súd nerozhodoval, pretože si nik trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.