Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Distrib Capital, s.r.o., Potočná 8204/19, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 705 691, zastúpeného spoločnosťou ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100417313/2021 zo dňa 11.03.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100417313/2021 zo dňa 11.03.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101740927/2020 zo dňa 13.11.2020 o určení rozdielu dane v sume 28.865,12 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, nepriznaní nadmerného odpočtu vo výške 353,46 eur a vyrubení dane vo výške 28 511,66 eur, majúce základ v neuznaní odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou VENEAL s.r.o.

2.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a bol ním ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch nakoľko žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe výkonných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3.

Podľa žalobcu správca dane pri rozhodovaní hrubo porušil zákon o správe daní tým, že a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch; b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci; c) presunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane, účelovo zbavený možností v uplatnení svojich procesných práv; d) v daňovej kontrole bol nečinný;

e) vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia; na základe čoho sa nielen rozhodnutie prvostupňového orgánu, rozhodnutie odvolacie orgánu, ale aj závery uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ako aj všetky súvisiace úkony vyššie uvedené preukazne a nespochybniteľne javia ako nezákonné, nepreskúmateľné a nedôvodné.

4.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane v podstate uviedol iba skutočnosť, že daňový subjekt v zdaňovacom období nepreukázal dodanie tovarov a služieb od svojich dodávateľov, spoločností Neville Group s.r.o., CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o. a VENEAL s.r.o.. Následne správca dane skonštatoval, že neuznal odpočítanie dane z faktúr dodávateľa Neville Group s.r.o., CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o. a VENEAL s.r.o.. V ostatných častiach odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa správca dane obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o porušení zákona o dani z pridanej hodnoty. V prvostupňovom rozhodnutí zamestnanci správcu dane vôbec neuviedli, z ktorých faktúr neuznali odpočet dane, od ktorých dodávateľov, v akom rozsahu a z akého dôvodu. Uvedené skutočnosti neboli uvedené ani v potvrdzujúcim rozhodnutí žalovaného. Výsledný efekt vyplývajúci z rozhodnutí je preto nezrozumiteľný a neprehľadný. Rozhodnutia obsahujú veľmi malé množstvo zistení, chýba jasný záver správcu dane, z ktorého je možné urobiť si názor, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu.

5.

Podľa názoru žalobcu ide o zásadné porušenie povinnosti správcu dane a následne žalovaného riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, a teda porušenie práva daňového subjektu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Tým, že tak žalovaný neurobil, je jeho rozhodnutie arbitrárne a vydané jednostranne. Takéto pochybenie má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zamestnanci správcu dane len skonštatovali, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt nepreukázal dodanie chmeľu a ďalších produktov od spoločnosti VENEAL s.r.o.. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok chmeľu nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne nemalo uskutočniť.

6.

Žalobca poukazoval na to, že dňa 24.02.2020 zaslal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, následne na čo správca dane 7 mesiacov nekonal, neuskutočnil žiadny procesný úkon vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a vyrubovaciemu konaniu a správca dane vyzval daňový subjekt na prerokovanie pripomienok až v septembri 2020 na dátum 13.10.2020. Je zrejmé, že správca dane v súlade so zásadou primeranosti zaťaženia daňového subjektu a zásadou zákonnosti nemôže správca dane navrhnúť prerokovanie pripomienok po uplynutí viac ako 7 mesiacov, v opačnom prípade by 3 mesačná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní strácala význam, nakoľko by správca dane mohol vyrubovacie konanie predĺžiť na akúkoľvek dobu. S prihliadnutím na uvedené má daňový subjekt za to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonnom stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia a ukončenie vyrubovacieho konania.

7.

Žalobca má za to, že uskutočnenie obchodov v deklarovanom rozsahu bolo preukázané nerozporovanými listinnými dôkazmi ako aj vyjadreniami svedkov, podrobne vysvetlil priebeh obchodných transakcií - od zadávania objednávky po príjem tovaru na sklad, dodanie tovaru potvrdili aj bývalí konatelia spoločnosti VENEAL, s.r.o., pričom na jeho ujmu nemôže byť, že L. L. využil svoje právo vo veci nevypovedať. Dodávky potvrdila aj svedkyňa Ing. U. U., čo správca dane v odôvodnení rozhodnutia opomenul uviesť. Pripomínal, že v kontrolovanom období mal okolo 15 zamestnancov, a vlastnil viacero skladových priestorov (okrem iného v Trnave, Sládkovičove, Hrnčiarovciach nad Parnou), zároveň mal okolo 100 rôznych odberateľov, najmä kaviarne, bary, bistrá, reštaurácie, ale aj veľkoobchody, veľkosklady, biopotraviny, veľkoobchody a pod.. Daňový subjekt niekoľko krát požiadal zamestnancov správcu dane, aby navštívili prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti, vrátane odberných miest, a to za účelom preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp.

že reálne dochádza k jeho predaju odberateľom spoločnosti. Je úplne evidentné, že vykonanie takejto kontroly a takéhoto úkonu zo strany zamestnancov správcu dane preukázalo tvrdenia daňového subjektu o pôvode tovarov, o zrealizovaných dodávkach a zrealizovaní ďalšieho predaja odberateľom. Daňový subjekt má za to, že zamestnanci správcu dane vo vzťahu k daňovému subjektu účelovo a nezákonne odmietli zabezpečenie takéhoto dôkazu. Správca dane podľa názoru daňového subjektu bezdôvodne odmietol vykonať miestne zisťovanie na prevádzkach odberateľov a v skladových priestoroch daňového subjektu, kde nezmyselne argumentuje, že s časovým odstupom by sa tam uvedený tovar aj tak nenachádzal. K tejto veci je potrebné uviesť, že správca dane má riadnu vedomosť o tom, že daňový subjekt spochybnený tovar nakupuje pravidelne. Na základe uvedeného by správca dane preveril reálnosť ďalších nákupov tých istých spochybnených položiek od dodávateľov daňového subjektu. V predmetnom prípade správca dane evidentne odmieta vykonávať úkony a zabezpečovať navrhnuté dôkazy, ktoré by nespochybniteľne potvrdili pravdivosť tvrdenia daňového subjektu o zrealizovaní nákupov. Napriek tomu správca dane ani nezdôvodní dôvod nevykonania takýchto úkonov. Žalobca viackrát správcu dane v rámci daňovej kontroly požiadal o výsluch osôb, ktoré by potvrdili reálnosť obchodov (príjem tovaru na sklad, manipuláciu s tovarom, vyskladnenie a predaj tovaru - jeho použitie). V konaní žalobca aj konkretizoval okruh osôb, ktoré by vedeli potvrdiť nákup, distribúciu a predaj deklarovaného sortimentu.

8.

Žalobca poukazoval na to, že všetky ostatné doklady vyžadované na predloženie správcom dane boli v roku 2018 zaistené kriminálnym úradom finančnej správy, o čom bol správca dane informovaný, a daňový subjekt nemá vedomosť, kde sa takto zaistené doklady nachádzajú. Správca dane napriek tomu doklady od KUFS nedohľadal a žalobcu opakovane nezákonne vyzýval na ich predloženie.

9.

Podľa žalobcu opakovane dochádza k porušovaniu zásady neutrality pri správe daní. Všetky namietané obchody a transakcie už boli zdanené a/alebo dodanené v spoločnosti W4, s.r.o, nakoľko spoločnosť W4, s.r.o. mala na rok 2017 daňovú kontrolu a v prípade W4, s.r.o. neboli uznané dodávky od daňového subjektu na vstupe a tento istý scenár sa uplatňuje na DC. Zamestnanci správcu dane len skonštatovali, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt nepreukázal realizáciu obchodov od ich dodávateľov. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt, sa reálne nemalo uskutočniť. Samotný správca dane oprel dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku iba o skutočnosť, že jeden subdodávateľ daňového subjektu nespolupracuje so správcom dane. Za týmto účelom správca dane v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že sa pokúsil predvolať bývalého konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o. Y. L., ktorý sa nemal dostaviť pred správcu dane z dôvodu, že si zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. Rovnako tiež sa nepodarilo vypočuť ďalšieho bývalého konateľa spoločnosti L. L., ktorý využil svoje práve nevypovedať. Vo vzťahu k dodávateľovi nepoukázal na žiadne tvrdenie, vyjadrenie ani iný doklad, ktorý by preukazoval, že nedošlo k dodávke tovarov, ale iba všeobecne skonštatoval porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru, resp. služieb, mal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľa, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu.

10.

Vo vzťahu k jeho zaťaženiu dôkazným bremenom žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. , s tým, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že najvyšší súd zistil, že pri každej faktúre je aj podrobný súpis dodaného tovaru a služieb. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov. Podľa názoru NS SR žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o

zdaniteľnom plnení pre prípad, že u tých subjektov nebude evidencia riadne vedená. V prípade žalobcu sa evidencia dodávateľov a potvrdenie zdaniteľných obchodov dôkazmi bolo dokázané. Najvyšší súd SR konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v § 29 ods. 8 zákona o správe daní a daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásenia, vyúčtovaní. Podľa NS SR skutočnosti uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. NS SR však zároveň konštatuje, že z uvedených ustanovení zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov: „...dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Podľa ustanovení zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Daňový subjekt nemá povinnosť nadštandardne zabezpečovať dôkazy, ak u dodávateľov nebola riadne vedená evidencia. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľov, jeho dodávateľov, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu. Podľa Najvyššieho súdu SR, ak daňový subjekt preukáže existenciu materiálneho plnenia a disponuje faktúrou a prílohami s opisom položiek, druhu, ceny dodávaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Pokiaľ chce správca dane preukázať opak, dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu musí znášať správca dane.“

11.

Citoval aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „ Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňových subjektom ( § 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.“

12.

Žalobca argumentoval aj právnym názorom Najvyššieho správneho súdu ČR vysloveným v rozhodnutí a právnym názorom prezentovaným v rozsudku Súdneho dvora (tretia Komora) vo veci C-80/11 a C-142/11.

13.

V súvislosti s rozložením dôkaznému bremena poukazoval aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom najvyšší súd zohľadňoval aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03, C-484/03, v zmysle ktorého nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazce dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt sa preukázal existenciou materiálneho plnenia, faktúrami s opisom druhu a ceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa, tak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho prípadného subdodávateľa znáša dôkazné bremeno a aj dôkaznú núdzu správca dane.

14.

Podľa žalobcu výsledný efekt vyplývajúci z rozhodnutia je nezrozumiteľný a neprehľadný. Rozhodnutie obsahuje veľmi malé množstvo zistení, evidentne chýba jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je možné vyvodiť a urobiť si úsudok, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu. Správca dane v konečnom dôsledku ani

neskonštatoval, že by nemal preukázané dodanie tovaru niektorým dodávateľom v reťazci obchodných partnerov, iba sa zmohol na skonštatovanie, že má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov. Pokiaľ mal správca dane tieto skutočnosti dostatočne zistené, je potrebné tieto skutočnosti presne a zrozumiteľne uviesť v rozhodnutí s odvolaním sa na zdroj tohto zistenia a poukázanie na porušenie jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. V napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek chronologické zhodnotenie zistených skutočností od prvého až po posledného obchodného partnera v reťazci (napr. rozdielne odpovede osôb zúčastnených na deklarovanom zdaniteľnom obchode) a pod.. Správca dane a následne žalovaný bol povinný zaujať stanovisko ku všetkým relevantným skutočnostiam, oboznámiť s nimi daňový subjekt a uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané a sú podkladom na jeho vydanie, včítane jeho zákonného a zrozumiteľného odôvodnenia. V kontexte uvedených skutočností má daňový subjekt za to, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatok, nezrozumiteľnosť, vzájomný rozpor, teda je porušené ustanovenie § 63 ods. 3 zákona o správe daní, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, pre ktoré konkrétne dôvody správca dane neuznal obchodný prípad, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Dôkazné bremeno daňového subjektu nezbavuje správcu dane povinnosti na základe vykonaného dokazovania ustáliť skutkový stav. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktorá prislúcha správcovi dane neznamená, že by správca dane mal vo svojom rozhodovaní na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie, a ktoré opomenie. Správca dane má právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktoré nie, ale toto právo ho však nezbavuje povinnosti odôvodniť čo ho viedlo k tomu, že niektorý dôkaz nevykonal.

15.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16.

Uvádzal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2017 až júl 2017 a október 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102466251/2018 zo dňa 05.12.2018 s dátumom začatia 05.02.2019. Žalobca podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2017 dňa 25.07.2017, zaevidované pod č. . Dodatočné daňové priznanie nebolo podané. Žalobca v riadnom daňovom priznaní DPH uviedol vlastnú daňovú povinnosť 353,46 eura. Dňa 05.02.2019 boli Kriminálnym úradom Finančnej správy SR (ďalej len „KÚFS“) správcovi dane na základe Zápisnice o vykonaní úkonu č. 100371216/2019 zo dňa 05.02.2019 zapožičané účtovné doklady

- účtovné zostavy v elektronickej podobe na technickom nosiči dát (USB kľúč) a dodávateľské faktúry (v zmysle listu č. 524240/2018 zo dňa 12.09.2018), ktoré boli zaistené žalobcovi za zdaňovacie obdobia január 2017 až júl 2017 a október 2017. Kontrolou záznamov DPH, zaistených účtovných dokladov a ostatných účtovných zostáv bolo zistené, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z daňových dokladov - faktúr, na ktorých je uvádzaný dodávateľ: VENEAL s.r.o., Podlavická cesta 3695/26, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 31 409 563, DIČ: 2020372761 (ďalej len „VENEAL s.r.o.“), za nákup služieb - prenájom skladových priestorov a za nákup všetkých druhov tovarov (chmeľ, CS Strong blend - grand one, CS Intense blend - superior one, menuboard, A1 poster, A1 poster exterier, A4 poster, triangel, pricebook KARPAT TRUE, letáky A3, letáky A5, atď.) deklarovaných na faktúrach, bližšie špecifikovaných v rozhodnutí správcu dane v tabuľke na str. 9 (ďalej len „sporné faktúry“). Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil správcovi dane ku kontrole chýbajúce účtovné doklady (dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, pokladničné doklady, bankové výpisy a pod.), zaslal správca dane žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 100486304/2019 zo dňa 21.02.2019. Uvedená Výzva bola Ing. U. F., splnomocnenej zástupkyni žalobcu, doručená dňa 08.03.2019. V stanovenej lehote žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, požadované doklady nepredložili. Dňa 22.02.2019 sa so správcom dane telefonicky skontaktovala Ing. U. F. ohľadom dohodnutia si termínu predloženia účtovných dokladov k daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2017 až júl 2017 a október 2017 a január a február 2018. S Ing. F. bol telefonicky dohodnutý termín predloženia sporných faktúr v termíne 11.03.2019 až 15.03.2019, pričom konkrétny deň predloženia Ing. F. ešte kontrolnej skupine mala oznámiť mailom vopred (Úradný záznam č. 100501997/2019 zo dňa 22.02.2019).

V dohodnutom termíne Ing. U. F. kontrolnú skupinu správcu dane nekontaktovala a ani žiadne z požadovaných dokladov nepredložila.

17.

Správca dane následne zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 28.03.2019 na predloženie dôkazov, v ktorej pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane žiadal zodpovedanie otázok týkajúcich sa konkrétnych okolností nadviazania a priebehu obchodného vzťahu so spoločnosťou VENEAL s.r.o., na ktorú žalobca v stanovenej lehote nereagoval, rovnako ako na opakovanú výzvu zo dňa 17.06.2019, a to aj napriek neskoršiemu poskytnutiu náhradných termínov pre poskytnutie vyjadrenia.

18.

Žalobca a jeho zástupkyňa nereagovali ani na doručené oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo dňa 23.10.2019, ku ktorému mali možnosť sa vyjadriť v stanovenej lehote 15 kalendárnych dní.

19.

Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101210556/2020 zo dňa 22.07.2020, ktorá bola splnomocnenej zástupkyni Ing. U. F. doručená dňa 13.08.2020. Správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že zdaniteľné obchody v zmysle daňových dokladov - faktúr, na ktorých je uvádzaný dodávateľ VENEAL s.r.o., za nákup služieb - prenájom skladových priestorov a za nákup všetkých druhov tovarov (chmeľ, CS Strong blend - grand one, CS Intense blend - superior one, menuboard, A1 poster, A1 poster exterier, A4 poster, triangel, pricebook KARPAT TRUE, letáky A3, letáky A5, atď. ) deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili a preukázal tak splnenie podmienok zákona o DPH. Upozornil žalobcu, že na posúdenie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zo sporných faktúr je potrebné, aby žalobca v písomnom vyjadrení presne uviedol, resp. predložil správcovi dane: a) pri faktúrach s predmetom fakturácie prenájom skladových priestorov za obdobie január 2017 - júl 2017 a október 2017 predložil zmluvu o nájme skladových priestorov, uviedol, konkrétne, aké skladové priestory sa prenajímali, adresu skladových priestorov; pri faktúrach s predmetom fakturácie všetkých druhov letákov žiadal predložiť vzor letákov, na aký účel boli letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov; c) pri faktúrach s predmetom fakturácie ostatných druhov tovarov žiadal predložiť doklady o prijatí tovaru na sklad žalobcu (príjemky, skladové karty); d) doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v tabuľke č. 3 tejto výzvy (bankové výpisy), v prípade úhrady v hotovosti výdavkové pokladničné doklady a identifikáciu osoby, ktorá peniaze v mene žalobcu odovzdávala a identifikáciu osoby za spoločnosť VENEAL s.r.o., ktorá peniaze prijala a jej vzťah k spoločnosti VENEAL s.r.o., miesto odovzdania finančnej hotovosti; e) faktúry v zmysle § 71 ods. 1 zákona o DPH, vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 a október 2017 vrátane príloh, dodacích listov, súpisov vykonaných prác a pod., prípadne ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ich zaplatenie podľa daňových dokladov - sporných faktúr. Žalobca, ani Ing. U. F., splnomocnený zástupca žalobcu sa v stanovenej lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 22.07.2020, písomne nevyjadrili a nepredložili žiadne doklady ani dôkazy požadované správcom dane k preukázaniu prijatých zdaniteľných plnení.

20.

Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu Ing. U. F. Oznámenie č. 101392905/2020 zo dňa 04.09.2020, doručené dňa 22.09.2020, v ktorom navrhol termín prerokovania pripomienok k Protokolu na deň 13.10.2020 o 09:30 hod. v priestoroch správcu dane na adrese Hlboká 8/1, Trnava. V predmetnom liste správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu oboznámil so skutočnosťou, že ak v lehote do 8 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia nenavrhne iný termín prerokovania pripomienok k Protokolu, bude správca dane považovať navrhnutý termín za žalobcom akceptovaný a záväzný. V správcom dane stanovenej lehote, t.j. do 30.09.2020 žalobca nenavrhol iný termín prerokovania pripomienok k Protokolu, a preto termín 13.10.2020 správca dane považoval za dátum zo strany žalobcu akceptovaný a záväzný. Dňa 13.10.2020 sa na prerokovanie pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2017 až júl 2017 a október 2017, ako aj priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania nedostavil splnomocnený zástupca žalobcu a ani konateľ žalobcu. V zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku spísal správca dane o tejto skutočnosti Úradný záznam

č. 101579364/2020 zo dňa 14.10.2020. Pretože žalobca nepredložil správcovi dane vo vyrubovacom konaní už žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k Protokolu, nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by správca dane posúdil a vyhodnotil, správca dane považoval pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole, ako aj výsledky vyrubovacieho konania v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku za prerokované Úradným záznamom č. 101579364/2020 zo dňa 14.10.2020.

21.

Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po vykonaní relevantných úkonov vo vyrubovacom konaní navrhnutých žalobcom v podanom písomnom Vyjadrení č. 6/01597627/2020 zo dňa 24.02.2020 k Protokolu, ako aj po vyhodnotení ďalších skutočností spomenutých v predmetnom písomnom vyjadrení, neboli zistené žiadne nové skutočnosti ani zistenia, dôkazy, ktoré by preukazovali nové skutočnosti a správca dane trval na zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. Ďalej skonštatoval, že nemôže akceptovať vyjadrenie svedka L. L., bývalého konateľa spoločnosti VENEAL s.r.o., ktorý síce potvrdil dodanie tovarov a služieb pre žalobcu, ale žalobca si nesplnil povinnosť v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku tým, že nepreukázal uskutočnenie prijatých zdaniteľných obchodov, nepredložil ku kontrole žiadne doklady, dôkazy, ani písomné vyjadrenie požadované správcom dane, hoci bol na to viackrát vyzvaný a sám si viackrát dohadoval termín predloženia dôkazov a dokladov; správca dane skonštatoval, že žalobca nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol teda dôkazné bremeno. Správca dane dospel k záveru, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 28 865,12 eura v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť. V odvolacom konaní žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené.

22.

Správca dane nepresunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu, pretože subdodávateľské vzťahy ani nepreveroval, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol. Správca dane nezbavil žalobcu možnosti uplatnenia jeho procesných práv a nebol v kontrole nečinný, pretože žalobcu viackrát vyzýval na predloženie dokladov, preukazujúcich skutočné dodanie zdaniteľného plnenia deklarovanými dodávateľmi, a to písomnými výzvami, e-mailom a aj osobne, keď sa zamestnankyňa správcu dane, vykonávajúca predmetnú kontrolu u žalobcu Ing. M. stretla so splnomocnenou zástupkyňou Ing. F. dňa 13.09.2009 v budove správcu dane v Trnave na Hlbokej 8/1, čo vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia a taktiež z administratívneho spisu k daňovej kontrole. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. F. neposkytla správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnu súčinnosť a na výzvy správcu dane nereagovala. Taktiež sa nevyjadrila ani k písomnému Oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 až júl 2017 a október 2017 č. 102426845/2019 zo dňa 23.10.2019, ktoré bolo doručené dňa 13.11.2019, čiže ešte pred vypracovaním Protokolu z daňovej kontroly. Ing. F., ani samotný žalobca na výzvy správcu dane nereagovali, žiadne doklady ku kontrole nepredložili a nedostavili sa ani na prerokovanie pripomienok k Protokolu z kontroly a priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania dňa 13.10.2020.

23.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, z ktorých faktúr neuznal odpočet dane, od ktorých dodávateľov, v akom rozsahu a z akého dôvodu a uvedené skutočnosti neboli uvedené ani v potvrdzujúcom rozhodnutí žalovaného; že výsledný efekt vyplývajúci z rozhodnutí je preto nezrozumiteľný a neprehľadný, žalovaný poukazuje na stranu 12 napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný uvádza, o ktoré faktúry ide - o faktúry dodávateľa VENEAL, s.r.o., Podlavická cesta 3695/26, 974 09 Banská Bystrica, IČO 31409563, DIČ 2020372761, za nákup služieb - prenájom skladových priestorov a za nákup všetkých druhov tovarov (chmeľ, CS Strong blend - grand one, CS Intense blend - superiour one, menuboard, A1 poster, A1 poster exterier, A4 poster, triangel, pricebook KARPAT TRUE, letáky A3, letáky A5, atď ), bližšie špecifikované na strane 9 rozhodnutia správcu dane. V praxi sa takýto postup bežne používa, použije sa odkaz na údaje v prvostupňovom rozhodnutí. Na str. 8 a 9 rozhodnutia správcu dane v časti „Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov“ správca dane uvádza, že bolo zistené, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je uvádzaný

dodávateľ VENEAL, s.r.o., Podlavická cesta 3695/26, 974 09 Banská Bystrica, IČO 31409563, DIČ 2020372761, za nákup služieb - prenájom skladových priestorov a za nákup všetkých druhov tovarov (chmeľ, CS Strong blend - grand one, CS Intense blend - superiour one, menuboard, A1 poster, A1 poster exterier, A4 poster, triangel, pricebook KARPAT TRUE, letáky A3, letáky A5, atď ), deklarované na faktúrach v tabuľke nižšie. Pod týmto textom je v tabuľke na strane 9 uvedených celkom 26 faktúr a pri každej z nich je uvedené interné číslo faktúry, číslo faktúry, dátum dodania, základ DPH v eurách, DPH v eurách, suma celkom v eurách.

24.

Ak žalobca v žalobe namieta, že je porušené ustanovenie § 63 ods. 3 daňového poriadku, pretože odôvodnenie rozhodnutia správcu dane neobsahuje zásadné skutočnosti, na základe ktorých sa rozhodovalo, a preto malo byť rozhodnutie žalovaným zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie, žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasí a zastáva názor, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku (kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia). Žalovaný tak, ako v napadnutom rozhodnutí, tak aj v tomto vyjadrení k žalobe poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu súd SR sp. zn. zo dňa 20.05.2020, kde je v bode 14. uvedené, že pokiaľ ide o zodpovedanie otázky dôkazného bremena, toto nesie sťažovateľ (daňový subjekt), keďže daňové orgány preverujú správnosť výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane, avšak nie je ich povinnosťou zisťovať a preukazovať, ako sa deklarované obchody v skutočnosti odohrali. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ani doklady a na opakované výzvy správcu dane k ich predloženiu nereagoval, čo správca dane v odôvodnení rozhodnutia aj uviedol.

25.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a ukončenie vyrubovacieho konania žalovaný uvádzal, že správca dane najskôr požiadal v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku žalovaného listom č. 100650486/2020 zo dňa 10.03.2020 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január až júl 2017 a október 2017, čo odôvodnil potrebou vykonať výsluchy svedkov na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu. Žalovaný predĺžil lehotu o 180 dní Oznámením o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, zaevidovaným pod č. 153142/2020 zo dňa 25.03.2020. O uvedenej skutočnosti správca dane informoval žalobcu Upovedomením č. 100734871/2020 zo dňa 31.03.2020, ktoré bolo Ing. U. F., splnomocnenej zástupkyni žalobcu, doručené dňa 21.04.2020.

26.

Podľa žalovaného žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ignoroval výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov, zavádzal správcu dane ohľadne termínov predloženia účtovných dokladov, vyjadrenia a dôkazov. Výpoveď svedka L. L., bývalého konateľa spoločnosti VENEAL s.r.o. nebola potvrdená žiadnymi hodnovernými písomnými dôkazmi. Menovaný tvrdil, že účtovné doklady odovzdal novej konateľke L. Y., o čom predložil Preberací protokol zo dňa 28.11.2017. V Preberacom protokole je uvedená len jedna veta - len to, že L. Y., konateľka od 28.11.2017, týmto potvrdzuje prevzatie všetkých účtovných dokladov spoločnosti VENEAL s.r.o. od bývalého konateľa spoločnosti L. L. (konateľa do 27.11.2017), bez bližšej špecifikácie účtovných dokladov. Žalovaný nahliadnutím do Obchodného registra SR dňa 09.02.2021 zistil, že L. Y. bola konateľkou spoločnosti od 07.11.2017 do 20.03.2018 a od 21.03.2018 je konateľom spoločnosti T. X. R., W. P. X, T. D., Bulharská republika.

27.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v daňovom konaní a vo vyjadrení k protokolu vysvetlil priebeh obchodov v dotknutom období medzi ním, spoločnosťou W4, s.r.o. a ich dodávateľmi, žalovaný poukazoval na personálne prepojenie medzi žalobcom a spoločnosťou W4, s.r.o. v osobe spoločníka a konateľa obidvoch spoločností - Ing. Andreja Sabovčíka, P. XXX/X, XXX XX. Z., čo je preukázané aj výpismi z Obchodného registra SR. Spoločnosť W4, s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 27.02.2008 a jej jediným spoločníkom a konateľom je od tohto dátumu Ing. Andrej Sabovčík. Žalobca

- Distrib Capital, s.r.o. - bol zapísaný do Obchodného registra SR dňa 01.12.2006 a od 16.06.2009 má

dvoch spoločníkov - Ing. R. F., P. XXX/X, XXX XX Z. a Ing. U. F., P. XXX/X, XXX XX Z.. Konateľom žalobcu je od 24.04.2009 Ing. Andrej Sabovčík a Ing. U. F. je splnomocneným zástupcom žalobcu. Žalobca namieta, že v daňovom konaní bolo poukázané aj na zápisnicu z daňovej kontroly spoločnosti W4, s.r.o., ktorá prebiehala pred Daňovým úradom Trenčín, kde vypovedali zamestnanci spoločnosti W4, s.r.o., avšak žalovaný zistil, že v priebehu daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania na žiadnu takúto zápisnicu žalobca nepoukazoval, ani nekonkretizoval jej číslo a dátum spísania. Žalobca v priebehu daňovej kontroly neposkytol správcovi dane žiadne doklady, ani vyjadrenia k obchodom s VENEAL s.r.o., hoci bol viackrát vyzývaný na predloženie dokladov a dôkazov.

28.

Žalobca v rámci daňovej kontroly nepožiadal o výsluch žiadnych osôb. Na výzvy správcu dane nereagoval, doklady nepredkladal, neposkytol žiadne vyjadrenia k obchodom so spornými dodávateľmi. Správca dane nemal k dispozícii žiadne odberateľské faktúry, hoci bol na ich predloženie žalobca vyzvaný. Správca dane nevykonával žiadne preverovania dodania tovaru vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti W4, s.r.o. Keďže žalobca v priebehu daňovej kontroly neposkytol k sporným obchodom žiadne vyjadrenia, správca dane nevedel vykonať žiadne úkony smerujúce k reálnemu prevereniu dodania tovaru sporným dodávateľom VENEAL s.r.o. Žalobca tvrdí, že splnomocnená zástupkyňa uviedla bližšie informácie k dodávkam tovaru, ďalej uviedla, čo znamenajú názvy uvedené na faktúrach, rovnako boli dodávky potvrdené aj ďalším svedkom Ing. U. U., čo správca dane opätovne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť opomenul. K uvedeným skutočnostiam sa takmer vôbec nevyjadril ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, čo má za následok nezákonnosť napadnutia rozhodnutia žalovaného. V iných konaniach, ak nedôjde k výpovedi svedka, je bežné, že správca dane si vyžiada informácie od iných správcov dane. Žalovaný považuje tieto námietky žalobcu za neopodstatnené. Ing. F. sa v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia za január 2017 až júl 2017 a október 2017 k správcovi dane vôbec nedostavila, na výzvy správcu dane nereagovala, nepredložila žiadne doklady a dôkazy a vypočutie Ing. U. nenavrhla. K. správcu dane, vykonávajúci predmetnú kontrolu, nevypočuli svedka Ing. U. U. počas tejto kontroly, pretože o nej ani nevedeli. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať, aké iné daňové konania sa voči žalobcovi vedú a akí svedkovia v nich boli vypočutí.

29.

Správca dane mal od KÚFS zapožičané doklady v zmysle listu č. zo dňa 12.09.2018, a to účtovné doklady - účtovné zostavy v elektronickej podobe na technickom nosiči dát (USB kľúč) a dodávateľské faktúry, o čom bola spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100371216/2019 zo dňa 05.02.2019. KÚFS zapožičal správcovi dane všetky doklady žalobcu, potrebné k výkonu daňovej kontroly, ktoré mal k dispozícii. Medzi zapožičanými dokladmi sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry žalobcu za mesiac október 2017, teda ani faktúry vystavené dodávateľom Neville Group s.r.o. za október 2017, ani faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za október 2017. Nenachádzali sa tam ani faktúry vystavené dodávateľom CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o. za mesiac jún 2017, ani faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za jún 2017. Aj v samotnom Potvrdení o zaistení veci, tovaru alebo písomností č. 199719/2017 zo dňa 12.04.2018, ktoré tvorí prílohu k odvolaniu žalobcu sa uvádza, že: „Chýbajúce dodávateľské faktúry za obdobie 2016, 2017 a 2018 sú podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu Ing. Andreja Sabovčíka na prebiehajúcich daňových kontrolách a v audítorskej spoločnosti EKORDA s.r.o., nakoľko podliehajú povinnému auditu.“ K tvrdeniu, že žalobca doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorú mal k dispozícii, a ktorá mu nebola zaistená v roku 2018 zamestnancami KÚFS a že zdaniteľné obchody v deklarovanom rozsahu boli dodané, čo bolo preukázané doposiaľ nerozporovanými listinnými dôkazmi založenými v spise správcu dane (faktúry, príjemky, výdajky, skladovou evidenciou, evidenciou majetku, popismi tovaru) žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu len na základe dokladov zaistených KÚFS v zmysle Potvrdenia o zaistení veci, tovaru alebo písomnosti body 1, 25-33 ( technický nosič dát USB, dodávateľské faktúry režijné a tovarové 2017, dodacie listy len za 2/2017 k faktúram VENEAL s.r.o.). Na USB kľúči sa nachádzali len účtovné zostavy (hlavná kniha 2017, kniha dodávateľských faktúr 2017, kniha odberateľských faktúr 2017, záznamy DPH za 1-7, 10/2017, účtovný denník za rok 2017). Žiadne iné doklady zo strany žalobcu neboli počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania predložené.

30.

Podľa žalovaného žalobcom uvádzanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Európskeho súdneho dvora nebolo možné na daný prípad aplikovať z dôvodu, že žalobca nepredložením žiadnych dôkazov v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nezabezpečil preukázanie prijatia zdaniteľných plnení od dodávateľa VENEAL, s.r.o.

31.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.03.2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 13.11.2020, ktorým žalobcovi bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2017 určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 28 865,12 eur, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 353,46 eur a vyrubená daň v sume 28 511,66 eur. na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou VENEAL, s.r.o.

32.

V odôvodnení rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný ako odvolací orgán vysporadúval s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný, okrem iného, konštatoval, že správca dane preveroval daňovou kontrolou dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH tak, ako si uplatnil. Správca dane preveroval ďalšie skutočnosti obchodných transakcií (reálne dodanie tovaru a služieb), pričom chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Daňový subjekt nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar a služby boli skutočne dodané, a to osobou uvedenou na faktúrach. Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.j. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správcovi dane neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy a doklady, ktoré by potvrdzovali dodanie tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom. Svedkovia potvrdili dodanie tovaru a služieb len ústne, avšak nepredložili žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom.

33.

Podľa ( , ) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,

h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 68 ods. 1,2,3 daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

(2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

35.

Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.

36.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno- právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

37.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

38.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

39.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, nie len v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

40.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

41.

V danej veci bolo sporným, či skutočným dodávateľom vyfaktúrovaných tovarov a služieb bol deklarovaný dodávateľ VENEAL s. r.o., pričom pokiaľ žalobca tvrdil, napriek pochybnostiam správcu dane majúcim pôvod v zisteniach týkajúcich sa ako tejto spoločnosti, tak aj nedostatku samotným žalobcom predkladaných dôkazov a vysvetlení týkajúcich sa konkrétnych okolností tvrdených obchodov, že dodávateľom bola táto spoločnosť, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.11.2018).

42.

Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré by sa týkalo dodávateľov alebo subdodávateľov daňového subjektu a ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane a skutočností, na preukázanie ktorých bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane vzhľadom na jeho pochybnosti a potrebu ozrejmenia priebehu obchodných prípadov, v zmysle § 24 ods.1 písm.

a) a písm. b) daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

43.

V tejto súvislosti neobstojí námietka žalobcu, že všetky správcom dane požadované doklady mu boli zaistené Kriminálnym úradom Finančnej správy, keď žiaden doklad, ktorý by vo veci rozhodujúce daňové orgány nemali k dispozícii a ktorý by sa u uvádzaného orgánu ešte mal nachádzať ( a na základe čoho ?) neidentifikoval. Zaistenie účtovnej evidencie naviac, logicky, nezbavuje daňový subjekt schopnosti zodpovedania otázok správcu dane týkajúcich sa konkrétnych okolností priebehu faktúrovaných obchodných prípadov, ich úhrady či nadviazania obchodnej spolupráce s tvrdeným dodávateľom. Zodpovedanie týchto otázok uložených žalobcovi v doručenej výzve nemožno vyvodzovať zo všeobecného popisu obchodných transakcií obsiahnutého vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý, okrem iného, neobsahuje vyjadrenie k dopytovanému spôsobu nadviazania obchodnej spolupráce, baleniu dodávaného tovaru, či k vykonaným úhradám ceny dodávok.

44.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie, ktoré mu dôkazná situácia vo veci a pasivita žalobcu umožňovali, a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

45.

V rozpore s tvrdením žalobcu realizáciu dodávok spoločnosti VENEAL s.r.o. potvrdil iba jeden z bývalých konateľov tejto spoločnosti - L. L., aj to iba ústne a bez označenia akýchkoľvek ďalších dokladov potvrdzujúcich ich realizáciu ( podľa jeho vyjadrenia napr. objednávky tovaru riešili medzi sebou iba skladníci a to ústne, faktúry boli uhrádzané v hotovosti alebo bankovým prevodom, od koho nadobudol tovar dodávateľ si nepamätá). Správca dane nemal dôvod vyhodnocovať pri rozhodovaní v prospech žalobcu výpoveď svedkyne U., nakoľko takáto svedkyňa nebola v konaní vypočutá ani na výsluch žalobcom navrhnutá, rovnako ako žalobca nenavrhol výsluch iných identifikovateľných osôb. Žalovaný logicky argumentoval voči námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania miestneho zisťovania v skladových či výrobných priestoroch žalobcu alebo jeho odberateľov, v ktorých vzhľadom na časový odstup daňovej kontroly od realizácie sporných obchodov nebolo možné rozumne predpokladať nález tovaru s možnosťou jeho identifikácie ako predmetu sporných obchodov, a v odôvodnení rozhodnutia sa hoci stručne, ale zrozumiteľne a s logickým zohľadnením osobitosti tohto prípadu vysporiadal aj s judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval práve bez ozrejmenia jej relevantnosti za danej skutkovej situácie.

46.

V neposlednom rade sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k námietke (odvolacej i žalobnej) žalobcu týkajúcej sa tvrdeného nevydania rozhodnutia v lehote určenej ustanovením §68 ods. 3 daňového poriadku. Odhliadnuc už od skutočnosti, že zákon ani s prípadným prekročením tejto lehoty bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia odôvodňujúcu jeho zrušenie v správnom súdnom konaní nespája, nedôvodnosť tejto námietky je zjavná už zo skutočnosti dokladovanej obsahom administratívneho spisu, že zákonná lehota troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej správcom vo výzve podľa § 46 ods.

8 daňového poriadku bola žalovaným ako druhostupňovým správnym orgánom oznámením zo dňa 17.3.2020 predĺžená o 180 dní a že žalobca bol v súlade s požiadavkou zákona o tomto predĺžení upovedomený.

47.

Podľa zistenia súdu tak postup správnych orgánov vo veci ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňajú všetky atribúty zákonnosti ( aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane neidentifikuje ani faktúry, z ktorých odpočet dane nebol uznaný, je zjavne v rozpore so skutočnosťou, nakoľko výpočet týchto faktúr, na ktorý vo svojej argumentácii odkazoval aj žalovaný, sa nachádza na strane 9 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k namietanému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

49.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

50.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.