Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-221-2024.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/221/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalé bytom D. XXXX/XX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.10.2024, č. k. 3To/157/2023-668, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) napadnutým uznesením zo dňa 01.10.2024, č. k. 3To/157/2023-668, rozhodol tak, že podľa § 70 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku sa odsúdený A. B. (ďalej i odsúdený) prenecháva riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom aktuálne trest odňatia slobody vykonáva, na disciplinárne potrestanie za hrubé a urážlivé správanie sa voči súdu, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.2024 v čase po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 3To/157/2023, s tým výsledkom, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 1T/36/2017 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku bol obžalovanému A. B. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženom obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 09.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad, po tomto na adresu predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla, ktorý rozhodoval o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 1T/36/2017, odsúdený A. B. uviedol nahlas slová: „by si skapal“, čo počuli okrem členov senátu 3To Mgr. Stanislava Kováča a JUDr. Ladislava Révesa aj prokurátorka a obhajkyňa A. B.. Zo zápisnice krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2024 pod sp. zn. 3To/157/2023, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 1T/36/2017 rezultovalo, že po vyhlásení rozhodnutia krajského súdu v tom čase obžalovaný A. B. uviedol, že „by si skapal“, čo počuli všetci členovia senátu, prokurátorka a obhajkyňa. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že odsúdený v rámci odvolacieho konania vedeného na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 3To/157/2023 po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí krajského súdu sa dopustil nevyberaného správania sa vo vzťahu k predsedovi senátu JUDr. Rastislavovi Kreslovi, keď mu adresoval nahlas slová „by si skapal“. Senát 3To krajského súdu so správaním osôb v pojednávacej miestnosti vykazuje istú dávku tolerancie a profesionálnej trpezlivosti, avšak aj táto má svoju hranicu tak, aby bola rešpektovaná vážnosť, dôstojnosť a úcta k súdu. V tomto prípade A. B. túto hranicu prekročil. Hrubosť a urážlivosť jeho výroku je daná tým, ako je všeobecne
vnímaný. Nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci, totiž mal a mohol vyjadriť rozhodne iným spôsobom (napr. s využitím mimoriadnych opravných prostriedkov) a nie prianím smrti predsedovi senátu krajského súdu. Je tiež potrebné dodať, že A. B. bol zo strany konajúceho súdu na možnosť uloženia poriadkovej pokuty za urážlivé správanie sa nielen voči súdu riadne upozornený a to v predvolaní na verejné zasadnutie, ktoré si prevzal dňa 12.08.2024, o čom svedčí doručenka založená v spise. Keďže sa A. B. tohto konania dopustil už po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, teda už ako odsúdená osoba, bolo jeho hrubé a urážlivé správanie sa voči súdu prenechané na disciplinárne potrestanie riaditeľovi ústavu, v ktorom aktuálne vykonáva trest odňatia slobody s poukazom na to, že riaditeľ disponuje účinnejšími a efektívnejšími prostriedkami na uloženie disciplinárneho postihu, než ako by bola v tomto prípade poriadková pokuta, ktorá by na odsúdeného nemala žiaden alebo len minimálny efekt. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, a to osobitným písomným podaním zo dňa 09.10.2024, v rámci ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie sa nezakladá na pravde. Nevedel odkiaľ predseda senátu JUDr. Rastislav Kresl zobral tú skutočnosť, že slová aby si skapal boli adresované jeho osobe, keďže predseda senátu sa ho nič nepýtal, nedal mu otázku či tieto slová patrili jeho osobe, pretože ak by sa spýtal, dostal by odpoveď, ktorá by bola záporná. Tieto slová totižto adresoval jeho advokátovi, ktorý ho ubezpečoval v tom, že mu bude uložený trest na 2 roky a zobral od neho peniaze, konkrétne sumu 1.000 eur. Preto žiadal krajský súd, aby vo veci rozhodol, teda zrušil napadnuté uznesenie, prostredníctvom ktorého bude disciplinárne potrestaný, za to čo nie je pravda, pretože nie je zrejmé, že slová aby si skapal adresoval priamo predsedovi senátu. Záverom zdôraznil, že celú vec bude riešiť ďalej formou sťažností a taktiež dá prešetriť postup na verejnom zasadnutí, konkrétne to, že mu v odvolacom konaní nebola priznaná poľahčujúca okolnosť, a to na základe toho, že poukázal na to, že zločin kladený mu za vinu nespáchal. V ďalšom zároveň uviedol, že dá prešetriť správanie predsedu senátu, keďže na verejnom zasadnutí mal s ním akože konflikt a vzápätí o 5 minút neskôr otvoril ďalšie verejné zasadnutie ako keby sa nič nestalo. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené. Podľa § 70 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník v služobnom pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho na vynútenie a upevnenie autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh procesného úkonu. Základným predpokladom pre uloženie poriadkovej pokuty je to, že konaním alebo opomenutím konania dôjde k sťaženiu priebehu trestného konania v podobe neuposlúchnutia výzvy, vydaného príkazu alebo urážlivým správaním sa voči orgánom činným v trestnom konaní či súdu. Zo zákonnej dikcie ust. § 70 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva fakultatívny postup súdu, v rámci uplatnenia ktorého možno prenechať disciplinárne potrestanie príslušnému orgánu na disciplinárne konanie, v prípade ak sa takéhoto konania zakladajúceho dôvod na uloženie poriadkovej pokuty dopustí osoba vymenovaná v ust. § 70 ods. 2 Trestného poriadku.
Krajský súd po preskúmaní zabezpečeného spisového materiálu a obsahu podanej sťažnosti v tomto prípade dospel k zhodnému záveru ako senát krajského súdu a síce, že zo strany odsúdeného išlo vo vzťahu k predsedovi senátu krajského súdu skutočne o hrubo urážlivý výrok. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že urážlivé správanie sa v každom prípade odôvodňuje uloženie poriadkovej pokuty, v závislosti od okolností prípadu až do výšky 1 650 eur. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že odsúdený bol zo strany konajúceho súdu na možnosť uloženia poriadkovej pokuty za urážlivé správanie sa nielen voči súdu riadne upozornený. Ak sa v danom prípade predseda senátu krajského súdu rozhodol prenechať odsúdeného, ktorý bol v tejto trestnej veci právoplatne uznaný za vinného a v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, za jeho urážlivý výrok na disciplinárne potrestanie riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody, nemožno mu v tomto smere nič vytknúť, nakoľko s touto eventualitou výslovne počíta vyššie citované ustanovenie § 70 ods. 2 Trestného poriadku. Tento postup bol podľa názoru krajského súdu zákonný a správny. Pokiaľ ide o sťažnostnú argumentáciu odsúdeného, prostredníctvom ktorej namieta tú skutočnosť, že urážlivé slová neadresoval predsedovi senátu JUDr. Rastislavovi Kreslovi, ale jeho advokátovi, tak krajský súd uvádza, že sa jedná o námietku nedôvodnú a z pohľadu krajského súdu vnímanú ako účelovú s cieľom vyviniť sa. Z priebehu verejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodovalo o podanom odvolaní okresného prokurátora v trestnej veci odsúdeného, ako aj z celého kontextu prejednávanej veci je zrejmé, že slová by si skapal boli zo strany odsúdeného adresované práve predsedovi senátu, čo indikuje tá skutočnosť, že tieto hrubé a urážlivé slová boli odsúdeným vyslovené ihneď po vyhlásení rozsudku, ktorým bolo vyhovené odvolaniu okresného prokurátora a uložený trest bol sprísnený. Inak vyjadrené, možno bezpečne ustáliť, že hrubo urážlivé slová boli reakciou odsúdeného na rozhodnutie predsedu senátu, pričom je očividné, že s týmto rozhodnutím sa nevedel alebo nechcel stotožniť. Takéto správanie preto nemožno akceptovať v pojednávacej miestnosti a ponechať ho bez povšimnutia. Preto ak aj odsúdený uvádza, že vec bude ďalej riešiť a nechá prešetriť postup predsedu senátu, krajský súd v tejto súvislosti pripomína, že ak odsúdený nesúhlasí s prenechaním hrubého a urážlivého konania riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody na disciplinárne konanie a následným rozhodnutím po preskúmaní v sťažnostnom konaní, tak mu je daná možnosť, aby sa bránil spôsobom, aký uzná za vhodný. Subjektívna nespokojnosť odsúdeného ešte neznamená, že vo veci bolo rozhodnuté nesprávne či nezákonne. Krajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti postupu iného senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol. Iné rozhodnutie vo veci nie je spôsobilé privodiť ani sťažnostné tvrdenie odsúdeného, že predseda senátu krátko po tomto incidente otvoril ďalšie verejné zasadnutie. Keďže trestná vec odsúdeného bola právoplatne skončená a zaprotokolovaná, predsedovi senátu nič nebránilo pokračovať v zozname pojednávaných vecí. O hrubom a urážlivom správaní odsúdeného bolo následne ex cathedra rozhodnuté, kedy sa predseda senátu riadnym a správnym spôsobom vysporiadal s incidentom, ktorý sa odohral na predmetnom verejnom zasadnutí. Keďže krajský súd nezistil dôvody na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.