Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/157/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin porušovania domovej slobody podľa a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -630 zo dňa 22.08.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XX, E., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok,

u k l a d á :

Podľa (v znení účinnom od 06.08.2024 ďalej len „“) s použitím , , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste podľa uloženom obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 09.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Podľa zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -630 zo dňa 22.08.2023 okresný súd rozhodol, že vina obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XX, E., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, bola uznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 436 z 26.05. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -495 zo 07.04.2022. Za skutok, pre ktorý bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným okresný súd obžalovanému uložil podľa v znení účinnom do 31. decembra 2020 s použitím , ,

ods. 2 , , , a na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. z 20.09.2017, právoplatným 09.03.2018, podľa na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 630-633.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 636.

Prokurátor sa v odvolaní nestotožnil s výškou uloženého trestu obžalovanému, pretože okresný súd nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti týkajúce sa zásad a podmienok ukladania trestov s poukazom na odpis registra trestov na obžalovaného. V odpise registra trestov je síce nesprávne vykonaný zápis pod č. 11, v zmysle ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že obžalovaný bol uznaný vinným pre zločin podľa , , avšak v danej veci bol spod obžaloby oslobodený. Uvedená skutočnosť bola dôvodom na povolenia obnovy konania a zároveň na zrušenie rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. z 26.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 07.04.2022 v časti výroku o treste. Okresný súd mal pri svojom rozhodovaní správne prihliadnuť na zápis č. 3 v odpise registra trestov, podľa ktorého bol obžalovaný uznaný vinným pre trestný čin krádeže podľa účinného do 31.10.2001, za ktorý sa páchateľ potrestá odňatím slobody vo výmere 2 až 8 rokov, ak spácha čin ako člen organizovanej skupiny alebo ak spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Ďalej poukázal na a v tej súvislosti poukázal na to, že nerozlišoval medzi prečinmi, zločinmi resp. obzvlášť závažnými zločinmi, preto mal súd prihliadnuť práve na a dané odsúdenie posúdiť ako predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za zločin vzhľadom na formu zavinenia a trestnú sadzbu. Keďže u obžalovaného došlo k opätovnému spáchaniu zločinu, súd mal správne aplikovať aj a zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, v dôsledku čoho sa dolná hranica trestnej sadzby u obžalovaného posunula až na 5 rokov. Opätovné spáchanie zločinu mal okresný súd preukázané s ohľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. . Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa rozhodol sám rozsudkom vo veci a obžalovanému uložil podľa v znení účinnom do 31.12.2020 s použitím , , , súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 09.03.2018.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 01.10.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajkyne. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní, dôvody odvolania nežiadala zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, vyjadrením obžalovaného k odvolaniu, odpisom z registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu. Obhajkyňa obžalovaného navrhla, aby odvolací súd vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä fakt, že medzi spáchaním skutku a rozhodnutím prešiel dlhý čas, a rozhodol o odvolaní prokurátora tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietne. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Trestné činy sa stali v roku 2017, ku skutku krádeže sa priznal. Pre vyšetrovateľom poprel spáchanie zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie prokurátora bolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd totiž zistil, že rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste došlo k porušeniu ustanovení , preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu podľa zrušil a vo veci podľa rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku v celkom rozsahu náležite a správne zistený bez potreby jeho zmeny.

Primárne odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o priebeh konania, v tomto rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v spojení s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -436 zo dňa 26.05.2021 s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -495 zo 07.04.2022, z ktorých vyplýva priebeh celého trestného konania, vrátane konania po povolení obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste. Odvolací súd plne odkazuje na obsah týchto rozhodnutí, pričom nepovažuje za nevyhnutné do tretice opakovať totožné skutkové zistenia aj v tomto rozhodnutí a sústredí sa výlučne na odvolaciu argumentáciu prokurátora.

Vzhľadom na to, že vina obžalovaného zo spáchania skutku bola právoplatne uznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -436 z 26.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -495 zo 07.04.2022, a tiež vzhľadom na odvolacie argumenty prokurátora, odvolací súd vychádzal z ustáleného zistenia, a síce, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutkov právne kvalifikovaných ako prečin porušovania domovej slobody podľa , prečin krádeže podľa , a zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa , v znení účinnom do 31. decembra 2020 s poukazom na účinného do 31.12.2020.

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Časová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti) , ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Ustanovenie o časovej pôsobnosti súčasne upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným pri novom rozhodnutí prihliadol nielen na dôvodné odvolacie námietky prokurátora, ale aj na zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnú odo dňa 06.08.2024, a to vo vzťahu k uloženiu trestu.

Okresný súd správne ustálil, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania celkom troch trestných činov, preto bolo potrebné ukladať trest podľa najprísnejšieho ustanovenia, a to podľa účinného do 31.12.2020, v rozmedzí trestnej sadzby dva až osem rokov v zmysle . Aktuálne, vzhľadom na novelu bolo obžalovanému potrebné ukladať trest v trestnej sadzbe jeden až päť rokov, a to podľa najprísnejšieho ustanovenia podľa . Rovnako okresný súd (a tiež už tunajší odvolací súd v uznesení č.l. -495 zo dňa 07.04.2022) správne ustálil skutočnosť, že predmetné tri

trestné činy obžalovaný spáchal vo viacčinnom súbehu s trestným činom, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 20.09.2017, preto bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu, a to podľa . Napokon, správne obžalovanému priznal aj priťažujúcu okolnosť podľa .

Odvolacia argumentácia prokurátora bola sústredená na skutočnosť, že súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol na to, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin, a to v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. (v odpise registra trestov evidovaný záznam č. 3), ktoré pochybenie nepremietol do uloženia trestu v podobe zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby podľa (akt. ).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia a tohto v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie slúži na určenie zákona potrebného na posúdenie prípadov vzniknutých pred účinnosťou v období jeho uplatňovania (prechodné obdobie). K určeniu, či dovtedy vykonaný trestný čin vykazuje znaky prečinu alebo zločinu sa použijú a s prihliadnutím na zavinenie a trestnú sadzbu podľa starého zákona. Je pritom potrebné uplatňovať časovú pôsobnosť.

Pokiaľ ide o odsúdenie Okresného súdu Galanta sp. zn. na ktoré poukázal prokurátor v odvolaní, z právnej kvalifikácie uvedenej odpise registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil spáchania trestného činu krádeže, a to podľa účinného do 31.10.2001, za ktorý bolo možné páchateľovi uložiť trest v rozmedzí trestnej sadzby dva až osem rokov. S poukazom na tripartíciu trestných činov a tiež vyššie citované ustanovenie by bolo možné tento trestný čin už len s ohľadom na trestnú sadzbu, ktorá svedčí o vyššej závažnosti konania obžalovaného posúdiť ako zločin, preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku okresného prokurátora ako dôvodnú. Z uvedeného potom možno usúdiť, že obžalovaný sa dopustil opakovaného spáchania zločinu, preto bolo potrebné pri ukladaní trestu postupovať podľa účinného od 06.08.2024 a zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Okrem uvedeného vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom musel pri ukladaní trestu postupovať aj podľa a zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pokiaľ ide o samotné uloženie trestu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.

Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle a nasl. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2014)

V predmetnej veci ide o obžalovaného ako chronického páchateľa trestnej činnosti, ktorého predchádzajúce odsúdenia žiadnym spôsobom nemotivovali k zmene životného postoja a zaujatiu kritického postoja k vlastnému protiprávnemu správaniu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol celkom 15 krát súdne trestaný, pričom išlo v prevažnej časti o majetkovú trestnú činnosť. Motívom páchania trestnej činnosti bolo získanie majetkového prospechu, obžalovaný sa bezpracným a nezákonným spôsobom snažil získať finančný prospech, pričom tak činil niekoľko rokov v rôznych časových intervaloch. Celkom zrejme sa už dá hovoriť o akejsi životnej filozofii obžalovaného. Majoritnú časť svojho života strávil páchaním trestnej činnosti, de facto od roku 2000 je s menšími prestávkami opakovane súdne trestaný, a tiež priestupkovo postihovaný, doposiaľ nebol schopný rešpektovať zákonné normy, osvojiť si také návyky, ktoré by ho priviedli k riadnemu spôsobu života. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutkov, na hlavnom pojednávaní sa však nepriznal, neurobil rozhodnutie podľa . Trestnému konaniu sa vyhýbal, písomností súdu si nepreberal počas celého konania, v dôsledku čoho sa konanie viedlo ako tzv. konanie proti ušlému. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom dokonca poprel spáchanie trestného činu podľa , z jeho správania nebolo cítiť úprimnú ľútosť ani kajúcny postoj. Odvolací súd preto na rozdiel od okresného súdu aj vzhľadom na autentickosť prejavu obžalovaného počas verejného zasadnutia, obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa nepriznal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že poľahčujúca okolnosť podľa predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa procesne ako obžalovaného. Túto poľahčujúcu okolnosť nemožno vnímať len formálne, a to ako formálne učinený prejav priznania, ale musí k nemu pristúpiť taký prejav obžalovaného, ktorý nasvedčuje o jeho vnútornom postoji k spáchaniu skutku, ktorý úprimne ľutuje. V tejto veci úprimný prejav obžalovaného nebol ani v minimálnej miere citeľný, nebol citeľný ani z procesnej aktivity obžalovaného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý považuje na jeho nápravu za adekvátny, zákonný a spravodlivý. Ide o trest v spodnej polovici trestnej sadzby, preto ho objektívne nemožno vnímať ako neprimerane prísny. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynul dlhší čas, a to 8 rokov, pretože obžalovaný zrejme opomenul, že k dĺžke konania prispel výraznou mierou aj on sám podávaním nedôvodných námietok zaujatosti, nepreberaním si písomností a s tým spojených úkonov za účelom vypátrania pobytu obžalovaného. Zároveň treba podotknúť, že ide o trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa , keďže obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Zároveň odvolací súd podľa zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 09.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.