Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TENDERFOOD AB, s.r.o., so sídlom Žilina, Makovického 59/2, IČO: 46 398 228, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103759653/2016 zo dňa 19. augusta 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103166649/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 102 054,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014.

2. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že správca dane sa zameriaval na skúmanie obchodov u subjektov, s ktorými nemá priamy obchodný vzťah, dokonca ich ani nepozná. Mal za to, že bol zaškatuľkovaný ako subjekt, ktorý je zapojený do reťazového obchodu. Zdôraznil, že vykonáva medzinárodný obchod a nemôže si dovoliť mať pokazený kredit. Poukázal na rozsah svojho dôkazného bremena, a to, že nemá povinnosť skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi, ale jeho dôkazná povinnosť je preukázať pre uplatnenie dane na vstupe nadobudnutie tovaru od jeho dodávateľa a pred daň na výstupe prevod tovaru na ďalší subjekt. Odkázal v tomto ohľade na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a skutočnosť, že na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR, bezhotovostné úhrady, manipuláciu s tovarom. Zdôraznil, že požiadavky správcu dane sú nesplniteľné. Taktiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, Optigen, Bond House, v ktorých súdny dvor vyslovil, že odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veciach uplatnenia odpočítania dane (C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právo na odpočítanie dane bolo v danom prípade zamietnuté z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie predmetných zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že predloženie faktúry je len jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane. Aj v prípade, keď faktúra má všetky náležitosti daňového dokladu a je riadne zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu, neznamená, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky je nutnou podmienkou pre uznanie práva na odpočítanie dane, nie postačujúcou. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. V prípade vzniku pochybností zo strany správcu dane reálne plnenie preukazuje kontrolovaný subjekt, ktorý musí vedieť reálne preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich dokladoch a v daňovom priznaní. V prípade, ak určité skutočnosti preukázať nevie, správca dane jeho tvrdenie v dokladoch alebo v daňovom priznaní neuzná. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Daň vykázaná dodávateľskými spoločnosťami na odberateľských faktúrach sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., nebolo preukázané, že z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 563/2009 Z.z. s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Ale Súdny dvor vo svojej judikatúre rovnako konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží právo odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Rovnako súdny dvor pripustil, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že žalobca mal sám preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Žalobca však správcovi dane nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce bez pochybností reálnosť zdaniteľných plnení a tým aj opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 31S/42/2016-57 zo dňa 18.01.2017 rozhodol o postúpení veci tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Tunajší súd uznesením č.k. 13S/13/2017-62 zo dňa 13.03.2017 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Tunajší správny súd vo veci nariadil pojednávanie a rozhodol rozsudkom č.k. 13S/13/2017-85 zo dňa 16.08.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora bolo povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa vedomostnou stránkou kontrolovaného subjektu ohľadne jeho účasti na podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/69/2017 zo dňa 21.11.2018 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že podnikateľ uskutočňujúci obchodovanie s potravinami a najmä s mäsom musí postupovať s odbornou starostlivosťou. Skutočnosť, že predmetom dodávok boli mrazené kuracie prsia vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií. Najvyšší súd sa preto stotožnil so správcom dane i so žalovaným ohľadne skutkových zistení i právnej kvalifikácie a z tohto dôvodu zrušil vec a vrátil ju krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd ďalej poukázal na zistenia Kriminálneho úradu Finančnej správy, z ktorých vyplýva, že Jozef Štefíček bol niekoľkokrát vypočutý s tým, že uviedol, že vystavoval faktúry na odberateľov A.P.P.I., spol. sr.o., Exporton s.r.o., Peter Štepánek s.r.o.. Záverom uviedol, že Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due deligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V tomto ohľade kasačný súd označil aj konkrétnu judikatúru Súdneho dvora.

6. Krajský súd v Trenčíne následne v konaní pokračoval pod spisovou značkou 13S/54/2018. V ďalšom konaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), pričom bol viazaný aj závermi kasačného súdu. Vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel v zmysle záverov kasačného súdu k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

7. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na dôvodnosti podanej správnej žaloby. Zdôraznil, že bol pri uzatváraní zmlúv obozretný. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V písomnom vyjadrení, ktoré podal pred pojednávaním zdôrazňoval závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora. Poukázal na to, že v obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Okrem toho právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

11. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

13. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

14. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

15. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103759653/2016 zo dňa 19.08.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103166649/2016 zo dňa 18.05.2016. Potvrdeným rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 102 054,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, keď žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., a A.P.P.I. spol. s r.o..

16. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným bolo zistené, že Daňový úrad Trenčín (ďalej správca dane) u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,DPH") za zdaňovacie obdobie marec 2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. za dodávku tovaru - mrazené kuracie prsia, a to konkrétne faktúry č. 1020140236 zo dňa 07.03.2014 v sume 65 423,23 eur, z toho DPH v sume 10 903,87 eur, fa. č. 1020140241 zo dňa 12.03.2014 v sume 70 856,95 eur, z toho DPH v sume 11 809,49 eur, fa. č. 1020140245 zo dňa 25.03.2014 v sume 68 664,96 eur, z toho DPH v sume 11 444,16 eur, fa. č. 1020140246 zo dňa 27.03.2014 v sume 67 381,63, z toho DPH v sume 11 230,27 eur a fa. č. 1020140247 zo dňa 31.03.2014 v sume 66 343,68 eur, z toho DPH v sume 11 057,28 eura a taktiež od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. za dodávku mrazených kuracích pŕs, konkrétne z fa. č. 201400007 zo dňa 06.03.2014 v sume 68.276,74 eur, z toho DPH v sume 11 379,46 eur, fa. č. 201400009 zo dňa 13.03.2014 v sume 68 418 eur, z toho DPH v sume 11 403 eur, fa. č. 201400011 zo dňa 14.03.2014 v sume 68 418 eur z toho DPH 11403 eur a fa. č. 201400017 zo dňa 28.03.2017 v sume 68 544 eur, z toho DPH v sume 11 424 eur.

17. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., keď dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto dodávateľom. Uvedená spoločnosť a aj jej konateľ I. N. boli nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali. Na adrese sídla dodávateľa sa v čase vykonávania daňovej kontroly nachádzali neobývané budovy v chátrajúcom stave na neudržiavanom pozemku. V čase miestneho zisťovania sa v objektoch dodávateľa nenachádzala žiadna osoba, na adrese dodávateľa sa nenachádzalo žiadne obchodné označenie a nebolo zistené, že by daňový subjekt na tejto adrese vykonával akúkoľvek ekonomickú činnosť. Zo skutočností známych správcovi dane tento uzavrel, že dodávateľ deklaruje vysokú hodnotu uplatneného práva na odpočítanie dane s výslednou vlastnou daňovou povinnosťou na úhradu v riadku 34 v sume 1 113,28 eur. Vznik daňovej výhody bolo možné podľa správcu dane vyvodiť z toho, že dodávateľ žalobcu je nekontaktný a napriek vysokej daňovej povinnosti z uskutočnených dodávok v tuzemsku deklaruje vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nízku bilanciu, ktorej opodstatnenie nebolo pred správcom dane vysvetlené. Dodávateľ okrem toho nie je od 28.02.2015 platiteľom DPH, nakoľko mu bola registrácia zrušená z dôvodu jeho nespolupráce s miestne príslušným správcom dane.

18. Okrem toho bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. nebola registrovaná na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, hoci mala obchodovať s mäsom. Preverovaním skladových dokladov bolo zistené, že dodanie tovaru sa realizovalo na sklad skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Ani takýmto zisťovaním však nebolo správcom dane preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach.

19. Konateľ žalobcu obchod s dodávateľom Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. opísal tak, že bol kontaktovaný dodávateľom emailom, telefonicky a neskôr aj osobne. Boli mu predložené ponuky a v prípade, že bola niektorá zaujímavá, bol uzavretý obchod. Objednávky boli zasielané konateľovi dodávateľa a dodávateľ zabezpečoval aj prepravu tovaru. Tovar sa vykladal v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a jedna dodávka bola realizovaná do skladu spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. v Novom Meste nad Váhom. Konateľ žalobcu taktiež uviedol chronológiu predaja za mesiace február a marec 2014 - pripárovanie dodávateľských a odberateľských vzťahov v časovom slede a navrhol vypočuť svedkov, a to pracovníka skladu v Novom Meste nad Váhom, svojich zamestnancov a vodičov, ktorí sú uvedení na prepravných dokladoch, ktoré sú priložené k faktúram. Uvedených svedkov správca dane nevypočul s tým, že by nemohli predložiť doklady preukazujúce dodanie tovaru dodávateľom a nebola zistená súvislosť medzi navrhovanými svedkami a preukázaním dodania tovaru.

20. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ohľadne tohto dodávateľa uzavrel, že zistenia správcu dane možno považovať za úplné, vzhľadom k nemožnosti, zo strany dodávateľa, preveriť zdaniteľné plnenie. Správca dane považoval predmetné faktúry za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazujú oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty u platiteľa, pretože šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, či spoločnosť Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. mohla tovar fyzicky nadobudnúť, či mala právo s ním nakladať ako vlastník a ďalej tento tovar predávať ako platiteľovi.

21. Správca dane neuznal žalobcovi taktiež právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., keď uvedený dodávateľ nepreukázal pôvod mäsa, jeho prepravu, nepredložil dôveryhodné dôkazy o tom, kto prepravu vykonával, nevedel ani kde bola nakládka mäsa. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nebola za kontrolované zdaňovacie obdobie registrovaná na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR ako obchodník alebo distribútor s mäsom. Konateľka uvedeného daňového subjektu k vykládke mäsa uviedla, že toto malo byť vyložené v skladovacích priestoroch MRAZIARNE a.s.. V období február - máj 2014 bola dodávateľom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o., pričom podľa vyjadrenia konateľa tejto firmy prepravu mrazeného mäsa zabezpečila spoločnosť DUO ZH, s.r.o.. Konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti X. U. nemá žiadnu vedomosť o činnosti tejto spoločnosti. Bolo zistené, že ide o osobu, ktorá bola závislá na drogách. Spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny majetok, nepodávala daňové priznania DPH a od 25.06.2014 je vymazaná z obchodného registra. Skladovateľ MRAZIARNE a.s., u ktorého sa mali skladovať a nakladať mrazené kuracie prsia, nedisponoval žiadnymi prepravnými a inými dokladmi, ktoré by preukazovali dodanie uvedeného tovaru práve dodávateľom A.P.P.I spol. s r.o..

22. Správca dane si vyžiadal od Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti Pyrosafestol s.r.o.. Z takto predložených dokladov bolo zistené, že v rámci konania pred úradom bol opakovane vypočutý S. C., ktorý uviedol, že vystavoval odberateľské faktúry na odberateľov A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o., N.T., s.r.o.. Daňové priznania za spoločnosť zostavil a odoslal sám. Údaje do jednotlivých riadkov si vymyslel. Takto postupoval od 14.09.2013 do 24.06.2014. Kontrolný výkaz DPH nepodával. Obchod prebiehal tak, že tovar objednal pre spoločnosti A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o., N. C., s.r.o.. Tovar bol prepravený priamo z Českej republiky do Sládkovičova. Potreboval prvého odberateľa z Českej republiky, aby sa obišla daňová povinnosť DPH.

23. Správca dane preveroval aj pohyb vozidiel s EČV, ktoré boli uvedené na dokladoch k predloženým dokladom o príjme tovaru cudzích ukladateľov a výdaji cudzích ukladateľov. Predmetné vozidlá boli evidované v evidencii o pohybe vozidiel v areáli skladovateľa a aj u prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta za jednotlivé mýtne transakcie.

24. Správne orgány opätovne konštatovali, že sa nepreukázalo právo dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. nakladať s predmetným tovarom. Konateľ žalobcu Ing. S. I. správcovi dane formálne potvrdil dodania tovarov uvedeným dodávateľom, no o materiálnom a reálnom uskutočnení týchto dodaní nepredložil relevantné dôkazy. Žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplýva, že v spornom prípade bol spochybnený pôvod tovaru a autentickosť jeho dodania prostredníctvom spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. a A.P.P.I. spol. s r.o.. V zmysle zákona o DPH je predloženie dokladov len jednou z hmotnoprávnych podmienok pre uznanie odpočítania dane. Na strane 19 rozhodnutia žalovaný vo svojich úvahách pokračoval, keď uviedol, že dodávky tovaru, ktoré sú uvedené na sporných dokladoch v danom prípade faktúrach, neboli zo strany dodávateľov preukázané prostredníctvom ich vlastníckych práv, ďalej sa nepreukázalo, že tieto práva mohli daňové subjekty vystupujúce ako priami dodávatelia ďalej prevádzať na iné osoby, v danom prípade na platiteľa (nesúlad podstaty § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH sa viaže na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

25. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zostalo sporným či spoločnosti, ktoré vystavili sporné faktúry (Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o.), boli aj skutočnými dodávateľmi tak, ako bolo deklarované faktúrami. Preukázanie uvedenej skutočnosti má pritom vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH. Žalovaný na strane 11 a 15 odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia rozviedol svoje úvahy o vytvorení umelého reťazca obchodov s cieľom získať daňovú výhodu.

26. Žalobca namietal závery správnych orgánov a ďalšou podstatnou námietkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko podľa jeho názoru správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. V neposlednom rade žalobca taktiež namietal, že na vec neboli riadne aplikované závery vyslovené Súdnym dvorom vo veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft).

27. Pokiaľ ide o námietky žalobcu tak, správny súd, rovnako ako vo svojom prvom rozhodnutí konštatuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či boli, resp. neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je postavené na zásade, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, teda akési bremeno tvrdenia, ale tiež toto svoje tvrdenie doložiť, t.j. bremeno dôkazné. Toto svoje bremeno plní daňový subjekt v konaní vedenom správcom dane, pričom je v zmysle ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť alebo skutočnosti k preukázaniu ktorých bol vyzvaný správcom dane. Uvedená koncepcia logicky vychádza zo skutočnosti, že je to práve daňový subjekt, kto má povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí určité skutočnosti a preto musí byť daňový subjekt aj tým, kto preukazuje správnosť týchto tvrdení. Ak správca dane doklady predložené kontrolovaným subjektom kvalifikovane spochybní, tak za tejto situácie je potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp. odstráni pochybnosti správcu dane, s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia oboznámený. Uvedenou požiadavkou sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná povinnosť daňového subjektu. V predmetnej právnej veci bolo kvalifikovaným spôsobom spochybnené reálne dodanie tovaru (mrazeného mäsa) dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Ako konštatoval kasačný súd, ktorého závermi je správny súd viazaný, spoločnosť' A.P.P.I spol. s r.o. obchodovala s mrazenými kuracími prsiami a bola teda povinná registrovať sa od začiatku vykonávania činnosti, na akomkoľvek stupni výroby, spracovania a distribúcie potravín, v zmysle zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v zmysle neskorších predpisov. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení nebola registrovaná na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky ako obchodník alebo distribútor s mäsom. Z vyjadrenia konateľky spoločnosti pani O. J., ktoré uviedla do ZUP č. 9615401/5/3944142/2014/Osv zo dňa 21.08.2014 k povinnosti registrácie je zrejmé, že ako štatutárny orgán spoločnosti nemala vedomosť o povinnostiach, ktoré sú spojené s obchodovaním s potravinami. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. podala oznámenie o registrácii výroby potravín, tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich uvedením na trh ako distribútor pre kategóriu výrobkov: mäso a mäsové výrobky, zverina a hydina a ryba a morské živočíchy až dňa 12.01.2015. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď sa uskutočnili deklarované obchodné transakcie spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. nebola registrovaná ako sprostredkovateľ - podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi a tým, že si platiteľ nepreveril túto skutočnosť, neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti.

28. Pokiaľ ide o prenos dôkazného bremena tak, správny súd ďalej poukazuje na to, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

29. Správny súd okrem toho zdôrazňuje, že vecou sa už zaoberal kasačný súd, ktorý uzavrel, že sa stotožňuje so skutkovým stavom a právnym posúdením správnych orgánov. Uvedené bolo aj dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho súdu, ktoré bolo pôvodne v tejto veci vydané. Kasačný súd výslovne uviedol, že nedodržanie transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách je v danej veci významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok a preukaznosť daňových transakcii. Uvedeným je správny súd v ďalšom rozhodovaní viazaný a nie je možné, aby prihliadal na závery vyslovené v inom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval žalobca. Správny súd má za to, že zo záverov kasačného súdu vyplynulo spochybnenie reálnosti dodávok, čo má dopad aj na možnosť aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora, na ktoré pôvodne správny súd poukazoval, a ktoré sa zaoberajú vedomostnou stránkou pri účasti daňového subjektu na podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní. Podmienkou uplatniteľnosti týchto záverov je nespochybnenie reálnosti dodávok, pričom v zmysle záverov kasačného súdu však k takémuto spochybneniu došlo.

30. Ak by aj nedošlo k takémuto kvalifikovanému spochybneniu reálnosti daňového plnenia, tak je potrebné uviesť, že rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný podiel zakladá pre obchodníkov negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. V prejednávanej veci sa však žalobca nesprával obozretne. Predovšetkým začal podnikať s potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Jeho obchodní partneri pritom taktiež uvedené nesplnili, nemali v tomto ohľade vedomosti o svojich povinnostiach, ktoré im vyplývali z obchodovania s danou komoditou. Okrem toho, ako už bolo opakovane konštatované, išlo v predmetnej veci o obchodovanie so špecifickou komoditou, pri ktorej mal aj pri bežnej opatrnosti žalobca dbať na to, aby dokázal riadne preukázať pôvod tovaru. Jeho obchodní partneri mali byť pre neho zárukou nezávadnosti plnenia potravinárskeho charakteru, a preto je zrejmé, že sa mal dostatočne zaujímať a preverovať si nielen svojich obchodných partnerov, ale mal sa zaujímať aj o ich dodávateľov. Uvedené však žalobca neučinil a aj preto sa nemôže domáhať ochrany v zmysle judikatúry Súdneho dvora, na ktorú poukazoval.

31. S poukazom na vyššie uvedené ako aj závery kasačného súdu vyslovené v tejto konkrétnej právnej veci, správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

32. Žalovaný bol v konaní pred správnym súdom ako aj konaní pred kasačným súdom úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na to, že ju nežiadal, nebola mu priznaná.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).