Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: B.. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.1.2017

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 14.12.2015 požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku 14.12.2015.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.6.2016 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) zamietla žiadosť (žalobcu) o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) v odôvodnení rozhodnutia poukázala na v spojení s tohto zákona a uviedla, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 23. mája 2016. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 4. septembrom 2015 žalobca získal 5237 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Správny orgán prvého stupňa poukázal na ust. a konštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 14 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V rozhodnutí správneho orgánu prvej inštancie bolo ďalej uvedené, že obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jeho neoddeliteľnou súčasťou a súčasťou odôvodnenia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 23. mája 2016. Ďalej správny orgán prvého stupňa poukázal na ust. s tým, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok nie je

možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za obdobie od 5. októbra 1993 do 31. marca 1994, kedy žalobca vykonával základnú vojenskú službu a dobu služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. júla 1995 do 25. mája 2011, ktoré mu boli zhodnotené pre výsluhový dôchodok, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. V rozhodnutí správneho orgánu prvej inštancie bolo ďalej uvedené, že obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jeho neoddeliteľnou súčasťou a súčasťou odôvodnenia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, ktorý tvorí časť lekárskej správy z mája 2016.

3. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného odvolal (podaním zo dňa 12.7.2016), a to konkrétne voči dátumu vzniku invalidity, t.j. 4.9.2015, s ktorým nesúhlasil, nakoľko mu boli zle vysvetlené podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok na konaní dňa 22.6.2016. Žiadal o prehodnotenie uvedeného dôvodu a priznanie nároku na invalidný dôchodok, pričom trval na tom, že dátum vzniku invalidity je až 23.5.2016, t.j. dňom vypracovania posudku o invalidite posudkového lekára, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 23. mája 2016.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.1.2017, odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2016 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia k nesúhlasu účastníka konania s dátumom vzniku invalidity stanoveným na 4. septembra 2015, ktorý žiadal stanoviť na 23. mája 2016, t.j. na deň vypracovania odborného lekárskeho posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, správny orgán druhej inštancie poukázal na ust. 70 ods. 1 v spojení s , , v spojení so . Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin dňa 18. októbra 2016, ktorý zotrval na svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 23. mája 2016, pričom uvádza, že určiť vznik invalidity na 23. máj 2016 je medicínsky neodôvodniteľné. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 9. januára 2017. Z jeho odborného lekárskeho posudku o invalidite vyplýva, že u účastníka konania nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, je naďalej invalidný s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 4. septembra 2015, t.j. dňom očného vyšetrenia, ktoré preukazuje výrazné zhoršenie zrakovej ostrosti ľavého oka, resp. pokles na úroveň praktickej slepoty. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania určil choroby zmyslových orgánov - zraku; ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, jednostranné, podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3. písmena a) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 40 - 50 %) a takto určenú percentuálnu mieru vzhľadom na iné zdravotné postihnutia účastníka konania zvýšil o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 55 %. Dátum vzniku invalidity sa nezmenil, účastník konania je invalidný od 4. septembra 2015 naďalej. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia druhostupňový správny orgán poukázal na citáciu veta prvá, , , , v spojení s a uzavrel, že vzhľadom na to, že účastník konania ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 4. septembru 2015 dosiahol viac ako 45 rokov veku, na vznik nároku na invalidný dôchodok bolo potrebné získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že účastník konania pred vznikom invalidity, t.j. pred 4. septembrom 2015 získal celkovo 5237 dní, t.j. 14 rokov a 127 dní dôchodkového poistenia. Obdobia dôchodkového poistenia sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia pred 4. septembrom 2015 nebolo preukázané. Ďalej uviedol, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, za obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok dobu od 5. októbra 1993 do 31. marca 1994 a od 1. júla 1995 do 25. mája 2011 nie je možné na nárok na invalidný dôchodok zohľadniť. Keďže účastník

konania získal pred vznikom invalidity menej ako 15 rokov dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Žalobné body

5. Žalobca rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne napadol včas podanou žalobou na Krajskom súde v Žiline (č.l. 1-5 spisu vec pôvodne vedená pod sp. zn. ). V žalobe poukázal na to, že boli vypracované štyri odborné posudky so stanovenou chorobou: ťažká slabozrakosť ľavého oka pri degenerácii makuly MKCH - 10: H 53. Podľa žalobcu stanovená choroba MKCH - 10: H 53 je stanovená nesprávne, pričom degenerácia makuly, resp. žltej škvrny nepatrí do H 53. O určení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku slabozrakosti podľa druhu zdravotného postihnutia pojednáva kapitola VII, oddiel A, položky 1, 2, 3 prílohy č. 4 k a nie kapitola VII, oddielu A, položky 11.3, písmena a) prílohy č. 4 k . Mal za to, že Generálny riaditeľ SP pred vydaním rozhodnutia vôbec nezisťoval skutočný stav získaného dôchodkového poistenia ku dňu vydania rozhodnutia, nakoľko vychádzal z neaktuálnych podkladov. Priložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.8.2016 vystavený Sociálnou poisťovňou, pobočka Martin, platba za 5, 6, 7, 8/2011 a 4, 5/2016. Ďalej uviedol, že na posudkovom konaní 9.1.2017 nesúhlasil s diagnózou ťažkej slabozrakosti od 4.9.2015 a predložil čestné vyhlásenie o zmene jeho zdravotného stavu, t.j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár nevykonal žiadne odborné vyšetrenie zraku a taktiež nevyžiadal žiadne odborné vyšetrenie u očného lekára. Z uvedeného dôvodu absolvoval odborné lekárske vyšetrenie, ktoré predložil, a to odborné lekárske vyšetrenie zo dňa 15.2.2017 a 1.3.2017. Z odborného vyšetrenia zo dňa 15.2.2017 vyplýva čítanie prstov LO na vzdialenosť 3 metre. Vyšetrenie potvrdzuje poškodenie ľavého oka v centrálnom videní a poškodenie pravého oka mimo centrálneho videnia spôsobené maculopathiou - H 35.3. Z odborného vyšetrenia zo dňa 1.3.2017 vyplýva: stanovenie VOS 3/50. Slabozrakosť je porucha zraku, kedy je vizus oboch očí s najlepšou možnou korekciou natoľko nízky, že znemožňuje čítať bežné písmo. Trval na tom, že v jeho prípade sa v súčasnosti nejedná o ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, jednostranné podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3, písmena a) prílohy č. 4 k , ktoré mu malo vzniknúť od 4.9.2015. Diagnóza H 53 - ťažká slabozrakosť je posudkovým lekárom určená nesprávne. Zdravotné postihnutie mu vzniklo poškodením zmyslových orgánov - zraku spôsobených degeneráciou makuly a zadného pólu oka H 35.3 a nie ťažkou slabozrakosťou H 53. Došlo k nesprávnemu určeniu diagnózy posudkovým lekárom, nakoľko v čase vyšetrenia mal poruchu na jednom oku bez možnosti korekcie. Korekcie nezlepšuje výpadok centrálneho videnia v dôsledku maculopathie. Trval na tom, že dátum vzniku invalidity 4.9.2015 v dôsledku ťažkej slabozrakosti je určený nesprávne. Navrhol na základe preukázaných tvrdení v zmysle odborného vyšetrenia zo dňa 15.2.2017 a 1.3.2017 a na základe prvotne stanovenej diagnózy dňa 6.3.2012 H 35.3 - Degenerácia makuly a zadného pólu oka, ktorá bola následne niekoľkokrát potvrdená odbornými vyšetreniami zo dňa 9.11.2012, 11.1.2013, 23.4.2013, 15.5.2013, 16.5.2013, 25.6.2015, 4.9.2015, zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 18.1.2017 v celom rozsahu, navrhol posudkovým lekárom žalovaného prepracovať odborný posudok v súlade s MKCH a celkovú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadal určiť s dátumom vzniku invalidity 15.02.2017.

6. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.4.2017 (č.l 37-38 spisu vec pôvodne vedená pod sp. zn. ). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť podľa . Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin zo dňa 14. decembra 2015, opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu na základe opravného prostriedku posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 23. mája 2016 a 22. júna 2016 s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku zo dňa 22. júna 2016 prijal posudkový záver, že žalobca je od 4. septembra 2015 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Došlo k opätovnému posúdeniu nároku žalobcu na invalidný dôchodok a bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 30. júna 2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie XXX XXX XXXX X z 29. marca 2016 a o nároku žalobcu na invalidný dôchodok bolo opätovne rozhodnuté. Rozhodnutím XXX XXX XXXX X z 29. júna 2016 bola znovu žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa . Žalovaný poukázal na to, že žalobca medicínsku podmienku nároku

na invalidný dôchodok splnil. Ďalej uviedol, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, teda k 4. septembru 2015 dosiahol vek 46 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s ust. a podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Doba poistenia žalobcovi bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu, z ktorého vyplýva, že žalobca pred vznikom invalidity (pred 4. septembrom 2015) získal celkovo 5237 dní, t.j. 14 rokov a 127 dní dôchodkového poistenia, a preto nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa a jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29. júna 2016 správne zamietnutá. V podanom vyjadrení žalovaný k úplnosti poukázal na v spojení s s tým, že pre nárok na invalidný dôchodok nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie služobného pomeru od 5. októbra 1993 do 31. mája 1994, od 1. júla 1995 do 31. decembra 1999 a od 1. januára 2000 do 25. mája 2001, nakoľko uvedené obdobie bolo zhodnotené ako nárok na výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu nie je možné žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu. Podľa žalovaného žalobca k správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil alebo doplnil dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom spise.

7. Správny súd rozhodnutím sp.zn. -44 zo dňa 25. mája 2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Dôvodom rozhodnutia bol záver krajského súdu o tom, že medzi závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. K námietke, že poškodenie ľavého oka v centrálnom videní a poškodenie pravého oka mimo centrálneho videnia spôsobené maculopathiou H 35.3 vyplýva z odborného vyšetrenia zo dňa 15. februára 2017 a nie z odborných očných vyšetrení z minulosti, uviedol, že samotný žalobca predložil očné vyšetrenie zo dňa 23.04.2013, v ktorom sa ako diagnosticky záver uvádza H 35.3 - Iné choroby sietnice, degenerácia makuly a zadného pólu oka. Správny súd poukázal aj na to, že sa nestretol s prípadom, že by účastník konania žiadal dátum vzniku invalidity stanoviť na neskorších dátum, ako bol stanovený posudkovými lekármi žalovaného, čo bolo pravdepodobne vyvolané nesplnením podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Považoval za otázne, prečo sa žalobca domáhal priznania invalidného dôchodku už v minulosti. Zároveň zdôraznil, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a bez vnútorných rozporov. Dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Proti rozsudku správneho súdu sp.zn. -44 zo dňa 25.mája 2017 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, nestotožniac sa so záverom správneho súdu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. zo dňa 26. februára 2020 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. z 25. mája 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -52 zo dňa 13.02.2019 pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku na invalidný dôchodok vychádzal aj z ust. , zákona o sociálnom poistení v spojení s , , . Kasačný súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľa ohľadom nevysporiadania sa krajským súdom s doplatením dôb poistenia za mesiace 5, 6, 7, 8/2011 a je dôvodná. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo súčtu dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity v rozsahu 5237 dní, t.j. 14 rokov a 127 dní. Z osobného listu dôchodkového poistenia je zrejmé, že za rok 2011 je započítaná doba od 01.09. do 31.12.2011, pričom žalobca k žalobe priložil potvrdenia o zaplatení poistného opatreného pečiatkou Sociálnej poisťovne Martin zo dňa 04.08.2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca doplatil poistné za mesiace máj - august 2011 a apríl, máj 2016. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vydanom dňa 18.01.2017 na strane 3 v zhode s prvostupňovým rozhodnutím uvádza, že žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 04.09.2015 získal 5237 dní, t.j. 14 rokov a 127 dní dôchodkového poistenia a žalobca v žalobe namietal, že takto určené obdobie dôchodkového poistenia je nesprávne, krajský súd sa touto námietkou žalobcu nezaoberal. Podľa názoru kasačného súdu sa s predloženým dôkazom bolo potrebné náležite vysporiadať. Ďalej kasačný súd zistil, že krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného vychádzal iba z dávkového spisu a nevyžiadal si posudkový spis. Zo žiadosti krajského súdu o predložení administratívneho spisu bolo kasačným

súdom zistené, že od žalovaného správneho orgánu bol síce žiadaný spis týkajúci sa veci a spis prvostupňového správneho orgánu, avšak žalovaný nepredložil kompletné „posudkové spisy“ pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, z ktorých by bolo možné zistiť, či sa posudkoví lekári vysporiadali so všetkými predloženými lekárskymi správami a na ich základe presvedčivo odôvodnili záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a jemu zodpovedajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj o dátume vzniku invalidity. Kasačný súd uložil krajskému súdu v ďalšom konaní vyžiadať si úplné administratívne spisy žalovaného vrátane posudkového spisu a vo veci znova rozhodnúť, pričom sa riadne vysporiadať s námietkami žalobcu týkajúcimi sa doplatenia poistného.

10. Vec sa na Krajskom súd v Žiline aktuálne vedie pod sp. zn. .

11. Na výzvu krajského súdu na doručenie aj posudkového spisu (v intenciách rozhodnutia NS SR sp.zn. ) žalovaný doručil, kompletný spisový materiál a v písomnom vyjadrení zo dňa 28.7.2020 (č.l. 36 spisu) o.i. uviedol, že ani po zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia od 26. mája 2011 do 31. augusta 2011 (98 dní), za ktoré si žalobca dodatočne doplatil poistné na dôchodkové poistenia v súlade s v znení neskorších predpisov, by žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože by s počtom 5335 dní (5237 - 98 = 14 rokov a 225 dní) naďalej nesplnil podmienku získania potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok uvedeného v 8 Z.z.. Žalobcom dodatočne doplatené poistné na dôchodkové poistenie za obdobie dôchodkového poistenia od 4. apríla 2016 do 23. mája 2016 je obdobím po dátume vzniku invalidity, preto nie je pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok relevantné. Vzhľadom na to, že doplatením poisteného nedošlo k zmene v posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok, v dôsledku ktorej by bol inak jeho nárok neprávom odopretý, žalovaný nemá dôvod na zmenu rozhodnutia v predmetnej dôchodkovej veci. Podľa žalovaného nárok na invalidný dôchodok žalobcu bol posúdený správne aj po dodatočnom doplatení poistného na dôchodkové poistenie, a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.9.2021 (č.l. 53 spisu). Uviedol, že nakoľko od 22.6.2016 nedostal od Sociálnej poisťovne zásielku týkajúcu sa kontrolnej lekárskej prehliadky, predloženia lekárskych správ, odborných vyšetrení, žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedol, že dlhodobou liečbou a užívaním prípravkov obsahujúcich luteín sa jeho zdravotný stav (poškodenie ľavého oka) zlepšil, o čom svedčia lekárske vyšetrenia zo dňa 15.2.2017, 1.3.2017, 26.5.2019 (počítanie až na 3 m), teda do úrovne spred vyšetrenia zo dňa 4.9.2015 (kedy sa mohlo jednať o krátkodobé zhoršenie), ktoré bolo pri posudzovaní invalidity posudkovým lekárom smerodajné. Výsledky vyšetrení spred uvedeného dátumu (rok 2012, 2013) boli podľa posudkového lekára nepostačujúce na určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity napriek tomu, že diagnostikovali makulopathiu (H35.3). Uviedol, že už dňa 22.6.2016 počas opakovanej lekárskej prehliadky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne v Žiline žiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu, nakoľko tento sa výrazne zlepšil, čo lekár bez ďalšieho odborného vyšetrenia neakceptoval. Nárok na invalidný dôchodok si neuplatňuje, nakoľko pominuli dôvody na priznanie invalidity od 4.9.2015 podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 14.12.2015 a 22.6.2016. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom na základe predložených lekárskych potvrdení, ktoré pripojil.

13. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 7.10.2021 (č.l. 62 spisu). K námietke žalobcu, že nebol od 22. júna 2016 predvolávaný na kontrolné lekárske prehliadky posudkovým lekárom za účelom zisťovania jeho zdravotného stavu na účely invalidity, uviedol, že žalobca bol od 4. septembra 2015 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kontrolná lekárska prehliadka bola pri tomto posúdení stanovená na december 2019, ale keďže žalobcovi nárok na invalidný dôchodok napriek vzniku invalidity nevznikol, pretože nesplnil druhú podmienku nároku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, bola mu žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Nakoľko žalobca nepoberá invalidný dôchodok, nebol dôvod na jeho predvolávanie posudkovým lekárom za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu. O opätovné posúdenie zdravotného stavu môže žalobca požiadať na základe novej formálnej žiadosti o invalidný dôchodok spísanej v príslušnej pobočke žalovaného.

14. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , v spojení s . Na termíne dňa 23.2.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -66 zo dňa 25.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. V danej veci žalobca nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadreniach výslovne uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, a preto krajský súd k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku. Navyše správny súd zohľadnil aj ust. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii a v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, účinný od 27.03.2020, v zmysle ktorého súdy pojednávajú len v obmedzenom rozsahu a pristúpil k úkonu verejného vyhlásenia rozsudku, keďže prijatými opatreniami nie sú dotknuté príslušné ustanovenia o verejnom vyhlásení rozsudku.

17. Správny súd v intenciách záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26. februára 2020 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, a to v celom rozsahu v zmysle , pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

18. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. .

22. V zmysle Čl. 39 ods. 1 SR má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. V preskúmavanom správnom konaní bola zistená nespôsobilosť na prácu žalobcu, v dôsledku posudkovými lekármi určenej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť takej intenzity odôvodňujúcej vznik invalidity, avšak nebola splnená jedna z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Postup pri zisťovaní invalidity, posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku je upravené v .

23. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

29. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

30. Podľa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

31. Podľa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

32. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

33. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

34. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 14.12.2015 o priznaní invalidného dôchodku, ktorej nebolo vyhovené a invalidný dôchodok mu nebol priznaný z dôvodu, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity bol ustálený na deň 4. septembra 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, keď žalobca považoval za nesprávne určený dátum vzniku invalidity v dôsledku nesprávne

stanovenej diagnózy, s čím súvisí aj posúdenie otázky vzniku invalidity, pričom podľa odborných lekárskych vyšetrení zo dňa 15.2.2017 a 1.3.2017 trval na tom, že sa nejedná o ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce formy, že diagnóza bola určená nesprávne, a teda že dátum vzniku invalidity dňa 4.9.2015 v dôsledku ťažkej slabozrakosti je určený nesprávne, a preto žiadal o prepracovanie odborného posudku s dátumom vzniku invalidity 15.2.2017. Zároveň nesúhlasil s určením obdobia dôchodkového poistenia, pretože doplatil povinné poistenie, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.8.2016 preukazujúci platby za 5, 6, 7, 8/2011 a 4, 5/2016.

35. Krajský súd zvýrazňuje, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015).

36. V intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. si správny súd zabezpečil kompletný administratívny spis na to, aby mal splnený predpoklad riadneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd posudzoval presvedčivosť záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy, v nich uvedené nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.

37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného (dávkového a posudkového spisu), ktorý mal správny súd pri rozhodovaní k dispozícii, vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14.12.2015 bol vypracovaný Odborný posudok o invalidite sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 14. decembra 2015, podľa ktorého je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu Ťažká slabozrakosť ľavého oka pri degenerácii žltej škvrny, Kapitola VII., odd. A, pol. 11.3, písm. a) (40 - 50 %), Iné zdravotné postihnutia: Výmena pravého bedrového kĺbu, Zvýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. určil dátum vzniku invalidity 14.12.2015. Dátum kontrolnej lekárskej prehliadky sa určil na 12/2018, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúce zmeny miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Posúdenie bolo vykonané v prítomnosti žalobcu, oznámil účastníkovi konania, že je uznaný invalidným, oznámil určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a informoval o dátume vzniku invalidity, ktorý bol určený na 14.12.2015. Na otázku , či má účastník konania námietky proti posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, účastník konania uviedol: nemá, a to podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 14. decembra 2015 s overením totožnosti účastníka konania, pričom v spodnej časti Účastník konania sa nachádza podpis. Dňa 29.3.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok a v odôvodnení uviedla, že ku dňu vzniku invalidity získal 14 rokov a 228 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

38. Proti uvedenému rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.3.2016 podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 11.04.2016, v ktorom nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity, t.j. .

39. V rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.3.2016, vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Martin v odbornom posudku o invalidite zo dňa 23. mája 2016 konštatoval, že účastník konania posudzovaný 46 ročný muž so skončenou TU v Bratislave, od skončenia školy pracoval ako referent predaja - distribúcia liekov, neskôr pracoval ako vedúci oddelenia. Od 1.9.2011 pracuje ako učiteľ na ZŠ. Dňa 14.12.2015 bol posúdený s MPSVZČ 55 %, s dátumom vzniku invalidity od 14.12.2015. Posudzovaný podal odvolanie voči dátumu vzniku invalidity (pôvodne v žiadosti žiadal od tohto dátumu). V opravnom prostriedku žiadal o prehodnotenie uvedeného dátumu. Žiadosť o invalidný dôchodok mu bola zamietnutá pre nesplnenie ekonomickej podmienky. Je poberateľom výsluhového dôchodku. Od roku 2009 je v sledovaní očného lekára pre zhoršené videnie ľavého oka, od roku 2014 výrazné zhoršenie. Podľa aktuálneho očného vyšetrenia je prítomná ťažká slabozrakosť ľavého oka (prsty na 1 m), vízus pravého oka s korekciou je v norme. Od roku 2011 je v sledovaní ortopéda pre

bolesti pravého bedrového kĺbu. Dňa 21.5.2013 realizovaná výmena, následne absolvoval rehabilitačnú liečbu, v 9/2013 aj kúpeľnú liečbu, napriek tomu pretrváva obmedzená hybnosť pravého bedrového kĺbu, čo bolo potvrdené aj aktuálnym ortopedickým vyšetrením, aj objektívnym vyšetrením. Pre ťažkú slabozrakosť ľavého oka má MPSVZČ 45 %. Pre pretrvávajúcu obmedzenú hybnosť po výmene pravého bedrového kĺbu navyšuje mieru poklesu o 10 %. Celková miera MPSVZČ je 55 %. Dátum vzniku invalidity určujem od 14.12.2015 podľa žiadosti. Pri dnešnom posúdení zdravotného stavu boli predložené predchádzajúce očné vyšetrenia z roku 2012, 2013, ktoré dokumentujú slabozrakosť ľavého oka, zníženiu vízu nedosahovala úroveň praktickej slepoty. Vízus pravého oka bol vždy v norme. Očné vyš. zo 4.9.2015 dokumentuje zhoršenie vízu ľavého oka na úroveň praktickej slepoty (prsty na 0,5 m), preto dátum vzniku invalidity možno viazať k tomuto dátumu, t.j. posunúť k dátumu očného vyšetrenia zo dňa 04.09.2015. Podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní za účasti účastníka konania (žalobca) bol oznámený výsledok posúdenia zdravotného stavu účastníka konania na účely invalidity, bola poskytnutá informácia o dátume vzniku invalidity, ktorý sa určuje na 04.09.2015, pričom účastník námietky proti posúdeniu nemal, a v časti Účastník konania sa nachádza podpis.

40. Za účelom posúdenia invalidity žalobcu na základe konania o opravnom prostriedku bol jeho zdravotný stav posúdený sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline G.. C. H., ktorý v odbornom lekárskom posudku zo dňa 22. júna 2016 konštatoval, že žalobca je invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 55 %. Invalidita trvá, Invalidita vznikla v dôsledku choroby, Kód diagnózy: H53, Kapitola VII, odd. A, položka 11.3, písm. a), Kontrolná lekárska prehliadka určená: 12/2018. V Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.júna 2016, v záverečnej časti sa uvádza, že ...Po vysvetlení kritérií pre priznanie invalidity navrhovateľ súhlasí s posúdením zdravotného stavu dňa 23. mája 2016 v SP pobočka Martin, kedy bol uznaný invalidným s MPSVZČ 55 % od 4.9.2015. Z tohto dôvodu žiada odvolacie konanie ukončiť. Rovnaký úkon robí aj voči Krajskému súdu v Žiline“. Z podania B.. D. F. datovaného 22. júna 2016 vyplýva, že oznamuje súdu, že svoj opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 29.3.2016 berie späť a žiada konanie ukončiť. Ďalej je uvedené, že po vysvetlení posudkových kritérií pre uznanie invalidity súhlasí s posúdením zdravotného stavu v SP pobočka Martin dňa 23.5.2016, kedy bol uznaný invalidný s MPSVZČ 55 % od 4.9.2015.

41. V rámci autoremedúry rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 30.6.2016 podľa došlo k zrušeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.3.2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, pretože na základe včas podaného opravného prostriedku bol znovu prehodnotený zdravotný stav žalobcu podľa posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 23. mája 2016, podľa ktorého žalobca je invalidný s dátumom vzniku invalidity 4. septembra 2015 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 55 % a bolo vydané nové rozhodnutie zo dňa 29. júna 2016.

42. Rozhodnutím prvostupňového orgánu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.6.2016 bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Bolo konštatované, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 23. mája 2016.

43. V odvolacom konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 18. júla 2016 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29. júna 2016 z dôvodu nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity Sociálnej poisťovne, pobočka Martin posudzoval invaliditu žalobcu, dôvody odvolania, keď žalobca nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity, keď účastník žiadal o priznanie dátumu vzniku invalidity odo dňa 23.5.2016. Podľa Zápisnice z 18. októbra 2016 posudzovanie sa uskutočnilo za prítomnosti účastníka konania, ktorý mal proti obsahu zápisu námietky, že „pri odvolacom konaní v SP, ústredie Žilina dňa 22.6.2016 nesúhlasil so zápisnicou“. Podľa posudku zo dňa 18. októbra 2016 ustálil rozhodujúce zdravotné postihnutie: Ťažká slabozrakosť ľavého oka pri degenerácii žltej škvrny 45 %, Kapitola VII., oddiel A, položka 11.3, písm. a) (40 - 50 %), Iné zdravotné postihnutie: Výmena pravého bedrového kĺbu, Zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. uviedol, že dňa 18.7.2016 podal menovaný odvolanie voči rozhodnutiu SP, ú zo dňa 29.6.2016, v ktorom žiadal o prehodnotenie a priznanie dátumu vzniku invalidity odo dňa 23.5.2016. T.č. žiada zmenu dátumu priznania invalidity od 23.5.2016, avšak tento dátum nezodpovedá dátumu vzniku invalidity, pretože prvé očné vyšetrenie, ktoré dokumentuje

ťažkú slabozrakosť ľavého oka, bolo realizované 4.9.2015 tak, ako bol stanovený pôvodný dátum vzniku invalidity, s ktorým posudzovaný súhlasil aj v rámci odvolacieho konania. Dátum 23.5.2016 je medicínsky neodôvodniteľný. V posudku sú popísané ,,Lekárske vyšetrenia“ ako aj ,,Dodatočne predložené odborné lekárske nálezy“, a uvedené, že pri posúdení zdravotného stavu (23.5.2016) boli predložené predchádzajúce očné vyšetrenia z roku 2012, 2013, ktoré dokumentujú slabozrakosť ľavého oka, zníženie vízu nedosahovala úroveň praktickej slepoty. Vízus pravého oka bol vždy v norme. Očné vyš. zo 4.9.2015 dokumentuje zhoršenie vízu ľavého oka na úroveň praktickej slepoty (prsty na 0,5 m), preto dátum vzniku invalidity možno viazať k tomuto dátumu, t.j. posunúť k dátumu očného vyšetrenia zo 04.09.2015. V odvolacom konaní došlo k opätovnému posúdeniu invalidity žalobcu na základe konania o odvolaní zo dňa 18. júla 2016 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29. júna 2016 z dôvodu nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 14. decembra 2015, ktoré posúdenie, a to Odborný lekársky posudok zo dňa 9. januára 2017, bolo totožné s posudkovým záverom Sociálnej poisťovne, pobočka Martin v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, vo vyjadrení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti podľa medicínskych a zákonných kritérií ako aj dátumu vzniku invalidity. Obaja posudkoví lekári pri určení dátumu vzniku invalidity vychádzali z lekárskeho nálezu zo 4.9.2015, ktoré preukazuje výrazné zhoršenie zrakovej ostrosti ľavého oka, pokles na úroveň praktickej slepoty. V Odbornom lekárskom posudku zo dňa 9. januára 2017 bolo poukázané na lekárske vyšetrenia, a to očné vyšetrenie 28.9.2015, ortopedické vyšetrenie 1.7.2015, očné vyšetrenie 6.3.2012, 9.11.2012, 11.1.2013, 23.4.2013, 15.5.2013, 16.5.2013 s tým, že navrhovateľ nové odborné nálezy nedoložil. Bolo stanovené, že navrhovateľ je invalidný, lebo má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená 55 % s určením vzniku invalidity od 4.9.2015.

44. Medzi účastníkmi konania bol sporný dátum vzniku invalidity. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe mal byť dátum vznik invalidity určený na 15.2.2017, a to na základe doložených odborných lekárskych vyšetrení zo dňa 15.2.2017 a 1.3.2017, teda tieto lekárske nálezy neskoršie preukazujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne, keďže mal za to, že sa v jeho prípade nejedná o ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce formy a jeho diagnóza nebola určená správne.

45. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom posúdenia v rámci odvolacieho konania boli lekárske správy z predchádzajúceho obdobia, ku ktorým zaujal odborné stanovisko. Keďže súd nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami a ani sa od súdu neočakáva vyhodnotenie odborných záverov v lekárskych správach, správnemu súdu neprináleží zaujať stanovisko k relevancii obsahu lekárskych správ na celkové zhodnotenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu s prípadným záverom o (ne)vzniku invalidity neskoršieho dátumu. sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v posudkoch uviedol všetky lekárske správy, ktoré mu boli predložené, uviedol vykonanie vlastného šetrenia, orientačné vyšetrenie zraku na ľavom oku prsty na 1 m vidí nepresne ako aj vyjadril záver, že u menovaného nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, navrhovateľ je naďalej invalidný s celkovou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 55 % od 4.9.2015, t.j. dňom očného vyšetrenia, ktoré preukazuje výrazné zhoršenie zrakovej ostrosti ľavého oka, pokles na úroveň praktickej slepoty. teda uviedol svoju úvahu o relevantnosti a významnosti lekárskeho nálezu pre posudzovanie zdravotného stavu žalobcu a ustálenie dátumu vzniku invalidity.

46. Správny súd po oboznámení sa s posudkami dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností, vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov medicíny. Posudkové závery boli vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach zdravotných problémov, ktoré uvádzal žalobca v konaní pred Sociálnou poisťovňou a ktoré dokladal lekárskymi správami. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Za rozhodujúce považuje správny súd to, že záver posledného posudku korešponduje s vykonanými medicínskymi vyšetreniami a s predloženými nálezmi v administratívnom konaní žalobcom ( ), pričom vo vzťahu k novým lekárskym správam tieto eventuálne zlepšenie zdravotného stavu v čase po rozhodnutí žalovaného presahujú rámec tohto súdneho prieskumu. Keďže závery správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, zároveň boli bez vnútorných rozporov vo svojich záveroch, nebol daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Závery podaných posudkov

majú základ práve v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzal žalobca, a to najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Z odborných posudkov vyplýva, z akých podkladov vychádzali posudkoví lekári. V závere uvádzajú posudkoví lekári posudkový záver, t.j. zovšeobecnený záver zo všetkých posudzovaných lekárskych správ, vyšetrení, ktoré mali k dispozícii. Pokiaľ žalobca namietal spôsob akým posudkoví lekári hodnotili lekárske správy a akému záveru dospeli, určenie diagnózy, tak správny súd je toho názoru, že žalobcovi, ale ani iným subjektom neprináleží vstupovať do odborného posúdenia medicínskych otázok, akým je stanovenie diagnózy, posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť zamestnanca, posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určovanie druhu zdravotného postihnutia, vyhodnotenie vplyvu ďalších zdravotných postihnutí na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je zverené výlučne , spĺňajúcim potrebné zákonom stanovené predpoklady ohľadom ich odbornej spôsobilosti.

47. K úplnosti sa uvádza, že z administratívneho spisu žalovaného (dávkového a posudkového), ktorý mal správny súd pri rozhodovaní k dispozícii, správny súd nezistil, že by v rámci odvolacieho konania, okrem čestného prehlásenia žalobcu, boli dokladané iné dôkazy týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu a tieto sa tak potom ani nemohli stať predmetom posudzovania odvolacieho správneho orgánu.

48. Správny súd dodáva s poukazom na ust. , že preň bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejne správy napadnutého žalobou, a preto nemohli byť zohľadňované tie lekárske správy a lekárske vyšetrenia, ktoré dátumovo nasledovali po rozhodnutí odvolacieho orgánu.

49. Podľa správneho súdu námietky žalobcu uvedené v žalobe týkajúce sa posúdenia jeho zdravotného stavu, určenia dátumu vzniku invalidity nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bolo riadne vykonané dokazovanie vrátane žalobcom spochybňovaných lekárskych posudkov vydaných sociálneho poistenia tak Sociálnej poisťovne, ústredie ako aj prvoinštančného orgánu. Správny súd je toho názoru, že námietky žalobcu vychádzajú práve zo subjektívneho presvedčenia žalobcu o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu, a to primárne z dôvodu nepriznania invalidného dôchodku pre nesplnenie kritéria určenia obdobia dôchodkového poistenia, keď aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvýkrát žiadosťou požiadal o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia 14.12.2015, následne s takto určeným dátumom vzniku invalidity nesúhlasil, potom súhlasil s posúdením zdravotného stavu a vznikom invalidity od 4.9.2015 a po zistení, že nespĺňa druhú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok trval na tom, že dátum vzniku invalidity je až 23.5.2016 a v podanej žalobe vzhľadom na svoj zdravotný stav tvrdil vznik invalidity 15.2.2017. Krajský súd ako súd správny však zvýrazňuje to, že posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie sociálneho poistenia, nie žiadateľa o invalidný dôchodok a ani nie súdu, pretože súdy nemajú oprávnenie na vyslovenie odborného záveru ohľadom medicínskych otázok. Z uvedeného preto pokiaľ závery podaných posudkov mali základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach zdravotných problémov žiadateľa (žalobcu), boli podložené práve odbornými vyšetreniami, nálezmi, ktoré boli zhodnocované. Námietky žalobcu objektívne nevyvolali pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

50. Podľa veta prvá obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

52. Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

53. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 striktne stanovuje tri kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých má poistenec (žalobca) nárok na invalidný dôchodok, pričom ak jedna podmienka nie je splnená, poistencovi nárok nevzniká. Zákonným predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je, že musí ísť o poistenca, ktorý sa stal invalidný, pričom žalobca uvedenú podmienku spĺňa. Ďalej ide o poistenca, ktorý získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72, pričom vzhľadom na vek žalobcu (viac ako 45 rokov) počet rokov dôchodkového poistenia je najmenej 15 rokov a žalobca túto podmienku nespĺňa. Z z napadnutého rozhodnutia ako i osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 4.9.2015 získal žalobca 5237 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 127 dní. Žalobca potvrdením doloženým k žalobe (č.l. 13 spisu) sp.zn. však preukázal, že doplatil poistné za obdobie mesiacov 5, 6, 7, 8/2011, teda v napadnutom rozhodnutí určené obdobie dôchodkového poistenia od 1.9. do 31.12.2011 nebolo správne, keď správne malo byť doplatenie mesiace 5, 6, 7, 8/2011 v období dôchodkového poistenia zohľadnené, čo možno vyhodnotiť so záverom nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy. Nedostatočne zistený skutkový stav v určení obdobia dôchodkového poistenia žalovaným, však nebol dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože nemal za následok nesprávne právne posúdenie veci. Pri určenom dátume vzniku invalidity 04.09.2015 aj pri zohľadnení doplatenia poistného za mesiace 5, 6, 7, 8/2011, by išlo o počet 5335 dní, čo je 14 rokov a 225 dní, teda nedošlo k naplneniu podmienky získania potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa v spojení s . Pokiaľ aj žalobca dodatočne doplatil poistné za obdobie od 4. apríla 2016 do 23. mája 2016, je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že táto skutočnosť nebola relevantná, a to s poukazom na , podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. V tejto súvislosti v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR je potrebné upriamiť pozornosť i na to, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. obdobím dôchodkové poistenia nie je u žalobcu, a to vzhľadom na ust. a zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

54. Z vyššie uvedených záverov preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a postup, ktorý im predchádzal, považoval za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , a contrario. V zmysle právo na náhradu trov konania má len ten účastník, konania, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii , pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov. Krajský súd preto rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.