Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/171/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: J. G. Fruit, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 987 491, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101643286/2020 zo dňa 29.10.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím č. 101106730/2020 zo dňa 01.07.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) vyrubil daňovému subjektu J.G. Fruit, s.r.o. rozdiel dane v sume 114.545,65 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 24.01.2019 27.945,70 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 142.491,35 Eur, rozdiel dane v sume 114.545,65 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňová kontrola bola vykonaná na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100617970/2019 zo dňa 12.03.2019, doručeného daňovému subjektu dňa 20.03.2019. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100683033/2020 zo dňa 16.03.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 24.03.2020. Správca dane na základe daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa Sanpress s.r.o., so sídlom Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 679 019, uvedených v Tabuľke č. 1 na strane 3 4 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, za nákup tovaru - ovocia a zeleniny v sume celkom 572.728,45 Eur, DPH celkom predstavovala sumu 114.545,65 Eur. Prílohu faktúr tvorili príjemky na sklad. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2019, spísanej s konateľom J.G. Fruit, s.r.o. S. G. a elektronického podania z 01.10.2019, zaevidovaného pod č. 6/15163878/2019, nakoľko konateľ daňového subjektu neodpovedal na otázky správcu dane s tým, že sa vyjadrí písomne, vyplýva, že tovar objednávali manažéri na základe ponuky od spoločnosti Sanpress s.r.o., informáciu o mieste, kde bol tovar naložený vedia v spoločnosti Sanpress s.r.o., tovar bol vykladaný v Trenčianskych Stankovciach, pri vykládke v sklade J.G. Fruit, s.r.o. bol prítomný vedúci skladu, ktorý mal aktuálne službu. Za spoločnosť Sanpress s.r.o. bol občas prítomný D. U.. Pôvod tovaru sa nezisťoval. Daňový subjekt prepravu tovaru

nezabezpečoval a nemá informáciu kto ju zabezpečoval. O spoločnosti Sanpress s.r.o. boli zistené základné informácie, hlbšie zisťovanie sa neuskutočnilo vzhľadom na to, že spoločnosť dlhodobo obchodovala s pánom U. a teda bolo pre spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. dostačujúce odporúčanie D. U., ktorý uvedenú spoločnosť zastupoval. Dodanie tovaru garantoval pán D. U.. Nepreverovalo sa, či má spoločnosť Sanpress s.r.o. potrebné oprávnenia na obchodovanie s ovocím a zeleninou. Konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o. S. H. v spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. nepoznajú. Za spoločnosť Sanpress s.r.o. vystupoval pán D. U.. S pánom D. U. už spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. obchodovala, zastupoval aj spoločnosť Pinecrest, s.r.o. a dodával ovocie a zeleninu. Písomná zmluva so spoločnosťou Sanpress s.r.o. uzatvorená nebola. V sídle spoločnosti Sanpress s.r.o. nikto zo spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. nebol. Pán D. U. v spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. príchod tovaru avizoval telefonicky alebo cez SMS. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti Sanpress s.r.o. na ulici Žilinská 7028/1 v Bratislave sa nachádza obytný dom, pričom na tejto adrese poskytuje služby virtuálneho sídla spoločnosť eTuls International SK, s. r. o., Bratislava, ktorá neposkytla žiadne informácie. Výzva prokuristovi daňového subjektu Sanpress s.r.o. D. U. na predloženie dokladov bola vrátená správcovi dane s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správcovi dane sa teda vykonanými úkonmi nepodarilo preveriť, či sa faktúry uvedené v Tabuľke č. 1 na stranách 3 a 4 prvostupňového rozhodnutia nachádzajú v účtovníctve spoločnosti Sanpress s.r.o., či sú predmetné faktúry zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v povinných záznamoch dane z pridanej hodnoty spoločnosti Sanpress s.r.o., či boli plnenia uvedené na faktúrach skutočne dodané a či bola daň odvedená do štátneho rozpočtu. Daňový subjekt Sanpress s.r.o. so správcom dane nekomunikuje a na jeho výzvy nereaguje, na adrese sídla spoločnosti sa nezdržiava, nemá žiadne prevádzkové ani skladové priestory. Svedok D. U. sa dňa 10.09.2019 na ústne pojednávanie na predvolanie nedostavil a neúspešný zostal aj pokus o jeho predvedenie príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Nové Mesto nad Váhom na ústne pojednávanie 20.11.2019. Na ústne pojednávanie dňa 30.09.2019 sa nedostavil ani konateľ spoločnosti Sanpress s.r.o. S. H., predvolanie sa vrátilo späť správcovi dane neprevzaté. Na základe žiadosti o MVI zo dňa 14.01.2020 bolo v odpovedi z Bulharska, doručenej dňa 04.02.2020, konštatované, že po dôkladnom hľadaní nebola osoba menom S. H., nar. XX.XX.XXXX nájdená v evidencii obyvateľov Bulharska, pričom bulharský daňový úrad dvakrát navštívil (preveril) trvalú a súčasnú adresu p. S. H. H., aby ho kontaktoval a získal informácie. Počas návštev nebol p. S. H. H. ani žiadna splnomocnená osoba nájdená. Na adrese T., T., ul. P. č. X sa nachádza starý dom a nie je tam žiaden náznak obchodnej činnosti. Uvedená adresa sa nachádza v jednej z najchudobnejších štvrtí v meste, kde väčšina obyvateľov má nízke sociálne a spoločenské postavenie a sú negramotní. Majiteľom účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý chodili platby za deklarovaný nákup tovaru od spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., bola podľa zistení správcu dane spoločnosť Lux Light, s.r.o., IČO: 51012979. V kontrolovanom zdaňovacom období boli jeho disponentmi osoby E. T., P. R. a E. R., ktorí neboli štatutármi ani spoločníkmi spoločnosti Sanpress s.r.o. a nemali s ňou v tomto období žiadny vzťah. E. T. nevie nič o podnikateľských aktivitách spoločnosti Lux Light, s.r.o., nevie kde sa nachádza účtovníctvo, nemá prístup k žiadnej agende ani k dokladom a tiež nevie nič o finančných tokoch na tomto účte. Nikdy nebol splnomocnený za spoločnosť konať a nebol ani zamestnancom. P. R. bol disponentom účtu patriaceho spoločnosti Lux Light, s.r.o., ale nikdy nevykonával žiadne finančné operácie, nemal prístupové heslá k účtu a ani nemal k tomu účtu žiadnu kartu. Taktiež za spoločnosť Lux Light, s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť. E. R., konateľ, spoločník a disponent účtu spoločnosti Lux Light, s.r.o. sa na predvolanie správcu dane nedostavil, zásielka sa vrátila späť s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“, správca dane sa mu pokúšal dovolať aj na telefónne číslo, ktoré poskytol v čestnom prehlásení P. R., avšak bezúspešne. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava správcovi dane oznámila, že spoločnosť Sanpress s.r.o. nie je evidovaná v registri Sociálnej poisťovne. Ďalej správca dane zistil, že RVPS Bratislava - mesto neviduje spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o., ani spoločnosť Sanpress s.r.o. v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí podliehajú registrácii podľa § 6 ods. 1 NR SR č. 152/95 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Ani jedna z uvedených spoločností nenahlásila do elektronického systému žiadnu zásielku z iného členského štátu za požadované obdobie december 2018. Podľa zistení správcu dane daňový subjekt Sanpress s.r.o. si uplatňoval odpočítanie dane v zdaňovacom období december 2018 len na základe faktúr, vystavených daňovým subjektom FAJN CAR s.r.o. v celkovej sume základ dane 538.000,00 Eur a uplatnené odpočítanie dane vo výške 107.600,00 Eur. U tohto daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2019 a júl 2019, daňový subjekt však so správcom dane nekomunikoval, nepredkladal dôkazy, neposkytol vyjadrenia ani doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly, na adrese sídla spoločnosť písomnosti nepreberala, konateľ spoločnosti I. J. sa na predvolanie na ústne

pojednávanie dňa 28.11.2019 nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Správca dane preto pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok. Daňový subjekt FAJN CAR s.r.o. tým, že so správcom dane nekomunikuje, na jeho výzvy nereaguje, teda nepotvrdil a nepreukázal, že sa uvedené faktúry pre spoločnosť Sanpress s.r.o. nachádzajú v účtovníctve spoločnosti FAJN CAR s.r.o., či sú zaevidované v povinných záznamoch dane z pridanej hodnoty spoločnosti FAJN CAR s.r.o., či boli zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach skutočne zrealizované práve dodávateľom FAJN CAR s.r.o., či bola daň odvedená do štátneho rozpočtu a na adrese Poľnohospodárska 1224, 013 01 Teplička nad Váhom sa sídlo spoločnosti nenachádza. Správca dane vykonal viacero úkonov na preverenie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o. a spoločnosťou Sanpress s.r.o., pričom kontrolovaný daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. bol správcom dane vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, preukazujúcich dodanie tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre, ale daňový subjekt okrem faktúr nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie práve spoločnosťou Sanpress s.r.o. a spoločnosť nevie žiadnym spôsobom preukázať pôvod tovaru. Kontrolovaný daňový subjekt podľa správcu dane nedodržal náležitú starostlivosť, keď si dostatočne nepreveril deklarovaného dodávateľa Sanpress s.r.o.. Správca dane na základe uvedeného spochybnil reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované predloženými faktúrami. Daňový subjekt pochybnosti správcu dane neodstránil a nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane poukázal na skutočnosť, že samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre a nepreukazuje, že došlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa. Predloženie faktúry je len splnením formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Z vyjadrenia spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. je zrejmé, že konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o. nikto nepozná a nikto sa s ním osobne nestretol. U spoločnosti Sanpress s.r.o. nie je možné overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, tieto doklady ako dôkazný prostriedok sú nepreukázané, pretože nemožno pravosť a pravdivosť údajov v nich uvedených overiť v účtovníctve daňového subjektu. Správca dane konštatoval, že pri dodávateľských faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou Sanpress s.r.o., tým nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia o DPH v znení neskorších predpisov, teda platiteľovi - spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia o DPH. Keďže nebolo preukázané, že dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt, tento porušil ustanovenie o DPH v spojení s ustanovením tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa tohto zákona, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare alebo službe z titulu dodania vôbec vznikla. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Je vecou platiteľa, či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanovení a a o DPH nepriznal platiteľovi J.G. Fruit, s.r.o. právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr uvedených v Tabuľke č. 1, na ktorých bol označený ako dodávateľ spoločnosť Sanpress s.r.o. v celkovej výške dane spolu 114.545,65 Eur. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na obsah vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100683033/2020 zo dňa 16.03.2019, ktoré podal kontrolovaný daňový subjekt dňa 07.04.2020, ku ktorému správca dane zaujal stanovisko na stranách 17 až 23 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s tým, že vo vyrubovacom konaní neboli vykonané žiadne doplňujúce úkony a neboli daňovým subjektom predložené žiadne nové dôkazy ani vyjadrenia, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly, preto správca dane trvá aj po vyrubovacom konaní na záveroch uvedených v Protokole č. 100683033/2020 zo dňa 16.03.2020. Správca dane pritom nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 101643286/2020 zo dňa 29.10.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom a stotožnil sa aj s jeho právnym posúdením. Konštatoval, že správca dane preveroval predmetné zdaniteľné obchody u žalobcu, ktorý mu predložil faktúry a príjemky na sklad. Samotná existencia predložených dokladov nebola postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca bol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr, pretože nebolo preukázané, že

predmetné zdaniteľné plnenia reálne dodala spoločnosť Sanpress s.r.o. uvedená na faktúrach. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne dodanie tovaru spoločnosťou Sanpress s.r.o., pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou Sanpress s.r.o. boli oprávnené. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť Sanpress s.r.o. je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Výzvy na predloženie dokladov zo dňa 20.05.2019 a 14.01.2020 zasielané na adresu sídla spoločnosti Sanpress s.r.o. sa vrátili správcovi dane neprevzaté s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o.. Rovnako výzva na predloženie dokladov zo dňa 19.06.2019 zaslaná prokuristovi spoločnosti Sanpress s.r.o. D. U. sa vrátila späť neprevzatá a prokurista D. U. nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak ako boli deklarované na faktúrach. Správca dane bezvýsledne predvolal ako svedkov nielen prokuristu spoločnosti Sanpress s.r.o. D. U., ale i konateľa S. H., ktorí sa na ústne pojednávanie nedostavili. Prítomnosť svedka D. U. sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom príslušníkov PZ formou predvedenia, ktoré zostalo bezvýsledné. Výpoveď svedka S. H. nebolo možné zabezpečiť ani formou medzinárodnej výmeny informácií, keďže táto osoba nebola nájdená v evidencii obyvateľov Bulharska. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že S. G., konateľ spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., vypočutý na ústnych pojednávaniach dňa 29.04.2019 a 17.09.2019, nevedel o mieste, kde bol tovar naložený, v sídle spoločnosti Sanpress s.r.o. nebol, pôvod tovaru nezisťoval, pričom uviedol, že na každej debničke bola uvedená krajina pôvodu a kvalitu tovaru zisťovali pri prebierke tovaru kvalitárom spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., meno ktorého neuviedol a neuviedol ani krajinu pôvodu tovaru. Spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. nezabezpečovala prepravu tovaru od dodávateľa Sanpress s.r.o. a hoci konateľ spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. na jednej strane tvrdil, že príchod tovaru avizoval D. U. telefonicky alebo cez SMS, čo však nepreukázal, na druhej strane uviedol, že nemal informácie o tom, kto prepravu zabezpečoval a v konečnom dôsledku ani nepreukázal ako bol tovar od dodávateľa Sanpress s.r.o. prepravený. Odvolávajúci sa nevedel vyšpecifikovať, ktorým odberateľom a v akých množstvách predal tovar, ktorý nadobudol od dodávateľa Sanpress s.r.o.. Obchodná spolupráca bola založená iba na osobe pána U., ktorý vstupoval za spoločnosť Sanpress s.r.o. a odvolávajúci sa nepoznal ani S. H., konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., ktorý nebol nájdený ani v evidencii občanov Bulharska. Správca dane oboznámil odvolávajúceho sa so zisteniami z daňovej kontroly pri ústnom pojednávaní konanom 18.02.2020, z ktorého bola spísaná zápisnica a umožnil odvolávajúcemu sa vyjadriť k zisteniam správcu dane. Tento v predmetnej zápisnici nesúhlasil s výsledkami z daňovej kontroly a uviedol, že svoje vyjadrenie zašle až po doručení protokolu z daňovej kontroly. Odvolávajúci sa vo vyjadrení zo dňa 07.04.2020 k protokolu zo dňa 16.03.2020 nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. ako nedôvodné. Konštatoval, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane preveroval predmetné zdaniteľné obchody u odvolávajúceho sa, ktorý mu predložil faktúry a príjemky na sklad, samotná existencia predložených dokladov nebola postačujúcim dôkazom o tom, že odvolávajúci sa bol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr, pretože nebolo preukázané, že predmetné zdaniteľné plnenia reálne dodala spoločnosť Sanpress s.r.o. uvedená na faktúrach. Spoločnosť Sanpress s.r.o. nezamestnávala zamestnancov a nemala ani oprávnenie od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR na obchodovanie s komoditou ovocie a zelenina. Bankový účet, na ktorý mali byť uskutočnené úhrady predmetných faktúr od spoločnosti Sanpress s.r.o. nepatril spoločnosti Sanpress s.r.o., ale spoločnosti Lux Light, s.r.o. a disponentami uvedeného bankového účtu boli osoby, ktoré neboli oprávnené konať za spoločnosť Sanpress s.r.o.. V súvislosti s námietkou, že správca dane nepreveroval českého dodávateľa CEVOM, s.r.o., ktorý mal dodať tovar pre spoločnosť Sanpress s.r.o. a správca dane nepreveroval obdobia september a august 2018, ktoré mohli súvisieť s plneniami, ktoré deklarovala spoločnosť Sanpress s.r.o. v zdaňovacom období 12/2018 ako plnenia dodané odvolávajúcemu sa, žalovaný uviedol, že z vyjadrení a dôkazov poskytnutých odvolávajúcim sa ani z vykonávaného dokazovania správcom dane nevyplývalo, akým spôsobom sa mala podieľať spoločnosť dodávateľa CEVOM, s.r.o. na plneniach deklarovaných dodávateľom Sanpress s.r.o. pre spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. v zdaňovacom období december 2018. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 15.03.2011 žalovaný uviedol, že tento bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Ďalej žalovaný konštatoval, že odvolávajúci sa zisťoval o svojom dodávateľovi iba základné informácie a sám odvolávajúci sa priznal, že hlbšie zisťovanie o dodávateľskej spoločnosti Sanpress s.r.o. sa neuskutočnilo vzhľadom na to, že spoločnosť dlhodobo obchodovala s pánom U., ktorý okrem spoločnosti Sanpress s.r.o. zastupoval aj spoločnosť Pinecrest s.r.o., s ktorou zrušil spoluprácu. Odvolávajúci sa konal s pánom U. na základe mandátnej zmluvy a konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., ktorý je bulharský občan S. H. nepozná. Ak by si odvolávajúci sa overoval skutočnosti týkajúce sa svojho dodávateľa Sanpress s.r.o., zistil by, že deklarovaný dodávateľ nie je evidovaný v databáze Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, čiže tento subjekt nebol oprávnený obchodovať s komoditou ovocie a zelenina, čoho dôkazom je aj odpoveď, ktorú získal správca dane od RVPS dňa 30.08.2019. Ďalej žalovaný poukázal aj na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné pojmu podnikania ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené. Konanie odvolávajúceho sa, ktorý si riadne nepreveril svojho dodávateľa a nevykonal všetky opatrenia, ktorými by predišiel tomu, že nebude môcť preukázať skutočnosti uvedené na faktúrach od svojho dodávateľa, nezodpovedalo zásade poctivého obchodného styku. Ďalej žalovaný poukázal na to, že celková dĺžka daňovej kontroly nepresiahla lehotu stanovenú v daňového poriadku, pretože táto sa začala dňa 29.04.2019, t.j. v deň určený v oznámení zo dňa 12.03.2019 a bola ukončená dňa 24.03.2020 doručením protokolu. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , ktoré odvolávajúci sa uvádza vo svojom odvolaní, nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav v rámci daňovej kontroly vykonávanej u odvolávajúceho sa z dôvodu, že citované rozsudky sa vzťahujú na prípady podvodného konania v rámci reťazca spoločností, čo nie je posudzovaný prípad odvolávajúceho sa. Odvolávajúci sa nepreukázal, že nadobudol tovar od dodávateľa Sanpress s.r.o. a ani dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou Sanpress s.r.o. uvedenou na faktúrach a nebolo preukázané, že u tohto dodávateľa vznikla daňová povinnosť podľa o DPH. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočne odôvodnené a zistenia v ňom uvedené boli získané v súlade s platnou legislatívou.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Namietal, že v konaní bolo jasne preukázané, že p. U. má od spoločnosti Sanpress s.r.o. mandátnu zmluvu, preto kontrolovaný daňový subjekt nemal pochybnosti o skutočnosti, že p. U. koná za spoločnosť Sanpress s.r.o., pričom v obchode je bežnou praxou, že pri obchodovaní sa subjekt nestretáva priamo s konateľmi spoločností, ale obchoduje s ľuďmi, ktorí predmetnú spoločnosť zastupujú. Nie je povinnosťou žiadneho subjektu, aby si preveroval a kontroloval konateľov spoločnosti ako svojho dodávateľa. Správca dane mal preukázať, na základe akého právneho ustanovenia má daňový subjekt povinnosť vykonávať kontrolné a preventívne opatrenia a zároveň tieto opatrenia konkretizovať. Žalobca tvrdí, že použitím zápisnice zo dňa 28.11.2017, ktorý spísal Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, ako dôkazu, došlo k porušeniu jeho práva zúčastniť sa na vypočutí svedka a klásť mu otázky ku predmetu konkrétnej daňovej kontroly za mesiac december 2018 a nie všeobecne k iným obdobiam, ku ktorým bol výsluch uskutočnený. Ďalej namietal, že zo zaslaného vyjadrenia C. R., konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o. jasne vyplýva, že obchod s ovocím a zeleninou má na starosti pán D. U. na základe mandátnej zmluvy. Kontrolovaný daňový subjekt platby riadne realizoval, je riadne preukázané, že k obchodu došlo pričom kontrolovaný daňový subjekt nemá vedomosť o tom, kto môže disponovať s predmetným bankovým účtom a nemôže mu byť zároveň kladená za vinu táto skutočnosť. Odvolací orgán sa odvoláva na zápisnicu výpovede C. R. pred KÚFS, avšak podľa žalobcu v konaní nemôže byť použitá ako dôkaz kópia z dokumentu žiadosť o súčinnosť zo dňa 25.09.2018 a zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 15.03.2018, pretože tieto „dôkazy“ boli vykonané pred začatím daňovej kontroly za mesiac február 2018, a teda nemohol k nemu klásť otázky a predkladať dôkazy, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti. Žalobca tiež poukázal na výpoveď svedka D. U. s tým, že ide o jasné vyjadrenie, ako obchody prebiehajú a

následne toto vyjadrenie korešponduje aj s vyjadreniami kontrolovaného daňového subjektu. Podľa konateľa spoločnosti CEVOM, s.r.o. všetky vystavené faktúry pre spoločnosť Sanpress s.r.o. spoločnosť zaúčtovala a zahrnula do priznania k DPH a k vystavenej faktúre má daňový subjekt vždy odpovedajúce prijaté faktúry spolu s objednávkami, dodacími listami a CMR dokladmi. Úhrady k faktúram z februára 2018 boli zaúčtované a odpovedajú im platby pripísané na bankový účet, teda bolo zistené a preukázané, že spoločnosť CEVOM, s.r.o. deklarovala dodanie tovaru pre odberateľa Sanpress s.r.o.. Daňový subjekt nemôže zasahovať do konania v spoločnosti svojho obchodného partnera a tiež určovať, kto vystavil faktúru a či na to má oprávnenie. Podľa odvolacieho orgánu konateľ spoločnosti CEVOM, s.r.o. neriešil vzťah p. U. k spoločnosti Sanpress s.r.o., pričom bolo jedno pre akú spoločnosť sa faktúry vystavujú. Ide však len o ničím nepodložené subjektívne tvrdenie správcu dane, ktoré odvolací orgán prebral bez toho, aby ho riadne odôvodnil a podložil dôkazmi. CMR doklady riadne preukazujú dodanie tovaru. Odvolací orgán len prebral názory a tvrdenia správcu dane bez toho, aby vykonal riadne priame dokazovanie, ktoré žalobca navrhoval a tiež aby riadne svoje názory podložil dôkazmi a nielen názormi a vysvetleniami, ktoré nie sú nijako podložené. Dokazovanie, ktorým správca dane len nahliadal do iných daňových kontrol iných období žalobcu nebolo reálnym dokazovaním a pokiaľ sa správca dane odvoláva na zápisnice z obdobia pred začatím daňovej kontroly, potom predlžuje lehotu konania daňovej kontroly o dôkazy vykonané pred jej začatím. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronices) a C-484/03 (Bond House) a tiež rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , z ktorých citoval. Žalobca má za to, že podľa Najvyššieho súdu SR daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovar od určitého dodávateľa a taktiež aj to, že na preukázanie opaku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Pokiaľ podľa odvolacieho orgánu bolo počínanie daňového subjektu pri obchodovaní so spoločnosťou Sanpress s.r.o. účelové, nevyznačovalo sa obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, žalobca má za to, že ide o ničím nepodložené vyjadrenie správcu dane, ktorý nijako nepreukázal pravdivosť tohto tvrdenia, ale naopak v konaní boli preukázané skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že obchody prebehli podľa zákonných ustanovení. Podľa žalobcu sa správca dane nezaoberal dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené a riadne preukázané. Podľa žalobcu v konaní bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt nemal so spoločnosťou CEVOM, s.r.o. žiaden obchodný vzťah a všetok tovar kúpil od spoločnosti Sanpress s.r.o.. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že tovar bol spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. riadne dodávaný a bolo s ním aj ďalej obchodované. Z výpovede svedka H. C. je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt obchodoval so spoločnosťou Sanpress s.r.o.. Záver správcu dane je mylný, tento nebral do úvahy svedecké výpovede ako celky a zároveň opomenul aj to, že sa výpovede zhodujú a bola preukázaná aj obchodná spolupráca, odvolací orgán sa týmito výpoveďami vôbec nezaoberal. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.10.2020 ako i prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01.07.2019 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.08.2021, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a právnom názore uvedenom v napadnutých rozhodnutiach. Všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, pričom žalobu navrhol zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.08.2021 nepodal.

6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len ) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. (, ) v medziach žalobných bodov (, ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 (zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.

Podľa čl. 7 ods. 2 cit. nariadenia na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.

Podľa čl. 7 ods. 5 cit. nariadenia aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.

Podľa čl. 9 cit. nariadenia na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich.

9. V prvom rade je potrebné konštatovať, že sa správny súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného a správcu dane, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru je skutočnosť, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tohto tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Momentom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa vzniká právo na odpočítanie dane u jeho odberateľa, a to bez ohľadu na to, či si dodávateľ reálne splní svoju daňovú povinnosť.

10. V danom prípade nebolo preukázané, že by dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi týmto dodávateľom. Preto ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet dane z týchto faktúr.

11. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm výpisom z bankových účtov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady doklady a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou na nej uvedenou.

12. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako plne nedôvodné. Konkrétne uvádza nasledovné:

13. Pokiaľ žalobca namietal, že D. U. mal od spoločnosti Sanpress s.r.o. mandátnu zmluvu a v obchode je bežnou praxou, že pri obchodovaní sa subjekt nestretáva priamo s konateľmi spoločnosti, ale obchoduje s ľuďmi, ktorí predmetnú spoločnosť zastupujú, správny súd vyhodnotil túto námietku ako irelevantnú. Podstatným totiž je, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V danom prípade teda nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a aj osobou uvedenou na faktúre. Zo zákona o DPH vyplýva, že relevantnou právnou skutočnosťou na vznik nároku na odpočítanie DPH je nielen preukázanie dodania tovaru ako takého, ale aj preukázanie, ktorá konkrétna osoba tento tovar dodala. V prípade, ak by dodanie tovaru uskutočnila nezdaniteľná osoba, nebolo by takéto dodanie tovaru predmetom DPH. Uvedené vyplýva priamo z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je preto dôležité jednoznačne identifikovať osobu, ktorá dodala tovar. Uvedené vyplýva aj z dikcie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, kde sa uvádza, že platiteľ

môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Z uvedenej citácie tiež vyplýva, že právo na odpočet vzniká len vtedy, ak je daň voči nemu uplatnená len takým platiteľom, ktorý mu tovar alebo službu dodá. Je tu teda jednoznačne uvedená podmienka, že sa musí jednať o dodávateľa tovaru („... iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané). Že týmto platiteľom musí byť práve osoba uvedená na faktúre, vyplýva z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH („...ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71“). V prípade, ak by tovar dodala iná osoba ako tá, ktorá je uvedená na faktúre, potom neexistovala faktúra od osoby, ktorá tovar dodala a nebolo by možné uplatniť právo na odpočítanie DPH. Faktúra je teda relevantným dokladom len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale faktúra musí mať povahu faktu, musí byť vystavená na materiálnom podklade. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov a to konkrétnym dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach, v posudzovanom prípade teda spoločnosťou Sanpress s.r.o..

14. Správny súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok a uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru správneho súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Správny súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonávaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.

15. Základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného v posudzovanej veci je záver o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým ťaží dôkazné bremeno primárne práve daňový subjekt (žalobcu) a ktoré skutočnosti vymedzuje relevantná právna úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH. Obsahom dôkaznej povinnosti daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia produkovaním dôkazov, ktoré sú spôsobilé relevantne spochybniť alebo vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. V prejednávanej veci išlo o dôkazy vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a jeho bezprostredným, priamym dodávateľom spoločnosťou Sanpress s.r.o., teda o dôkazy z obchodnoprávneho vzťahu realizovaného pod plnou kontrolou a dosahom žalobcu ako daňového subjektu. Z uvedeného priestoru pre získanie dôkazov o realizácii zdaniteľného plnenia potom vyplýva pre daňový subjekt efektívna možnosť obstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia v rámci daňového konania realizovaného správcom dane i s časovým odstupom od času, kedy malo byť plnenie medzi daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom uskutočnené. To je spojené s naplnením požiadavky na postup žalobcu ako podnikateľského subjektu konať pri výbere obchodného partnera a pri vstupe do obchodnoprávneho záväzkového vzťahu s dostatočnou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, a tým minimalizovať podnikateľské riziko zaťažujúce každý podnikateľský subjekt podľa . Podnikateľské riziko v uvedených súvislostiach zahŕňa i stav, kedy daňový subjekt v rámci daňového

konania nebude schopný náležite splniť uvedenú dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažuje v daňovom konaní a v rámci daňového konania, ktoré sa pravidelne uskutočňuje s časovým odstupom vo vzťahu k času uskutočnenia zdaniteľného plnenia a pre nedostatok hodnoverných dôkazov preukazujúcich priebeh zdaniteľného obchodu tak, ako je po formálnej stránke uvedené vo faktúre, preukázať skutočnosti vyvracajúce pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Uvedené platí v prípade, že v čase realizácie plnenia sa priamy dodávateľ daňového subjektu a subdodávatelia javia ako fungujúce, bezproblémové subjekty. Správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01.03.2012 ako i rozsudkov NS SR sp. zn. z 27.10.2011 alebo sp. zn. z 13.09.2011. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že ak správca dane tvrdí, že si daňový subjekt nepreveril svojho obchodného partnera, pretože spoločnosť Sanpress s.r.o. nebol dôveryhodný obchodný partner, mal byť potom povinný preukázať aj to, na základe akého právneho ustanovenia má daňový subjekt povinnosť vykonávať kontrolné a preventívne opatrenia a zároveň tieto opatrenia konkretizovať. Žalobca zisťoval o svojom dodávateľovi iba základné informácie, a sám priznal, že hlbšie zisťovanie o dodávateľskej spoločnosti Sanpress s.r.o. sa neuskutočnilo vzhľadom na to, že spoločnosť žalobcu dlhodobo obchodovala s D. U., ktorý okrem spoločnosti Sanpress s.r.o. zastupoval aj spoločnosť Pinecrest, s.r.o., s ktorou zrušil spoluprácu. Žalobca konal s D. U. na základe mandátnej zmluvy a konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., ktorým je bulharský občan S. H. ani nepozná. Ďalej z vyjadrenia konateľa žalobcu S. G. vyplýva, že žalobca si podrobnejšie svojho dodávateľa nepreveroval, nezisťoval či má spoločnosť Sanpress s.r.o. zamestnancov, skladové priestory, vozidlá na prepravu tovaru, ovocia a zeleniny, nepreveroval ani to, či má spoločnosť Sanpress s.r.o. potrebné oprávnenia na obchodovanie s ovocím a zeleninou a či vykonáva ekonomickú činnosti, pričom sa spoľahol na jedinú osobu, ktorou bol D. U.. Ak by si žalobca overoval skutočnosti týkajúce sa svojho dodávateľa Sanpress s.r.o. bol by zistil, že tento nie je evidovaný v databáze Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, čiže nebol oprávnený obchodovať s komoditou ovocie a zelenina, čoho dôkazom je aj odpoveď, ktorú získal správca dane od Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy dňa 30.08.2019, evidovanej pod č. 250414651/2019. Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, prekračujúcou rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Ak žalovaný konštatoval, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí a bolo potrebné aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť aby zabránil tomu, že nebude môcť preukázať skutočnosti deklarované na faktúrach od svojho dodávateľa, pričom konanie žalobcu, ktorý si riadne nepreveril svojho dodávateľa a nevykonal všetky opatrenia, ktorými by predišiel tomu, že nebude môcť preukázať skutočnosti uvedené na faktúrach od svojho dodávateľa nezodpovedalo zásade poctivého obchodného styku, správny súd sa s týmto stotožňuje.

16. Pokiaľ žalobca namieta, že v konaní nemôže byť použitá ako dôkaz kópia zápisnice zo dňa 28.11.2017, ktorú spísal Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, správny súd podotýka, že takýto dôkaz nie je obsahom pripojeného administratívneho spisu, správca dane a žalovaný ho nehodnotil a ani ako podklad pre vydanie svojich rozhodnutí nepoužil.

17. Pokiaľ žalobca poukazuje na vyjadrenie C. R., podľa zistenia žalovaného C. R. nebol nikdy štatutárnym zástupcom spoločnosti Sanpress s.r.o. ani osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť a v preverovanom zdaňovacom období december 2018 správca dane nepoužil ako dôkaz žiadnu zápisnicu z výpovede C. R., ani jeho údajné vyjadrenie k činnosti spoločnosti Sanpress s.r.o.. Správca dane ani žalovaný v preverovanom zdaňovacom období december 2018 nemali k dispozícii žiadne vyjadrenia C. R., ani ich nevyhodnocovali a ani nevykonávali žiadne dokazovanie formou vykonania akýchkoľvek úkonov s touto osobou, o čom dôkazom je obsah administratívneho spisu. Žalobca neuviedol v akých súvislostiach s predmetnou daňovou kontrolou uvádza osobu C. R., preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

18. Tvrdenie žalobcu, že kontrolovaný daňový subjekt nemá vedomosť o tom, kto môže disponovať s bankovým účtom, na ktorom sú platby od spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018 a tiež zároveň mu nemôže byť kladená za vinu táto skutočnosť, vyhodnotil správny súd ako irelevantné a poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý preveroval účet, ktorý bol uvedený na faktúrach od dodávateľa Sanpress s.r.o., pričom bolo preukázané, že majiteľom bankového účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola spoločnosť Lux Light, s.r.o., IČO: 51012979 a disponentami účtu boli E. T., P. R. a E. R., o čom správca dane spísal Úradný záznam č. 101961798/2019 zo dňa 16.08.2019.

19. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že v konaní nemôže byť použitá ako dôkaz kópia z dokumentu žiadosť o súčinnosť zo dňa 25.09.2018 a zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 15.03.2018, čím mala byť porušená zásada kontradiktórnosti, správny súd poznamenáva, že žalobca nekonkretizuje, o aké listinné dôkazy by sa malo jednať a tieto nie sú ani obsahom pripojeného administratívneho spisu.

20. V súvislosti so spoločnosťou CEVOM, s.r.o., ktorú žalobca uvádza ako dodávateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., správny súd konštatuje, že spoločnosť CEVOM, s.r.o. nebola súčasťou preverovania v kontrolovanom zdaňovacom období december 2018 a zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti, na ktoré žalobca poukazuje v podanej žalobe nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím december 2018.

21. Správny súd ďalej konštatuje, že je pravda, že žalobca nemá povinnosť predložiť dôkazy o obchodných transakciách svojich dodávateľov, ak však tieto obchodné transakcie sú vážne spochybnené a samotný daňový subjekt iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. V tomto ohľade je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 16. decembra 2015). V uvedenom rozsudku ďalej Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnotenia konania ako zneužitie práva nie je nevyhnutné to, že sa musí jednať o závislé osoby, napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem.

22. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (poznámka správneho súdu: správne malo byť uvedené ), podľa ktorého je dôkazné bremeno spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností, správny súd uvádza, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-353/03 a C-484/03) sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou celoštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-140/11) uvádza, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukazuje, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa ubezpečil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrenia, ktoré možno v tomto prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej splnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej. V prvom rade žalobca musí preukázať oprávnenosť žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie. Správca dane ani žalovaný správny orgán v posudzovanej veci nikde vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že došlo k podvodnému konaniu. Keďže došlo k porušeniu vnútroštátneho zákona, ktorý je prvoradý pri skúmaní, či nárok uplatnenia na odpočet dane je oprávnený, alebo nie je oprávnený, správny súd vzhľadom na vyššie uvedené túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. (poznámka súdu: žalobca nesprávne uvádza č. k. ), závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napríklad na rozsudok NS SR sp. zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na

nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.

24. Výpovede svedkov D. H., E. T., E. G. a H. C. podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím december 2018, nie sú súčasťou administratívneho spisu z daňovej kontroly, neboli predmetom preverovania ani prevzatia do spisu kontroly za zdaňovacie obdobie december 2018. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizuje, ako tieto výpovede súvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím december 2018, preto správny súd i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Záverom správny súd poukazuje vo vzťahu k tovaru, ktorý bol predmetom dodania žalobcovi (ovocie a zelenina), na zvýšenú mieru opatrnosti, ktorú by mal daňový subjekt zachovať pri výbere obchodných partnerov, a to vzhľadom na povinnosť registrácie v zmysle o potravinách v znení neskorších predpisov. Z odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto zo dňa 30.08.2019 vyplýva, že táto neevidovala žalobcu a ani spoločnosť Sanpress s.r.o. v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí podliehajú povinnej registrácii a ani jedna z vyššie uvedených spoločností nenahlásila do elektronického systému žiadnu zásielku z iného členského štátu za požadované obdobie december 2018.

26. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a v súlade so zákonom riadne právne posúdený.

27. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa .

28. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.