Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-120-2018.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/120/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XX/XX, otec E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., toho času: XX J. J., E., U., U. XAX, K. P., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd maloleté dieťa: W. C., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 26.10.2018 a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2018 do 31.01.2019 je vyrovnané.
II. Obaja rodičia b u d ú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2018 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 100 eur mesačne, pretože s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
2. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP, ktorému bol návrh doručený dňa 28.01.2019 tak ako to vyplýva z doručenky s tým, že otec mailovou správou zo dňa 29.01.2019 oznámil súdu, že s návrhom súhlasí, avšak nevie sa dostaviť na pojednávanie, z dôvodu zlej finančnej situácie.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením predložených listinných dôkazov: rodný list mal. dieťaťa, výpisy z účtu otca ohľadne jeho výdavkov na bývanie, výživné, stravu, lieky, elektrinu a splátky úveru, potvrdenie v anglickom jazyku o príjme otca mal. dieťaťa za obdobie december 2017 až november 2018, výdavky na mal. dieťa za mesiace november 2018 až január 2019, potvrdenia z ÚPSVaR Nové Zámky na matku mal. dieťaťa, a zistil tento skutkový a právny stav.
4. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že mal. dieťa sa narodilo v Anglicku, kde žili s otcom dieťaťa. Na Slovensko prišla s dieťaťom v októbri 2018 pre nezhody a býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti v I., v rodinnom dome svojej matky. Počas pobytu v Anglicku pracovala, jej príjem bol 1 100 libier, čo je zhruba 1 200 eur. Boli jej priznané dávky v nezamestnanosti vo výške 650 eur, vyplatené v januári 2019, z ktorých uhrádza výdavky na mal. dieťa a svoje výdavky, ktoré pozostávajú z platieb telefónu 40 eur a záväzkov v Anglicku vo výške 15 eur mesačne. Matke neprispieva, ona jej pomáha. Počas spolužitia, otec mal. dieťaťa bol zamestnaný na dobu neurčitú na plný úväzok a jeho čistý mesačný príjem bol 1 400 libier, čo je okolo 1 550 eur. Otec dieťaťa býva v nehnuteľnosti, v ktorej bývali spoločne a mesačné výdavky pozostávajú z platieb nájomného 550 libier, mestský poplatok 98 libier, voda 52 libier, plyn, elektrina na dobíjanie 90 libier, čo spolu predstavuje sumu 790 libier, v prepočte okolo 880 eur. Momentálne je otec dieťaťa práceneschopný asi tri týždne. Mal. dieťa od novembra 2018 navštevuje Materskú školu v I.. Mesačné výdavky na dieťa pozostávajú zo stravy v škôlke 20 eur, školné 5 eur, príspevok do kuchyne 1 eur. Jednorazové výdavky ZRPŠ a triedny fond 20 eur. Okrem toho sú to bežné výdavky na stravu 70 eur, oblečenie 15 eur a hygienické potreby 12 eur. Mal. dieťa je evidované v odbornej ambulancii u urológa od júla 2018, ktorého navštevujeme 2x do roka, zatiaľ bezplatne. S dieťaťom chodí plávať, ak je zdravé, čo mesačne stojí okolo 16 eur. Otec mal. dieťaťa prispieva na výživu mal. dieťaťa v zmysle jeho vyjadrenia vo výške 100 eur mesačne a výživné je vyrovnané.
5. Z potvrdenia od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že za obdobie od decembra 2017 do novembra 2018 jeho čistý mesačný príjem bol 1 428 libier.
5.1 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky potvrdil, že matka mal. dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.10.2018 a evidencia trvá. Matka mal. dieťaťa v mieste svojho trvalého bydliska nepoberá rodičovský príspevok.
6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom dokazovaní navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné vo výške 100 eur a styk neupraviť vzhľadom na vek mal. dieťaťa a pobyt otca mal. dieťaťa.
7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
10. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
20.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané a výpoveďou matky potvrdené, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 05.10.2018, kedy sa matka s mal. dieťaťom vrátila na Slovensko. Od tohto obdobia zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa sama. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti (nie spätne). Výnimkou je prípad, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti predbežným opatrením. Keďže v danej veci dieťa predbežným opatrením do osobnej starostlivosti matke zverené nebolo, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky od podania návrhu. Zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa 100 eur mesačne, pretože súd mal preukázané, že nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa pozostávajú z mesačných výdavkov na stravu v škôlke 20 eur, školné 5 eur, príspevok do kuchyne 1 euro. Jednorazové výdavky ZRPŠ a triedny fond 20 eur. Okrem toho sú to bežné výdavky na stravu 70 eur, oblečenie 15 eur a hygienické potreby 12 eur. Matka chodí s mal. dieťaťom plávať, čo mesačne predstavuje výdavok vo výške 16 eur. Vzhľadom na príjem otca, ktorý mal súd preukázaný vo výške 1 428 libier a nevyhnutné výdavky otca, ktoré predstavujú sumu 790 libier, v prepočte okolo 880 eur, súd mal za to, že určené výživné bude otec schopný platiť bez akejkoľvek ujmy tak, aby mu zostala suma rovnajúca sa životnému minimu plnoletej osoby podľa Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel. V neposlednom rade súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec dieťaťa s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil a výživné v určenej výške i platí, čoho dôkazom sú výpisy z účtov od obdobia, ako matka s dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti a na základe toho je zročné výživné vyrovnané. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).