Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-234-2015.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/234/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zast. JUDr. Michal Ellinger, advokát, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 43 317 511, voči žalovanému: DREVODOMY RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja, IČO: 44 261 004, o zaplatenie 1.272,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.272,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.272,- Eur od 31.07.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.04.2015 doručenou súdu dňa 30.04.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.272,- Eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako postupník uzavrel so spol. VÁHOSTAV - SK PREFA, s.r.o. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok v celkovej výške 1.272,- Eur spolu s príslušenstvom splatnou dňa 30.07.2011, ktorú mal postupca voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi. Postúpenie bolo žalovanému riadne oznámené. Žalovaný však pohľadávku žalobcu nezaplatil, a to ani na výzvu. 2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 15.06.2015, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný potvrdil, že mu bolo oznámené postúpenie a následne listom zo dňa 04.08.2014 jednostranne započítal vzájomne kryjúce sa záväzky, pričom žalobca prevzal list ohľadom započítania dňa 16.04.2015. V dôsledku započítania došlo k zániku navzájom kryjúcich sa pohľadávok a to dňa 14.03.2014.
3. Žalobca podaním zo dňa 24.08.2015 sa vyjadril k podanému odporu tak, že namietal započítanie zo strany žalovaného, nakoľko údajný kompenzačný prejav žalovaného sa v období pred začatím reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, t.j. do 08.10.2014, nedostal do sféry poznania žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že údajný zápočet bol žalobcovi doručený pred začatím reštrukturalizačného konania. Jednostranný zápočet bol doručený až dňa 26.03.2015, teda po začatí reštrukturalizačného konania, a to ako príloha odpovede na pokus o mimosúdne urovnanie veci, čo potvrdzuje aj žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že k jednostrannému zápočtu nedošlo, ani nemohlo dôjsť.
4. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal preukázané, že spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom uzavreli dňa 15.07.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola pohľadávka v celkovej hodnote 1.272,- Eur titulom vystavenej faktúry pre žalovaného č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 30.07.2011 na sumu 1.272,- Eur. (l.č. 3) Medzi stranami bolo nesporné, že postúpenie bolo riadne žalovanému oznámené, čo žalovaný potvrdil aj pred súdom.
6. Súd mal preukázané, že spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. listom zo dňa 15.07.2014 oznámila postúpenie žalovanému, čo medzi stranami nebolo sporné. V danom oznámení postupca vyzval žalovaného, aby predmetnú pohľadávku uhradil žalobcovi. (l.č. 36)
7. Súd mal zistené, že žalovaný na základe objednávky žalobcu č. U zo dňa 24.02.2014 dodal stavebné rezivo, ktoré vyfakturoval faktúrou č. FV XXXXXX zo dňa 27.02.2014 na sumu 1.272,- Eur. Medzi stranami bolo nesporné, že spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. dodávala žalovanému tovar a faktúru zaň si započítali za dodanie reziva žalovaným danej spoločnosti. Taká bola medzi nimi dohoda v rámci ich obchodných zvykov a dobrých vzťahov, pričom dané vzájomné pohľadávky si písomne započítavali.
8. Žalovaný tvrdil, že taká dohoda bola aj so žalobcom, čo však žalobca poprel.
9. Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXX zo strany žalovaného pre žalobcu na sumu 1.272,- Eur za rezivo, so splatnosťou 13.03.2014. (l.č. 33)
10. Súdu bolo predložené jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu na sumu 1.272,- Eur zo dňa 04.08.2014. (l.č. 39) Doručenie zápočtu pred reštrukturalizáciou nebolo preukázané, pričom žalobca také doručenie poprel.
11. Je nepochybné, že uznesením zo dňa 02.10.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. (l.č. 38) Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa17.10.2014 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a zároveň boli vyzvaní veritelia na prihlásenie svojich pohľadávok do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. (l.č. 40)
12. Žalovaný trval na existencii dohody so žalobcom, že si budú vzájomné pohľadávky započítavať tak, ako to bolo aj so spol. spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Uvedené preukazoval aj mailovou korešpondenciou so spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. zo dňa 15.07.2014 prostredníctvom p. E.I. a p.D. ako zamestnankyni žalovaného, v ktorom p.I. oznámil p.D., že urobil postúpenie ich pohľadávky a následne žalobca urobí so žalovaným zápočet. (l.č. 197 obsahu spisu) Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvný vzťah vznikol medzi jeho spoločnosťou a spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., a to vraj má vplyv na celý priebeh vysporiadania vzťahov bez ohľadu na postúpenie, keďže s pôvodným veriteľom bolo dohodnuté, že vzájomné záväzky si budú vysporiadavať formou zápočtu. Keďže tovar dodali, tak si ho započítali. Uviedol, že to bolo dohodnuté formou dodatku, a aj ústnou formou a bolo to dohodnuté aj s konateľmi spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., ako aj s p.I.om.
13. Súd poukazuje na to, že spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. a žalobca sú dva samostatné subjekty bez ohľadu na prípadnú personálnu prepojenosť a Y.. nie je oprávnenou osobou konať za žalobcu. Akékoľvek jeho tvrdenie, či oznámenie, že žalobca vykoná so žalovaným zápočet, je irelevantné, bez právnej relevancie. Taktiež také jeho vyjadrenie, či oznámenie nezaväzuje žalobcu, ani nepriznáva žalovanému dané práva. Súd nemal preukázané žiadne oprávnenie E.I. konať za spol. VÁHOSTAV-SK- PREFA, s.r.o., ako ani za spol. žalobcu.
14. Zároveň súd zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda medzi spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. a žalovaným je dohoda len medzi nimi a žiadna taká dohoda neprechádza zmluvou o postúpení na žalobcu. Pokiaľ sa spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. a žalovaný dohodli na započítavaní vzájomných pohľadávok, táto ich dohoda je len medzi nimi a neprechádza na žalobcu v dôsledku postúpenia, a to bez ohľadu na to, že predmetná pohľadávka bola pôvodne spoločnosti VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o.
- Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dohoda bola aj so žalobcom, toto ničím nepreukázal, ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy s poukazom na § 153 CSP.
- Pokiaľ žalovaný predložil súdu dohodu o vysporiadaní záväzku, predmetom ktorej bol aj predmetný záväzok s tým, že čiastočne bude pohľadávka uhradená a čiastočne bude započítaná, súd opätovne
uvádza, že je to dohoda medzi žalovaným a pôvodným veriteľom a neprechádza na žalobcu, a to bez ohľadu na to, že pohľadávka vo výške 1.272,- Eur bola postúpená.
- Zároveň súd poukazuje na rozpor žalovaného, keďže tvrdil, že bola dohoda formou dodatku, ako aj v ústnej forme, čo je nelogické, nakoľko pokiaľ si zmluvné strany zvolili písomnú formu, nie je dôvod na ústnu a naopak. Dokonca žalovaný následne tvrdil iba písomné dohody, následne tvrdil, že boli v ústnej forme. Teda žalovaný poukazuje na nejaké dohody v rámci procesnej obrany, ale nemá ustálenú formu takej dohody, čo spochybňuje jeho tvrdenia o existencii takej dohody. Odkazuje na dohodu, ktorej existenciu nepreukázal a ani nevie jednoznačne, v akej forme mala byť uzavretá. Súd má za to, že keby bola skutočne uzavretá, mal by nepochybnú vedomosť o forme takej dohody, keďže ju osobne uzatváral, ako tvrdil.
- Žalovaný uviedol, že danú dohodu riešil s p.E., zamestnancom žalobcu a následne dohodu podpísali štatutári. Žiadnu dohodu však nepreukázal v písomnej forme, ani v ústnej.
15. Žalovaný zároveň dodal, že bol v pasívnej pozícii a čakal, ako ďalej bude postupovať žalobca, čakal na započítanie zo strany žalobcu, pričom predpokladal, že tak bude postupovať, ako sa dohodol s pôvodným veriteľom.
16. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 05.10.2018 navrhol výsluch E.I. a E. a D. a C. s tým, že zabezpečí dôkazy z pošty a doručení zásielky zápočtu odoslanej dňa 04.08.2014. Následne listom zo dňa 09.10.2018 uviedol, že trvá len na svedkovi Ing.I.ovi a Ing. E. a listom z 19.10.2018 navrhol uložiť povinnosť žalobcovi na predloženie knihy došlej pošty. (l.č. 213 a 222)
- Napriek tomu žalovaný nezabezpečil žiadne listiny preukazujúce doručenie zápočtu žalobcovi. Žalovaný tvrdil, že zasielali zápočet 04.08.2014, následne uviedol, že niečo zasielali aj 16.04.2015.
- Pokiaľ žalovaný navrhoval odročiť pojednávanie, kým „trestné orgány“ zistia elektronickú evidenciu došlej pošty u žalobcu, súd tento návrh nepovažoval za hospodárny a efektívny, nakoľko nie je potrebné vykonanie takého dôkazu iným orgánom, preto žalovaný navrhol vykonanie takého dôkazu žalobcom, ktorý následne predložil výpis z evidencie došlej pošty a to zoznam doručených zásielok za obdobie od 01.08.2014 do 31.09.2014, v ktorom sa však tvrdená skutočnosť žalovaného nenachádza a teda tvrdenie žalovaného nebolo týmto dôkazom preukázané. (l.č. 228-405)
17. Žalovaný nepoprel pohľadávku žalobcu voči nemu, ale trval na tom, že došlo k zápočtu. Žalobca trval na tom, že k zápočtu zo strany žalovaného došlo až listom z 26.03.2015, pričom žalobca dňa 08.10.2014 vstúpil do reštrukturalizácie, kde sa započítanie vylučuje. Žalovaný potvrdil, že k prevzatiu a teda k doručeniu daného zápočtu došlo dňa 16.04.2015. Žalobca nepoprel pohľadávku žalovaného, poprel však platné započítanie.
18. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 zotrval na tom, že zápočet zo strany žalovaného bol odoslaný žalobcovi dňa 04.08.2014, na preukázanie čoho predložil zápočet a potvrdenie pošty podľa jeho uvedenia.
- Súd poznamenáva, že z predloženého zápočtu nevyplýva, že skutočne bol dňa 04.08.2014 odoslaný žalobcovi. Pokiaľ bol predložený prehľad odoslanej pošty s potvrdením pošty, tak ide o zoznam subjektov s uvedením „odoslala C. C.“. Daná listina taktiež nepreukazuje skutočné odoslanie, pričom daná listina ani nepreukazuje, že ide o zoznam/evidenciu odoslanej, či doručenej pošty. Poštová doručenka bola síce predložená, ale ide iba o doklad o zaplatení na pošte, avšak z danej listiny nevyplýva, čo bolo odoslané, komu, od koho. Vyplýva iba potvrdenie o zaplatení 1Euro.
19. Súd teda posúdil, že predložené listiny nepreukazujú, že žalovaný doručoval žalobcovi predmetný zápočet a ani nepreukazujú, že žalobcovi bol daný zápočet doručený. Súd predložený zoznam nejakých subjektov pri konkrétnych dátumoch nepovažuje za hodnovernú listinu, nakoľko z danej listiny nevyplýva, že skutočne ide o evidenciu zásielok. Taktiež ani z potvrdenia o zaplatení na pošte nevyplýva, za koľko zásielok bolo zaplatené.
20. Svedkyňa C. R. C., zamestnanec žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 30.11.2018 uviedla, že si pamätá, že v roku 2014 odosielala žalobcovi zápočet obyčajnou poštou, čo zistila z podacieho lístka.
- Súd poznamenáva, že pokiaľ bola zásielka zasielaná obyčajnou poštou, tak predsa nevystavuje sa podací lístok.
- Zároveň je veľmi nepravdepodobné, aby si svedkyňa pamätala, že pred 4 rokmi zasielala nejakú konkrétnu zásielku, a to obyčajnou poštou, keďže žalovaný neodosielal len 1 zásielku.
Svedkyňa uviedla, že zvyčajne všetko zasielajú obyčajne, okrem súdnych zásielok a pod. a nikdy nebolo oznámené, že niečo nebolo doručené.
- V tejto súvislosti súd uvádza, že predsa ak adresát nemá vedomosť o tom, že niečo mu bude zasielané, tak nie je dôvod, aby oznamoval, že mu žalovaný niečo nedoručil.
21. Svedkyňa N. D., zamestnanec žalovaného od roku 2008, potvrdila, že vystavila žalobcovi faktúru za rezivo vo výške 1.272,- Eur, pričom žalobca mal tiež pohľadávku voči žalovanému titulom postúpenia od spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Komunikovala s p.I.om za žalobcu, ktorý ju už v maile upozornil o postúpení pohľadávky na žalobcu od spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. s tým, že zvyšok pohľadávky sa započíta a zápočet vypracuje p.E., avšak nič nevypracoval, preto žalovaný pohľadávku započítal dňa 04.08.2014, čo ona vypracovala a poslala to kolegyni, aby to doručila žalobcovi a všetko sa posielalo obyčajnou poštou. Vraj bola dohoda, že v časti sa uhradí faktúra a v časti sa dodá rezivo a to aj do iných spoločností než len do spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., aby sa čo najrýchlejšie znížil záväzok a to bola dohoda s p.I.om, ktorý vždy do 2-3 dní zaslal zápočet. Takže mali za to, že keď dodali rezivo žalobcovi, záväzok je vyrovnaný, ale v danom prípade zápočet nebol im doručený. Uviedla, že bolo obvyklosťou, že zápočet dávala druhá strana, nie žalovaný a zápočet sa vždy vykonal písomne. Ale v danom prípade od žalobcu nebolo nič doručené. Zároveň uviedla, že to bolo vymienené žalobcom. Následne uviedla, že nešlo o obvyklosť, žalobca vždy robil zápočet.
- svedkyňa teda potvrdila, že išlo len o dohodu s p.I.om, ktorý však nebol oprávnenou osobou na uzatváranie dohôd za žalobcu so žalovaným.
22. Súd mal stranami zhodne potvrdené, že p.I. bol zamestnacom spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Nebol členom štatutárneho orgánu žalobcu. Teda pokiaľ p.I. uvádzal žalovanému, že žalobca vykoná zápočet, takéto oznámenie neukladá žalobcovi povinnosť. E.I. nebol oprávnenou osobou (ani za žalobcu, ani za spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o.) takéto informácie uvádzať a nebol dôvod, aby žalovaný tieto informácie prijímal a považoval ich za relevantné, nakoľko z ničoho nevyplýva, a to ani pre žalovaného, že p.I. by bol oprávnenou osobou konať za žalobcu a ani z výpisu z obchodného registra žalobcu nevyplýva, že bol oprávnenou osobou konať v mene žalobcu. Preto jeho oznámenie o vykonaní zápočtu zo strany žalobu je irelevantné.
23. Žalovaný navrhoval vypočuť p.E. a p.I., a to za účelom potvrdenia ohľadom doručenia a prevzatia zápočtu žalobcom, nakoľko 04.08.2014 bol zasielaný prvýkrát zápočet, ale keďže nemali potvrdenku o jeho doručení, cca o 6 mesiacov ho posielali znovu.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na nelogickosť postupu žalovaného a na rozpor v jeho tvrdeniach, keďže na jednej strane uvádzal, že má potvrdenie pošty o doručovaní zápočtu dňa 04.08.2014, čo však nepreukázal a následne uviedol, že keďže nemal potvrdenku o doručení, poslal zápočet o 6 mesiacov znovu, avšak neposlal ho doporučene. Predsa ak chcel potvrdenku, nebol dôvod posielať zápočet obyčajne, ale napríklad doporučene už 04.08.2014. Keď posielal obyčajne, musel mať vedomosť, že nebude mať „potvrdenku“. Teda najprv tvrdil, že má potvrdenku, potom už pripustil, že nemá, a preto o 6 mesiacov poslal zápočet znovu (avšak opäť bez doručenky), avšak o existencii potvrdenky tvrdil na súde, hoci opätovné doručenie mal vykonať pred súdnym konaním. Teda vzhľadom na uvedené súd neposúdil tvrdenie žalovaného za hodnoverné, keďže tvrdil, že opätovne zápočet poslal, lebo nemal doručenku z prvého doručovania, avšak aj ďalšie doručenie vykonal bez doručenky, čo nemá logiku takého konania.
24. Svedok Y. I., účtovník spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., uviedol, že žalovaný uhrádzal svoj záväzok z roku 2011 voči spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. s ťažkosťami, preto bolo dohodnuté, že bude dodávať rezivo a pohľadávky si budú započítavať. V roku 2013 stále evidovali neuhradenú pohľadávku voči žalovanému. Následne do toho vstúpil aj žalobca tak, že tiež odoberal rezivo a pohľadávka sa postúpila na žalobcu a žalobca si započítaval pohľadávku voči žalovanému. Zápočet za spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. robil vždy on, ale ku konkrétnej dohode o takom postupe sa nevedel vyjadriť, on ju neuzatváral, nakoľko nemal na to kompetencie, ale dohoda bola a on vždy vykonal písomný zápočet. Potvrdil, že oznámil žalovanému, že p.E. za žalobcu im vykoná zápočet, ale nemal spätnú väzbu od žalobcu. Uviedol, že to bola iba nejaká jeho domnienka, že tak žalobca bude postupovať a vykoná zápočet.
25. Svedok M.E., zamestnaný u žalobcu ako účtovník od roku 1992, uviedol, že žalovaný im oznámil, že vykonal zápočet, ale vo svojej evidencii nič nenašli ohľadom vykonania zápočtu. Od 08.10.2014 bola povolená reštrukturalizácia, takže žiadny zápočet od toho dňa nemohli akceptovať. Keďže žalovaný
si neprihlásil pohľadávku voči žalobcovi, tak z účtovníctva žalobcu bola odpísaná a tak zostala len pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Mal vedomosť, že v danom prípade k zápočtu nedošlo, a to ani zo strany žalovaného. O dohode žalovaného a spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. ohľadom zápočtov nemal vedomosť. Nemal vedomosť o žiadnej dohode ani medzi žalobcom a žalovaným.
26. Žalovaný trval na tom, že bola dohoda o vzájomných zápočtoch, ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázal. Uviedol, že žalobca danú dohodu nedodržal, teda nevykonali zápočet tak, ako bolo dohodnuté, a to ústne, pričom mal za to, že svedok I. a E. danú dohodu potvrdia. Svedkovia však žiadnu takú dohodu medzi žalobcom a žalovaným nepotvrdili. Žalovaný následne napriek predchádzajúcim tvrdeniam uviedol, že jediný, kto môže dohodu potvrdiť alebo vyvrátiť, je p.L., ktorý bol člen štatutárneho orgánu žalobcu, ako aj spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Z výpisu z obchodného registra však nepochybne vyplýva, že táto osoba nebola členom štatutárneho orgánu žalobcu. Svedok E. uviedol, že p.L. ani nepracoval u žalobcu, ale iba v spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o.
- Následne na dané zistenia žalovaný uviedol, že pri danej dohode teda nebol iba p.L., ale aj ďalšia osoba za žalobcu - z uvedeného vyplývajú značné rozpory v tvrdeniach žalovaného, keďže na jednej rozporoval si v samotnej forme dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nejakej dohody o vzájomnom započítavaní a jednak si rozporoval, kto bol prítomný pri údajnom uzatváraní takej dohody.
- - v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný navrhoval pôvodne p.I. a p.E. za účelom potvrdenia dohody o vzájomnom započítavaní, hoci následne po ich vypočutí a teda keď nepotvrdili tvrdenia žalovaného, žalovaný začal tvrdiť, že dohoda bola uzavretá za prítomnosti p.L.a ako štatutára žalobcu a spol. VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., následne po preukázaní, že p.L. nie je členom štatutárneho orgánu žalobcu, uviedol, že za žalobcu konala iná osoba pri danej dohode. Z uvedeného vyplýva aj nelogickosť postupu a tvrdení žalovaného, keďže tvrdil danú dohodu, ale osoby, ktoré ju mali uzavrieť, nenavrhol, ale navrhol ako svedkov zamestnancov. Výhovorka žalovaného, že nemá právnické vzdelanie, je účelová a špekulatívna, ktorá však nemá vplyv na uvedené, keďže na oznámenie relevantných svedkov za účelom preukázania nejakej dohody nie je potrebné právnické vzdelanie.
- pokiaľ žalovaný navrhol výsluch p.L.a ohľadom existencie dohody o zápočtoch, súd toto nevykonal a to jednak z dôvodu, že pre predmet sporu nie je relevantná existencia takej dohody, keďže podstatné je, či došlo k zápočtu alebo nie a jednak dôkaz nevykonal s poukazom na § 153 CSP. Z toho dôvodu nevykonal ani dôkaz - výsluch Y. navrhnutý žalovaným na pojednávaní konanom dňa 08.02.2019 za účelom uvedenia, či pracovala na podateľni žalobcu v spornom období. Je totiž irelevantné, či daná osoba pracovala na podateľni žalobcu a pokiaľ aj pracovala, je nepravdepodobné, aby si pamätala, či v roku 2014 žalovaný poslal zápočet a teda či daná zásielka bola skutočne doručená žalobcovi od žalovaného (obyčajnou poštou) a odovzdaná príslušnému oddeleniu žalobcu. Dokonca na žiadosť žalovaného žalobca predložil evidenciu došlej pošty, ktorú nenamietal, a v ktorej sa daná zásielka nenachádza.
27. Podľa § 153 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
28. S poukazom na ust. § 153 CSP súd navrhované dôkazy na pojednávaní konanom dňa 08.02.2019 nevykonal z dôvodu, že žaloba bola podaná 30.04.2015 a žalovaný až po takmer 4 rokoch od začatia konania navrhol dôkazy, ktoré pri starostlivom konaní a prístupe žalovaného mohli byť predložené skôr, pričom súd ich neposúdil ani ako relevantné a efektívne a hospodárne.
29. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
30. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
31. V zmysle konštantnej judikatúry kompenzačnému prejavu možno priznať právnu relevanciu len vtedy, keď bol doručený druhému účastníkovi záväzkového vzťahu. (rozh. NS SR 5Obo163/2006,...) K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa právny úkon niektorej zmluvnej strany, ktorý smeruje k započítaniu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
32. Podľa § 114 ods.1 písm.f) zák.č. 7/2005 Z.z začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
33. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2014, č.k. 8R/4/2014-922, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Následne uznesením zo dňa 23.10.2014 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Uvedeným uznesením súd vyzval veriteľov na prihlásenie si svojich pohľadávok voči žalovanému v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.
34. S poukazom na uvedené a v zmysle citovaného zák. ustanovenia je zrejmé, že k zápočtu zo strany žalovaného nemohlo dôjsť, nakoľko pohľadávka žalovaného vznikla do 08.10.2014 a preto nebolo možné zo strany žalobcu pohľadávku započítať. Táto pohľadávka mala byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o začatí reštrukturalizačného konania a povolení reštrukturalizácie prihlásená do reštrukturalizácie žalobcu spôsobom a v lehote stanovenej zákonom č. 7/2005 Z.z. Pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Také započítanie je neplatným právnym úkonom.
35. Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov súd posúdil, že žalovaný nepreukázal platné započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktoré malo byť vykonané dňa 04.08.2014 a vraj doručené 16.04.2015 - tak uvedené v podanom odpore. Avšak v priebehu konania žalovaný tvrdil doručovanie 04.08.2014, ktoré však tiež nepreukázal. Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal doručenie zápočtu žalobcovi do 08.10.2014. Pokiaľ preukázal ďalšie doručenie zápočtu dňa 16.04.2015, tak s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 114 ZKR nemohlo dôjsť k platnému započítaniu z dôvodov vyššie uvedených.
36. Keďže súd posúdil, že k platnému započítaniu zo strany žalovaného pred reštrukturalizačným konaním nedošlo, ako ani zo strany žalobcu nedošlo k započítaniu, tak pohľadávka žalobcu nezanikla a žalovaný je povinný ju uhradiť. Danú pohľadávku žalovaný nespochybnil, iba sa bránil zápočtom. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný pokiaľ mal pohľadávku voči žalobcovi, v tomto konaní si neuplatnil svoju pohľadávku v zmysle CSP (kompenzačnou námietkou, vzájomným návrhom,...), avšak je potrebné zdôrazniť, že pohľadávku bolo možné prihlásiť v reštrukturalizácii, preto nemožno ju započítať. Teda súd posúdil, že pohľadávka žalobcu, ktorá nebola žalovaným spochybnená a ktorá vyplýva z predložených listín, nezanikla a žaloba je teda opodstatnená, nakoľko nedošlo k platnému započítaniu zo strany žalovaného a jednak nebolo ani preukázané doručenie zápočtu pred reštrukturalizáciou žalobcovi, teda že skutočne žalovaný vykonal zápočet voči pohľadávke žalobcu pred reštrukturalizáciou. Súd poznamenáva, že pokiaľ by aj žalovaný vo svojej evidencii vykonal zápočet, bolo potrebné ho doručiť žalobcovi, aby nastali účinky zápočtu a to v čase pred reštrukturalizáciou. Žalovaný však nepreukázal také doručenie v tom čase a pokiaľ doručil zápočet následne až v roku 2015, bolo to po reštrukturalizácii, hoci išlo o pohľadávku, ktorú bolo možné v reštrukturalizácii prihlásiť, preto ju nemožno započítať. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že hoci žalovaný sa snažil preukázať odoslanie zápočtu 04.08.2014, podstatné je doručenie žalobcovi. Samotné preukázanie odoslania je nepostačujúce. Situácia žalovaného, na ktorú poukazuje, že má veľa neplatičov, že nie je právnik,..., nemá vplyv pre dané konanie. Irelevantné je aj to, či bola dohoda o vykonávaní zápočtov alebo nie, nakoľko jednak zápočet môže vykonať ktorákoľvek zmluvná strana a to bez ohľadu na nejakú dohodu o tom a jednak podstatné je to, či zápočet bol vykonaný alebo nie a nikoho nemožno nútiť do vykonania zápočtu. Žalovaný mohol sám vykonať jednostranný zápočet, čo aj vykonal, ako tvrdí, preto
je nepochopiteľné, prečo žalovaný v konaní zdôrazňuje nevykonanie zápočtu zo strany žalobcu, ktorý vraj špekulatívnym spôsobom nevykonal zápočet.
37. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 31.07.2011.
38. Podľa § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
39. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
40. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a tento nárok vychádza z neuhradenej faktúry, ktorá bola splatná dňa 30.07.2011, žalovaný ako dlžník sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t.j. od 31.07.2011. Súd priznal úroky z omeškania od daného dátumu a to v uplatnenej výške, ktorá je primeraná v zmysle citovaných zákonných ustanovení, pričom súd s poukazom na ustanovenia CSP výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval, keďže je súdu známa z jeho
41. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Vzhľadom na to, že súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobca bol teda úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
44. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).