Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-264-2017.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
10P/264/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú X. práce, sociálnych vecí a rodiny L., z rodičov: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX, v konaní zastúpená B.. E. E., advokátkou so sídlom G., Z. X a B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXX, na návrh otca, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. M.. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 22.11.2017.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 22.11.2017 do 07.02.2019 vo výške 746,64 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Na základe dohody rodičov je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť a otec je povinný na začiatku styku sa dostaviť do miesta bydliska mal. dieťaťa.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 22.11.2017 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Navrhol mal Z. zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť z jeho strany výživné vo výške 60 Eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každú sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. Na pojednávaní uviedol, že na dcéru prispieva sumou 60 Eur mesačne, kupuje ošatenie aj hračky, ale nemá možnosť sa s ňou stretávať. Pokiaľ mu to bolo umožnené, tak raz za dva mesiace v domácnosti matky aj to na krátky čas. S matkou nekomunikujú, nakoľko pokiaľ jej niečo napíše, ona mu píše blbosti a potom si ho zablokuje. Chce si dieťa zobrať k sebe, keďže jeho rodičia nemajú možnosť sa s vnučkou stretávať. Rodičom, s ktorými žije prispieva na domácnosť. Pokiaľ pracoval v zahraničí, ubytovanie hradil zamestnávateľ, stravu si zabezpečoval sám. Od júna 2018 má výkon práce na Slovensku. Počas spolužitia s matkou si zobral pôžičky, neplatí ich, pričom celkový dlho je okolo 4.000 Eur. Následne na pojednávaní dňa 11.10.2018 uviedol, že po jeho návrate zo zahraničia mu bolo umožnené byť s dcérou, matka dva krát prišla s dcérou do jeho domácnosti, kde sa zdržali asi pol hodinu. Na pojednávaní dňa 07.02.2019 uviedol, že od septembra dcéru nevidel. Odmieta ísť do
domácnosti k matke a ona odmietla ísť k nemu, keďže býva s priateľkou. Výživné uhrádza pravidelne, len v decembri 2018 nezaplatil. Kúpil si auto za 2.000 Eur a spláca ho po 150 Eur mesačne, keďže staré auto má pokazené. V záverečnom vyjadrení navrhol dieťa zveriť matke do starostlivosti, určiť z jeho strany výživné 60 Eur mesačne s tým, že keď niečo bude potrebné, dcére to zakúpi. S dieťaťom sa chce stretávať tak, ako sa dohodli s matkou nakoľko chce, aby si dcéra na neho zvykla.
2. Matka so zverením dieťaťa do jej starostlivosti súhlasila. Navrhla však výživné vo výške 150 Eur mesačne. Potvrdila, že s otcom dieťaťa nežijú spolu dlhodobo. Sama návrh nepodala, pretože otec sa jej vyhrážal, že v prípade ak bude mať upravený styk s dcérou, zoberie ju do Nemecka ku svojej sestre. Zo začiatku po prerušení spolužitia, otec na dieťa neprispieval, neprejavoval záujem. Ona sama mu pripomínala, či chce dieťa vidieť. Sám otec vie, že dcéra by s ním nebola sama, plakala by. V čase, keď otec v lete 2018 mal svoju sestru na návšteve, išla s mal. Z. k nim. Otec sa s malou hral na dvore, ale dcéra stále sledovala, či je tam ona. Partnerka otca je žiarlivá, myslí si, že s otcom obnovila spolužitie. Pokiaľ sa otec o dcéru zaujímal bolo to zhruba každý druhý mesiac. Nemá nič proti tomu, aby sa otec stretával s dcérou, ale spočiatku na 3-4 hodiny za jej prítomnosti, nech si dieťa zvykne. Naposledy dcére dal darčeky keď mala rok. Poukázala na to, že dieťa navštevuje doobeda materskú školu. Ona dostáva len rodičovský príspevok, pričom prispieva rodičom na stravu a elektriku. V záverečnom vyjadrení súhlasila so zverením dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja budú dieťa zastupovať. Výživné navrhla určiť vo výške 100 Eur mesačne. Má záujem, aby sa dieťa s otcom stretávalo na základe ich dohody.
3. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Mal. Z. pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia spolužitie prerušili asi štyri mesiace po narodení dieťaťa, pričom maloletá zostala v starostlivosti matky. Spočiatku otec na výživu dieťaťa neprispieval. S maloletou sa otec stretával sporadicky, pre vzájomné nezhody s matkou dieťaťa.
5. Otec je zamestnaný. Aj z jeho mzdového listu vyplýva, že výkon práce mal v zahraničí do júna 2018, za ktoré obdobie jeho príjem (mzda spolu s cestovnými náhradami) bol vo výške 1.345 Eur. Od júla 2018 má výkon práce na Slovensku a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 695,10 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým údajne prispieva na domácnosť sumou 150 Eur mesačne, ktorú skutočnosť nepreukázal. Taktiež žiadne doklady o pôžičkách nepredložil. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, pričom posledné si zadovážil v priebehu konania za 2.000 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
6. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur a rodinných prídavkov 23,68 Eur mesačne. Žije v domácnosti svojich rodičov, ktorým podľa jej vyjadrenia prispieva mesačne 40 Eur na stravu a 50 Eur na elektriku. Je vlastníčkou motorového vozidla. Tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.
7. Mal. Z. od 03.09.2018 navštevuje materskú školu, zatiaľ len doobeda. Mesačné školné predstavuje 2 Eur a príspevok na pomôcky 3 Eur. Je zdravá, zatiaľ nemá osobitné záujmy.
8. Na pojednávaní dňa 07.02.2019 sa rodičia dohodli, že otec bude oprávnený sa s mal. Z. stretávať každý párny víkend v nedeľu od 09:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť a otec je povinný na začiatku styku sa dostaviť do miesta bydliska matky.
9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Dokazovaním mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú. M.. Z. súd zveril do osobnej starostlivosti matke prihliadnuc na súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka ako i skutočnosť, že od prerušenia spolužitia rodičov, osobnú starostlivosť o dieťa matka zabezpečuje na požadovanej úrovni, doteraz je s dcérou na rodičovskej dovolenke. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú právo obaja rodičia, keď ani jeden z nich nebol obmedzený v rodičovských právach, tieto mu neboli odňaté ani pozastavené.
15. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. 16. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie. 17. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
18. Výživné zo strany otca určil súd vo výške 100 Eur mesačne prihliadnuc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktorí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec zo svojho súčasného príjmu je podľa názoru súdu schopný výživné platiť v určenej výške bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje nevyhnutné potreby, v ktorej súvislosti súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka v súčasnosti osobnou starostlivosťou o dieťa vyživovaciu povinnosť sčasti vyvažuje. Výživné zo strany otca spolu s výživným zo strany matky (i keď len v minimálnom rozsahu), spolu s rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby mal. dieťaťa a zároveň rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
19. Súd výživné zo strany otca určil v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania t.j. 22.11.2017. Od tohto obdobia do dňa rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 746,64 Eur (mal zaplatiť rok 2017 november: 100 Eur: 30 dní = 3,33 Eur x 8 dní + 1 mesiac x 100 Eur, + rok 2018: 12 mesiacov x 100 Eur + rok 2019: 1 mesiac x 100 Eur; preukázateľne zaplatil 580 Eur a to po 60 Eur dňa 20.04.2018, 18.05.2018, 19.06.2018, 24.07.2018, 22.08.2018, 21.09.2018, 22.10.2018, 30.11.2018 a sumou 100 Eur dňa 14.01.2019), ktorú zaostalosť mu súd povolil s poukazom na výšku jeho príjmu zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí na čas, celý zvyšok nesplateného dlhu je splatný naraz.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).