Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. C., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. A. XX, zastúpená JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Školská 3 a B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXX, na návrh otca, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. februára 2019 č. k. -51 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletou Z., nar. XX. XX. XXXX (V.) a vo výroku o trovách konania (VI.) p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. Z., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke. Určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 22. 11. 2017. Zaostalé výživné za obdobie od 22. 11. 2017 do 07. 02. 2019 vo výške 746,64 eura uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že na základe dohody rodičov je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť a otec je povinný na začiatku styku sa dostaviť do miesta bydliska mal. dieťaťa. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že mal. Z. pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia spolužitie prerušili asi štyri mesiace po narodení dieťaťa, pričom maloletá zostala v starostlivosti matky. Spočiatku otec na výživu dieťaťa neprispieval. S maloletou sa otec stretával sporadicky, pre vzájomné nezhody s matkou dieťaťa. Otec je zamestnaný. Z jeho mzdového listu vyplýva, že výkon práce mal v zahraničí do júna 2018, za ktoré obdobie jeho príjem (mzda spolu s cestovnými náhradami) bol vo výške 1.345 eur. Od júla 2018 má výkon práce na Slovensku a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 695,10 eura. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým údajne prispieva na domácnosť sumou 150 eur mesačne, ktorú skutočnosť nepreukázal. Taktiež žiadne doklady o pôžičkách nepredložil. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, pričom posledné si zadovážil v priebehu konania za 2.000 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 eura a rodinných prídavkov 23,68 eura mesačne. Žije v domácnosti svojich rodičov, ktorým podľa jej vyjadrenia prispieva mesačne 40 eur na stravu a 50 eur na elektriku. Je vlastníčkou motorového vozidla. Tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť. Mal. Z. od 03. 09. 2018 navštevuje materskú školu, zatiaľ len doobeda. Mesačné školné predstavuje 2 eur a príspevok na pomôcky 3 eur. Je zdravá, zatiaľ nemá osobitné záujmy. Na pojednávaní dňa 07. 02. 2019 sa rodičia dohodli, že otec bude oprávnený sa s mal. Z. stretávať každý párny víkend v nedeľu od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť a otec je povinný na začiatku styku sa dostaviť do miesta bydliska matky. Dokazovaním mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú. Mal. Z. súd zveril do osobnej starostlivosti matky, prihliadnuc na súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka, ako i skutočnosť, že od prerušenia spolužitia rodičov osobnú starostlivosť o dieťa matka zabezpečuje na požadovanej úrovni, doteraz je s dcérou na rodičovskej dovolenke. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú právo obaja rodičia, keď ani jeden z nich nebol obmedzený v rodičovských právach, tieto mu neboli odňaté, ani pozastavené. Súd poukázal na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potenciálne príjmy, teda nie len to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Výživné zo strany otca určil súd vo výške 100 eur mesačne, prihliadnuc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktorí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec zo svojho súčasného príjmu je podľa názoru súdu schopný výživné platiť v určenej výške bez ohrozenia možnosti uspokojovať si svoje nevyhnutné potreby, v ktorej súvislosti súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka v súčasnosti osobnou starostlivosťou o dieťa vyživovaciu povinnosť sčasti vyvažuje. Výživné zo strany otca spolu s výživným zo strany matky (i keď len v minimálnom rozsahu), spolu s rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby mal. dieťaťa a zároveň rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd výživné zo strany otca určil v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania t.j. 22. 11. 2017. Od tohto obdobia do dňa rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 746,64 eura (mal zaplatiť rok 2017 november: 100 eur : 30 dní = 3,33 eura x 8 dní + 1 mesiac x 100 eur + rok 2018: 12 mesiacov x 100 eur + rok 2019: 1 mesiac x 100 eur; preukázateľne zaplatil 580 eur a to po 60 eur dňa 20. 04. 2018, 18. 05. 2018, 19. 06. 2018, 24. 07. 2018, 22. 08. 2018, 21. 09. 2018, 22. 10. 2018, 30. 11. 2018 a sumou 100 eur dňa 14. 01. 2019), ktorú zaostalosť mu súd povolil s poukazom na výšku jeho príjmu zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí na čas, celý zvyšok nesplateného dlhu je splatný naraz. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec vo výroku V., týkajúcom sa úpravy styku, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že by bol oprávnený sa s mal. dieťaťom stretávať prvé dva mesiace po právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Uviedol, že súd bez náležitého zhodnotenia skutočného stavu veci, na základe vykonaných dôkazov nesprávne právne posúdil danú situáciu a nesprávne vo veci rozhodol. Styk za prítomnosti matky dieťaťa v súdom určenom rozsahu je nerealizovateľný, nakoľko matka maloletého dieťaťa a jej rodinní príslušníci jej neumožňujú stráviť čas s maloletou dcérou v domácnosti matky a matka dieťaťa nie je ochotná prísť do jeho domácnosti z dôvodu prítomnosti jeho družky. Matka napriek tomu, že si našla nového partnera, nedokáže tolerovať to, že aj on si našiel partnerku. Matka mu už aj v minulosti odmietla prísť s maloletou do jeho domácnosti kvôli jeho družke, ktorá jej nikdy, ani dcére nič zlé nespravila. Matka na druhej strane berie ako samozrejmosť, že ona má nového partnera, ktorý na rozdiel do biologického otca môže byť s jeho dcérou každý deň. Poukázal na to, že už aj v minulosti došlo v domácnosti matky ku konfliktným situáciám kvôli jej rodinným príslušníkom. Jeho dcéra si v dôsledku nezodpovedného správania matky nemá možnosť vytvárať si vzťah ani so starými rodičmi a tetou, ktorí ju majú radi a chceli by byť súčasťou jej života. Súdom určený styk nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, nakoľko sám súd konštatoval, že s maloletou sa stretával sporadicky pre vzájomné nezhody s matkou dieťaťa. Súd musel vedieť, že keď takto určený styk nefungoval ani v minulosti, nebude fungovať ani v budúcnosti. Keďže maloletá Z. navštevuje materskú školu, kde je tiež bez matky a táto skutočnosť na vývoji dcéry nezanechala žiadne negatívne následky a matka cez víkendy necháva maloletú často u svojich rodičov, nie je mu zrejmé, prečo nemôže byť bez prítomnosti matky so svojim biologickým otcom. Mal. Z. ľúbi a chce byť súčasťou jej života, pričom jeho základné rodičovské práva nie sú v dôsledku takéhoto rozhodnutia súdu realizovateľné. Pri rozhodovaní sa má dbať na to, aby maloleté dieťa malo zabezpečený čo najširší styk s rodičom, ktorému nebolo zverené a ktorý nemá možnosť byť súčasťou jeho každodenného života. Dieťa má právo spoznať aj svojich starých rodičov a ďalších príbuzných, pričom takýmto rozhodnutím je o túto možnosť jeho dcéra ukrátená.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec sa domáhal okrem iného aj úpravy styku s maloletou, ale na konci pojednávania súhlasil s úpravou, ktorá je v rozsudku uvedená. Nie je pravdou tvrdenie otca, že styk s maloletou nie je umožnený zo strany matky, pretože v konaní nepreukázal, že by sa snažil tento styk akokoľvek nadviazať. Navrhovateľka pritom disponuje s sms správami, v ktorých mu sama píše, že môže prísť pre dcéru, resp. navrhuje, aby sa dohodli, kedy pre svoju dcéru príde. Stalo sa aj to, že boli dohodnutí a otec dieťaťa predsa neprišiel. Navrhovateľka teda v žiadnom prípade nebráni otcovi dieťaťa v tom, aby svoje dieťa navštevoval, tak ako to v rámci konania aj preukázala. Je otázne, prečo otec v odvolaní tvrdí, že styk za prítomnosti matky je nezrealizovateľný a prečo opäť do tohto styku mieša rodinných príslušníkov matky. Dohodli sa, že rodinní príslušníci pri styku otca s maloletou dcérou nebudú. Matka dieťaťa to dodržiava a je ochotná styk umožniť. Súd mal za to, že bez prítomnosti matky styk otca s maloletou dcérou umožnený nebude aj z dôvodu, že maloletá dcéra si na svojho otca ešte musí zvykať. Nepozná ho a je nemožné, aby bola s ním bez matky. Poukázala na to, že otec v minulosti často požíval alkohol a svoju bývalú priateľku niekoľkokrát fyzicky napadol, o čom v prípade potreby súdu vie doložiť lekárske správy a dokumentáciu. Uviedla, že v súčasnosti partnera nemá. Netvrdí, že starí rodičia nebudú môcť svoju vnučku vidieť alebo, že im bude brániť v tom, aby boli súčasťou jej života, avšak najskôr sa maloletá musí zoznámiť so svojim otcom a až potom so starými rodičmi. Na otca si musí zvyknúť. To, že otec maloletej poukazuje na skutočnosť, že maloletá navštevuje materskú škôlku bez matky a že sa tam nebojí, je zarážajúce. Nemôže prirovnávať materskú škôlku k svojej osobe. Maloletá je v škôlke so svojimi rovesníkmi, pričom otec dieťaťa žiada, aby bol umožnený styk s dospelým človekom - chlapom, ktorého maloletá nevníma ako otca. Z tohto dôvodu mal súd za to, že by bolo dobré zo začiatku, aby pri styku bola aj matka. To neznamená, že tak bude donekonečna. Na to, aby bol vzťah medzi otcom a dcérou vybudovaný tak, aby sa ho maloletá nebála, je potrebné, aby ho maloletá spoznávala za prítomnosti svojej matky, a nie za prítomnosti cudzej ženy (priateľky otca), ako to otec dieťaťa pôvodne chcel. Z uvedených dôvodov sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka maloletého dieťaťa, napriek tomu, že na pojednávaní na súde uviedla, že nemá nič proti tomu, aby sa s dcérou stretával, tak napriek tomu mu naďalej bráni v stretávaní sa s dcérou. Matka dieťaťa mu naďalej neumožňuje stretávať sa s jeho maloletou dcérou, ktorú nadovšetko ľúbi a chce byť súčasťou jej života. Matka maloletej sa po necelom mesiaci po pojednávaní začala vyhovárať na to, že jeho styk s maloletou od 9.00 hod. (čo ona navrhla) je veľmi skoro, stanovuje si vlastné podmienky a naďalej podmieňuje styk s dcérou bez prítomnosti jeho družky. Zdôraznil, že matka dieťaťa má tiež svojho partnera, ktorý žije v spoločnej domácnosti s jeho dcérou a on jej žiadnym spôsobom nezasahuje do života. Matka maloletého však chce určovať, s akou partnerkou si môže dovoliť prežiť život, a keď jej to nevyhovuje, tak ho vydiera jeho dcérou, t. j. že mu neumožní styk s dcérou za prítomnosti družky. Je presvedčený, že takéto nezodpovedné správanie matky dieťaťa môže negatívne ovplyvniť zdravý psychický a sociálny vývin jeho dcéry, a preto žiadal jeho odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom na nízky vek mal. Z. a to, že so svojim otcom nebola v pravidelnom a častom kontakte, styk upravený v takej podobe, ako je uvedené v rozsudku, je v záujme maloletého dieťaťa. Pri takto upravenom styku si otec môže vybudovať s dcérou vzťahový základ, ktorý si v budúcnosti môže po dohode s matkou rozšíriť aj bez ďalšieho súdneho rozhodnutia. Ak by matka nejakým spôsobom bránila v rozširovaní a v budovaní vzťahu medzi otcom a dcérou, má otec priestor pre podanie návrhu v súvislosti ďalšej úpravy styku.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletou Z. nar. XX. XX. XXXX je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

7. Predmetom konania je návrh otca, ktorým sa domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k mal. Z., nar. XX. XX. XXXX. Žiadal zveriť maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky a uloženia mu povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne. Styk s maloletou žiadal upraviť tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. Z., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke. Určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 22. 11. 2017. Zaostalé výživné za obdobie od 22. 11. 2017 do 07. 02. 2019 vo výške 746,64 eura uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že na základe dohody rodičov je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť a otec je povinný na začiatku styku sa dostaviť do miesta bydliska mal. dieťaťa. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania zo strany otca je predmetom odvolacieho konania len preskúmanie výroku o styku otca s maloletou Z. a výrok o trovách konania, ktorý je od tohto výroku závislý.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok zo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri konkrétnej kontrole ústavnosti. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení Zákona o rodine v konaní o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom.

15. Zákon o rodine a ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi rodičmi dieťaťa, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého.

16. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru" pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Stretávanie sa rodiča s dieťaťom je právom rodiča, a nie povinnosťou, ktorému korešponduje povinnosť druhého rodiča dieťa na styk riadne pripraviť.

17. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou Z., odvolací súd okrem najlepšieho záujmu maloletej pri rozhodovaní o úprave styku zohľadňoval najmä to, že sám otec si je vedomý, že vzhľadom k tomu, že s dcérou sa pravidelne nestretával, dcéra ho skoro nepozná, a preto chcel, aby si na neho zvykla. Vyplýva to z jeho vyjadrení na pojednávaní. Okrem toho odvolací súd zohľadnil vek maloletej, ktorá má len tri roky a podľa vyjadrenia matky poobede spáva od 14.00 hod. do 15.00 hod., niekedy do 16.00 hod. Za danej situácie sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dohodu rodičov ohľadne úpravy styku pojal do rozhodnutia a upravil styk otca s maloletou Z. každý párny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky. K námietkam otca v odvolaní, že takouto formou (za prítomnosti matky) je styk nerealizovateľný, odvolací súd dodáva, že keďže miesto styku v napadnutom rozsudku nie je určené, je práve otec tým, ktorý určuje, kde sa bude styk realizovať a z toho, že styk sa má realizovať za prítomnosti matky, vyplýva oprávnenie matky sa tohto styku zúčastniť. Matka však nemôže určovať, kde bude otec dieťaťa v čase realizácie svojho styku. Z toho pohľadu je potom aj bezpredmetná dohoda rodičov, že styk sa bude realizovať bez prítomnosti rodinných príslušníkov. Ak sa otec s maloletou Z. rozhodne čas tráviť vo svojej domácnosti, za prítomnosti jeho priateľky, má na to právo, pričom matka má právo sa pri takto realizovanom styku sa ho zúčastniť. V prípade, ak otec navštívi s maloletou Z. svojich rodičov, aj na to má právo, pričom aj pri takto realizovanom styku sa ho matka môže zúčastniť. Maloletá Z. má právo na budovanie si väzieb tak s rodinou matky, ako aj otca, ako aj s ich priateľmi, pričom matka nemá oprávnenie rozhodovať o tom, kde sa styk otca s maloletou uskutoční a za prítomnosti akých osôb. V prípade, ak matka maloletú riadne na styk pripraví, maloletá si časom zvykne na osoby blízke otcovi rovnako, ako si zvykla na rodinných príslušníkov matka a učiteľky v materskej škôlke, ktorú navštevuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa úpravy styku podľa ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil tak s rozsahom styku, ako aj s tým, že styk má prebiehať za prítomnosti matky, čo však neznamená, že bude určovať miesto styku, prípadne to, s kým sa maloletá môže počas styku stretnúť. Na záver odvolací súd dodáva, že cieľom oboch rodičov by malo byť, aby maloletá Z. mala dobré vzťahy tak s rodinou matky, ako aj s rodinou otca, ak tomu nebránia iné prekážky, ktoré však doposiaľ v konaní neboli prezentované.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).