Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2022, v trestnej veci obžalovaného H.. Ľ. Š. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 31.01.2019, takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 31.01.2019 v celom rozsahu.

Na základe

Obžalovaného H.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., XX. K. XXXX/XX

podľa oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov č. k. zo dňa 28.07.2016, ktorá bola na neho podaná v bode 1/ pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. zákona a v bode 2/ pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ spoločnosti AWINDOR, s.r.o., so sídlom ul. Budovateľská 50, Prešov, IČO: 36485497, v úmysle zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech spočívajúci v nezaplatení zákonných odvodov: 1/ zrazil z miezd zamestnancov tejto spoločnosti:

- v období mesiacov 10/2014 - 03/2015 splatné poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 5.156,60 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, Masarykova 1, Prešov

- v období mesiacov 09/2011 - 12/2011 a 09/2014 - 05/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, vo výške 2.469,80 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11 - 12/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 443,84 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol UNION zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, vo výške 6589,13 Eur,

- v období mesiacov 08/2011 - 10/2011 preddavky na daň zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov a tieto neodviedol Daňovému úradu Prešov vo výške 1.541,89 Eur, hoci v dňoch splatnosti za uvedené obdobie mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného a preddavkov v plnej výške, čím si zabezpečil neoprávnený prospech na úkor Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, Masarykova č. 1, Prešov, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Kúpeľná č. 5, Prešov, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.,

Einsteinova 25, Bratislava, UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava a Daňového úradu, Hviezdoslavova č. 7, prešov, vo výške 10.301,26 Eur 2/ nezaplatil

- v období mesiacov 10/2014 - 03/2015 splatné poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie za zamestnávateľa Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov v celkovej výške 13.848,23 Eur,

- v období mesiacov 09/2011 - 12/2011 a 09/2014 - 05/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, vo výške 7,4145,08 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11 - 12/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 1.1096,77 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 1.913,34 -Eur, hoci v dňoch splatnosti za uvedené obdobie mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného a preddavkov v plnej výške, čím si zabezpečil neoprávnený prospech na úkor Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, Masarykova č. 1, Prešov, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Kúpeľná č. 5, Prešov Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 5 Bratislava, UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, vo výške 24.286,42 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa poškodených Sociálnu poisťovňu, ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, , 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874, Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 a Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 31.01.2019 bol obžalovaný H.. Ľ.Y. Š., nar. XX.XX.XXXX B. V., trvale bytom V., XX. K. XXXX/XX, uznaný vinným tak, že v bode 1/ rozsudku - vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, čím spáchal - zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a v bode 2/ rozsudku - vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové poistenie, čím spáchal v bode 2/ rozsudku - prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ spoločnosti AWINDOR, s.r.o., so sídlom ul. Budovateľská 50, Prešov, IČO: 36485497, v úmysle zabezpečiť si neoprávnený finančný prospech spočívajúci v nezaplatení zákonných odvodov: 1/ zrazil z miezd zamestnancov tejto spoločnosti:

- v období mesiacov 10/2014 - 03/2015 splatné poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 5.156,60 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, Masarykova 1, Prešov

- v období mesiacov 09/2011 - 12/2011 a 09/2014 - 05/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, vo výške 2.469,80 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11 - 12/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 443,84 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol UNION zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, vo výške 689,13 Eur,

- v období mesiacov 08/2011 - 10/2011 preddavky na daň zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov a tieto neodviedol Daňovému úradu Prešov vo výške 1.541,89 Eur, hoci v dňoch splatnosti za uvedené obdobie mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného a preddavkov v plnej výške, čím

si zabezpečil neoprávnený prospech na úkor Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, Masarykova č. 1, Prešov, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Kúpeľná č. 5, Prešov, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einšteinova 25, Bratislava, UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava a Daňového úradu, Hviezdoslavova č. 7, prešov, vo výške 10.301,26 Eur, 2/ nezaplatil

- v období mesiacov 10/2014 - 03/2015 splatné poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie za zamestnávateľa Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov v celkovej výške 13.848,23 Eur,

- v období mesiacov 09/2011 - 12/2011 a 09/2014 - 05/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, vo výške 7.415,08 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11 - 12/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 1.109,77 Eur,

- v období mesiacov 09/2011, 11/2011 a 08/2014 - 04/2015 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 1.913,34 -Eur, hoci v dňoch splatnosti za uvedené obdobie mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného a preddavkov v plnej výške, čím si zabezpečil neoprávnený prospech na úkor Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, Masarykova č. 1, Prešov, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Kúpeľná č. 5, Prešov Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einšteinova 25, 5 Bratislava, UNION zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, vo výške 24.286,42 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola určená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho orgánu právnických osôb na dobu 6 (šiestich) rokov.

Podľa /ďalej len / súd poškodených Sociálnu poisťovňu, ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, , 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874, Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 a Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, vtedajší obhajca obžalovaného v jeho mene odvolanie, ktoré pred riadnym predložením veci odvolaciemu súdu písomne odôvodnil najprv 04.09.2019. Následne podaním podaným 16.11.2021 na poštovú prepravu bolo odvolanie neskôr splnomocneným obhajcom písomne doplnené o ďalšie dôvody. Obžalovaný označil napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho názoru. Najprv vytýkal okresnému súdu, že vo výrokovej časti v bode 1/ i v bode 2/ nebol presne určený čas spáchania predmetných trestných činov. Podľa názoru obžalovaného, konaním orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní mu bola odobratá možnosť uplatniť si účinnú ľútosť v zmysle § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák., nakoľko spoločnosti AWINDOR, s.r.o. Prešov bola dňa 02.10.2015 povolená reštrukturalizácia a 16.10.2016 bol schválený plán reštrukturalizácie, pričom tento plán zahŕňal aj pohľadávky, ktoré si jednotlivé predmetné poisťovne uplatnili v plnej výške aj v trestnom konaní, pohľadávky jednotlivých poisťovní boli v reštrukturalizačnom pláne ponížene v priemere na úroveň 25% ich pôvodnej výšky, no hoci táto skutočnosť bola známa, už v prípravnom konaní mal byť zosúladený stav právny zo stavom skutočným, spočívajúci v tom, že výšky nedoplatkov od jednotlivých poisťovní mali byť také, ako to určil reštrukturalizačný plán. Takto by, podľa obhajoby,

došlo k poníženiu neodvedených daní a poistného, čím malo dôjsť aj ku úprave právnej kvalifikácie a zároveň by bola daná možnosť obžalovanému, aby si uplatnil ustanovenie § 86 ods.1, písm. e) Tr. zák. a ak by si to uplatnil a ak by uhradil v plnej výške dlžné poistné, konal by nad rámec zákonom priznanej dlžnej sumy na poistnom, keďže toto dlžné poistné bolo upravené zákonným postupom, a to schválením reštrukturalizačného plánu, pričom účastníkmi reštrukturalizácie boli aj predmetné poisťovne, ktoré mali vedomosť o ponížení ich pohľadávok, no napriek tejto zákonnej skutočnosti si v trestnom konaní uplatnili voči obžalovanému, ako zodpovednej osobe za spoločnosť AWINDOR, s.r.o. Prešov, plnú náhradu. V neskoršom doplnení dôvodov prostredníctvom svojho obhajcu namietal aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, a to, že vyšetrovateľkou pred spísaním Zápisnice o vydaní veci zo dňa 28.08.2015, kde vydal účtovné doklady spoločnosti, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku č. 197/2015 H.. U. O., V.., nebol žiadnym spôsobom poučený. Poukazoval na to, že nebol poučený o tom, že ako konateľ spoločnosti a osoba podozrivá zo spáchania trestných činov, z ktorých bol neskôr obvinený, nebol povinný vydať účtovníctvo spoločnosti AWINDOR, s.r.o. orgánom činným v trestnom konaní v prípade, ak by si vydaním veci (účtovníctva spoločnosti) mohol privodiť trestné stíhanie a nebol poučený o tom, že k dobrovoľnému vydaniu nesmie byť nijakým spôsobom donútený. Poukazoval aj na to, že v spise sa nenachádza Výzva na vydanie veci podľa vtedajšieho znenia , pričom OČTK majú, ako orgán štátu, povinnosť niesť dôkazné bremeno o tom, že on bol na odovzdanie veci (účtovníctva spoločnosti AWINDOR, s.r.o.) riadne a zákonne vyzvaný spolu s riadnym poučením. Dodal, že žiadne poučenie jeho osoby nevyplýva ani z obsahu samotnej Zápisnice o vydaní veci. Podľa názoru obhajoby, uvedeným nezákonným postupom OČTK došlo ku hrubému porušeniu zásady „nemo tenetur se ipsum accusare“, čo podľa názoru obžalovaného zakladá ne H.. U. O., V.. vypracovaného z takto nezákonne získaného účtovníctva spoločnosti AWINDOR, s.r.o., a to podľa zásady otráveného stromu, keď išlo o jediný dôkaz, ktorý ho usvedčuje z toho, že spoločnosť AWINDOR, s.r.o. v čase splatnosti miezd, daní a poistného mala mať dostatok finančných prostriedkov na ich zaplatenie. Z uvedeného vyvodzoval nezákonnosť svojho odsúdenia s poukazom na najpresnejšie súčasné poňatie tejto zásady vyjadrené v rezolúcii XV. Medzinárodného kongresu trestného práva, že „Nikto nie je povinný prispieť aktívnym spôsobom, priamo či nepriamo k vlastnému odsúdeniu“. Dodal, že účtovné doklady, uvedené v Zápisnici o vydaní veci zo dňa 28.08.2015 z čl. 70 pritom neboli jedinými dokladmi, na podklade ktorých znalkyňa znalecký posudok vypracovala, keďže na strane 2, 3, 4 znaleckého posudku znalkyňa sama uvádzala, že časť dokladov jej mala byť odovzdaná na CD nosiči, keď znalkyňa neuvádzala, kým jej CD nosič mal byť odovzdaný a časť dokladov mala byť znalkyni predložená v elektronickej forme. Obhajoba poukazovala na to, že v spise sa nenachádza výzva vyšetrovateľky na doloženie, či už dokladov, napálených na CD alebo výzva na doloženie dokladov, ktoré znalkyňa obdržala e-mailom a nie je ani zápisnica o vydaní týchto vecí (napálených na CD, resp. doručených znalkyni e-mailom) a ani poučenie obžalovaného, že tieto veci vydať nemusí, ak by si ich vydaním privodil trestné stíhanie. Za nezákonné obžalovaný označil konanie vyšetrovateľky, ktorá namiesto spísania zápisnice o vydaní veci spísala na čl. 74 dňa 12.10.2015 úradný záznam o tom, že obžalovaný bol na vydanie účtovných dokladov aj po 28.08.2015 dodatočne vyzvaný, no úradný záznam neobsahuje zmienku o vyššie namietanom poučení, pričom obsahuje aj informáciu o tom, že obžalovaný má aj v budúcnosti ešte zaslať vyšetrovateľke nejaké doklady. Takto z listiny na čl. 142 vyplynulo, že vyšetrovateľka zaslala dňa 03.11.2015 obžalovanému e-mail, kde ho žiadala doplniť účtovné doklady za rok 2011, na čo jej obžalovaný dňa 04.11.2015 odpísal, že sa to pokúsi zabezpečiť. Podľa názoru obžalovaného, takto zadovážené účtovné doklady neboli zákonným spôsobom prevzaté od obžalovaného do spisu vo forme Zápisnice o vydaní veci, čo spôsobuje nezákonnosť získaných dokladov, zaslaných obžalovaným vyšetrovateľke e-mailom. Keď potom znalkyňa vo výpočte doložených podkladov pre spracovanie znaleckého posudku uvádza aj účtovné doklady za rok 2011, z obsahu spisu sa nemožno dočítať akým spôsobom sa ku nim znalkyňa dostala, čo obhajoba považovala tiež za nezákonný postup, ktorý má za následok, že na tieto účtovné doklady, ktoré sa nenachádzajú ani len v úradnom zázname z 12.10.2015, nemalo byť pri spracovaní znaleckého posudku prihliadané. Ďalej obžalovaný vytýkal, že ani znalkyňa, ani súd sa nezaoberali pôvodom peňazí, ktoré mali byť v čase splatnosti daní a poistného za to- ktoré obdobie na účte, resp. v pokladni spoločnosti, čo považoval za závažné pochybenie, keďže nebol dostatočne zistený skutkový stav veci pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení súdu a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a keďže sa s tým okresný súd nijako nevysporiadal, považoval odvolateľ napadnutý rozsudok za arbitrárny, nepreskúmateľný, porušujúci čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), ako aj porušujúci právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Dodal, že išlo o vlastné finančné prostriedky obžalovaného, ktoré vložil do spoločnosti. Odvolateľ ešte

poukazoval na skutočnosť, že pohľadávky, pre nezaplatenie ktorých je obžalovaný trestne stíhaný, boli predmetom reštrukturalizačného konania, pričom poškodení si tieto pohľadávky do reštrukturalizačného konania aj prihlásili a že reštrukturalizačný plán spoločnosti AWINDOR, s.r.o. bol Okresným súdom Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 06.06.2016 potvrdený a obsah pohľadávok veriteľov (poškodených) sa zmenil podľa potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a teda výška pohľadávok poškodených nie je taká, ako je uvedená v rozsudku, ale taká, ako je uvedená na čl. 166 vyšetrovacieho spisu. Potvrdením plánu reštrukturalizácie došlo ku zmene obsahu a výšky veriteľov prihlásených pohľadávok tak, ako to je uvedené v reštrukturalizačnom pláne spoločnosti. Žiaden z poškodených pritom podľa obhajoby nepreukázal, že by sa domáhal vyslovenia neúčinnosti plánu, z čoho možno vyvodiť, že výška škody, ako bola zistená a ustálená znalkyňou a súdom prvého stupňa, nie je správna. Keďže sa, podľa názoru obžalovaného, okresný súd ani týmto nezaoberal, aj v tomto videl obžalovaný nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napádaného rozsudku a porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), ako aj porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. V závere odôvodnenia podaného odvolania namietal postup v rámci prípravného konania, ktorý, podľa názoru obhajoby, spôsoboval, že vec mala byť súdom prvého stupňa vrátená do prípravného konania pri predbežnom preskúmaní obžaloby, a to, že prvýkrát bolo obvinenie obžalovanému vznesené uznesením zo dňa 25.02.2016 zrušené samotnou vyšetrovateľkou na podklade obvineným podanej sťažnosti dňa 04.04.2016, tak toto uznesenie bolo obvinenému doručené až 06.04.2016, a teda až vtedy mohlo nadobudnúť právoplatnosť. Už 05.04.2016 mu však bolo vznesené nové obvinenie. Takto bol obžalovaný v určitom období stíhaný fakticky na podklade dvoch uznesení o vznesení obvinenia, ktorý stav obhajoba považovala za nezákonný do tej miery, že spôsoboval nezákonnosť celého prípravného konania. Za chybu prípravného konania potom označil aj, že keď podal dňa 08.04.2016 sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, tak o nej mal prokurátor rozhodnúť dňa 27.04.2016 tak, že mal sťažnosť obvineného zamietnuť, no toto uznesenie však obžalovanému nebolo nikdy doručené. Podľa názoru obhajoby potom nebolo možné ukončiť prípravné konanie oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania a ani podať obžalobu. Celé konanie na súde prvého stupňa bolo preto, podľa názoru obhajoby, úplne nezákonné, vrátane výsluchu obvineného. V podstate z uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil.

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Nakoľko nebol zákonný dôvod na vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, odvolací súd vo veci rozhodol sám.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru odvolacieho súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to pre zistenie skutkového stavu predpokladá ustanovenie , pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti, a keďže ani prokurátor ani obžalovaný nemali návrhy na doplnenie doterajšieho dokazovania a nebol dôvod na postup mimo takého ich stanoviska, odvolací súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd, odkazujúc na výpoveď obžalovaného, svedkyne H.. X. H., H.. V. U. X.. R., na účtovné doklady vydané obžalovaným za účelom znaleckého dokazovania, na základe ktorých znalkyňa P.. H.. O. dospela znaleckým skúmaním k príslušným záverom, na skutočnosť, že obhajoba počas konania navrhovala aj vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na jej náklady, k čomu však nedošlo z dôvodu, že uvedená spoločnosť zmenila majiteľa, ktorý si prevzal a účtovné doklady a nie je možné tieto doklady zabezpečiť za účelom vypracovania znaleckého posudku, mal za to, že obžalovaný, ako konateľ spoločnosti AWINDOR, s.r.o., zrazil z miezd zamestnancov sumy, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov vo výške 5.156,50 eur, VŠZP a.s., pobočka Prešov vo výške 2.469,80 eur, Dôvere vo výške 443.84 eur, Union vo výške 689,13 eur, kde túto sumu musel upraviť v zmysle znaleckého posudku a Daňovému

úradu Prešov neodviedol sumu 1.541,89 eur, aj keď v čase ich splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov a bolo to vo výške 10.301,26 eur. Tým podľa okresného súdu vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol splatnú daň, poistné a sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné sporenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona, aj keď mal v čase splatnosti dostatok finančných prostriedkov, čo bolo možné kvalifikovať ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Pokiaľ ide o bod 2/ rozsudku, uvádzané sumy v obžalobe okresný súd opravil v zmysle záverov znaleckého posudku pri zachovaní totožnosti skutku a dospel k záveru, že obžalovaný nezaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, VŠZP a.s., pobočka Prešov, Dôvere a.s. a Union poistné v celkovej výške 24.286,42 eur, a teda vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové poistenie, z čoho vyvodil, že obžalovaný spáchal prečin nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. zák..

Z predloženého spisu vyplynulo, že po sťažnosti obžalovaného bolo v predmetnej veci uznesením zo dňa 04.04.2016 najprv uznesenie o vznesení obvinenia zrušené, v rámci autoremedúry policajným orgánom ako predčasné a nezákonné, no následne uznesením zo dňa 05.04.2016 bolo obvinenie opätovne tým istým policajným orgánom vznesené, stále v jeho odôvodnení len so stručným odkazom na dovtedy vykonané dôkazy, pričom, keď obžalovaný podal proti nemu sťažnosť, Okresná prokuratúra Prešov uznesením č. k. zo dňa 27.04.2016 túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Z vecného hľadiska nebolo celkom jasné, čo sa v dovtedy vykonanom dokazovaní vlastne zmenilo, že po zrušení pôvodného uznesenia o vznesení obvinenia došlo v tak výrazne krátkom čase k opätovnému vzneseniu obvinenia v podstate na základe tých istých dôvodov, no tento postup nespôsobuje zásadné porušenie práva na obhajobu, pretože neobmedzovalo oprávnenie obvineného proti nemu namietať vo forme opravného prostriedku, o ktorom rozhodoval orgán odlišný od policajného orgánu. Stále išlo o prípravné konanie, ktoré prebiehalo pod dozorom prokurátora. Prípadné nedoručenie takého rozhodnutia, nepochybne by bolo porušením procesných predpisov, no samotné trestné konanie nediskvalifikuje, keďže proti nemu riadny opravný prostriedok prípustný nebol a stalo sa právoplatným nezávisle na doručení odpisu rozhodnutia obžalovanému. Nezávisle od toho ale treba povedať, že práve v prípravnom konaní však už bol priestor na to, aby bolo dôsledne preverované, či relevantné dôkazy boli zabezpečené zákonnou cestou, pokiaľ prokurátor nakoniec vyhodnotil jeho výsledky ako dostatočné pre podanie obžaloby a predložil vec okresnému súdu na nezávislé a nestranné rozhodnutie.

Treba poukázať na zásadu trestného konania uvedenú v ustanovení , kde z požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci súdom rozhodnúť spravodlivo. Ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú stačiť na uznanie viny obžalovaného a ak nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, vyplývajúcej zo zásady prezumpcie neviny, ktorú zakotvuje v trestnom konaní ustanovenie .

Z predloženého spisu vyplynulo, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením zo dňa 10.08.2015 po oznámení relevantných skutočností od poškodených. Vzhľadom na povahu prípadu bolo plne namieste zabezpečiť na účely dokazovania v trestnom konaní účtovníctvo obchodnej spoločnosti AWINDOR, s.r.o., so sídlom ul. Budovateľská 50, Prešov, IČO: 36485497, ktorej, ako to vyplynulo z výpisu z obchodného registra, jediným konateľom a jediným spoločníkom bol práve obžalovaný H.. Ľ.Í. Š., u ktorého, ako štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, bolo možné očakávať, že si riadne plní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z a účtovníctvo vedie. Policajný orgán tak správne zvolil postup smerujúci k zaisteniu účtovníctva tejto obchodnej spoločnosti pre potreby vykonania dokazovania, predovšetkým k zabezpečeniu znaleckého skúmania tohto súboru listinných dôkazov, ktoré bolo potrebné podrobiť znaleckému skúmaniu zo strany príslušného znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika, ktorý mal z odborného, ekonomického hľadiska predovšetkým zistiť, či spoločnosť AWINDOR, s.r.o. Prešov v dňoch splatnosti poistného pre Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne ako aj Daňový úrad za časť zrazenú z miezd zamestnancov v oblasti dane z príjmu fyzickej osoby zo závislej činnosti mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 28.08.2015, na výzvu vyšetrovateľa OR PZ, OKP Prešov podľa dňa 28.08.2015 vydal obžalovaný dobrovoľne účtovné doklady obchodnej spoločnosti AWINDOR, s.r.o., Budovateľská 50, Prešov, za roky 2011, 2014, 2015 v tam uvedenom množstve a popise, pričom táto zápisnica neobsahuje údaj o prípadnom poskytnutí poučenia o práve uvedenej výzve nevyhovieť. Na obdobia, ku ktorým boli tieto účtovné doklady takto zaistené, bola dňa 03.09.2015 pribratá znalkyňa z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika H.. U. O., V... Týmto postupom pritom nebolo vydané všetko účtovníctvo požadované orgánmi činnými v trestnom konaní na účely dokazovania, pretože predložený spis obsahoval aj úradný záznam vyšetrovateľky OR PZ, OKP Prešov zo dňa 12.10.2015, podľa ktorého obžalovaný dňa 28.08.2015 takto predložil len časť účtovníctva uvedenej obchodnej spoločnosti, údaj, že v priebehu spracovávania znaleckého posudku touto znalkyňou bol obžalovaný dodatočne vyzvaný na doplnenie potrebných účtovných dokladov uvedenej obchodnej spoločnosti a údaj, že ich zasielal priebežne elektronickou formou a že bol vyšetrovateľkou spracovaný záznam na CD nosiči /Hlavná kniha podrobná, Hlavná kniha predvaha, Účtovný denník, Pokladničná kniha, Kniha vydávaných faktúr, Kniha došlých faktúr, Účtovná závierka + DP rok 2014 + rok 2014 - zostavy do 31.07.2015/, ktorý bol následne odovzdaný, medzičasom do konania pribratej vyššie uvedenej znalkyne s tým, že ďalšia časť účtovných dokladov bude zaslaná vyšetrovateľke a následne na email znalkyne. Ani absencia zápisnice o vydaní veci vo forme tohto úradného záznamu pritom neobsahuje žiaden údaj o tom, že by bol obžalovaný poučovaný o práve na odopretie predloženia týchto doplňujúcich údajov o účtovníctve firmy, ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom. Znalecký posudok bol potom znalkyňou vyhotovený 14.12.2015 s tým, že znalkyňa podrobne popisovala doklady, ako doklady predložené spoločnosťou AWINDOR, s.r.o. a uvádzala, že posudok bol spracovaný len na základe týchto predložených dokladov.

Práve po tomto postupu orgánov činných v trestnom konaní bolo potom dňa 25.02.2016 obžalovanému H.. Ľ. Š. vznesené obvinenie z trestných činov /§ 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a § 278 ods. 1 Tr. zák./ na tom skutkovom základe, ako bola neskôr podaná obžaloba. Možno dodať, že odvolateľovi boli vydané listinné dôkazy vrátené už ako obvinenému dňa 28.06.2016.

V prejednávanej veci bolo zistené, že uvedený postup policajného orgánu pri stíhaní predmetných trestných činov, pri zaistení nevyhnutných listinných dôkazov, a to účtovníctva predmetnej obchodnej spoločnosti, narazil na princípy demokratického právneho štátu a v konečnom dôsledku porušil právo páchateľa na spravodlivý súdny proces.

Podľa ustanovenia , nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Toto ustanovenie tak predstavuje najdôležitejšiu zásadu trestného konania vychádzajúcu z SR, a v praktickom prevedení znamená, že „dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený .“

Podľa o Policajnom zbore v znení nesk. predpisov, policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

Účtovníctvo obchodnej spoločnosti AWINDOR, s.r.o. Budovateľská 50, Prešov, bolo nepochybne vecou, ktorú bolo potrebné zaistiť na účely dokazovania a tak policajt v rámci prípravného konania mal postupovať podľa v znení platnom v čase tohto úkonu ustanovoval, že kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Takto policajt /vyšetrovateľ/ postupoval, no zároveň mal pre zákonnosť „zaistenia veci len na výzvu“ zachovať aj svoju povinnosť uvedenú v tomto ustanovení, že pri vyzvaní ho /t. j. takú osobu/ treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia. Možno dodať, že v súčasnosti ide o rovnaké podmienky zákonnosti daného zaisťovacieho úkonu, no uvedené v ustanovení .

Možno dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 12.11.2021 dokonca uviedol, že pokiaľ poučenie nepredchádzalo výzve na vydanie vecí, takýto

postup policajtov je ústavne neudržateľný, pretože je v rozpore s ústavnou požiadavkou zákazu sebaobviňovania.

Ustanovenie teda zahrňovalo povinnosť policajta osobe oznámiť, že je podozrivá zo spáchania trestného činu, vyzvať ju na vydanie veci a, čo je podstatné, poučiť osobu o práve vec nevydať, a až následne realizovať ďalšie úkony, ak osoba vec vydať odmietne. Obsah povinnosti štátneho orgánu poskytnúť občanovi v takom prípade konkrétne, zákonom výslovne uvedené poučenie, a jeho zasadenie do postupu zaistenia veci pre potreby dokazovania, je jednoznačný.

Ide tu o zachovanie jednej z kľúčových zásad trestného konania, zásady zákazu sebaobviňovania / inkriminácie/, resp. zákazu donútenia k priznaniu (z lat. "nemo tenetur se ipsum accusare"). Možno pôsobí mätúco, že v táto zásada nie je takto výslovne pomenovaná, no premietnutie tejto zásady do slovenského právneho poriadku je možné nájsť vo viacerých ustanoveniach právnych predpisov v podobe jej implicitného zakotvenia.

Povinnosť rešpektovať túto zásadu pre Slovenskú republiku vyplýva taktiež aj z jej medzinárodných záväzkov, a to predovšetkým z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len "Dohovor"). Zákaz donútenia k priznaniu nezahŕňa len právo vypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiad- nym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu. Zákaz nútiť osobu, aby pris- pela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k vý- povedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na us- vedčenie takejto osoby. Napríklad ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila veci, a to aj veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou. Napriek tomu, že zásada zákazu sebaobviňovania, resp. právo neobviňovať samého seba, v tomto článku Dohovoru nie je výslovne uvedené, je zrejmé, že ide o všeobecne zaužívané štandardy, "ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivého procesu podľa čl. 6." Uvedenému dáva za pravdu aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (viď napr. rozhodnutia ESPLHeaney a McGuiness v. Írsko z roku 2000; Saunders v Spojené kráľovstvo z roku 1996). Práve z hľadiska obsahového výkladu čl. 6 je potrebné zvýrazniť rozhodnutie vo veci Saunders v. Spojené kráľovstvo, kde ESĽP uviedol, že „právo neprispievať k vlastnému obvineniu predpokladá, že obžaloba v trestnej veci musí preukázať vinu bez toho, aby sa uchyľovala k dôkazom získaným prostredníctvom donútenia alebo nátlaku bez ohľadu na vôľu obvineného.“

Táto zásada vo svojej podstate vyplýva aj z ustanovenia , resp. čl. 37 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktoré zakotvujú právo na odopretie výpovede.

V je táto zásada obsiahnutá popri vyhľadávacej zásade uvedenej v , podľa ktorej „orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie“, aj v ustanovení , označovanom aj ako zásada zákonnosti dokazovania, podľa ktorého „orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán“.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Uvedené ustanovenia sú vyjadrením toho, že orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sami zákonným spôsobom vyhľadávať skutočnosti potrebné pre trestné konanie.

Aj ustálená judikatúra všeobecných súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ) vyžaduje pri zaistení dôkazov súlad so zá- konom.

Možno teda uzavrieť, že zásada zákazu sebaobviňovania vyjadruje povinnosť štátu objasňovať trestné činy, zhromažďovať dôkazy a preukázať vinu bez toho, aby nútil podozrivé alebo obvinené osoby k priznaniu či poskytnutiu dôkazov o svojej trestnej činnosti.

Treba mať na pamäti, že účel trestného konania, najmä v podobe odhaľovania a stíhania trestných činov a ich páchateľov, sa nemôže diať nezákonným spôsobom, pretože už v uvádza, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Dôsledkom nedodržania zásady zákazu sebaobviňovania, či dokonca tolerovania jej nedodržiavania, môže byť využívanie mimoriadnych opravných prostriedkov, či domáhanie sa náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, využívanie prostriedkov ochrany pred orgánmi ochrany ústavnosti a základných práv a slobôd, teda spôsobom ústavnej sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky, či následne postupom pred ESĽP, čo môže viesť k ekonomickým dopadom súvisiacich s náhradou spôsobenej ujmy. V každom prípade nedodržiavanie tejto zásady nie je súladné so záujmom spoločnosti na dosiahnutí účelu trestného konania ústavným, zákonným spôsobom.

Nakoľko obžalovaný nebol poučený o svojom práve odmietnuť vyhovieť výzve na vydanie veci, tak to, že predmetné účtovníctvo po takomto postupe policajného orgánu vydal, nemalo povahu dobrovoľnosti. Na nedostatku poučenia pritom obžalovaný nemal žiaden podiel. Na tom nemôže zmeniť nič ani to, že v zápisnici bolo formálne uvedené, že obžalovaný po policajnej výzve podľa predmetné účtovníctvo ako veci dôležité pre trestné konanie, ako bolo v zápisnici o vydaní veci, „dobrovoľne“ vydal.

Vyhodnotením týchto skutočností tak možno dospieť k záveru, že dôkaz (účtovníctvo predmetnej obchodnej spoločnosti) nebol získaný zákonne podľa a musí byť za danej dôkaz- nej situácie považovaný za nepoužiteľný dôkaz, so všetkými s tým spojeným dôsledkami, vrátane nep- rípustnosti vykonaného znaleckého skúmania takto získaného dôkazu.

Keďže v danom prípade pri postupe zaisťovania účtovníctva predmetnej obchodnej spoločnosti obžalovaného nedošlo k postupu súladnému so zákonom, išlo o jeden z prípadov, ktoré spadajú pod ustanovenie , a takto získané dôkazy vrátane z nich vychádzajúceho vo veci zabezpečeného znaleckého posudku z odboru ekonómie a z takto podanej vlastnej výpovede znalkyne, boli vyhodnotené ako neprípustné.

Účtovníctvo, ako jediný zdroj podkladov o hospodárení dotknutej firmy za žalované obdobie pre účel následného podania znaleckého posudku, bolo políciou zaistené nezákonným postupom, došlo k zásadnému porušeniu zásady zákazu sebaobviňovania, keď pri výzve na vydanie účtovníctva nebol obvinený poučený o práve na odopretie vyhovenia tejto výzve, pričom išlo o dôkazy, ktoré boli použité na účel znaleckého posudku, ktorý z nich, ako z jediných prameňov informácií o podstatných skutočnostiach smerujúcich k obvineniu odvolateľa smeroval a vedno s týmto znaleckým posudkom boli hlavnými dôkazmi, na podklade ktorých došlo k vznesenému obvineniu, obžaloby a vyhláseniu napadnutého rozsudku.

Oproti tomu okresný súd zabezpečil aj vykonanie dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Z výpovede obžalovaného H.. Ľ. Š. z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom prečítaná, vyplynula obhajoba obžalovaného, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti AWINDOR, s.r.o. so sídlom Budovateľská 50, Prešov a predmetom činnosti bola montáž okien a stavebná činnosti, pričom nedoplatky z roku 2011 boli uhrádzané v súlade s reštrukturalizačným plánom z roku 2011, staršie dlhy neboli uhradené, nakoľko splácanie dlhu podľa reštrukturalizácie nebolo ukončené, za obdobie 8/2014 až 5/2015 všetky prostriedky boli použité na dokončenie zákaziek, na vyplatenie materiálu a miezd zamestnancom. Voľné prostriedky boli použité na uhrádzanie nevyhnutných nákladov na chod spoločnosti, ale finančná situácia sa zhoršila natoľko, že v máji bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a spoločnosť sa dostala do reštrukturalizácie, že finančné problémy tejto obchodnej spoločnosti boli spôsobené druhotnou platobnou neschopnosťou, kde

sa stále snažil zabezpečiť prácu pre zamestnancov a následne mzdy, pričom za celé uvedené obdobie boli vyplácané mzdy v celom rozsahu.

Okresný súd ďalej oboznámil nárok poškodeného VšZP Prešov, škodu vo výške 9.884,88 eur, za ktorú bola vypočutá svedkyňa X.. S. R.S.. Z jej výpovede vyplynulo, že v čase začatia trestného stíhania ešte nebola povolená reštrukturalizácia. Uplatnili si škodu vo výške dlhu a nie vo výške priznanej sumy v reštrukturalizačnom pláne. Pred okresným súdom bol tiež oboznámený nárok poškodeného Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, škodu vo výške 19.004,38 eur a vypočutá svedkyňa H.. X. V., ktorá potvrdila, že keď podávali trestné oznámenie 12.05.2015, vtedy obchodná spoločnosť ešte nebola v reštrukturalizácii a následne 23.10.2015 prihlasovali svoju pohľadávku do reštrukturalizácie až do 07/2015. Samosudca ešte oboznámil nároky poškodených Dôvery zdravotnej poisťovne, škodu vo výške 1.553,61 eur a Union zdravotnej poisťovne, škodu vo výške 2.602,47 eur.

Svedkyňa H.. X. H. potvrdila, že ako majiteľka a konateľka spol. Profi, s.r.o., ktorá externe viedla účtovníctvo pre predmetné obchodnú spoločnosť obžalovaného na základe zmluvy o spracovávaní účtovnej evidencie, keď jej zamestnanec manuálne zúčtoval doklady a ona robila kontrolu, pričom s obžalovaným spolupracovali od roku 2014 do 2017. Z jej výpovede vyplynulo, že finančná situácia v predmetnej obchodnej spoločnosti bola dobrá, išlo o fungujúcu firmu, po reštrukturalizácii, obžalovaný mal zamestnancov a všetko platil, sám požičiaval firme ako krátkodobé finančné výpomoci a išlo o pôžičky spoločníka firme vo výške 10.000,-, 30.000,- a 50.000,- eur, mal aj kontokorent. Vždy bol v mínuse cca 60.000,- eur a hranica bola 100.000,- eur, no pokiaľ ide o záväzky, darilo sa mu dodržiavať splatnosti a pokiaľ boli finančné problémy, boli druhotné spôsobené neplatením inej osoby. Obžalovaný sa, podľa svedkyne, snažil udržať firmu a prvoradým jeho záujmom bolo udržať výrobu, chcel udržať zamestnancov a výrobu, hradil náklady na chod spoločnosti. Podľa výpisu z Obchodného registra, v obchodnej spoločnosti AWINDOR, s.r.o., Budovateľská 50, Prešov, bol obžalovaný jediným spoločníkom od 17.05.2006, so splateným vkladom 299.747,- eur od 29.06.2016 a jediným konateľom je od 17.05.2006.

Konštatujúc neprípustnosť nezákonne zaisteného účtovníctva obchodnej spoločnosti AWINDOR, s.r.o., so sídlom ul. Budovateľská 50, Prešov, IČO: 36485497, v tomto trestnom konaní a neprípustnosť na základe týchto dokladov podaného znaleckého posudku, vrátane výsluchu znalkyne, nemožno na tieto dôkazy prihliadať, pričom po zohľadnení ostatných, už zákonne získaných a vykonaných dôkazov v podobe zákonne prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní, výsluchov zástupcov poškodených VŠZP a SP a svedkyne H.. H. a vykonaných listinných dôkazov - v súlade so zásadou prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ - nebola dokázaná podstata skutku, a to, že došlo ku konaniu popísanému v skutkovej vete obžaloby a že práve tamto konaním vznikli údajné nedoplatky firmy obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.

Bez zákonného zaistenia účtovníctva firmy, bez jeho zákonného preskúmania príslušným znalcom, by nebolo možné získať informácie z tohto odboru, ktoré súd nevyhnutne potreboval na vyhodnotenie skutkových okolností týkajúcich sa konania, ktoré obžaloba kládla obžalovanému za vinu. Iné, vo veci zhromaždené a vykonané dôkazy, vinu obžalovaného jednoznačne nepotvrdzujú. Nepreukázanie skutkového základu neumožnilo potom ani podriadenie skutkových zistení pod žalované právne vety pomenovaných trestných činov. Doterajšie dokazovanie pritom nenasvedčuje ani tomu, že by, nehľadiac na tieto neprípustné dôkazy, obžalovaný spáchal iný trestný čin tak, aby bola zachovaná totožnosť skutku.

Nielen postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale aj postupu súdu prvého stupňa treba vytknúť nedôslednosť. Obžaloba bola podaná dňa 01.08.2016, pričom okresný súd samosudcom neurobil iné rozhodnutie, len určil dňa 19.12.2016 termín hlavného pojednávania na 16.02.2017, ktoré sa aj konalo s tým, že bolo odročené na 20.04.2017, kedy sa začalo aj s vykonávaním dokazovania.

Podľa , samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

Podľa , ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v až h) alebo j) /pozn. teda aj f), podľa ktorého obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu/ alebo podľa , nariadi hlavné pojednávanie; ak je podaný návrh na dohodu o vine a treste, nariadi verejné zasadnutie na konanie o tomto návrhu.

Práve skutočnosť, že po podaní obžaloby došlo k nariadeniu hlavného pojednávania, zákon neumožňoval odvolaciemu súdu vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže okresný súd už nemôže obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi, lebo namiesto toho, aby tak urobil, rozhodol sa nariadiť vyššie uvedené hlavné pojednávanie a o obžalobe konať.

Odvolací súd nemohol ani sám vrátiť vec prokurátorovi do prípravného konania, pretože takú právomoc by mal podľa len za splnenia podmienok uvedených v , teda len vtedy, ak počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.

Podľa , ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Odvolací súd tak po zohľadnení zásady oficiality / /, ako aj práva obžalovaného, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom /zásady zákonného trestného procesu / a sám vo veci rozhodol vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu, pri ktorej mohol prihliadať len na dôkazy vykonané zákonným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol oslobodiť obžalovaného spod oboch skutkov, ktorých spáchanie mu obžaloba kládla za vinu, pričom musel rešpektovať znenie skutkových viet tak, ako boli napísané v podanej obžalobe vedno s evidentnými formálnymi chybami /vyčíslenie výšky škody pri poškodenom Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov a pri poškodenom Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava v skutku 2 obžaloby/, nakoľko súd mohol rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu / /.

Napriek povahe škody pri predmetných trestných činoch vo vzťahu k tzv. adhéznemu konaniu, treba poukázať na to, že súd prvého stupňa nevyslovil uznesením, že tieto osoby ako poškodených na hlavné pojednávanie nepripúšťa, a tak odvolací súd v záujme právnej istoty rešpektujúc už takto určené postavenie poškodených postupoval podľa , podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

K odvolacej námietke týkajúcej sa údajného porušenia práva obžalovaného na využitie ustanovení o účinnej ľútosti sa javí byť potrebné poukázať na znenie § 89 ods. 1 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

Z pripojených spisov o reštrukturalizácii predmetnej obchodnej spoločnosti vyplývajú obdobia prebiehajúcej reštrukturalizácie. Vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. bol dňa 09.12.2011 podaný návrh na reštrukturalizáciu, kde Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/13/2011zo dňa 16.12.2011 začal reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti AWINDOR, s.r.o. a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 11.01.2012 bola povolená reštrukturalizácia uvedenej spoločnosti a uznesením zo dňa 21.08.2012 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a reštrukturalizácia bola ukončená. Znova potom vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. dňa 11.08.2015 bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, kde následne Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 25.08.2015 začal reštrukturalizačné konanie a uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.09.2015 bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti AWINDOR, s.r.o. a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.06.2016 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a reštrukturalizácia bola ukončená a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2016. Treba poukázať na podstatu reštrukturalizácie, ako zákonom riadeného procesu uzdravenia podniku, ktorému hrozí úpadok alebo ktorý sa už v úpadku nachádza. Predstavuje len menej drastický spôsob, akým možno uspokojiť pohľadávky veriteľov v porovnaní s konkurzom, nakoľko hlavnou podstatou reštrukturalizácie je uzdravenie spoločnosti, nie okamžité speňaženie majetku spoločnosti, ako je tomu pri konkurze. Reštrukturalizácia je preto alternatívou konkurzného konania, avšak na rozdiel od konkurzu, ako čisto likvidačného procesu, má reštrukturalizácia záchranný, ozdravný (nie likvidačný) charakter. Nezasahuje teda do tej výšky škody na daniach a odvodoch, ku ktorej reálne došlo, ale je len spôsobom uspokojenia pohľadávok veriteľov v zníženom rozsahu. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ktoré sa uskutočnilo 29.06.2016 v prítomnosti obžalovaného však vyplýva len, že obžalovaný neuvádzal nič o náhrade škody, ale len opakovane uvádzal, že z jeho strany nešlo o úmyselné konanie a uviedol, že sa snažil zachovať chod spoločnosti. Námietka obhajoby k údajnému zmareniu práva na včasnú náhradu škody pre využitie ustanovení o účinnej ľútosti nebola opodstatnená.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.