Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-1725-2002.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/1725/2002
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: P.. Ľ. A., P.. XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie sumy 66,39 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,10 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*014843 zo dňa 07.06.2002 bol súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 7Rob/1327/2001 zo dňa 9.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 06.03.2002.
3. Súd z vlastnej činnosti šetrením zistil, že dňa 12.12.2015 povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 14D/108/2015-15 zo dňa 04.02.2016 zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
7. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
8. Na základe výzvy súdu zo dňa 18.06.2018, ktorou súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár na vyčíslenie trov exekúcie, si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 124,62 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 14 a 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. a náhrady hotových výdavkov v súlade s ustanovením § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. Na základe predloženého spisu dospel súd k záveru, že trovy exekúcie nie sú opodstatnené, preto ich v plnej výške nemohol priznať.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za straty času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
11. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
17. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2018 žiadal priznať nárok na odmenu vo forme paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 33,19 Eur, tzn. Nárok v najnižšej možnej výške. V tejto časti sa súd plne stotožnil so žiadosťou súdneho exekútora a nárok priznal vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 vyhlášky.
18. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2018 žiadal priznať nárok na odmenu vo forme hodinovej sadzby za jednotlivé úkony vykonané pri exekúcii. Takto vyčíslené trovy exekúcie sú v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov neprípustné, preto súd tento uplatnený nárok nepriznal. Odmena vyčíslená týmto spôsobom je už zahrnutá v paušálnej sume odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré boli súdnemu exekútorovi priznané a odôvodnené v bode 17 tohto odôvodnenia. Časové hľadisko pri trovách exekúcie je relevantné iba pri inštitúte náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
19. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
20. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
21. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2018 žiadal priznať nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v celkovej sume 21,06 Eur. Náhrada hotových výdavkov pozostáva z doručovania písomnosti nevyhnutných na vedenie exekúcie. Po preskúmaní predloženého exekučného spisu súdom, súd dospel k záveru, že nárok uplatnený súdnym exekútorom je opodstatnený a náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti priznal v celkovej sume 21,06 Eur.
22. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 54,25 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 10,85 Eur.
23. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 65,10 Eur (odmena vo výške 45,99 Eur a DPH vo výške 9,20 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučným poriadkom oprávneného.
24. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
25. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.