Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-419-2017.pdf
PDF · 183.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/419/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, v konaní o zaplatenie 12.498,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.866,03 Eur s 5,25 %-tným ročným úrokom z omeškania počnúc od 29.3.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
IV. Vzájomnú žalobu doručenú súdu dňa 8.3.2018 zamieta.
V. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 12.498,06 Eur, úroku vo výške 1.287,62 Eur, úroku vo výške 4.170,91 Eur, zmluvného úroku zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 12.498,06 Eur vo výške 9,9 % ročne od 1.11.2017 a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 12.498,06 Eur, počnúc od 1.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Návrh odôvodnil tým, že medzi Poštovou bankou a.s., Bratislava a žalovaným bola dňa 7.7.2011 uzavretá úverová zmluva č. 7176450388. Na základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť istinu, zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, plnil len čiastočne, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Jednotlivé platby, spôsob ich započítania sú uvedené v listine aktuálny stav úveru, vyhotovenej ku dňu 31.10.2017. Uplatnil i dohodnutý úrok vo výške 9,9 % ako aj úrok z omeškania.
3. Vo veci bol dňa 21.2.2018 vydaný platobný rozkaz, sp.zn. 11Csp/419/2017-52, ktorým súd zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej sumy s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, preto ho súd uznesením zo dňa 5.2.2019 zrušil.
4. V odpore žalovaný uviedol, že pohľadávku neuznáva v celom rozsahu. Žalobca predložil súdu iba časť zmluvnej dokumentácie, neprehľadné finančné údaje, konal tak zrejme a zámerne aby neposkytol súdu informácie preukazujúce jeho nezákonné konanie voči spotrebiteľovi. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami, takže sú neuplatniteľné. Žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o vzájomných plneniach, prehľady platieb sú neúplné a neprehľadné so zámerom aby nebolo možné skontrolovať prehľad vzájomných plnení. Zároveň nebolo súdu predložené žiadne splnomocnenie veriteľa na podpis zmluvy splnomocnencom. Konštatoval, že osvedčuje súdu nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a neplatnosť zmluvných podmienok. Jeho postavenie je hrubo ohrozené nemorálnym postupom žalobcu, nakoľko zmluvný vzťah obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, Zákonom č. 258/2001 Z.z. a č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Smernicou Rady č. 93/2013/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Potvrdil, že zmluvu o úvere podpísal dňa 27.6.2011 a poskytnutá výška úveru činila 15.000,- Eur. Žalobca nepreukázal súdu výšku skutočne vyplateného úveru, je veľmi pravdepodobné, že uhradil úver v sume nižšej ako 15.000,- Eur. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 43a, § 37 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca ho prinútil ručiť za poskytnutý úver nehnuteľnosťou a vtiahol tak do úverového vzťahu aj ďalšiu osobu. V popise neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík uviedol, že zmluvné doklady sú typové, predtlačené, formulárové a tak preukázateľne nie sú individuálne dojednané. Žalobca ho nútil riešiť spory Stálym rozhodcovských súdom, musel súhlasiť s tým, aby Sociálna poisťovňa poskytla žalobcovi jeho osobné údaje, nanútil mu dohodu o zrážkach zo mzdy ako aj poistenie. Nemal možnosť sa oboznámiť s textom zmluvy i celou dokumentáciou pred jej podpisom. Jednostranne si vyhradil právo meniť zmluvné podmienky a to bez toho, aby on ako spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť. Veriteľ požaduje od spotrebiteľa úhrady, ktoré nesledujú záujmy spotrebiteľa, úhradu plnení o ktorých nebol pred uzavretím zmluvy informovaný. Zmluva obsahuje vyhlásenie, že sa oboznámil s úverovými podmienkami čo znamená skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa a táto zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. a to napr. podľa písmena a, c, f, k, l, m, n, p, s, t, u, v.. Zmluva s vyššie preukázanými neprijateľnými podmienkami je podľa jeho názoru absolútne neplatná. Podal vzájomnú žalobu ktorou žiadal zaplatenie finančného zadosťučinenia zo strany žalobcu vo výške 150,- Eur. Zároveň uplatnil z opatrnosti námietku premlčania pohľadávky žalobcu.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.8.2018 potvrdil, že dňa 07.07.2011 bola medzi stranami, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá zmluva o úvere číslo 7176450388. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine "Aktuálny stav úveru" vyhotovenej ku dňu 31.10.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 09.03.2015. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 9,9 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine "Aktuálny stav úveru" zo dňa 31.10.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého "Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia." Výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine "Aktuálny stav úver", ktorý bol súdu zasielaný spolu so žalobou. Špecifikovaná výška čerpania žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke "Uskutočnené čerpania". Zároveň dodal, že Listina Aktuálny stav úveru je výpis z "Bankovej knihy" je vyhotovovaný priamo z BIS-u bankový informačný systém, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-u ako výstupný dokument - "Banková kniha" tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z "Bankovej knihy" považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť vedená v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Údaje uvedené v "Bankovej knihe" sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným uhrádzané, sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri položke "Zaplatené splátky". Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky a spôsob jej započítania, tzn. aká výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná na istinu. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 7.279,46 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 141,97 Eur na poplatky, suma vo výške 4.635,55 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 2.501,94 Eur na istinu. Celková výška poplatkov je uvedená v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke "Poplatky zaplatené" a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke "Zaplatené splátky". Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Zároveň dodávame, že žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Dodal, že v zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke "Celková úroková sadzba", ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 9,9 %. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia uvedený na 1. strane pri položke "Sankčná sadzba za splátky". Časť "Pohľ- účet
- úroky" eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za jednotlivé omeškané anuitné splátky ku dňu poslednej čiastočnej úhrady určenej v listine Aktuálny stav úveru, teda ku dňu 19.08.2015. Položka "Úroky na účte ČR" eviduje výšku riadnych úrokov a úrokov z omeškania (v pomere uvedenom v časti "Celková úroková sadzba" a v časti "Sankčná sadzba za splátky") od momentu poslednej čiastočnej úhrady evidovanej v rámci listiny Aktuálny stav úveru do momentu vyčíslenia, tzn. do dňa kedy bola listina "Aktuálny stav úveru" vyhotovená, v konkrétnom prípade teda do dňa 31.10.2017. Suma vo výške 1.287,62 Eur teda predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 19.08.2015 a suma 4.170,91 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 19.08.2015 do dňa 31.10.2017. Oznámil súdu, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 213,66 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.08.2011. Mesačná splátka vo výške 213,66 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 212,- Eur a z poplatku za vedenie účtu vo výške 1,66 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok ku dňu 09.03.2015, pričom výzva na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci samej. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listami zo dňa 27.12.2013 a zo dňa 20.02.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 09.03.2015, pričom výzva na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci samej. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru, pričom bol nepretržite po splatnosti s úhradou splátky splatnej dňa 20.3.2015 a nasledujúcimi. Pre výpočet úroku z omeškania je potrebné použiť nasledovný vzorec: Vzorec na výpočet úrokov z omeškania: výška mesačnej splátky úveru -Eur X úrok z omeškania platný v tej dobe - % / 365 - počet dní v danom roku X počet dní v omeškaní /100. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 4.930,71 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 147,17 Eur, teda spolu vo výške 5.077,88 Eur, od ktorej sme odrátali úhrady žalovaného vo výške 4.180,16 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 897,72 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3.278,02 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.738,34 Eur, teda spolu vo výške 5.016,36 Eur, od ktorej odrátali úhrady žalovaného vo výške 455,39 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 4.560,97 Eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (897,72 Eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.10.2017 (4.560,97 Eur) predstavujú sumu vo výške 5.458,69 Eur, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.10.2017. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Žalobca nesúhlasí s účelovými a vyfabulovanými tvrdeniami žalovaného. Podotkol, že žalovaný nevystupuje v spore ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, ale ako zmluvná strana záväzkového právneho vzťahu, ktorá porušila zmluvne dojednané povinnosti tým, že splátky poskytnutého úveru nehradila riadne a včas. Ďalej podotkol, že v plnom rozsahu rozporuje tvrdenia žalovaného a to najmä pokiaľ sa týka uplatňovania akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok, tieto žalovaný v nijakom rozsahu nepreukázal a žalobca si žiadne neprijateľné podmienky ani neuplatňuje, o čom dostatočne svedčí aj samotná podaná žaloba. Zároveň podanie žalovaného pôsobí v mnohých jeho častiach chaoticky a neprehľadne, cituje množstvo zákonných ustanovení, pričom nie je z tohto vyjadrenia zrejmé, čo vlastne žalovaný namieta. Rovnako tak si dovolil dať do pozornosti skutočnosť, že ako aj svedčí zo samotného vyjadrenia žalovaného, sa nejedná o tzv. bežného priemerného spotrebiteľa. Podporne žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný uviedol v zmluve o úvere zamestnávateľa samého seba, resp. žalovaný v čase poskytnutia úveru bol jednoznačne fyzickou osobou - podnikateľom, pričom súdna prax jednoznačne dospela k záveru, že takýto subjekt jednoznačne musí mať vyššiu mieru právneho povedomia. Z uvedených dôvodov považuje žalobca vyjadrenia žalovaného za viac než zavádzajúce. Pokiaľ sa týka údajnej absencie náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, žalobca uvádza, nasledovné: V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. V zmysle článku 2, v spojení s článkom 4, bod 4.1. zmluvy o úvere č. 7176450388 - pôžička na bývanie, predmetom zmluvy je poskytnutie účelového úveru, a to na rekonštrukciu nehnuteľnosti špecifikovanej v článku 2 a 4 zmluvy o úvere. Na základe uvedeného je zrejmé, že úver č. 7176450388 - pôžička na bývanie bol poskytnutý za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti, takže v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemožno považovať uzavretú zmluvu o úvere č. 7176450388
- pôžička na bývanie za zmluvu uzatvorenú v zmysle prísl. ust. zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko to vylučuje samotný zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere č. 7176450388 - pôžička na bývanie. Žalovaný nepopiera, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, avšak v zmysle vyššie uvedených skutočností sa ňu nevzťahujú prísl. ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípade, ak by súd na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu neprihliadal, poukázal na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, "Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ... "Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v zmluve o úvere absentuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, poukázal na skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere je uvedený druh úveru, a to hneď v záhlaví zmluvy označenom ako "zmluva o úvere pôžička na bývanie", ako aj v samotnom článku 3 a 4 zmluvy o úvere. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nie je pravdivým tvrdením žalovaného, že v zmluve o úvere absentuje údaj týkajúci sa druhu spotrebiteľského úveru Pokiaľ sa týka námietky týkajúcej sa absencie údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalobca v tejto súvislosti uvádza, že postup pri podávaní reklamácií, vyplývajúcich zo ZoÚ alebo súvisiacich so ZoÚ, upravuje Reklamačný poriadok Banky, ktorý je prístupný na Obchodnom mieste, pričom obchodným miestom sa rozumejú všetky pobočky banky a všetky pošty. Rovnako tak Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie zmluva o úvere čl. 4 bod 4.4 v spojení s Obchodnými podmienkami a bodom 18 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že Poštová banka, a.s. má po celom Slovensku 52 pobočiek, pričom o poštách ani nehovoriac. V prípade ak by žalovaný chcel skutočne uplatniť reklamáciu, bol by pre žalovaného najmenší problém nájsť príslušné miesto na to vhodné. Navyše, žalobca poukazuje na článok 1. samotnej zmluvy o úvere (nie obchodné podmienky), kde sa v prvom odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa Poštovej banky, a.s.. A teda, ak by sa žalovaný nevedel dopátrať ani jednej z 52 pobočiek Poštovej banky, a.s. a nenašiel by ani žiadnu poštu, mohol svoju reklamáciu uplatniť na adrese uvedenú v zmluve: Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C42/2015 ako aj na článok 10 ods. 1 prvého pododseku smernice 2008/48 a rozsudok z 21.4.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 61). Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca v tomto poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Pokiaľ sa týka námietky týkajúcej sa absencie údaja o dobe trvania zmluvy, v tomto poukázal na skutočnosť, že toto tvrdenie žalovaného je zjavne nepravdivé, doba trvania zmluvy je v zmluve o úvere riadne uvedená, a to v čl. 4, bod 4.1 zmluvy, v kolónke "Počet mesačných splátok", ktorá bola dohodnutá na 108 mesiacov, pričom termín 1. splátky bol určený v kolónke "Dátum 1. splátky" na deň 20.8.2011 a dátum konečnej splatnosti úveru bol uvedený v kolónke "Dátum konečnej splatnosti úveru" bol stanovený na deň 20.07.2020. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.4.2017 sp.zn. 11Co/38/2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017 ako aj na iné rozhodnutia všeobecných súdov a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- Eur, tento považoval žalobca za absurdný. Dal do pozornosti skutočnosť, že voči žalovanému eviduje nesplatenú istinu vo výške 12.498,06 Eur s prísl., preto návrh žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nemá akékoľvek opodstatnenie. K uvedeným tvrdeniam uviedol, že samotný žalovaný tým, že si nesplnil riadne a včas povinnosti zo Zmluvy spôsobil, že banka vyhlásila úver za predčasne splatný. Žalovaný si ani po doručení výzvy na predčasné splatenie úveru svoj záväzok voči banke nesplnil, čím sa dostal do ešte väčšieho omeškania. Nie je jasné, na základe čoho žalovaný dospel k poznaniu, že má akýkoľvek nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150,- Eur, nakoľko existencia žalobného nároku je reálna, vyplýva zo skutočnosti, že samotný žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere tým, že peňažné prostriedky, ktoré mu boli reálne poskytnuté žalobcom, nevrátil podľa dohodnutých podmienok. V prípade, ak by súd žalovanému priznal požadovaný nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, žalobca má za to, že by v tomto rozsahu muselo zaniknúť započítaním. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia považuje žalobca za jednoznačne nedôvodný, nakoľko samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalovaného voči žalobcovi vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalovaný ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa právneho názoru žalobcu, žalovaný nesplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalobca nárok žalovaného na uplatnené primerané finančné zadosťučinenie za nedôvodný, právne neudržateľný ako aj zjavne neprimeraný. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy v sume 150,- Eur nebola žalovaným nijakým relevantným spôsobom odôvodnená. V prípade zmluvného úroku zastával názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Už z jazykového výkladu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. V zmysle vyššie uvedeného s ohľadom na bod 6.4 Obchodných podmienok: "V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke." Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Dal do pozornosti § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má právo popri zmluvných úrokoch požadovať i úroky z omeškania.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.8.2018, 19.9.2018 a 16.1.2019 opätovne poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernicu Rady č. 93/13/EHS. Konštatoval, že má záujem o splatenie žalobcom poskytnutého úveru ale iba v súlade s platnou právnou úpravou a Ústavou SR. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2018 navyše konštatoval, že spor má dve roviny a to právnu a finančnú. Žalobca v zmluve o úvere nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré on ako bežný spotrebiteľ nedokázal identifikovať. Zároveň čo sa týka finančných plnení konštatoval, že poskytnutie sumy 15.000,- Eur žalobca nijak nepreukázal, avšak po pravdepodobnom plnení z jeho strany vo výške 4.180,16 Eur by mal vrátiť sumu 10.819,84 Eur nie sumu 12.498,06 Eur, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.11.2018 konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukazuje a skutočnosť, že úver prijal nikdy nepoprel. Žalovaný bol povinný znenie zmluvy o úvere si riadne prečítať a svojim podpisom vyjadril súhlas so všetkými jej náležitosťami. Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp.zn. 25C/19/2017. Predložil súdu prehľad platieb a spôsob ich započítania na úver, pričom išlo o prepis časti aktuálneho stavu úveru. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, pôžička na bývanie je spod režimu Zákona č. 129/2010 vylúčená. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Opätovne zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa úrokov a úrokov z omeškania.
8. Dňa 4.12.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2018 zo dňa 6.8.2018 vrátane prehľadu a súhlasu nového veriteľa so vstupom do konania a oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2018 adresovaného žalovanému. Uznesením sp. zn. 11Csp/419/2017-244 zo dňa 6.12.2018 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.
9. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, naposledy na termín 6.2.2019. Pojednávania sa nezúčastnila ani jedna zo strán sporu, pričom žalobca i žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti sporových strán.
10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o úvere - pôžičkou na bývanie zo dňa 7.7.2011 vrátane predpisu splátok úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov, výzvami na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.12.2013 vrátane doručeniek, výzvami na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.3.2015 vrátane doručeniek, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.10.2017 i ku dňu 28.9.2018 vrátane predpisu splátok, metodikou pre výpočet RPMN, kompetenčným poriadkom žalobcu zo dňa 20.6.2011 vrátane limitov na schvaľovanie a podpisovanie ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 7.7.2011 Zmluvu o úvere - pôžičku na bývanie č. 7176450388 na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,- Eur. V článku 1 bod C sú uvedený ako vlastníci nehnuteľnosti žalovaný a E. V.. Článok 3 "žiadosť o poskytnutie úveru - pôžička na bývanie a zriadenie osobného účtu" obsahuje vpísané údaje o maximálnej žiadanej výške úveru 15.000,- Eur, dobe splácania úveru 9 rokov, spôsob čerpania a splácania úveru k 20-temu dňu v mesiaci. V článku 4 Zmluvy sú uvedené základné údaje týkajúce sa tohto úveru a to výška úveru 15.000,- Eur, výška mesačnej splátky 212,- Eur, poplatok za správu a vedenie účtu 1,66 Eur, celková výška nákladov 8.240,13 Eur, dátum prvej platby 20.8.2011, dátum konečnej splatnosti 20.7.2020, úroková sadzba 9,9 %, dátum ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 108, RPMN 11,16 %, priemerná RPMN 12,52 %.
12. Podľa článku 7 bod 7.3 Obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie, platby od dlžníka sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí:
1/ na poplatky podľa Sadzobníka, 2/ na úrok z omeškania, 3/ na úrok z úveru, 4/ na splátky istiny úveru.
13. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.12.2013 bol žalovaný ako aj spoluvlastníčka nehnuteľnosti upozornení, že ku dňu 27.12.2013 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.055,94 Eur a boli vyzvaní na úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň boli upozornení na to, že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným.
14. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.3.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.3.2015 a spoluvlastníčke nehnuteľnosti rovnako v tento deň, žalobca vyhlásil svoju pohľadávku k 9.3.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ich žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy 13.410,09 Eur pozostávajúcej z dlžnej istiny 12.498,06 Eur, úroku 897,42 Eur, poplatku za upomienky 14,61 Eur, v lehote do 10 dní od doručenia výzvy.
15. Z listiny - aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 (čl. 73) súd zistil, že výška úveru poskytnutého žalovanému činila 15.000,- Eur a žalovaný uhradil na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 7.279,46 Eur, z toho na istinu sumu 2.501,94 Eur, na úroky sumu 4.635,55 Eur a na poplatky sumu 141,97 Eur. Z uvedenej listiny ďalej vyplýva, že na účet žalovaného bola reálne poukázaná iba suma 14.700,- Eur a sumu 300,- Eur si predchodca žalobcu stiahol ako poplatok za poskytnutie úveru čo je evidentné i z listiny kalkulačka pre výpočet RPMN (čl. 95).
16. Z Kompetenčného poriadku predstavenstva banky aktualizovaného dňa 20.6.2011 a to jeho Druhej časti "podpisové oprávnenia a zásady podpisovania v PABK" článok 8 písm. D ods. 1 súd zistil, že zamestnanci, ktorí v rámci svojej pracovnej náplne realizujú bankové operácie (vklady a výbery z účtov, prijatie príkazu na úhradu a pod.) a ktorých prostredníctvom sú na pobočkách, v pobočke v ČR resp. regionálnych firemných centrách a firemných obchodných centrách banky, uzavierané zmluvy s klientmi (napr. zmluva o účte, zmluva o ABO a pod.) majú podpisové oprávnenie na podpisovanie príslušných písomností podľa tretej časti tohto kompetenčného poriadku.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred niť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie iteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých s môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povin spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
26. V zmysle článku 4 bod 4.4 zmluvy o úvere - pôžička na bývania právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami pre pôžičku na bývanie a Všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto súvislosti súd uvádza, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uvedené platí aj na daný prípad napriek tomu, že daný právny vzťah, ako aj nároky z neho vznikli pred 13.06.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015 z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť. Zmluva o úvere obsahuje síce v názve i termín pôžička na bývanie, avšak z jej obsahu nie je možné vyvodiť, že by sa jednalo o úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti pre ktoré by bolo možné tento úver v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za úver nespotrebiteľský. Iba názov úveru a uvedenia vlastníka nehnuteľnosti nie je skutočnosťou, ktorá by sama o sebe vylučovala aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. na predmetný právny vzťah.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere č. 7176450388 na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 15.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 212,- Eur + poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur teda vo výške 213,66 Eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol 20.8.2011, poslednej 20.7.2020 pri počte splátok 108. Žalovaný spochybňoval v konaní platnosť uzatvorenej zmluvy č. 7176450388 v kontexte oprávnenia na zmluve za veriteľa podpísaných osôb zmluvu popísať. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných úkonov v ktorých obe zmluvné strany dostatočne určitým spôsobom prejavia svoju vôľu zmluvu s konkrétnym obsahom uzavrieť. Posledná strana zmluvy je podpísaná oboma zmluvnými stranami, a teda obe zmluvné strany akceptovali podmienky na nej uvedené. Kompetenciu za veriteľa konajúcej osoby mal súd zo strany žalobcu za dostatočne preukázanú, vychádzajúc z predloženého Kompetenčného poriadku predstavenstva banky aktualizovaného dňa 20.6.2011 a to jeho Druhej časti "podpisové oprávnenia a zásady podpisovania v PABK" článok 8 písm. D ods. 1 súd zistil, že zamestnanci, ktorí v rámci svojej pracovnej náplne realizujú bankové operácie (vklady a výbery z účtov, prijatie príkazu na úhradu a pod.) a ktorých prostredníctvom sú na pobočkách, v pobočke v ČR resp. regionálnych firemných centrách a firemných obchodných centrách banky, uzavierané zmluvy s klientmi (napr. zmluva o účte, zmluva o ABO a pod.) majú podpisové oprávnenie na podpisovanie príslušných písomností podľa tretej časti tohto kompetenčného poriadku. Súd preto považoval zmluvu o úvere za platne uzatvorenú. Ani argumentáciu žalovaného o neplatnosti úverovej zmluvy kvôli existencii neprijateľných zmluvných podmienok, za ktoré tento považoval uzavretie rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy súd nepovažoval za dôvody nevyhnutne spôsobujúce úplnú neplatnosť úverovej zmluvy, existencia týchto neprijateľných podmienok v rozpore v platným právom by znamenala prípadnú neplatnosť zmluvy v tejto časti, avšak v tomto prípade bez vplyvu na prejednávanú vec. Skutočnosť tvrdená žalovaným o nevyhnutnosti poistenia úveru bola súdom vyhodnotená ako irelevantná, keďže ako je zrejmé z textu zmluvy sa jednalo o úver nepoistený.
28. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že zmluva o úvere č. 7176450388 zo dňa 7.7.2011 nemá všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom príkladom bez bližšieho odôvodnenia uviedol náležitosti podľa písmena a/,c/,f/,k/,l/,m/,n/,p/,s/,t/,u a v.. Vymedzenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch a sankcionovanie ich absencie bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, je vždy viazané na zmysel a účel sledovaný zákonodarcom, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred nečestným postupom dodávateľa, avšak na druhej strane výklad zákona nemá sledovať jeho formalistické uplatňovanie.
29. Súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere preskúmaniu, v tom smere či je táto súladná s platným právom a jej obsah vyhovuje náležitostiam v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to najmä adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť, výšku poskytnutého úveru, údaj o RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť i ostatné náležitosti požadované zákonom a namietané žalovaným a zistil nasledovné.
30. Z obsahu úverovej zmluvy síce vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur, avšak z listinných dôkazov - aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 (čl. 73) súd zistil, že výška úveru poskytnutého žalovanému síce činila 15.000,- Eur ale na účet žalovaného bola reálne poukázaná iba suma 14700,- Eur, pretože sumu 300,- Eur si predchodca žalobcu stiahol ako poplatok za poskytnutie úveru. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedená je suma 15000,- Eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (300,- Eur). Tento fakt je potrebné posúdiť v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší, tak akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14
- Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že "Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené." Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, "...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako "súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom", vyplýva z toho, že pojmy "celková výška úveru" a "celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom" sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru." Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru, poplatok za správu a vedenie účtu a pod..
32. Napriek tomu, že už pre nesprávnosť (absenciu) údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., (ktorý sám o sebe viedol ku skresleniu údaja o RPMN) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd preskúmal i ďalšie náležitosti požadované § 9 ods. 2 uvedeného zákona, vrátane s RPMN súvisiaceho údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy i listiny - aktuálny stav úveru - prehľadu realizovaných splátok získal vedomosť, že žalovaný na predmetný úverový vzťah v skutočnosti uhrádzať mesačné splátky vo výške 213,66 Eur, čo je výška splátky úveru 212,- Eur a poplatok za vedenie úverového účtu 1,99 Eur. V tejto súvislosti teda nie je zrejmé akým spôsobom bol žalobcom realizovaný výpočet celkovej čiastky nákladov, ktoré má spotrebiteľ za úver v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.7.2011 zaplatiť, pretože výška celkových nákladov uvedená v zmluve v sume 8.240,08 Eur nekorešponduje s ich skutočnou výškou, ktorá tvorí súčin počtu splátok 108 x výška splátky 212,- Eur bez poplatku mínus výška úveru 15.000,- Eur (108x212-15000) a teda spolu činí 7.896,- Eur, ale ani výškou splátky 213,99 Eur teda s poplatkom za vedenie účtu mínus výška úveru 15.000,- Eur (108x213,99-15000) čo spolu činí 8.075,28 Eur. Tento údaj teda nezodpovedá skutočnému stavu a je pre spotrebiteľa klamlivý a zavádzajúci teda úver je i z tohto dôvodu (absencia údajov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Námietky žalovaného týkajúce sa absencie ďalších náležitostí zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd považoval za nedôvodné. Vychádzal z toho a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, poradie v akom je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti vyriešila súdna prax. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.
34. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje výšku mesačnej splátky, splatnosť jednotlivých splátok a počet mesačných splátok. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky pre úver predchodcu žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktoré v článku 7 bod 7.3 obsahujú spôsob započítania platieb klienta voči pohľadávke banky. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 9.11.2016 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Rovnako je zo zmluvy i obchodných podmienok možné vypočítať a zistiť i ďalšie údaje namietané žalovaných napr. dobu trvania, spôsob jej zániku, termín konečnej splatnosti. Na margo námietky identifikácie veriteľa a uvedenia adresy predávajúceho na účely uplatnenia reklamácie alebo sťažnosti súd udáva, že v predmetnom prípade spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere nezískava od veriteľa ako predávajúceho žiaden tovar, ale výlučne finančné prostriedky. V ich vzťahu teda nevznikajú žiadne pochybnosti o fakte, že zmluvným partnerom spotrebiteľa je výlučne veriteľ - bankový subjekt, vo vzťahu ku ktorému je spotrebiteľa oprávnený na akékoľvek sťažnosti a reklamácie. V zmysle článku 4 bod 4.4 zmluvy o úvere
- pôžička na bývania právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami pre pôžičku na bývanie a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Ako vyplýva z článku 15 bod 15.4. obchodných podmienok postup pri ich podávaní upravuje Reklamačný poriadok banky, ktorý je prístupný na všetkých obchodných miestach banky, teda priestory ústredia a pobočky banky ako aj prevádzky pošty.
35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 36. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
38. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
39. Pokiaľ sa týka dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania nároku žalobcu bez akého bližšieho odôvodnenia, súd uvádza, že na základe úverovej zmluvy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000,- Eur a tieto sa zaviazal splatiť v 108 mesačných splátkach. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá ku dňu 20.8.2011 a každej ďalšej k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Pôvodný veriteľ úver zosplatnil ku dňu 9.3.2015 a týmto dňom sa stali splatnými splátky, ktorých splatnosť mala nastať až po tomto dátume do budúcnosti. Splatnosť už splatných splátok daných právnym úkonom pôvodného veriteľa nebola dotknutá. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v čase podania žaloby dňa 22.12.2017, bol nárok žalobcu už čiastočne premlčaný a to pokiaľ sa jedná o splátky splatné v mesiacoch máj (plnené čiastočne suma 141,49 Eur), jún, júl, august, september, október, november a december 2014, t.j. nezaplatený zvyšok splátky za mesiac máj 2014 v sume 70,51 Eur a 7 splátok po 212,- Eur (výška splátky bez splátky poplatku za vedenie účtu), teda nárok na zaplatenie sumy 1.554,51- Eur. V tejto časti súd žalobe z dôvodu premlčania nemohol vyhovieť.
40. Na základe vyššie uvedených skutočností mal teda súd za to, že žalobca poskytol žalovanému úver reálne vo výške 14.700,- Eur (15.000,- Eur - poplatok 300,- Eur), pričom žalovaný uhradil na splatenie tohto úveru žalobcovi sumu 7.279,46 Eur. Keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia skutočne poskytnutej istiny 14.700,- Eur, po odpočítaní žalovaným zrealizovaných úhrad vo výške 7.279,46 Eur a premlčanej časti úveru vo výške 1.554,51 Eur a teda zaviazal žalovaného k úhrade zvyšku poskytnutého úveru v sume 5.866,03 Eur a v prevyšujúcej časti požadovanej istiny žalobu zamietol.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 12.498,06 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia. Okrem toho úrok z omeškania si uplatnil v rámci kapitalizovaného sankčného úroku z úveru. Žalobcovi nie je možné priznať tento nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania, keďže bol vyčíslený z vyšších súm na úhradu akých, vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, žalobcovi vznikol nárok. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania od 29.3.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty 15 dní určenej na plnenie vo výzve, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.3.2015 (čl. 6). Sadzba ECB bola vo výške 0,25 % a táto po zvýšení o 5 percentuálnych predstavuje 5,25 % ročný úrok z omeškania.
44. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
46. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.3.2018, doručenom súdu dňa 8.3.2018 vzájomnou žalobou uplatnil bez akéhokoľvek odôvodnenia nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a to vo výške 150,- Eur.
47. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je ochrana spotrebiteľa proti porušeniu povinností vyplývajúcich z citovaného zákona i osobitných právnych predpisov. U tohto nároku súd prioritne vychádzal z poslednej vety citovaného ustanovenia zákona, podľa ktorej právo na primerané zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi vtedy, keď si tento porušenie práva resp. povinnosti ustanovené zákonom úspešne uplatní na súde. Oprávnenou osobou je teda spotrebiteľ, ktorý si úspešne uplatnil svoje práva a má preto právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto spôsobil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a ktoré sú spôsobilé privodiť mu ujmu. Pod pojmom úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/289/2015 zo dňa 14.9.2016). Žalovaný uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie žiadnym spôsobom neodôvodnil, nepreukázal, že práve žalobca je subjektom zodpovedným za porušenie konkrétnych povinností, splnenie ktorých mu bolo uložené na účely ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom, nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku za prípadnú ujmu, existenciu ujmy a dôvody uplatnenia nároku v požadovanej výške.
48. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že vznik ani dôvody nároku na priznanie primeraného zadosťučinenia neboli žalovaným v tomto konaní žiadnym spôsobom preukázané, tento úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva či povinnosti nepreukázal, neuniesol teda svoje dôkazné bremeno, preto súd jeho vzájomnú žalobu zamietol. Čiastočné zamietnutie žaloby na plnenie z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd považuje v danej veci za dostatočnú satisfakciu žalovaného a to najmä v situácii, keď tento ku dňu rozhodnutia v predmetnej veci bez pochýb žalobcov nárok riadne nesplnil.
49. Podľa § 255 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Žalobca sa žalobou domáhal celkove zaplatenia sumy vo výške 17.956,59 Eur (istina 12.498,06 Eur plus kapitalizovaný úrok 5.458,63 Eur). Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 5.866,03 Eur, čo predstavuje 33 % žalovanej sumy. Neúspech mal čo do zaplatenia sumy 12.090,56 Eur (17.956,59 Eur mínus 12.090,56 Eur), ktorá predstavuje 67 % žalovanej sumy. V konaní bol tak úspešnejší žalovaný a to v rozsahu 34 %, (67%-33%), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu voči žalobcovi.
53. Žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou nárok na primerané zadosťučinenie. Túto súd ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, takže žalobca mal vo veci vzájomnej žaloby plný úspech, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému.
54. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeru rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon.