Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/100/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

Obžalovaný:

T. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. U., W. č. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

hoci v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj v zmysle Rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. 30P/324/2012 zo dňa 22.08.2013, právoplatného dňa 03.09.2013, ktorým bol povinný prispievať na výživu svojho maloletej dcéry O. G. , narodenej XX.XX.XXXX sumou vo výške 70,- Eur mesačne vždy do15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. R., trvale bytom Y. V. XXXX/XX, O., pričom si takto určenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska neplnil za obdobie od júla 2017 až do súčasnosti /február 2019/, čím spôsobil dlh na neuhradenom výživnom vo výške 1300,- Eur, pričom v sledovanom období bol od 01.04.2017 do 15.10.2017 zamestnaný na dohodu u Q. T. - L.-sézam a v ostatnom čase nebol evidovaný príslušným úradom práce ako nezamestnaný a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných dávok a O. rozkazom Okresného súdu Trenčín spisová značka 4T/44/2017 zo dňa 15.06.2017, právoplatným 08.07.2017 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1Trestného zákona

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n)Tr. zákona, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 13.08.2018 bola na Okresný súd Trenčín Okresnou prokuratúrou Trenčín podaná obžaloba č. k. 2Pv 511/18/3309-6 na obžalovaného T. L., nar. XX.XX.XXXX pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 po zákonnom poučení podľa § 34, § 121a § 257 Tr. poriadku sa obžalovaný k žalovanému skutku priznal a urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchaného žalovaného skutku následne prijal, nakoľko obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedal na všetky otázky kladne. Súd jeho vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o vine obžalovaného, pričom prokurátor odporučil vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste u obžalovaného. Oboznámil aktuálny odpis registra trestov, správy ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne, z miesta bydliska, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/44/2017 zo dňa 15.06.2017, právoplatný dňa 08.07.2017, evidenciu priestupkov MV SR.

Z aktuálneho odpisu registrov trestov vyplynulo, že obžalovaný T. L. bol v minulosti tri krát súdne trestaný pre prečin zanedbania povinnej výživy od roku 2010 do roku 2017, prvé dve odsúdenia má osvedčené. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/44/2017 zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 08.07.2017 na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou na 3 roky. Skúšobná doba plynie do 09.07.2020.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 25.06.2018 vyplynulo, že T. L. za obdobie od 01.07.2017 do 25.06.2018 nebol poberateľom nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti, a ani dôchodkových dávok. Obžalovaný je vedený v evidencií Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle príslušných zákonov od 07.10.2005 do 15.10.2017.

Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 25.06.2018 vyplýva, že obžalovaný T. L., za obdobie od júla 2017 až doposiaľ nie je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie a ani nie je evidovaný na úrade ako príjemca pomoci v hmotnej núdzi. Menovaný je evidovaný na úrade od 01.07.2017 len ako poberateľ prídavku na deti, ktorý mu bol poskytovaný v sume 47,04,- Eur do 31.12.2017, a v sume 47,36,- Eur mesačne od 01.01.2018 doposiaľ.

Z lustrácie v evidencii priestupkov možno zistiť, že obžalovaný bol v minulosti sedemkrát riešený pre priestupky v cestnej premávke, väčšiny boli vyriešené blokovými pokutami.

Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný T. L. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, keďže jeho zdravotný stav to umožňuje, obžalovaný nebol v skúmanom období poberateľom invalidného dôchodku, resp. dávky v hmotnej núdzi, či inej dávky sociálnej odkázanosti.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletého dieťaťa O. G., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 70,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukazovaním najmä na nedostatok finančných prostriedkov, pričom v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/44/2017 zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 08.07.2017. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že neuhrádzaním výživného na maloleté dieťa môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov, poukazovaním na svoju finančnú situáciu, spoliehal sa, že také porušenie nespôsobí. Preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.

Pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzajúc zo všeobecných zásad podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, a osoby obžalovaného, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Prihliadol na zistenie poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného T. L. a to:

- podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), a jednu priťažujúcu okolnosť:

- podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za taký istý trestný čin odsúdený). Súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/44/2017 zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 08.07.2017.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Preto mu súd uložil trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní jeden rok, čo je na dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol podľa oboznámeného odpisu registra trestov v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.