Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-23-2020.pdf
PDF · 128.86 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmania rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/8724-2 Zv zo dňa 30.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.08.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/8724-2 Zv zo dňa 30.06.2020 a vrátenia veci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine ako orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
2. Žalobkyňa v žalobe dôvodila tým, že dňa 09.07.2020 jej bolo doručené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2020/8724-2 Zv zo dňa 30.06.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine č. MT3/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2020/487-150 zo dňa 11.05.2020 vo veci zníženia pomoci v hmotnej núdzi na sumu 251,60 Eur mesačne od 01.04.2020 (ďalej aj len rozhodnutie prvostupňového orgánu). V rozhodnutí prvostupňového orgánu bolo v úvode uvedené, že koná podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní však ustanovuje pravidlá pre správne konania, ktoré vedú štátne orgány. Žalobkyni nebola umožnená účasť na tomto konaní (prvostupňový orgán používa termín príjemca, zatiaľ čo žalovaný subjekt hovorí o účastníčke konania), boli porušené jej práva na spravodlivé konanie pred orgánom štátnej správy. Odopretie možnosti vyjadriť sa k podkladom, ktoré slúžia k vydaniu rozhodnutia, môže predstavovať odňatie možnosti obhajovať jej práva v správnom konaní a účinne hájiť záujmy. Poukázala na to, že zákon č. 71 vymedzuje základné pravidlá konania v § 3 ods. 2 a tiež citovala § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní). Citovala § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Žalovaný uviedol, že z predloženého spisu zistil, že účastníčke konania bola od 01.08.2008 priznaná pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška sa menila v závislosti od skutočnosti rozhodných pre jej poskytovanie a legislatívnych zmien. K tomuto považovala za potrebné uviesť, že do evidencie ÚPSVaR v Martine sa dostala po smrti 82-ročnej blízkej osoby, o ktorú sa osobne celodenne a riadne starala. Jej v tom čase 7-ročný syn nastupoval do 1. ročníka Základnej školy. V septembri 2007, keď dovŕšil vek 17 rokov, ÚPSVaR prehodnotil nárok na pomoc v hmotnej núdzi s odôvodnením, že sa zmenili skutočnosti a vydal rozhodnutie, ktorého výsledkom bolo zastavenie vyplácania prídavkov na dieťa. Zdôraznila, že v napadnutom rozhodnutí nie je zmienka o autoremedúre prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný ďalej zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou
bytu, uhrádza náhrady spojené s bývaním, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu v roku 2010 bola pre prvostupňový správny orgán podnetom na odňatie príspevku na bývanie. Dôvodom bolo, že sa zmenili skutočnosti, napriek tomu, že stále býva v tom istom byte. V novembri 2019 odvracala hrozbu odobratia príspevku na bývanie na 6 mesiacov. Jej bytovú situáciu preverovali dve terénne pracovníčky prvostupňového správneho orgánu.
3. V žalobe uviedla, že žalovaný nepravdivo konštatoval, že od marca 2016 vykonáva dobrovoľnícku činnosť, pretože pracovnú ponuku odvodňovania kanálov a čistenie lesov (listinný dôkaz sa nachádza v spise prvostupňového správneho orgánu), s ktorou súhlasila s ohľadom na v tom čase 15-ročného syna, nepovažovala za dobrovoľnícku činnosť, skôr za nútené práce. V marci 2016 si teda len odpracovala základnú sociálnu dávku v Múzeu slovenskej dediny (príloha č. 4).
4. Z možnosti pracovať sa tešila po dlhodobej práceneschopnosti od januára 2014 do októbra 2015, počas ktorej jej úrad práce v súlade so zákonom priznal, znížil a napokon prestal vyplácať ochranný príspevok. Stalo sa tak po piatich rokoch menších obecných služieb na ekonomickom oddelení Mestského úradu v Martine, po neobnovení zmluvy s odôvodnením, že je tam dlho. Táto informácia ju šokovala, vyvolala autoimunitné ochorenie s dovtedy nepoznanými zdravotnými ťažkosťami. Vďaka kresťanskému životnému štýlu sa dostala z nastupujúcich depresií, strachu, úzkostí a nespavosti. Nárok na aktivačný príspevok získala až v apríli 2016, keď začala pracovať ako dobrovoľníčka v Turčianskej galérii do decembra 2016. Po nástupe novej riaditeľky sa zmenili skutočnosti, prišla o aktivačný príspevok. Napriek ochote doc. Z.. art. U. N., riaditeľa Slovenského komorného divadla, okamžite ju zamestnať ako dobrovoľníčku od januára 2017, narazila na problém, že ÚPSVaR nemá divadlo zazmluvnené, bol problém získať podpisy od dvoch riaditeľov v Martine, tak napokon do divadla nastúpila až od 01.02.2017. Práca v divadle je veľmi špecifická a časovo variabilná. V Slovenskom komornom divadle pracuje 4 roky s ochotou a spoľahlivo. V čase krízovej situácie sa ustanovenia o znížení dávky v hmotnej núdzi neuplatňujú. Poukázala, že s týmto záverom nesúhlasila. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ju zarazilo. Odvolala sa voči nemu. Poukázala na dôvodovú správu. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí z 30.06.2020 s napadnutým prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu stotožnil. Obidve rozhodnutia sa týkajú apríla 2020. Argumentácia žalovaného, že od mája 2020 bola žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi opäť zvýšená na sumu 282,20 Eur, bola vo vzťahu k prejednávanej správnej žalobe právne irelevantná. Poukázala na princípy právneho štátu a to právnej istoty. Žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup správneho orgánu. Pripojila listinné dôkazy, ktoré tvoria prílohu žaloby.
5. Žiadala, aby krajský súd zrušuje rozhodnutie „č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/8724-2 Zv Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 30.06.2020 v celom rozsahu a rozhodnutie č. MT3/ OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2020/487-150 zo dňa 11.05.2020 ÚPSVaR v Martine v celom rozsahu a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, ako orgánu nižšieho stupňa, na ďalšie konanie.“
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2020 uviedol, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu. Má za to, že prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Konštatoval, že suma pomoci v hmotnej núdzi sa žalobkyni znižuje z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na jej výšku a v zmysle § 7 písm. d) Nariadenia č. 102/2020 Z.z.. Ochranný príspevok v sume podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. patrí aj za každého člena v domácnosti, ktorý v čase krízovej situácie nemôže vykonávať činnosti podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok je v sume 37,30 Eur mesačne. Zároveň citoval § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. a konštatoval, že „Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi úhrnom súm pomoci v hmotnej núdzi v sume 254,90 Eur (dávka pre jednotlivca s dieťaťom v sume 126,20 Eur + ochranný príspevok v sume 37,30 Eur + príspevok na bývanie v sume 91,40 Eur) a úhrnom súm príjmu v sume 3,32 Eur (výživné) t.j. suma 251,60 Eur.“ Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodoval ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a posúdil opodstatnenosť dôvodov uvedených v odvolaní. Žalobkyni bola poskytovaná od 01.08.2008 pomoc v hmotnej núdzi. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa menila v závislosti od skutočností rozhodných pre jej poskytovanie a legislatívnych zmien. Žalobkyňa vykonáva dobrovoľnícku činnosť v Slovenskom komornom divadle v Martine na základe uzatvorenej zmluvy na obdobie od 01.01.2020
do 31.12.2020. Do mesiaca marec 2020 jej z uvedeného dôvodu k sume nárokov patril aj aktivačný príspevok v sume 67,90 Eur. Z dochádzky za mesiac apríl 2020 mal úrad preukázané, že žalobkyňa v uvedenom mesiaci odpracovala počet 0 hodín, t.j. nevykonávala aktivity podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 6 zákona č. 417/2013 Z.z.. Ďalej poukázal na § 7 ods. 1 písm. d) Nariadenia vlády č. 102/2020 Z.z., na základe ktorých skutočností znížil pomoc v hmotnej núdzi žalobkyni na sumu 251,60 Eur. Žalovaný citoval vo svojom vyjadrení § 2 zákona č. 417/2013 Z.z., ďalej § 3 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 417/2013 Z.z., § 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z., § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z., § 12 ods. 1, 2 písm. a), 3 písm. b) bod 6. zákona č. 417/2013 Z.z., § 14 ods. 1, 2 písm. b), 3 písm. a), 5 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z., § 15 ods. 1, 2 zákona č. 417/2013 Z.z., § 25 zákona č. 417/2013 Z.z., § 1 písm. a) bod 2. Nariadenia č. 102/2020 Z.z., § 7 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády a konštatoval, že žalobkyňa ako uchádzačka o zamestnanie z dôvodu trvania núdzového stavu nemohla vykonávať činnosti podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákon č. 417/2013 Z.z., patril jej podľa § 11 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi úhrnom súm pomoci v hmotnej núdzi v sume 254,90 Eur (dávka pre jednotlivca s dieťaťom v sume 126,20 Eur + ochranný príspevok v sume 37,30 Eur + príspevok na bývanie v sume 91,40 Eur) a úhrnom súm príjmu v sume 3,32 Eur (výživné), t.j. suma 251,60 Eur. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia bolo uvedené, že aktivačný príspevok je možné poskytnúť len vtedy, ak sú vykonávané činnosti podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok, v prípade žalobkyne vykonávaniu dobrovoľníckej činnosti nedošlo, v mesiaci apríl, preto jej nemohol byť poskytnutý aktivačný príspevok za apríl. Zároveň uviedol, že ak žalobkyňa poukázala na ust. § 6 Nariadenia č. 102/2020 Z.z., v zmysle ktorého sa v čase krízovej situácie ustanovenia o znižovaní dávky v hmotnej núdzi neuplatňujú, tak predmetné ustanovenie odkazuje na ustanovenia osobitného predpisu, ktorým sú v zmysle odkazu 6 ust. § 10 ods. 3, 5 až 13 zákona č. 417/2013 Z.z.. Bolo preukázané, že žalobkyňa má uzatvorenú dohodu o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti so Slovenským komorným divadlom v Martine na obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 v mesačnom rozsahu 64 až 80 hodín. V mesiaci apríl 2020 však žalobkyňa nevykonávala dobrovoľnícku činnosť. Aktivačný príspevok je viazaný na takúto činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín. Žalobkyňa ako uchádzačka o zamestnanie z dôvodu trvania núdzového stavu nemohla vykonávať tieto činnosti, preto jej patril ochranný príspevok v sume 37,30 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne. Žiadal žalobu zamietnuť.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27.10.2020 (č.l. 49 spisu), v ktorom uviedla, že o Nariadení vlády č. 102/2020 zo dňa 30.04.2020 žalobkyňu telefonicky informovala pracovníčka úradu práce, oznámila jej, že za apríl jej bude vyplatený len ochranný príspevok. V máji tá istá pracovníčka sa jej opýtala, či jej stačí tých 30, na čo jej bolo žalobkyňou odpovedané, že má syna stredoškoláka v maturitnom ročníku. Keď je 27.10.2020 telefonovala, aby ju informovala, že v novembri dobrovoľnícke práce pokračujú, opýtala sa jej žalobkyňa, ako bola zdokumentovaná tá 0 v apríli, či elektronicky ako v marci, na čo jej povedala, že si nepamätá, počul to aj syn žalobkyne. Nebolo jej jasné, či bolo správne uplatnenie nariadenia vlády z 30.04.2020 retroaktívne od 01.04.2020. V Slovenskom komornom divadle žalobkyňa pracuje od 01.02.2017. Je presvedčená, že za štyri roky jej usilovnej práce v divadle, si získala dôveru vedenia, ako aj členov hereckého súboru. Je v práci spoľahlivá, dôsledná, čo si všimli viacerí, pričom jej nadštandardnú prácu počas dlhodobej práceneschopnosti stálej zamestnankyne odmenilo vedenie Slovenského komorného divadla dvomi vstupenkami na premiéru divadelného predstavenia. V septembri 2017 z pracovného nadšenia ju vyrušilo nečakané rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o odňatí príspevku na nezaopatrené dieťa. Napriek varovaniu troch pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že jej odvolanie bude zamietnuté, ho podala. Stačilo, že si naštudovala dva príslušné zákony. O nevyplatení prídavku na dieťa sa dozvedela až na pošte pri preberaní sociálnych dávok. Následnou autoremedúrou s odôvodnením, že syn si plní povinnú školskú dochádzku „mimoriadnym spôsobom“, zachránila 488,20 Eur.
8. K doručenému vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril v podaní zo dňa 05.11.2020 žalovaný, ktorý poukázal na právnu úpravu v § 1 písm. a) bod 2 Nariadenia č. 102/2020 Z.z., § 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia č. 102/2020 Z.z., § 18 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Považoval za preukázané, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti so Slovenským komorným divadlom v Martine v období od 01.01.2020 do 31.12.2020 v mesačnom rozsahu 64 až 80 hodín. Žalobkyni bol poskytovaný aktivačný príspevok. Ďalej citoval § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi a poukázal na to, že nevykonávanie dobrovoľníckej činnosti v zákonom stanovenom rozsahu bolo
dôvodom na prehodnotenie hmotnej núdze. Pokiaľ ide o údaje udávané žalobkyňou k roku 2016 až 2018, tak nesúvisia s prejednávanou vecou.
9. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni podľa doručenky č.l. 71 spisu.
10. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo: MT3/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2020/487-150 zo dňa 11.05.2020 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 251,60 Eur mesačne od 01.04.2020. Rozhodol tak na základe § 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 7 ods. 1 písm. d) Nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. V rozhodnutí uviedol, že suma pomoci v hmotnej núdzi sa príjemcovi - žalobkyni znižuje z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre jej výšku. Poukázal v rozhodnutí na Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 102 z 28.04.2020, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.04.2020, v zmysle § 7 písm. d) v čase krízovej situácie, ak príjemca pomoci v hmotnej núdzi nemôže vykonávať aktivity podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) až d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vzniká mu nárok na ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Ďalej citoval § 15 ods. 2 o pomoci v hmotnej núdzi. Zákonný nárok na pomoc v hmotnej núdzi bola od 01.04.2020 v zmysle ustanovení charakterizovaná ako dávka: 126,20 Eur (§ 10 ods. 2), ochranný príspevok: 37,30 Eur (§ 11 ods. 2), príspevok na bývanie: 91,40 Eur (§ 14 ods. 2), zákonný nárok na pomoc v hmotnej núdzi spolu: 254,90 Eur. Príjem príjemcu po aplikácii § 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol: 32,32 Eur - výživné na dieťa. Zároveň bol citovaný § 4 ods. 3 písm. a) zákona. Rozdiel medzi zákonným nárokom pomoci v hmotnej núdzi a príjmom v zmysle § 15 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi tvoril sumu pomoci v hmotnej núdzi v sume 251,60 Eur a zároveň citoval § 25 ods. 3, 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a § 28 ods. 2 zákona o hmotnej núdzi.
11. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané žalobkyňou odvolanie, v ktorom žalobkyňa namietala správnosť záverov v prvostupňovom rozhodnutí, kde uviedla, že odôvodnenie, ktoré sa opiera o Nariadenie Vlády SR č. 102/2020 Z.z. „o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19“ s aplikáciou § 7 písm. d) „vzniku“ nároku na ochranný príspevok je nielen zarážajúce, neprijateľné, nedôvodné, dokonca hlúpe. Je totiž v priamom v rozpore s Nariadením Vlády SR č. 102/2020 Z.z.. Keďže o ochrannom príspevku niečo vie („užila“ si ho do sýtosti všetky jeho formy - priznanie, zníženie, ako aj jeho odobratie týmto láskavým úradom), tak uviedla, že ochranný príspevok si neprosí, nežiada. Nespĺňa predpoklady na jeho priznanie. Od marca roku 2016, keď jej ako bývalej redaktorke a prekladateľke ÚPSVaR v Martine ponúkol prácu odvodňovanie kanálov a čistenie lesov (a nevyrútilo ju z toho), vďaka Bohu sa teší dobrému zdraviu, preto s radosťou vykonáva dobrovoľnícku činnosť, a to i napriek gonartróze. Vďaka odvolaniu sa jej podarilo zachrániť 488,20 Eur. Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z.z. okrem iného o nezasahovaní do pokojného stavu v čase vojny s neviditeľným nepriateľom, považovala žalobkyňa za nesprávnu úpravu a žiadala, aby správny orgán prvého stupňa zrušil svoje rozhodnutie, vydal nové zodpovedajúce príslušnému paragrafovému zneniu. Rozhodnutie v použitom slovnom spojení „znížená pomoc“ vyznelo podľa žalobkyne prinajmenšom čudne. Keby mohla, napísala by glosu o sociopatickom oddelení istého represívneho úradu. Materiálov by bolo až-až. Zatiaľ si to však nemôže dovoliť. Patrí medzi tzv. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
12. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný, a to rozhodnutím číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2020/8724-2 Zv zo dňa 30.06.2020, ktorý rozhodoval na základe § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ako i § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin potvrdil a zamietol odvolanie účastníčky konania. V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z predloženého spisu zistil, že účastníčke konania bola na základe žiadosti a predložených dokladov od 01.08.2018 priznaná pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška sa menila v závislosti od skutočností rozhodných pre jej poskytovanie
a legislatívne zmeny. Domácnosť na účely pomoci v hmotnej núdzi tvorí účastníčka konania a jej syn, ktorý je študentom strednej školy. Účastníčka konania je vlastníčkou bytu, uhrádza náklady spojené s bývaním. Príjmom domácnosti je výživné na syna v sume 3,32 Eur. Účastníčka konania vykonáva dobrovoľnícku činnosť v Slovenskom komornom divadle v Martine na základe uzatvorenej zmluvy na obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020. Z dochádzky za mesiac apríl 2020 mal žalovaný preukázané, že účastníčka konania v uvedenom mesiaci odpracovala počet hodín 0. Nevykonávala aktivity podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. v sume 67,90 Eur. V zmysle § 7 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády v čase krízovej situácie, ak príjemca pomoci v hmotnej núdzi nemôže vykonávať aktivity podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) až d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vzniká mu nárok na ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Na základe tejto skutočnosti úrad prehodnotil nárok na pomoc v hmotnej núdzi a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu účastníčke konania znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 251,60 Eur mesačne od 01.04.2020. Citoval § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, § 3 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, § 4 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, § 12 ods. 1, 2 písm. a), 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Konštatoval, že aktivačný príspevok pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. a) je 135,70 Eur mesačne a pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. b) až d) je 66,20 Eur mesačne. Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti. Podľa § 14 ods. 1, 2 písm. b), 3 písm. a), 5 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je 91,40 Eur mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami. Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie. Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára. Ďalej žalovaný poukázal na § 15 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a § 25 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Východiskom pre závery odvolacieho orgánu bola skutočnosť, že žalobkyňa má uzatvorenú dohodu o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti so Slovenským komorným divadlom v Martine na obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 v mesačnom rozsahu 64 až 80 hodín. V mesiaci apríl 2020 žalobkyňa nevykonávala dobrovoľnícku činnosť. V súlade s § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi aktivačný príspevok patrí len vtedy, ak člen domácnosti vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne. Nevykonávanie dobrovoľníckej činnosti v zákonom stanovenom rozsahu je dôvodom na prehodnotenie hmotnej núdze, nakoľko účastníčka konania nemá splnené podmienky nároku na aktivačný príspevok. Ďalej citoval § 1 písm. a) bod 2. nariadenia vlády, § 7 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády, § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Konštatoval, že účastníčka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z dôvodu trvania núdzového stavu nemohla vykonávať činnosti podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Patrí jej podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi úhrnom súm pomoci v hmotnej núdzi v sume 254,90 Eur (dávka pre jednotlivca s dieťaťom v sume 126,20 Eur + ochranný príspevok v sume 37,30 Eur + príspevok na bývanie v sume 91,40 Eur) a úhrnom súm príjmu v sume 3,32 Eur (výživné), t.j. suma 251,60 Eur. Aktivačný príspevok je možno poskytnúť len vtedy, ak sú vykonávané činnosti, ktoré podmieňujú jeho vznik. Žalobkyňa ich nevykonávala, nebolo možné potom poskytnúť jej takýto príspevok. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne.
13. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP) zohľadniac skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná. V nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú: plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o plnoleté deti.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu (§ 4 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
21. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka je 126,20 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi.
22. Podľa § 12 ods. 1, 2 písm. a), 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. a) je 135,70 Eur mesačne a pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. b) až d) je 66,20 Eur mesačne.
Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti.
23. Podľa § 14 ods. 1, 2 písm. b), 3 písm. a), 5 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
Príspevok na bývanie je 91,40 Eur mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie.
Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
24. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.
25. Podľa § 25 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ich suma sa zvýši alebo zníži.
26. Podľa § 1 písm. a) bod 2 Nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie vlády“), toto nariadenie vlády ustanovuje na obdobie v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a na ďalšie obdobie bezprostredne nasledujúce po skončení krízovej situácie niektoré opatrenia v oblasti sociálnych vecí a rodiny na úseku pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku.
27. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády, ochranný príspevok v sume podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi patrí aj za každého člena domácnosti, ktorý v čase krízovej situácie nemôže vykonávať činnosti podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ochranný príspevok je v sume 37,30 Eur mesačne.
29. Správnym súdom bol ustálený skutkový stav veci, ktorý bol posudzovaný nielen v rozsahu žalobných dôvodov uvádzaných v žalobe žalobkyňou, ale keďže išlo o sociálnu vec, tak bol povinný správny súd postupovať neformálne a preskúmať napadnuté rozhodnutia nielen v rozsahu dôvodov vymedzených žalobkyňou.
30. Základom argumentácie žalobkyne v podanej žalobe boli tvrdenia o nesprávnom rozhodnutí žalovaného, ako i správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni s poukazom na nesprávne závery a rozhodnutia, v zmysle ktorých došlo k zníženiu pomoci v hmotnej núdzi na sumu 251,60 Eur mesačne od 01.04.2020 a to s poukazom na § 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pomoci v hmotnej núdzi), § 7 ods. 1 písm. d) Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že v zmysle Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z.z. z 28.04.2020, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.04.2020, v zmysle § 7 písm. d) v čase krízovej situácie, ak príjemca pomoci v hmotnej núdzi nemôže vykonávať aktivity podmieňujúce vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) až d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vzniká mu nárok na ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 (všetko) zákona o hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Tiež v zmysle § 15 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa § 15 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor. Zákonný nárok pomoc v hmotnej núdzi v zmysle citovaných ustanovení bol od 01.04.2020 pre jednotlivca s dieťaťom v sume 126,20 Eur (§ 10 ods. 2) spolu s ochranným príspevkom v sume 37,30 Eur (§ 11 ods. 2) a príspevok na bývanie v sume 91,40 Eur v zmysle § 14 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda spolu 254,90 Eur. Príjmom domácnosti bolo výživné na dieťa v sume 3,32 Eur. Rozdiel medzi zákonným nárokom na pomoc v hmotnej núdzi a príjmom tvoril sumu pomoci v hmotnej núdzi vo výške 251,60 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom bola naplnená hypotéza § 25 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vo vzťahu k zníženiu pomoci v hmotnej núdzi. Ak žalobkyňa nesúhlasila s aplikáciou § 7 písm. d) Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, tak v tejto rovine odkazuje primerane a podporne krajský súd na dôvodovú správu. Dňa 30.04.2020 nadobudlo účinnosť Nariadenie č. 102/2020 Z.z. z
28.04.2020. V zmysle všeobecnej časti dôvodovej správy k Nariadeniu č. 102/2020 Z.z. Návrh nariadenia vlády sa predkladá z dôvodu potreby riešenia aktuálnych problémov súvisiacich s poskytovaním štátnych sociálnych dávok, náhradného výživného a pomoci v hmotnej núdzi a kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a potreby odchýlenia sa od zaužívaných postupov v čase mimoriadnej situácie vyhlásenej Uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov) a vyhláseného núdzového stavu Uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 a č. 115 z 18. marca 2020 podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „krízová situácia“).“
31. Tak prvostupňový správny orgán, ako i odvolací správny orgán podľa zistení správneho súdu považovali za preukázané, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o vykonaní dobrovoľníckej činnosti so Slovenským komorným divadlom v Martine na obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 v mesačnom rozsahu 64 až 80 hodín. V mesiaci apríl 2020 však nedošlo k vykonaniu žiadnej dobrovoľníckej činnosti zo strany žalobkyne. V súlade s § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok patrí len vtedy, ak člen domácnosti vykonával dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne. K vykonaniu takejto dobrovoľníckej činnosti v rozhodnom období zo strany žalobkyne nedošlo, preto vznikol dôvod na prehodnotenie hmotnej núdze, nakoľko žalobkyňa nemala splnené podmienky nároku na aktivačný príspevok cez úpravu v § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
32. Považoval správny súd tiež za preukázané, že žalobkyňa bola v čase rozhodnutia žalovaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z dôvodu trvania núdzového stavu nemohla vykonávať činnosti vyžadované pre vznik nároku na aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 6. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preto jej podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi patril len ochranný príspevok v sume 37,30 Eur. Ak potom bol žalovaným potvrdený ako vecne správny záver prvostupňového orgánu, v zmysle ktorého suma pomoci v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi úhrnom súm pomoci v hmotnej núdzi v sume 254,90 Eur dávka pre jednotlivca s dieťaťom v sume 126,20 Eur + ochranný príspevok v sume 37,30 Eur + príspevok na bývanie v sume 91,40 Eur a úhrnom súm príjmu v sume 3,32 Eur výživné, celkovo v sume 251,60 Eur, tak potom nebol priestor ani pre správny súd, aby takýto záver správnych orgánov vyhodnotil ako vecne nesprávny.
33. Ak žalobkyňou došlo k námietke aplikácie vo vzťahu k Nariadeniu č. 102/2020 Z.z. správnym orgánom, tak je potrebné zvýrazniť § 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, ktorého cieľom bolo zmiernenie dopadu krízovej situácie príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ktorí si za normálnych okolností mohli zvyšovať príjem výkonom aktivačných prác, avšak v čase trvania krízovej situácie nemôžu vykonávať aktivity, ktoré sú podmienkou pre aktivačný príspevok, čo v konečnom dôsledku vyplýva z dôvodovej správy k § 7 Nariadenia č. 102/2020 Z.z..
34. Po dôslednom vyhodnotení argumentácie žalobkyne správny súd, tak ako už uviedol nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov správnych orgánov. Je potrebné v tomto prípade poukázať i na to, že z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že v mesiaci apríl 2020 vykonávala dobrovoľnícku činnosť v zákonom stanovenom rozsahu, čo samotné založilo teda dôvod na prehodnotenie jej nároku na pomoc v hmotnej núdzi, keďže neboli splnené podmienky nároku na aktivačný príspevok.
35. Krajský súd tak konštatuje, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo, náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom, majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V postupe a v rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli správnym súdom zistené ani skutočnosti, ktoré by zakladali ich nesúlad s úpravou Ústavy Slovenskej republiky, ani článkom a ani s Dohovorom o ochrane ľudských a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.
36. Správny súd len pre úplnosť poukazuje na to, že vychádzal pri svojom rozhodnutí i z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo prijaté v pléne PL. ÚS 8/2014, v zmysle ktorého z
pohľadu ústavného súdu nie je v rozpore s ústavným princípom vyjadreným v článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.
37. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP bez použitia § 175 SSP. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania a žalovaný si ich ani neuplatnil. Krajský súd preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.