Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnák a prísediacich Marcely Faltinovej a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. februára 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C. Q., W.. XX.XX.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom A. XXX, okres Gelnica, bez pracovného pomeru,

uznáva sa za vinného, že

v presne nezistený deň mesiaca október 2017 v blízkosti kaplnky pri obci A., okres Gelnica, a dňa 31. decembra 2017 vo večerných hodinách pri ceste vedúcej do obce A., okres Gelnica, opakovane vykonal pohlavné styky s maloletou N..Q.., W.. XX.X.XXXX, napriek tomu, že vedel, že nedovŕšila pätnásty rok svojho veku,

teda

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

čím spáchal

zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a za to

sa odsudzuje

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného C. Q. pre skutok a trestný čin uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, následne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku slovom „áno“ a po zhodnom vyjadrení procesných strán, súd rozhodol uznesením tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní preto súd prečítal listinné dôkazy, ktoré sa vzťahovali k osobe obžalovaného a jeho osobných a rodinných pomeroch, a to výpis z evidencie priestupkov, odpis registra trestov, správy a charakteristiky, ako aj pripojené spisy.

Z nich súd zistil, že obžalovaný C. Q. dňa 26.4.2016 sa hrubo správal voči inej osobe, za čo mu v priestupkovom konaní bola udelená pokuta za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, hoci tento priestupok spáchal pred prejednávaným trestným činom. Odsúdený bol v minulosti 3 krát, na jeho odsúdenie z roku 2014 sa vzťahuje fikcia, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, a preto nemá právny význam. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 6/2015 zo dňa 11.3.2015 bolo upustneé od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predošlé odsúdenie sp. zn. 3T 125/2014, ktoré súd popísal vyššie. Právny význam má odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 93/2017 zo dňa 20.9.2017 pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený ako mladistvému trest odňatia slobody v trvnaí 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňa 7.10.2017 a trvá do 7.4.2019.

Z charakteristiky z miesta bydliska vyplynulo, že odsúdený býva so svojimi rodičmi v drevenej chatrči bez pitnej vody a sociálneho zariadenia v skromných podmienkach, jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Obžalovaný k správe uviedol, že je bez pracovného pomeru, brigádnicky pracuje v Prahe, je slobodný, je otcom 2 maloletých detí, z toho syn býva s ním a dcéra s mamou.

Súd vzhľadom na prijaté vyhlásenie, že je vinný, obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného v rozsudku, keďže nezistil žiadne pochybnosti v súvislosti so skutkovým stavom.

Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný tým, že vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný opakovane vykonal pohlavné styky s maloletou N.. Q.., W.. XX.X.XXXX, napirek tomu, že vedel, že nedovŕšila 15. rok svojho veku. Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu maloletých osôb pred predčasným pohlavným životom. Motív konania súd vzhliadol iba v snahe obvineného uspokojiť svoje potreby vykonávaním pohlavného styku.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí uložiť trest odňatia slobody.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil rovnaký pomer a význam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zákona je to, že sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona je, že v minulosti už bol odsúdený, v tomto prípade išlo o jeho posledné odsúdenie.

Za uvedený trestný čin podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody 3-10 rokov. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z toho, že síce obžalovaný trestný čin spáchal v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odúsenia (vec 4T 93/2017), avšak na druhej strane je otcom dvoch maloletých detí, kde jedno z nich je v jeho starostlivosti. Prihliadol aj na následok trestnej činnosti a postoj obvineného k samotnej veci, obdobne aj na jeho osobné pomery. Za týchto okolností súd mal za to, že trest odňatia slobody, ktorý by mu mal byť v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe uložený, by bol neprimerane prísny, pričom pre ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súčasne súd vychádzal aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.6.2017 č. 44/2017, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, možno toto ustanovenie per analogiam pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku, keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Preto súd aplikujúc aj uvedené stanovisko, ktoré vyznačil vo výroku o treste, obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 roka nepodmienečne, keďže trestnej činnosti sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Na výkon trestu ho pritom zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch (a vlastne vôbec) ešte nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

Súd dodáva, že pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nebol viazaný ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zákona, ale ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, podľa ktorého mu nemohol uložiť iba trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá v danom prípade bola menej ako 5 rokov.

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodená - matka maloletej sa s nárokom na náhrdu škody k trestnému konaniu nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.