Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-120-2018.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/120/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnák a prísediacich Marcely Faltinovej a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. februára 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. Q., W.. XX.XX.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom A. XXX, okres Gelnica, bez pracovného pomeru,
uznáva sa za vinného, že
v presne nezistený deň mesiaca október 2017 v blízkosti kaplnky pri obci A., okres Gelnica, a dňa 31. decembra 2017 vo večerných hodinách pri ceste vedúcej do obce A., okres Gelnica, opakovane vykonal pohlavné styky s maloletou N..Q.., W.. XX.X.XXXX, napriek tomu, že vedel, že nedovŕšila pätnásty rok svojho veku,
teda
vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
čím spáchal
zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a za to
sa odsudzuje
Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného C. Q. pre skutok a trestný čin uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, následne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku slovom „áno“ a po zhodnom vyjadrení procesných strán, súd rozhodol uznesením tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na hlavnom pojednávaní preto súd prečítal listinné dôkazy, ktoré sa vzťahovali k osobe obžalovaného a jeho osobných a rodinných pomeroch, a to výpis z evidencie priestupkov, odpis registra trestov, správy a charakteristiky, ako aj pripojené spisy.
Z nich súd zistil, že obžalovaný C. Q. dňa 26.4.2016 sa hrubo správal voči inej osobe, za čo mu v priestupkovom konaní bola udelená pokuta za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, hoci tento priestupok spáchal pred prejednávaným trestným činom. Odsúdený bol v minulosti 3 krát, na jeho odsúdenie z roku 2014 sa vzťahuje fikcia, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, a preto nemá právny význam. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 6/2015 zo dňa 11.3.2015 bolo upustneé od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predošlé odsúdenie sp. zn. 3T 125/2014, ktoré súd popísal vyššie. Právny význam má odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 93/2017 zo dňa 20.9.2017 pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený ako mladistvému trest odňatia slobody v trvnaí 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňa 7.10.2017 a trvá do 7.4.2019.
Z charakteristiky z miesta bydliska vyplynulo, že odsúdený býva so svojimi rodičmi v drevenej chatrči bez pitnej vody a sociálneho zariadenia v skromných podmienkach, jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Obžalovaný k správe uviedol, že je bez pracovného pomeru, brigádnicky pracuje v Prahe, je slobodný, je otcom 2 maloletých detí, z toho syn býva s ním a dcéra s mamou.
Súd vzhľadom na prijaté vyhlásenie, že je vinný, obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného v rozsudku, keďže nezistil žiadne pochybnosti v súvislosti so skutkovým stavom.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný tým, že vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný opakovane vykonal pohlavné styky s maloletou N.. Q.., W.. XX.X.XXXX, napirek tomu, že vedel, že nedovŕšila 15. rok svojho veku. Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu maloletých osôb pred predčasným pohlavným životom. Motív konania súd vzhliadol iba v snahe obvineného uspokojiť svoje potreby vykonávaním pohlavného styku.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí uložiť trest odňatia slobody.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil rovnaký pomer a význam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zákona je to, že sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona je, že v minulosti už bol odsúdený, v tomto prípade išlo o jeho posledné odsúdenie.
Za uvedený trestný čin podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody 3-10 rokov. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z toho, že síce obžalovaný trestný čin spáchal v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odúsenia (vec 4T 93/2017), avšak na druhej strane je otcom dvoch maloletých detí, kde jedno z nich je v jeho starostlivosti. Prihliadol aj na následok trestnej činnosti a postoj obvineného k samotnej veci, obdobne aj na jeho osobné pomery. Za týchto okolností súd mal za to, že trest odňatia slobody, ktorý by mu mal byť v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe uložený, by bol neprimerane prísny, pričom pre ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Súčasne súd vychádzal aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.6.2017 č. 44/2017, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, možno toto ustanovenie per analogiam pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku, keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Preto súd aplikujúc aj uvedené stanovisko, ktoré vyznačil vo výroku o treste, obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 roka nepodmienečne, keďže trestnej činnosti sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Na výkon trestu ho pritom zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch (a vlastne vôbec) ešte nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.
Súd dodáva, že pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nebol viazaný ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zákona, ale ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, podľa ktorého mu nemohol uložiť iba trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá v danom prípade bola menej ako 5 rokov.
O škode súd nerozhodoval, keďže poškodená - matka maloletej sa s nárokom na náhrdu škody k trestnému konaniu nepripojila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.