Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28T-23-2022.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
obžalovaní
1/ V. K. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E. č. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
2/ L. K. , nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom E. č. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
sa uznávajú za vinných, že
1/ v čase približne od 23:00 hod. dňa 28.08.2022 do 03:00 hod. dňa 29.08.2022, v Hlohovci na Gorkého ulici, v ubytovni spol. Bekaert, po vzájomnej dohode s úmyslom okradnúť maloletého F.B., nar. 2006, ktorého si vyhliadli, nakoľko by pri sebe mohol mať veci, ktoré mu možno ľahko ukradnúť, vylákali ho na ubytovňu pod zámienkou, že obžalovaný L. K. od neho zakúpi hernú konzolu, ktorú chcel maloletý F.B. pôvodne predať v záložni v centre mesta, kde ho obžalovaní krátko predtým náhodne stretli, po príchode na ubytovňu mu obžalovaný L. K. z ruky zobral mobilný telefón zn. iPhone 11, prehrabával sa mu v mobile a odložil ho za seba, na to začal maloletému F.B. prehľadávať vrecká nohavíc, z ktorých mu zobral peňaženku, z ktorej presypal drobné mince v hodnote cca 4 eurá do svojej peňaženky, prezeral doklady, ktoré mal v peňaženke a vzal mu z nej platobnú kartu k účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. IBAN: M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a opakovane od neho žiadal, nech mu nadiktuje PIN kód ku karte, maloletý F.B, ktorý toto všetko dovtedy strpel z obavy, že mu ublížia, odmietol však kód uviesť, vtedy už začal byť obžalovaný L. K. agresívny, hrozil, že mobil rozbije, udrel do mobilu päsťou, maloletý F.B. mu preto odblokoval displej, po čom mu ho z ruky vytrhol a žiadal od neho PIN kód do internetbankingovej aplikácie, ktorú sa pokúšal otvoriť, čo maloletý F.B. odmietol s tým, že tento kód pozná iba jeho matka a peniaze sa dajú vybrať aj priložením karty, z krku mu stiahol retiazku a odišiel vybrať peniaze z bankomatu, obžalovaný V. K. ho zostal na izbe strážiť, aby neplakal, nekričal a nevolal o pomoc, asi o 30 minúť sa obžalovaný L. K. vrátil, že to nešlo vybrať a pýta to kód, vyzliekol si tričko, napínal svaly, aby v ňom vzbudil strach, maloletý F.B. stále tvrdil, že kód pozná iba jeho matka, vtedy ho udrel do tváre, a obžalovaný L. K. povedal obžalovanému V. K., nech donesie sekeru, v tom momente mu maloletý F.B. zo strachu už PIN kód nadiktoval, obžalovaný L. K. ich opäť zamkol na izbe a následne z bankomatu Slovenskej sporiteľne, na Železničnej ulici 4, Hlohovec, vybral z účtu 30 eur, po návrate na ubytovňu mobil, peňaženku, kartu a 2 eurá vrátil maloletému, retiazku až potom, ako mu obžalovaný K. povedal, že nie je strieborná, počas celého konania opakovane obžalovaný L. K. demonštroval svoju silu, na čo ho z ubytovne pustil von, pričom týmto konaním spôsobili zákonnému zástupcovi maloletého a to otcovi L. Z., bytom K. G., škodu v celkovej výške 32 eur,
2/ v čase od 23:00 hod. dňa 28.08.2022 do 03:00 hod. dňa 29.08.2022 v meste Hlohovec medzi ubytovňou spol. Bekaert na Gorkého ulici a bankomatom na Železničnej ulici ako aj v uliciach v okolí tejto ubytovne potom, ako obžalovaný L. K. svojvoľne zobral pred ubytovňou Bekaert zaparkovaný motocykel zn. Babetta, typ 210, SD-XXXX/XX-X, bez evidenčného čísla, s výrobným číslom N modrej farby, ktorý tam zaparkoval 16-ročný maloletý F.B., najskôr obžalovaný L. K. bez prechádzajúceho súhlasu maloletého F.B. minimálne dvakrát jazdil na tomto motocykli zn. Babetta, typ 210, SD-XXXX/ XX-X, bez evidenčného čísla, s výrobným číslom N modrej farby, a to za účelom vybratia finančnej hotovosti z účtu maloletého F.B., vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. pod číslom IBAN: M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a následne aj obžalovaný V. K., v čase okolo 03:00 hod., dňa 29.08.2022, bez predchádzajúceho súhlasu maloletého F.B. jazdil v okolí ubytovne na jeho motocykli zn. Babetta v snahe sa predvádzať, ale nezvládol riadenie a narazil ním do plechového oplotenia, spôsobil poškodenie motocykla presne nezisteného rozsahu a v nezistenej výške, pričom predmetný motocykel v hodnote 340 eur patril L. Z., bytom K. G.,
t e d a
v bode 1
- spoločným konaním sa dopustili násilia a hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati,
- spoločným konaním si neoprávnene zadovážili platobný prostriedok,
- spoločným konaním neoprávnene použili platobný prostriedok,
v bode 2/
obžalovaný L. K.
zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať
obžalovaný V. K.
zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať
čím spáchali
v bode 1
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2/
obžalovaný L. K.
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona
obžalovaný V. K.
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona
a za to sa odsudzujú:
1/ V. K.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2/ L. K.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. č. XXX, škodu vo výške 32 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený L. Beninghaus, nar. 20.05.1971, bytom K. G.. XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.10.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na oboch menovaných obžalovaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1 obžaloby) a prečiny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2 obžaloby), ktorých sa mali obžalovaní dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K výrokom o vine:
2. Po prednese obžaloby prokurátorom boli obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní poučení o tom, že ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.
3. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania obžalovaný V. K. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe vzhľadom na riziká, ktoré mu hrozia v prípade uznania viny. Súd povolil menovanému obžalovanému, aby urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe a následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
4. Obžalovaný L. K. po poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky menovaný obžalovaný odpovedal „áno“.
5. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenia obžalovaných. Po takomto zistení súd vyhlásenia obžalovaných o nepopretí spáchania skutkov, resp. o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov bez narušenia ich skutkovej totožnosti prijal, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, teda ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1 obžaloby) a prečiny
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2 obžaloby), pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky uvedených trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k výrokom o trestoch a náhrade škody.
6. Po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia a listinných dôkazov, pričom z vykonaného dokazovania bolo zistené nasledovné:
K výrokom o trestoch:
Obžalovaný V. K.:
7. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, predovšetkým za majetkovú kriminalitu - opakovane za trestné činy krádeží vrátane odsúdení v zahraničí (Česká republika). V poradí deviaty záznam sa týka odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/113/2020 zo dňa 11.11.2020 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov s probačným dohľadom, t.j. do 27.05.2023.
8. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil (pred spáchaním skutkov) dňa 14.08.2022 jedného priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.
9. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu zistil u menovaného obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov), na ktorú však s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona neprihliadal. Na základe toho postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Súčasne vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov spáchaných dvoma skutkami, z ktorých jeden bol zločinom, uplatňoval súd pri ukladaní trestu ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest pri použití tzv. asperačnej zásady.
10. Pri aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v zmysle § 188 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí sadzby 7 rokov až 14 rokov a 2 dni (pôvodná sadzba 7 rokov až 12 rokov).
11. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
12. Súd pri zvažovaní výšky trestu pristúpil k aplikácii inštitútu tzv. mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutkov priznal a úprimne ich oľutoval, okrem súd vzal do úvahy mieru účasti obžalovaného na spáchaní stíhaných skutkov, keď zo skutkových viet obžaloby vyplýva, že spoluúčasť obžalovaného K. pri zločine lúpeže (a aj na prečinoch neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku) spočívala v podstate „len“ v strážení maloletého poškodeného na izbe obžalovaných. Na základe uvedeného má súd za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Zároveň súd považoval za primeraný a spravodlivý u tohto obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s poukazom na jeho mieru participácie na páchaní stíhanej trestnej činnosti.
13. Súd zároveň obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Obžalovaný L. K.:
14. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, predovšetkým za majetkovú kriminalitu - opakovane za trestné činy krádeží vrátane odsúdení v zahraničí (Česká republika). V poradí štvrtý záznam sa týka odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/120/2018 zo dňa 05.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/56/2019 zo dňa 17.06.2019 za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 26.04.2022 so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.
15. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil (pred spáchaním skutkov) troch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch (dňa 26.04.2016, 27.02.2019 a 26.08.2022) a jedného závažného priestupku na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to dňa 28.08.2022, za ktorý mu bol uložený postih - pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti.
16. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Postupujúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu zistil u menovaného obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) súd s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona neprihliadal. Súčasne vzhľadom na to, že u obžalovaného bolo zistené, že sa opätovne dopustil spáchania zločinu, postupoval súd v jeho prípade v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona. Okrem toho sa menovaný obžalovaný dopustil dvoch trestných činov spáchaných dvoma skutkami, z ktorých jeden bol zločinom, preto uplatňoval pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest pri použití tzv. asperačnej zásady.
17. Pri aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v zmysle § 188 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí sadzby 9 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov (pôvodná sadzba 7 rokov až 12 rokov).
18. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
19. Súd pri zvažovaní výšky trestu pristúpil k aplikácii inštitútu tzv. mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutkov od začiatku priznával, popísal priebeh skutkov a tiež konanie a mieru spoluúčasti obžalovaného K. na páchanej trestnej činnosti. Na základe uvedeného má súd za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Zároveň súd považoval za primeraný a spravodlivý u tohto obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov s poukazom na jeho vyššiu mieru zainteresovanosti pri páchaní stíhanej trestnej činnosti v porovnaní so spoluobžalovaným K..
20. Súd zároveň obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň súd nezistil v prípade tohto obžalovaného žiadne okolnosti, na základe
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že náprava obžalovaného by bola lepšie zaručená v ústave s miernejším stupňom stráženia.
K výroku o náhrade škody:
21. S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil poškodený L. Z.. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní uznali nárok poškodeného vo výške 32 eur, ktorý si poškodený uplatnil titulom výberu finančnej hotovosti z bankomatu. Na základe toho súd uložil obžalovaným povinnosť podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť spoločne a nerozdielne škodu vo výške 32 eur poškodenému L. Z., pretože v tomto rozsahu bol nárok poškodeného nesporné.
22. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu škody by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom preukazovania výšky škody a jej dôvodnosti, preto súd poškodeného s poukazom na § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.
K návrhom na vykonanie dokazovania
23. Súd odmietol vykonať dôkaz znaleckým skúmaním znalcom z odvetvia psychiatria ohľadom posúdenia prípadnej zmenšenej príčetnosti obžalovaného K. s ohľadom na jeho intelektuálne schopnosti, pretože z vykonaného dokazovania nevyplývali žiadne pochybnosti o príčetnosti tohto obžalovaného, resp. že by jeho prípadné nižšie intelektové schopnosti a zdravotné problémy súvisiace so sluchom, mali zásadný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti pri páchaní stíhanej trestnej činnosti. Zhoršené vyjadrovanie obžalovaného z dôvodu jeho nedoslýchavosti môžu predstavovať určité znevýhodnenie v živote, avšak nijakým spôsobom neznižujú mieru trestnej zodpovednosti obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.