Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-94-2020.pdf
PDF · 168.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/94/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: BAU concept, s.r.o., Miksáthova 190/5, 991 26 Nenince, IČO: 50 779 028, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2020/030263-002 zo dňa 01.10.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „zákona č. 24/2006 Z. z.“, „zákon o EIA“) rozhodnutím č. OU-DS-OSZP-2020/011660-20 zo dňa 18.06.2020 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA a podľa § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) na základe zámeru „IBV Potônske Lúky“, predloženého navrhovateľom BAU concept, s.r.o., Miksáthova 190/5, 991 26 Nenince (ďalšieho účastníka konania), že po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. sa navrhovaná činnosť podľa predloženého zámeru „IBV Potônske Lúky“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Vo výroku rozhodnutia prvého stupňa zároveň správny orgán určil podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude nevyhnutné postupovať. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku vydal rozhodnutie č. OU-TT-OOP3-2020/030263-002 zo dňa 01.10.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a vyššie uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Rozsah a dôvody žaloby
Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu uviedol, že proti tomuto podal v zákonnej lehote odvolanie elektronicky cez ústredný portál verejnej správy, v ktorom namietal najmä, že jeho výroková časť neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie a že konajúci správny orgán aplikoval právo spôsobom, ktoré odporuje účelu a cieľom Aarhuského dohovoru, zákonu o EIA, európskemu právu a Ústave Slovenskej republiky.
V správnej žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, ďalej že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní vplyvov neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.
Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. 1 So/115/2010 týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich má riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol.
Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.
Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti.
Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi. Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou Európskou legislatívou, Medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti tiež považoval za potrebné uviesť, že rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné
prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľujúcich konaniach.
Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom boli i) požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR; iii) osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.
K motivácii podať správnu žalobu žalobca uviedol, že sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože v odôvodnení rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti žalobca namietal, že týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
Žalobca zastal názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.
V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.
Z procesných nedostatkov žalobca namietal nevhodný spôsob vybavenia veci, pretože v konaní neboli zvolané konzultácie podľa § 63 zákona o EIA, ktorého sa primárne domáhal aj žalobca. V tejto súvislosti dôvodil, že ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal príležitosť získať potrebné podklady, ale na základe diskusie by mohol aj „vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol menší. Súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných, a v rámci odbornej diskusie by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie veci (ktoré predpokladá aj § 3 ods. 4 správneho poriadku) a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorý zase predpokladá § 63 zákona o EIA. Zároveň žalobca vyslovil nesúhlas s názorom žalovaného, že konzultáciou je zaslanie stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA, pretože inštitút konzultácie je riešený v samostatnom ustanovení zákona o EIA a to v § 63 citovaného zákona.
Záverom žalobca zhrnul, že žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka
Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu podmienku, žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového orgánu o neposudzovaní navrhovanej činnosti obsahuje podmienky na zmiernenie vplyvov na životné prostredie, pričom vychádzajú z opatrení, ktoré sú stanovené v zámere navrhovanej činnosti, z pripomienok Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, z pripomienok Okresného úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, a z pripomienok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede a tiež aj podmienku na zabezpečenie opatrení, ak by vplyvy posudzovanej činnosti boli väčšie ako vplyvy, ktoré sú uvedené v zámere navrhovanej činnosti.
K tvrdeniu žalobcu, že nerozumie, prečo ani jedno z opatrení ním navrhovaných v stanovisku sa nepremietlo do výroku rozhodnutia, žalovaný dôvodil, že prvostupňový správny orgán vyzval navrhovateľa v zmysle § 29 ods. 10 zákona č 24/2006 Z. z., aby sa vyjadril k jednotlivým pripomienkam a návrhom zainteresovanej verejnosti. Navrhovateľ zámeru (ďalší účastník) v doplňujúcich informáciách, ktoré sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, odpovedal na požiadavky žalobcu. Príslušný správny orgán následne v odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril k pripomienkam dotknutej verejnosti k navrhovanej činnosti a vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, obyvateľstvo a dopravu. Žalovaný vyjadril názor, že pripomienky uvedené v stanovisku žalobcu nie sú konkrétne pre posudzovanú činnosť IBV Potônske Lúky. Sú to pripomienky, ktoré zasiela žalobca pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti, pričom si z nich má zrejme správny orgán vybrať takú, ktorá sa náhodou hodí pre navrhovanú činnosť. Žalovanému správnemu orgánu nie je jasné, ako žalobca prejavil záujem na ochrane životného prostredia, keďže v stanovisku neuviedol, ktoré zložky životného prostredia môžu byť navrhovanou činnosťou potenciálne ohrozované, len požaduje rozpracovať, overiť, vyhodnocovať..., bez zrejmého oboznámenia sa so zámerom.
V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že mnohé požiadavky uviedol žalobca vo vyjadrení k zámeru navrhovanej činnosti napriek tomu, že v samotnom zámere sú vyriešené ( napr. dopravné napojenie a celkovú organizáciu dopravy), niektoré požiadavky sú pre navrhovanú činnosť nedôvodné (napr. navrhnúť opatrenia v zmysle § 3 ods. 3 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, keďže sa činnosťou nezasiahne do ekosystémov a významných krajinných prvkov, vypracovať svetlotechnický posudok, overiť statiku stavby...), niektoré pripomienky sú pripomienkami, ktoré skúmajú príslušné orgány pri rozhodovacej činnosti, pretože im to vyplýva z úradnej povinnosti (zabezpečenie separovaného zberu odpadov, hydraulický výpočet, aby nedošlo k preťaženiu kanalizačnej siete... ) a niektoré z požiadaviek sú nad rámec účelu, veľkosti a rozsahu navrhovanej činnosti (napr. požiadavka navrhnúť opatrenia zlepšujúce kvalitu ovzdušia, vykonávať monitorovanie ovzdušia, vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou – vypracovať geologický prieskum, overiť statiku nezávislým oponentským posudkom...). Žalovaný dôvodil, že stanovisko verejnosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov má byť odôvodnené, teda má v ňom byť uvedené, prečo dotknutá verejnosť požaduje zapracovanie niektorej požiadavky do ďalšej dokumentácie, či sa ňou dosiahne zamedzenie možného nežiadúceho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Požadovanie zapracovávania stále nových metodík a poznatkov nad rámec legislatívne ustanovených požiadaviek bez odôvodnenia, považuje žalovaný za neopodstatnený. V tejto súvislosti pripomenul účel zákona o posudzovaní vplyvov, ktorým v zmysle § 2 písm. b) a d) je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a určiť opatrenia, ktoré zabránia jeho znečisťovaniu, prípadne ho zmiernia alebo zabránia jeho poškodzovaniu vplyvom navrhovanej činnosti. Podľa názoru žalovaného vyjadrenie dotknutej verejnosti má slúžiť na upozornenie možného negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a prípadne navrhnúť opatrenie na jeho zabránenie. Žalovaný mal za to, že požiadavky žalobcu sú vznesené bez dôkladného oboznámenia sa s navrhovanou činnosťou, a preto sú mnohé neopodstatnené. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania konzultácií uviedol, že žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný argumentoval, že zákon o posudzovaní vplyvov nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií, konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou, pričom v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov sú ústne konzultácie vykonávané podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Domáhanie sa zvolania ústnych konzultácií zo strany žalobcu, keď ostatné dotknuté orgány nemajú námietky k navrhovanej činnosti predloženej v zámere, je neopodstatnené aj z dôvodu, že žalobca vo vyjadrení k zámeru (ktoré je pre akúkoľvek navrhovanú činnosť rovnaké) neuviedol dôvod, čoho sa majú konzultácie týkať, v požiadavke na vykonanie konzultácii len opísal celé ustanovenie § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom však niektoré body tohto ustanovenia sa netýkajú zisťovacích konaní pre navrhované činnosti. Žalovanému správnemu orgánu preto nie je jasné, aké problémy týkajúce sa znečistenia životného prostredia z navrhovanej činnosti chcel žalobca riešiť ústnymi konzultáciami, keďže jeho stanovisko nie je konkrétne pre navrhovanú činnosť. Správny orgán prvého stupňa v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „IBV Potônske Lúky“ nenariadil ústne pojednávane podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. K uvedenému postupu žalovaný poznamenal, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol žalobca vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, zároveň doplniac, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a taktiež bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou. Preto žalovaný zastal názor, že konajúci správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov, kedy v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Príslušný správny orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom, na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu
o hodnotení za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že posúdenie, či sa má navrhovaná činnosť ďalej posudzovať alebo nie, je dostatočne odôvodnená. K vyjadreniu žalovaného zo strany žalobcu a ďalšieho účastníka konania neboli zasielané vo veci žiadne iné repliky alebo písomné podania.
Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Podľa čl. 45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.
Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,
c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) SSP prejednal vec na verejnom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí podaním zo dňa 22.02.2022 oznámili, že netrvajú na pojednávaní vo veci, ako aj v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného a ďalšieho účastníka konania (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy (žalovaného a Okresného úradu Dunajská Streda v postavení správneho orgánu prvého stupňa) vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., a to vo veci zámeru navrhovanej činnosti „IBV Potônske Lúky“ (ďalej aj „zámer“), na ktorého realizáciu, resp. na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov, predložil návrh dňa 20.04.2020 ďalší účastník konania, obchodná spoločnosť BAU concept, s.r.o., Miksáthova 190/5, 991 26 Nenince. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ide o návrh na vybudovanie novej obytnej zóny, ktorá bude pozostávať z objektov navrhovaných rodinných domov (21) a 5 dvoj-domov s funkciou trvalého bývania, so súvisiacou technickou vybavenosťou a inžinierskymi sieťami, priľahlo dopravnou infraštruktúrou a verejnou, resp. súkromnou zeleňou. Rodinné domy sú navrhnuté ako nepodpivničené s jedným podlažím a dvoj-domy sú navrhnuté ako nepodpivničené s jedným podlažím. V rámci návrhu je riešená prístupová komunikácia a kompletná sieť technickej infraštruktúry. Navrhovaná výstavba má byť realizovaná v extraviláne obce Potônske Lúky, na ploche v súčasnosti užívanej ako poľnohospodárska pôda. Uvedená lokalita sa nachádza mimo zastavaného územia obce, v chránenej vodohospodárskej oblasti. Prirodzenú hranicu tvoria zo všetkých strán rodinná zástavba a rekreačné chaty. Prístup k predmetnému územiu bude umožnený z existujúcej miestnej komunikácie, na ktorú bude novo vybudovaná miestna komunikácia kolmo napojená. Parkovanie osobných motorových vozidiel bude prioritne riešené vo vnútorných častiach pozemkov určených pre rodinné domy. Zámer navrhovanej činnosti musí byť podľa zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať (§ 29 ods. 6 až 8 zákona č. 24/2006 Z. z.). V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda podľa § 29 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov do troch pracovných dní od doručenia návrhu zámeru zverejnil dňa 20.04.2020 predmetný návrh zámeru na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (A.) a zároveň zaslal predmetný návrh zámeru povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci na zaujatie stanoviska. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 16 až 25 rozhodnutia), pričom vyhodnotil aj vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. K pripomienkam žalobcu sa vyjadril aj navrhovateľ zámeru zaslaním doplňujúcich informácií k objasneniu pripomienok a požiadaviek žalobcu v postavení dotknutej verejnosti (doručených konajúcemu správnemu úradu dňa 11.05.2020), ktoré taktiež tvoria súčasť odôvodnenie administratívneho rozhodnutia prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Vo vzťahu žiadosti žalobcu overiť súlad návrhu činnosti s územným plánom napríklad konštatoval, že navrhovaná činnosť je v súlade územným plánom obce Potônske Lúky, prípadne na inom mieste v súvislosti so žiadosťou žalobcu, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému (nekonkretizujúc, ako boli alebo budú narušené prirodzené funkcie ekosystému navrhovaným zámerom), konajúci správny orgán
v odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa uviedol, že realizáciou navrhovanej činnosti nebude narušená prirodzená biodiverzita dotknutého územia a nie sú potrebné žalobcom požadované kompenzačné opatrenia na odstránenie ekologickej ujmy (ktorá zjavne nenastala a ani nehrozí). V tomto kontexte sa vyššie uvádzané požiadavky žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom dotknutej obce a taktiež nebude narušená prirodzená biodiverzita dotknutého územia a ani nebola spôsobená ekologická ujma, javia ako nedôvodné, rovnako tak napríklad požiadavky žalobcu na realizáciu inštalácie nehnuteľného umeleckého diela neoddeliteľného od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf,...) a podobne. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti. Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia vyhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, v súvislosti s čím uviedol údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie, napr. vplyv na horninové prostredie a pôdne pomery, vplyvy na povrchové a podzemné vody, vplyvy na ovzdušie a klímu, vplyvy na pôdu, vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy, vplyv na obyvateľstvo a vplyv na dopravu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že navrhovaná činnosť nezasahuje do chránených území európskeho významu Natura 2000. Príslušný správny orgán prvého stupňa na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 a prílohy č. 8 a 9 zákona), na doručené stanoviská a na doručené informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti takého významu, aby bolo potrebné túto podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný pripomienky žalobcu vyhodnotil ako nekonkrétne k navrhovanému zámeru výstavby rodinných domov, pretože stanovisko dotknutej verejnosti musí byť podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov odôvodnené, teda v stanovisku musia byť k jednotlivým požiadavkám uvedené dôvody, aby sa zabránilo podávaniu nedôvodných pripomienok. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú na dané okolnosti prípadu, determinované predmetom, obsahom a rozsahom navrhovanej činnosti a osobitosťami daného územia, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovaného zámeru výstavby rodinných domov. Teda žalobca v administratívnom konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite. Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. 14S/30/2020, 14S/81/2020, 14S/16/2020, 14S/84/2020, 20S/79/2020, 14S/48/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, požiadavky a stanoviská, že navrhovaná činnosť, príp. jej zmena obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „ Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté v závere vyjadrenia žalobcu v procese EIA zo dňa 01.05.2020 k zámeru „IBV Potônske Lúky“, v ktorom žalobca na strane 8 uvádza upozornenie pre navrhovateľa: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme; na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Rovnako tak žalobca adresoval informáciu pre navrhovateľa zámeru priamo v podanom odvolaní proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa (na strane 1): „Navrhovateľovi ponúkame možnosť vyriešiť odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže vykonať vo svojej činnosti; ak sa navrhovateľ rozhodne túto možnosť využiť je potrebné si dohodnúť termín stretnutia tu:....“
Upozornenie podľa správneho súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom). Navyše, žalobca akoby sa snažil preniesť komunikáciu s navrhovateľom a realizáciu inštitútov zisťovacieho konania (dvojstranné konzultácie, pokus o zmier v rámci odvolacieho konania, a to bez konkrétneho návrhu žalobcu na zmierlivé vyriešenie veci, pričom primárne žalobca napáda postup správnych orgánov, a nie návrh zámeru ako takého z určitých jednoznačne vymedzených dôvodov) na platformu stojacu mimo prebiehajúceho zisťovacieho konania, bez súčinnosti konajúceho správneho orgánu, ktorý je zo zákona kompetentný na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť, či sa bude alebo nebude predmetný zámer posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohách č. 8 a 9 zákona č. 24/2006 Z. z. (neuviedol ktorých konkrétne na predmet konania) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne neprihliadol). Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť. Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i na webovej stránke a informačnej tabuli dotknutej obce a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22.04.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie. Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie, dostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu sporu, pričom žalobca ich existenciu a správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným spôsobom
- doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko ku zmene navrhovanej činnosti podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., podľa názoru správnych orgánov oboch stupňov, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala
povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány sa nedopustili tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona č. 24/2006 Z. z. posudzovať a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované príslušné právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú. Zjavne nedôvodne namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi (str. 9, bod 34 in fine správnej žaloby), hoci takúto námietku neuviedol v obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v obsahu spisového materiálu súd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania. Podobne, s súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnymi orgánmi oboch stupňov zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (podkladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu. Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (čl. 45 Ústavy SR), prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj prostredníctvom zákonov (čl. 44 ods. 6 Ústavy SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych noriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej správy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na ďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej alebo posudzovanej navrhovanej činnosti.
V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti a dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny pred jej povolením podľa osobitných predpisov, podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Účinná kontrola verejnosti sa však nemôže realizovať vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych podmienok navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny, bez uvedenia konkrétnych predpokladaných vplyvov na osobité podmienky územia, v ktorej sa má tá ktorá navrhovaná činnosť realizovať. Mechanické a prázdne citácie medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečenia účasti a práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavy, ústavných zákonov, zákonov a metodických príručiek (napr. metodika Európskej komisie pod názvom Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe, ktorej použitia sa žalobca vo všeobecnosti domáhal pri spracovaní projektovej dokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom – požiadavka na doplnenie opatrení
pod písmenom „u“), bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu, sa javia ako zneužívanie práva verejnosti na podávanie stanovísk a opravných prostriedkov v jednotlivých fázach administratívneho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).