Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-107-2021.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/107/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska kancelária Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P., o vymoženie 451,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. júna 2018 č. k. 7Er/1022/2010-22 takto
rozhodol:
Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 7Er/1022/2010 (EX 13575/2010) vyhlásil za neprípustnú a zastavil (I.), rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 2, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 196, § 203 ods. 1, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonník v znení zákona č. 379/2008 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 18. 08. 2010 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 05767/10 zo dňa 13. 07. 2010. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 14. 10. 2008, v ktorej je povinná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Po označením povinnej ako fyzickej osoby nepodnikateľa, je uvedené jej označenie ako fyzickej osoby podnikateľa vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Súd prvej inštancie vydal dňa 31. 01. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Povinná doručila súdu dňa 24. 10. 2017 návrh na zastavenie exekúcie a navrhla, aby exekúciu zastavil na základe ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011). Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 14. 10. 2008 uzavretú medzi oprávneným a povinnou, ako aj všeobecné podmienky poskytnutie úveru, pričom zistil, že v obchodných podmienkach v bode 17. je obsiahnutá rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) Pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu b) Pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“ . Zároveň bol súd prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane všeobecných podmienok poskytnutie úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu prvej inštancie, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že predkladanú zmluvu o úvere zo dňa 14. 10. 2008, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej veci je nepochybné, že povinná je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinnej aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd prvej inštancie túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinná je označená aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 1.1.2008), ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinná predmetnú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinnú ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinná (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinnej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinná vzala na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jej živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia. V súvislosti so skutočnosťou, že povinná podala návrh na zastavenie z dôvodu nemajetnosti súd poznamenáva, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V danom prípade súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie a tvrdil, že vzťah medzi ním a povinnou z titulu uzavretej zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko ide o právny vzťah medzi dvoma podnikateľmi. Poukázal, že prehlásenie povinnej, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania je určité a jasné. Nakoľko dlžník nemienil použiť prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávnym a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné exekučné konanie zastaviť.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 18. augusta 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karlovské rameno 8, IČO: 35 922 761, pod sp. zn. SR 05767/10 zo dňa 13. júla 2010, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 2. augusta 2010 a vykonateľnosť dňa 5. augusta 2010. Súd prvej inštancie doručil dňa 23. februára 2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Súdu prvej inštancie bol dňa 24. októbra 2017 doručený zo strany povinnej návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Dňa 11. marca 2019 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15. februára 2019 sp. zn. 27OdK/10/2019 zverejnené v OV č. 38/2019, dňa 22. februára 2019.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii"), ak tento zákon neustanovuje inak len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tieto pohľadávky sa v konkurze uplatňujú vyhláškou.
8. Podľa § 166b ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcom dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9. Podľa § 166c ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
10. Podľa § 166e ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
11. Podľa § 167f ods. 1 Zákona o konkurze na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
12. Podľa § 167f ods. 2 Zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
13. Podľa § 167f ods. 5 Zákona o konkurze, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
14. V aspekte procesného inštitútu oddlženia, ktorý je inštitucionalizovaný v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 166 a nasl.), odvolací súd uvádza, že sa jedná o právny inštitút, ktorý je určený výlučne pre dlžníka, ktorým je za podmienok ustanovených Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii schopný dosiahnuť nevymáhateľnosť zákonom predpokladanej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. V predmetom konaní je irelevantné či sa jedná o fyzickú osobu - podnikateľa alebo fyzickú osobu - nepodnikateľa. Zákon predpokladá proces oddlženia dvoma spôsobmi (formami), a to konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne v dispozícii dlžníka, ktorý predmetnú voľbu realizuje príslušným podaním adresovaným súdu. Na rozdiel od tzv. likvidačného konkurzu (§ 11 a nasl. predmetného zákona) sa súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v tzv. oddlžovacom konkurze (§ 166a nasl. predmetného zákona) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b predmetného zákona), sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 predmetného zákona. V aspekte exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania je procesnoprávnym následkom vyhlásenia tzv. oddlžovacieho konkurzu, podľa štvrtej časti predmetného zákona, povinnosť súdu konania, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo ktorá sa považuje za nevymáhateľnú zastaviť bez zbytočného odkladu od vyhlásenia konkurzu.
15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15. februára 2019 sp. zn. 27Odk/10/2019 vyhlásený konkurz. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené dňa 22. februára 2019 v obchodnom vestníku č. 38/2019 pod číslom K016221, teda účinky vyhláseného konkurzu nastali dňa 23. februára 2019. Od tohto dňa boli zákonom založené predpoklady na zastavenie konania s poukazom na ustanovenie § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere odvolací súd dodáva, že ani následne zrušenie konkurzu
- vydané v Obchodnom vestníku č. 135/2019 dňa 16. júla 2019 pod číslom K060924 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu - nemá relevantný vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení povinnej, a teda ani na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení exekučného konania. Relevantný vplyv by v tejto súvislosti mohlo mať napr. uznesenie konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, súčasťou ktorého uznesenia je „ex lege“ aj rozhodnutie o zrušení oddlženia (§ 167v ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii); o takéto rozhodnutie konkurzného súdu však v danej veci nešlo. (M. m. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. októbra 2020 sp. zn. 7Cdo/219/2019).
16. Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu všetkých zákonom prezumovaných skutočností pre to, aby odvolací súd „ex offo“ s poukazom na to, že došlo k vyhláseniu konkurzu v zmysle § 167f ods. 1 a 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, exekučné konanie zastavil. V predmetnom konaní nastala hmotnoprávna prekážka, vyplývajúc z citovaného ustanovenia, až po podaní odvolania oprávneným, resp. až v rámci odvolacieho konania. V situácii, kedy z dôvodu suspenzívneho účinku včas podaného odvolania nenadobudlo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť a z dôvodu existencie zákonnej prekážky (vyhláseného konkurzu na majetok povinnej), odvolací súd konštatuje, že ďalej o podanom odvolaní nekonal a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmaval, ale s poukazom na vyššie uvedené, exekučné konanie „ex lege“ zastavil.
17. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie ako exekučný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia o zastavení exekučného konania samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).