Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-9-2022.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Subarea
4Cob/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: KOVOLINE, s.r.o., Antonína Dvořáka 509, 768 24 Hulín, IČ: 277 26 347, Česká republika, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, proti žalovanému: Panonium, s. r. o., Miletičova 44, 821 09 Bratislava, IČO: 44 445 458, zast. Mgr. Milan Kantuľák, advokát, Na pažiti 19, 831 01 Bratislava, IČO: 42 257 557, o zaplatenie 13.590,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 a proti uzneseniu č.k. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021 potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 odmieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým kontumačným rozsudkom č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.590,- EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.01.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 274, § 275, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2019 domáhal zaplatenia sumy 13.590 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela. Žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 6.5.2020 o 9:00 hod. nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil, hoci predvolanie mu bolo doručené dňa 20.2.2021. V predvolaní bol zároveň poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 6.5.2021 navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Vzhľadom na splnenie procesných podmienok súd vo veci rozhodol v zmysle § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ktorý napáda v celom rozsahu. Žalovaný podaním zo dňa 29.06.2021 navrhol prvoinštančnému súdu zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 277 ods. 2 CSP (ďalej len „návrh“), pričom vo svojom návrhu uviedol objektívne a subjektívne dôvody a požiadal súd o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní dňa 06.05.2021. Dôvody uvedené žalovaným vo svojom návrhu považuje za dôvody ospravedlnenia neúčasti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, a zároveň sú aj odôvodnením nesplnenia procesných podmienok k vydaniu napadnutého rozsudku, teda sú odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Preto, z dôvodu procesnej bezpečnosti, žalovaný pre prípad, že súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietne, keď neprisvedčí námietkam žalobcu a usúdi, že o námietkach nesplnenia procesných podmienok v rámci prieskumu podľa ust. § 277 ods. 2 CSP alebo ust. § 33 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-governmente (ďalej len zákon o e-governmente) nemôže rozhodovať, pre taký prípad žalobca žiada a navrhuje, aby súd prvej inštancie považoval toto podanie za riadne a včasne podané odvolanie a spoločne s odôvodnením návrhu na zrušenie rozsudku zo dňa 06.05.2021 vec predložil na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené odvolateľom vo svojom návrhu zo dňa 29.06.2021 navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozhodol uznesením, ktorým napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 zruší, a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa v zákonom stanovenej lehote vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že podanie žalovaného nespĺňa procesné požiadavky na odvolanie v zmysle ustanovení § 355 a nasl. CSP. Považuje za v rozpore s platným právom, kedy pri neúspešnom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 CSP tými istými dôvodmi preukazuje odvolacie dôvody. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie nespĺňa základné požiadavky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie má za to, že je priestor na jeho odmietnutie. Žalobca rozporuje argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní v celom rozsahu. Žalobca sa týmto v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom rozsudku a v uznesení zo dňa 07.07.2021, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku ako aj návrh žalovaného na neúčinnosť doručovania predvolania na pojednávanie. Odvolanie žalovaného považuje za účelové a neopodstatnené, nakoľko v ňom len opätovne uvádza tie isté dôvody ako v návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku, ktoré ani nemožno považovať za odvolacie dôvody. Zastáva názor, že boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Procesnou sankciou za pasivitu žalovaného je strata vo forme zamietavého kontumačného rozsudku, pričom zdôraznil, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne. Rovnako ako súd prvej inštancie zastáva stanovisko, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zmeškaniu pojednávania, na ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozsudku, došlo z ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaný tak isto nepreukázal, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu, ktorou mu bolo doručené predvolanie. Právny zástupca žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať objektívnu nemožnosť prístupu k jeho elektronickej schránke za obdobie viac ako dva mesiace pred súdnym pojednávaním, na ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Doručovanie predvolania žalovanému bolo vykonávané v súlade so zákonom a právne perfektné. Z predložených dôkazných prostriedkov nie je možné prijať záver o tom, že doručovanie bolo v rozpore so zákonom. Konajúci súd postupoval v súlade s ustanoveniami CSP a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente), a preto bolo predvolanie doručené riadne. V tomto kontexte zdôraznil, že konajúci súd práve na tom pojednávaní, na ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, konštatoval splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, inými slovami napadnutý rozsudok považuje za procesne zákonný. Žalobca má zato, že žalovaný nedokázal osvedčiť dôvodnosť odvolania voči napadnutému rozsudku
- žalovaný v tomto smere neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti poukázal aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ Záverom požiadal Krajský súd v Bratislave, aby odvolanie žalovaného odmietol, resp. potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 25Cb/86/2020 zo dňa 06.05.2021 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Zároveň žiada o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného proti kontumačnému rozsudku dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
8. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
9. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
10. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení súdneho konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo veci, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových strán možnosťou vydať kontumačný rozsudok, pričom vo vzťahu k pasivite žalovanej strany sporu umožňuje sankcionovať jej nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené procesné predpoklady podľa § 274 CSP - druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. K ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie v zákonnej lehote, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby sa vo veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie.
13. V prípade žalovaným podaného odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021, je predmetom odvolacieho prieskumu zistenie, či boli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle § 274 CSP. Jedná sa o splnenie procesných podmienok, existencia ktorých umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu uvedeným druhom rozhodnutia.
14. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že proti tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa (§ 356 písm. b) CSP), pričom prípustnosť viaže na dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie sa od návrhu na zrušenie rozsudku odlišuje tým, že kým pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie strana tvrdí, že v čase, kedy sa konalo pojednávanie existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohla dostaviť, v prípade odvolania takýto dôvod nemá, ale sa domnieva, že neboli splnené formálne zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
16. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 274 CSP, v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § § 274 písm. a) a b) CSP. Odvolanie žalovaného tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
17. Odvolaním napadnutým uznesením č.k. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021 súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 zamietol. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 274, § 277 ods. 2 a 3 CSP, § 33 ods. 1 a 9 zákona o e- governmente. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.590 EUR s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2021 žalovaný navrhol, aby súd zrušil rozsudok pre zmeškanie, čo odôvodnil tým, že v čase núdzového stavu bolo vykonanie pojednávania v tejto veci vylúčené, keďže nejde o vec, ktorá neznesie odklad. Okrem toho zásielka súdu o predvolaní na termín pojednávania nemohla byť doručená uplynutím lehoty na jej prevzatie, keď jej doručovanie bolo vykonávané počas pozastavenia plynutia procesných lehôt. Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nakoľko súdu nebolo nepreukázané, že k zmeškaniu pojednávania vo veci, na ktorom došlo k vydaniu rozsudku, došlo z ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie riadne poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade, že sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Žalovaný sa nijak neospravedlnil, pričom aj v čase trvania núdzového stavu mali sporové strany právo zúčastniť sa nariadeného pojednávania - pri dodržaní preventívnych a hygienických opatrení (prekrytie horných dýchacích ciest), na čo boli v predvolaní na pojednávanie riadne upozornení. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz sporovým stranám zúčastniť sa pojednávania nariadeného na 06.05.2021. Okrem toho súd zdôraznil, že v zmysle § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z. z. sa v čase núdzového stavu vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom konaní, ak strany sporu súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovaný mal po doručení predvolania na pojednávanie možnosť a dostatočný čas na to, aby súdu oznámil, že nesúhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Oznámenie však v uvedenom zmysle súdu nebolo doručené, preto súd vo veci riadne pojednával a na návrh žalobcu vo veci vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Žalovaný si teda vo veci zvolil taký procesný postup, ktorý v konečnom dôsledku viedol k zákonnému vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je nedôvodný, preto ho zamietol. Rovnako ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v čase núdzového stavu malo byť doručenie predvolania súdu na pojednávanie advokátovi žalovaného do elektronickej schránky neúčinné. V danom čase na území Slovenskej republiky neexistovali žiadne také obmedzenia, ktoré by znemožnili doručenie predvolania pojednávania zo strany súdu do elektronickej schránky advokáta žalovaného, resp. ktoré by znemožňovali advokátovi prečítať si v priebehu dva a pol mesiaca pred konaním pojednávania súdne zásielky doručené do jeho elektronickej schránky. Preto súd návrh žalovaného na neúčinnosť doručovania predvolania na pojednávanie dňa 06.05.2021 zamietol, keďže žalovaný nijak nepreukázal, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením a tiež nepreukázal, že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Samotná skutočnosť, že advokát žalovaného sa počas pandémie nachádzal mimo miesta výkonu advokácie, nie
je dôvodom, ktorý mu objektívne mohol znemožniť prečítať si obsah svojej elektronickej schránky za obdobie viac ako dva mesiace pred súdnym pojednávaním.
18. Proti uzneseniu č.k. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaný. Namieta pochybenie súdu prvej inštancie, keď podstatou námietok žalovaného sa nezaoberal a odôvodnenie uznesenia obmedzil na konštatovanie, že žalovaný mal dosť času na to, aby sa o termíne pojednávania dozvedel. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného odoslané dňa 04.02.2021 a k fiktívnemu doručeniu malo dôjsť dňa 20.02.2021. V tom istom čase, od 19.01.2021 do 28.02.2021, platilo ustanovenie § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,“ a ust. § 9 ods. 1 „Ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní;“. Nakoľko doručovanie predvolania na pojednávanie nastalo v čase, kedy platili mimoriadne opatrenia pozastavujúce plynutie procesných a hmotnoprávnych lehôt, nemohla nastať fikcia doručenia. Elektronické doručovanie nahrádza doručovanie poštou. Pokiaľ je súd prvej inštancie názoru, že mimoriadne opatrenia nemali vplyv na fikciu doručenia, je otázne, či by rovnaký záver platil aj v prípade neprevzatia a vrátenia poštovej zásielky. Alebo, bolo by účinné doručenie písomností zverejnením na tabuli súdu v čase platnosti zákazu vychádzania? Je zrejmé, že tento názor je nesprávny, nakoľko implikuje zjavne absurdné závery. Nakoľko predvolanie na pojednávanie nebolo žalovanému doručené riadne, tak nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ súd prehliadol obdobie fiktívneho doručovania predvolania a jeho súvis s citovanými mimoriadnymi opatreniami, rozsudok mal byť po správnosti na návrh žalovaného zrušený. Preto žalovaný navrhuje zrušenie obidvoch nesprávnych rozhodnutí. Namietal, že súd prvej inštancie sa aktívnou legitimáciou žalobcu vôbec nezaoberal. Žalovaný sa nedomáha ničoho viac, aby táto právna vec bola riadne prejednaná a o uplatnenom nároku žalobcu spravodlivo rozhodnuté v riadnom súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP rozhodol rozsudkom, ktorým napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021 zruší, a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal predmetné odvolanie žalovaného v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s uvádzanými dôvodmi dospel k záveru, že ani odvolaniu žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2020-126 zo dňa 07.07.2021, nie je možné vyhovieť.
21. Podľa § 277 ods. 1 CSP, zrušenie rozsudku pre zmeškanie ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
22. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
23. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
24. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd v bode 43. konštatoval: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie "žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.
25. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vydal kontumačný rozsudok v súlade s § 274 CSP. Rovnako tak súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.25Cb/86/2020-97 zo dňa 06.05.2021.
26. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za mimo zákonného rámca a tvrdil, že je založené na špekulácii a svojvôli. Mal za to, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené podmienky ustanovené v CSP, teda písomnosť súdu musí byť doručená účastníkovi riadne a včas. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo spisu vedeného vo veci samej má preukázané, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 06.05.2021 bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 20.02.2021. Žalovaný mal preto približne dva a pol mesiaca na to, aby svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil. Žalovaný bol však nečinný, pojednávania sa nezúčastnil, ani svoju neprítomnosť nijak neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď zamietol návrh žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku.
27. Žalovaný namietal, že za nesprávnu považuje aj špekulatívnu úvahu súdu, ktorou vyčleňuje elektronické doručovanie do osobitnej kategórie, pre ktorú je rozhodujúci dostatočný časový úsek k prezretiu histórie prijatých správ. Všetky zákonné formy doručovania sú z hľadiska právnych následkov rovnocenné, a preto je potrebné pri posudzovaní ich účinkov k nim pristupovať rovnako. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 27 a § 28 Zákona o e-governmente platí, že orgán verejnej moci (teda aj súd) je povinný doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument elektronicky do elektronickej schránky adresáta, ak je aktivovaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2021 sp. zn. 9Cdo/124/2021, podľa ktorého, ak je strana zastúpená advokátom, je povinnosťou súdu doručiť rozsudok do vlastných rúk advokátovi strany. Zároveň podľa zákona o e-governmente je súd povinný doručovať písomnosti advokátovi do elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie rozsudku účinné.
28. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že už samotný pohľad na existenciu mimoriadnych opatrení a ich dopade na výkon povolaní v čase vrcholiacej pandémie postačuje, naplňuje dôvody neúčinnosti doručovania podľa zákona e-governmente, pokiaľ sa účastník súdneho konania neúčinnosti včasne dovolal. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že prerušenie plynutia lehôt odo dňa vyhlásenia zákona do 30.04.2020 platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. Možno tak konštatovať, že prerušené sú v civilnom konaní v podstate všetky procesné lehoty. Na rozdiel od hmotnoprávnych sa však nepredlžujú procesné lehoty, ktoré už uplynuli pred vyhlásením zákona. Ďalším podstatným rozdielom je, že kým pri hmotnoprávnych lehotách platilo ich prerušenie, prípadne predĺženie generálne bez výnimiek, v prípade procesných lehôt zákon pripúšťa, aby z dôvodov ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo pri hrozbe značnej škody strane alebo účastníkovi konania súd určil, že sa na konkrétnu procesnú lehotu vyššie uvedené vzťahovať nebude, pričom zároveň musí určiť novú primeranú lehotu na vykonanie procesného úkonu. Vzhľadom na to, že proti tomuto uzneseniu súdu zákon nepripúšťa podanie opravného prostriedku, disponujú súdy pomerne širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či došlo k naplneniu dôvodov na neprerušenie lehoty. Z účelu a znenia zákona však vyplýva, že by zo strany súdov malo ísť skôr o výnimočný postup.
Prerušenie plynutia procesných lehôt sa vo vyššie uvedenom rozsahu týka len civilného konania. Odvolací súd zastáva názor, že právny zástupca žalovaného nepreukázal žiadne dôvody, ktoré mu bránili v rozhodnom období nevykonávať ani základné úkony, ako je ospravedlnenie sa z pojednávania, ktoré sa konalo už v kulminácii vlny pandémie. Odvolací súd konštatuje, že nekonaním právneho zástupcu žalovaného v rozhodnom čase, sa neúmerne predlžuje konanie.
29. Žalovaný namietal, že súd si nepovšimol tú skutočnosť, že žalobca ako postupník predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.06.2020, pričom takéto oznámenie postupníkom je voči tvrdenému dlžníkovi neúčinné s poukázaním na ust. § 526 Občianskeho zákonníka (obdobne § 1882 Občanského zákoníka). Totiž, 23.06.2020 spoločnosť MONEY $ TEAM LTD nemohla zasielať oznámenie o zmluve z 14.12.2018, pretože bola už viac ako 14 mesiacov vymazaná z britského obchodného registra. Výsledkom doterajšieho konania je hrubo protizákonné, nespravodlivé a vecne nesprávne súdne rozhodnutie. Odvolací súd uvádza, že kontumačný rozsudok bol vydaný z dôvodu procesnej pasivity žalovaného a v dôsledku neplnenia si základných povinností sporovej strany. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a fiktívnosť pohľadávky v tomto spore, mohol žalovaný namietať počas celého konania, t.j. od roku 2019, pričom tak urobil až v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku, pričom táto skutočnosť nie je spôsobilá, v tejto fáze konania, zmeniť rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného.
30. Nakoľko odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní je dôvodom využitia samostatného prostriedku procesnej obrany žalovaného - návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosťou žalovaného je nielen povinnosť tvrdenia, ale zároveň aj listinnými dôkazmi preukázať, resp. minimálne odsvedčiť existenciu ospravedlniteľného dôvodu (dôvodov), pre ktorý došlo k zmeškaniu predmetného pojednávania vo veci, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko žalovaný v odvolaní proti predmetnému uzneseniu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal jeho (ich) existenciu, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/86/2020-97 zo dňa 07.07.2021, ako vecne správne potvrdil.
31. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v zápisnici zo dňa 06.05.2021 súd prvej inštancie, zrejme chybou v písaní, uviedol nesprávne, resp. v tomto čase už neaktuálne zákonné ustanovenia o zachovaní päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania a ustanovenie o zápisnici o pojednávaní. Čo však nepredstavuje závažnú vadu, spôsobilú zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).