Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-124-2018.pdf
PDF · 119.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/124/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcov: I. L. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. XXX, XXX XX F. D. P., štátny občan SR, zastúpený žalobcom II., II. L.. V.. B. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. B. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. P. Z., proti žalovanému: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o zaplatenie 600,- eur, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému proti žalobcom I. a II. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalovaný sa ako žalobca žalobou zo dňa 25.08.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.09.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalobcom I. a II., ako žalovaným I. a II. spoločne a nerozdielne a žalovanému III. P. O. uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 5.429,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.691,63 eur od 26.03.2013 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných I. a II. zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného III. a plnením žalovaného III. zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných I. a II. 2. Žalobu žalovaný ako žalobca skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SlSp“) poskytol žalobcom I. a II. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX (popis produktu: Spotrebný úver) uzavretej medzi SlSp a žalobcami I. a II. dňa 19.04.2005 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 10,1 %, ktorý sa žalobcovia I. a II. zaviazali uhradiť formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 2.455,- Sk (81,49 eur) s dátumom splatnosti prvej mesačnej splátky dňa 20.05.2005 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 20.04.2015. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalobcovia I. a II. svoj záväzok voči SlSp uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas, v lehotách mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia zmluvných podmienok úverovej zmluvy podľa ust. bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy (ďalej len „VOP“). Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalobcov I. a II. s platením zmluvne dohodnutých splátok, SlSp vyhlásila ku dňu 18.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. bodu 7.6.1. VOP, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu 18.02.2013 predstavovala pohľadávka z úverovej zmluvy sumu v celkovej výške 5.698,27 eur pozostávajúcu z istiny nesplatenej časti úveru vo výške 4.691,63 eur, z nesplatených úrokov vo výške 690,23 eur, z nesplatených poplatkov vo výške 47,84 eur, z nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 266,16 eur a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. SlSp v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzvala žalobcov I. a II. a žalovaného III. P. O. na okamžitú úhradu dlžnej sumy 5.698,27 eur spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia (dňa 15.03.2013). Žalobcovia I. a II. svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 25.03.2013 nezaplatili a voči žalovanému sa tak dostali od 26.03.2013 do omeškania so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy. Pohľadávka z úverovej zmluvy s príslušenstvom bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného III. P. O. v písomnej dohode o ručení uzavretej medzi SlSp a žalovaným III. P. O. ako ručiteľom. Ďalej žalovaný odkázal na znenie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi SlSp ako postupcom a ním ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalobcom I. a II. a žalovanému III. P. O. z titulu nesplateného úveru č. XXXXXXXXXX postúpená žalovanému, o čom boli žalobcovia I. a II. a žalovaný III. P. O. upovedomení písomne oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný tak uplatnenú pohľadávku na zaplatenie sumy 5.429,70 eur špecifikoval tak, že táto sumu pozostáva: z istiny nesplatenej časti úveru vo výške 4.691,63 eur, z nesplatených úrokov vo výške 690,23 eur, z nesplatených poplatkov vo výške 47,84 eur, pričom si v ďalšom uplatňoval úroky z omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie pohľadávky poskytnutej žalovaným v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 26.03.2013 do zaplatenia. 3. Žalobca I. sa ako žalovaný I. k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.11.2014 doručeným súdu dňa 18.11.2014, v ktorom výslovne uviedol, že: „Návrhom zo dňa 25.08.2014 sa navrhovateľ domáha na Okresnom súde Žilina, aby ma tento zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 5.429,70 eur spolu s príslušenstvom. K podanej žalobe predkladám nasledovné vyjadrenie: Pohľadávku žalobcu v plnej miere uznávam. V súčasnej situácii nie som ale schopný jednorázovo svoju povinnosť bohužiaľ splniť. Uvedomujem si svoj záväzok voči navrhovateľovi... Zatiaľ, v tejto našej situácii, prosím o schválenie a stanovenie splátkového kalendára.“. V ďalšom žalobca I. vo vyjadrení k žalobe už len opisoval skutkové okolnosti súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. 4. Žalobca II. sa ako žalovaný II. k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.11.2014 doručeným súdu dňa 03.11.2014, v ktorom výslovne uviedol, že: „Návrhom zo dňa 25.08.2014 sa navrhovateľ domáha na Okresnom súde Žilina, aby ma tento zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 5.429,70 eur spolu s príslušenstvom. K podanej žalobe predkladám nasledovné vyjadrenie: Pohľadávku žalobcu v plnej miere uznávam. V súčasnej situácii nie som ale schopná jednorázovo svoju povinnosť bohužiaľ splniť...Svoju povinnosť voči navrhovateľovi uznávame obaja (pozn. myslený aj žalovaný I.). Vzhľadom ale na okolnosti, žiadame súd aj navrhovateľa o zhovievavosť v rozhodovaní. Keď budú uhradené požiadavky, ktoré zrážkami z dôchodku L. W. spláca, okamžite začne splácať svoj záväzok voči navrhovateľovi. Keď ja získam hoc len časť vymáhaných finančných prostriedkov, uhradím dlžnú sumu jednorazovo.“. V ďalšom žalobca II. vo vyjadrení k žalobe už len opisoval skutkové okolnosti súvisiace s druhotnou platobnou neschopnosťou žalobcov I. a II. 5. Žalovaný ako žalobca podaním zo dňa 13.03.2017 doručeným súdu dňa 13.04.2017 navrhol, aby súd o žalobe vo vzťahu k žalobcom I. a II. ako žalovaným I. a II. rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa ust. § 282 CSP, a to vzhľadom k tomu, že žalobcovia I. a II. v pôvodných vyjadreniach k žalobe uznali žalovaný nárok. 6. Žalobcovia I. a II. ako žalovaný I. a II. podaním zo dňa 02.03.2017 doručeným súdu dňa 03.03.2017 doplneným, po výzve súdu vo forme uznesenia podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP č. k. 6C/320/2014-159 zo dňa 19.04.2017, podaním zo dňa 05.05.2017 doručeným súdu dňa 09.05.2017 vzniesli vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnili proti žalovanému ako žalobcovi nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia v celkovej sume 600,- eur (v podieloch po 300,- eur). 7. Vzájomnú žalobu žalobcovia I. a II. odôvodnili tým, že po predchádzajúcich skúsenostiach dôverovali SlSp ako jej dlhoroční a bezproblémoví klienti. Pretože žalobcovi II. nebola v roku 2003 vyplatená za prácu vyššia suma, podal v roku 2005 žalobu na svojho dlžníka na Okresnom súde Žilina. Rodina žalobcov I. a II. sa tým dostala do finančných problémov. Obrátili sa tak o pomoc na nimi už osvedčenú inštitúciu SlSp, ktorou boli aj oni vnímaní ako spoľahliví klienti. Úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 im pomohol z najhoršieho, žalobca I. mal stále pravidelný príjem, tak aj platby SlSp boli pravidelné. V roku 2007 aj žalobca I. prišiel o prácu, pričom vo svojom veku 56 rokov mal problém nájsť si inú prácu. Po roku si však prácu našiel, ale následne dostal infarkt a stal sa tak nezamestnateľným. Súdny proces žalobcu II. bol zdĺhavý, ako aj finančne vyčerpávajúci. Žalobca I. 1,5 roka čakal na posúdenie zdravotného stavu, pričom čiastočný invalidný dôchodok začal dostávať až od októbra 2010. Vtedy však im už SlSp zrušila účet, ktorý bol zriadený pre dotknutý úver a ich dlh postúpila žalovanému. Mali aj tak snahu tento dlh aj postupníkovi uhradiť. Napriek snahe domôcť sa peňazí ako odmeny za vykonanú prácu žalobcu II. sa tak nestalo, keďže sa súdne konanie o jeho žalobe zastavilo z dôvodu reštrukturalizácie jeho dlžníka. V tom čase sa však viac začali zaujímať o ich zmluvu uzavretú so SlSp, pričom zistili, že boli SlSp zneužití a podvádzaní. Zmluvy, ktoré s ňou uzavreli a automaticky predpokladali, že sú v súlade so zákonom, takými neboli. Dotknutá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Znášali príkoria a poníženie z vymáhania dlžnej sumy, nielen zo strany SlSp, ale následne aj žalovaným. Nimi požadovaných 600,- eur je iba zlomkom toho, čo v dobrej viere seriózneho postupu SlSp jej zaplatili. Žalobcovia I. a II. konkrétne namietali, že SlSp postupovala pri uzatváraní dotknutej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, pričom práva žalobcov I. a II. boli porušené najmä tým, že SlSp ako dodávateľ formulovala v dotknutej zmluve o splátkovom úvere neprijateľné zmluvné podmienky (konkrétne poplatok za poskytnutie úveru a správu úveru, podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka) a súčasne dotknutá zmluva o splátkovom úvere neobsahovala náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, resp. obsahovala nesprávne uvedenie náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, t. j. podhodnotenú ročnú percentuálnu mieru nákladov. 8. Podľa ust. § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 9. Podľa ust. § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 10. Súd rozsudkom č. k. 6C/320/2014-192 zo dňa 27.06.2017 vylúčil vec vzájomnej žaloby (ďalej len ako „žaloba“) žalobcov I. a II. ako žalovaných I. a II. proti žalovanému ako žalobcovi v zmysle ust. § 166 ods. 2 CSP na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol v tejto časti jeho výroku právoplatnosť dňa 10.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/115/2018-262 zo dňa 21.06.2018. Týmto rozsudkom zároveň o žalobe žalovaného proti žalobcom I. a II. rozhodol v zmysle ust. § 282 CSP tak, že žalobcov I. a II. ako žalovaných I. a II. zaviazal zaplatiť žalovanému ako žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.429,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.691,63 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, pričom tento rozsudok nadobudol v tejto jeho časti jeho výroku právoplatnosť dňa 10.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/115/2018-262 zo dňa 21.06.2018. Napokon súd týmto rozsudkom vec žaloby žalovaného ako žalobcu proti žalovanému III. P. O. (ako samostatnému procesnému spoločníkovi) vylúčil na samostatné konanie podľa ust. § 166 ods. 2 CSP. Rozsudok v tejto jeho časti výroku nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2017. 11. Súd tak ďalej konal o vzájomnej žalobe žalobcov I. a II. v samostatnom konaní vedenom pod spis. zn. 17Csp/124/2018. 12. Podaním zo dňa 04.11.2018 doručeným súdu dňa 05.11.2018 žalobcovia I. a II. navrhli pripustiť zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 1 CSP jej rozšírením o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 uzavretej medzi nimi a SlSp a súčasne rozšírili sumu žalovaného nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia na sumu 7.150,- eur (t. j. o sumu 6.500,- eur). Súd uznesením č. k. 17Csp/124/2018-116 zo dňa 19.11.2018 zmenu žaloby nepripustil. 13. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril až po lehote určenej mu súdom na vyjadrenie k žalobe, a to podaním zo dňa 05.11.2018, v ktorom žalovaný nárok žalobcami I. a II. neuznal v celom rozsahu, pričom namietal, že žalobcovia I. a II. zásadne v žalobe neuviedli žiadne skutkové dôvody, na základe ktorých si uplatňujú voči nemu žalovaný nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 600,- eur. Pokiaľ žalobcovia I. a II. odvodzujú žalovaný nárok od nimi tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutého úveru, žalovaný uviedol, že aj napriek tomu, že dotknutá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 spĺňa všetky zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle v čase jej uzavretia platného zákona č. 258/2001 Z. z., poukazuje na to, že ani prípadne formálne nedostatky úverovej zmluvy nepredstavujú porušenie práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., ale v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. môžu byť sankcionované stratou nároku veriteľa na dojednané úroky a z úveru. Bezúročnosťou úveru tak žiadne práva žalobcov I. a II., ktoré im priznáva zákon č. 250/2007 Z. z. porušené neboli a nevznikol im tak ani nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V ďalšom žalovaný namietal, že žalobcovia I. a II. v spore nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko predpokladom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napríklad nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný v kontexte tohto odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/389/2015 z 14.09.2016. V spore však uvedená podmienka nie je naplnená, keďže žalobcovia I. a II. neuplatnili žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu žalobcov I. a II. v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči žalobcom I. a II. náhradu trov konania. 14. Danú sporovú vec žaloby žalobcov I. a II. tak súd prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 01.02.2019 v neprítomnosti žalobcu I., žalovaného a jeho právneho zástupcu. Od predvolania žalobcu I. a žalovaného na pojednávanie súd upustil v zmysle ust. § 178 ods. 1 CSP, keďže obaja boli zastúpení v konaní zástupcom na celé konanie. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaného, na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 31.01.2019 s tým, že súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci aj vo ich neprítomnosti. 15. Žalobca II., aj ako zástupca žalobcu I., zotrval na pojednávaní na podanej žalobe. 16. Súd pri svojom rozhodnutí o žalobe žalobcov I. a II. vychádzal z nasledovných skutkových zistení postačujúcich pre rozhodnutie v merite veci, pričom pokiaľ sa týka dôkazov produkovaných stranami sporu a skutkových zistení z nich vyplývajúcich, nezmienených v odôvodnení tohto rozsudku, súd tieto neuviedol z dôvodu, že nemohli mať žiadny vplyv na dôvody tohto rozhodnutia súdu o žalobe žalobcov I. a II., čo bez ďalšieho vyplýva z dôvodov tohto rozhodnutia. 17. Dňa 19.04.2005 uzavrela SlSp ako veriteľ so žalobcami I. a II. ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkom v sume 180.000,- Sk (5.974,91 eur) a záväzok dlžníkov úver splatiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve za nasledovných Základných podmienok: druh úveru: spotrebný - bez účelu, výška úrokovej sadzby: 10,10 % ročne v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru: 2.600,- Sk (86,30 eur) splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru: 50,- Sk (1,66 eur) mesačne, výška splátok: 2.455,- Sk (81,49 eur), periodicita splátok: mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.05.2005, konečná splatnosť úveru: 20.04.2015, splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu. (čl. I bod 1 zmluvy) V ust. čl. II. bod 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver po splnení podmienok uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníkov uvedeného v Základných podmienkach zmluvy. Dlžníci sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať úver mesačnými splátkami v periodicite a k termínu dohodnutému v Základných podmienkach zmluvy. (čl. III. bod 3 a 12) Dlžníci zároveň v ust. čl. V bod 2 zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“). 18. Podľa výpisov z úverového účtu č. XXXXXXXXXX uhradili SlSp žalobcovia I. a II. na svoje peňažné záväzky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.04.2005 do 31.12.2008 celkovo sumu 110.434,- Sk (3.665,73 eur) a za obdobie od 01.01.2009 do 12.11.2011 celkovo sumu 1.825,59 eur. 19. Listom zo dňa 22.03.2010 SlSp oznamovala žalobcovi I., že splácanie jej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je v omeškaní ku dňu 28.02.2010 vo výške 286,43 eur, pričom žalobcu I. požiadala o úhradu tejto dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. 20. Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 27.02.2013 oznamovala SlSp žalobcom I. a II., že nastal v danom prípade zmluvného vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX prípad porušenia v zmysle ust. bodu 7.6.1 písm. a) VOP, na základe čoho vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo uvedenej zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Táto je tak ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 5.698,27 eur. SlSp zároveň žalobcov I. a II vyzvala na úhradu tejto pohľadávky v lehote do 10 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca I. prevzal túto zásielku dňa 15.03.2013 a žalobca II. dňa 15.03.2013. 21. Dňa 28.03.2013 uzavrela SlSp ako postupca so žalovaným ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 v celkovej výške 5.785,19 eur. 22. Listom zo dňa 05.04.2013 oznamovala SlSp žalobcom I. a II., že postúpila žalovanému pohľadávku voči nim z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 5.785,19 eur s príslušenstvom. Žalobca I. prevzal túto zásielku dňa 23.04.2013 a žalobca II. dňa 23.04.2013. 23. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy [1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka] nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, [2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka] zamestnania alebo povolania, [2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov] a b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. 24. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom od 10.06.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 25. V spornom prípade si tak žalobcovia I. a II. (ako spotrebitelia) proti žalovanému uplatňovali nárok na zaplatenie celkovo sumy 600,- eur (každému zo žalobcov I. a II. v sume 300,- eur), a to zjavne na tom skutkovom základe, že zo strany právneho predchodcu žalovaného SlSp ako dodávateľa [predávajúceho podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.] malo dôjsť ku konaniu porušujúcemu práva a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na úkor žalobcov I. a II., a to konkrétne tým, že SlSp postupovala pri uzatváraní dotknutej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005 bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, pričom práva žalobcov I. a II. boli porušené najmä tým, že SlSp ako dodávateľ formulovala v dotknutej zmluve o splátkovom úvere neprijateľné zmluvné podmienky (konkrétne poplatok za poskytnutie úveru a správu úveru, podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka) a súčasne dotknutá zmluva o splátkovom úvere neobsahovala náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, resp. obsahovala nesprávne uvedenie náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Z hľadiska právnej kvalifikácie žalovaného nároku si tak žalobca nepochybne proti žalovanému uplatňoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. 26. Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je, že: 1. na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ v zmysle cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. (resp. podľa cit. ust. § 52 ods. 4 OZ) a na strane povinného subjektu vystupuje predávajúci v zmysle cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. (resp. dodávateľ podľa ust. § 52 ods. 3 OZ), 2. zo strany povinného subjektu došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, resp. povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa a 3. spotrebiteľ toto porušenie úspešne uplatnil na súde. 27. V kontexte s uvedenou podmienkou úspešného uplatnenia porušeného práva spotrebiteľa, resp. povinnosti predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, a to spotrebiteľom, súd dáva do pozornosti vyslovený právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku spis. zn. 11Co/159/2015 zo dňa 25.05.2015, ktorý postihuje podstatu inštitútu primeraného peňažného zadosťučinenia podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a v zmysle ktorého: „Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia (pozn. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti (čo v danom prípade okresný súd konštatoval). Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. Z dôvodu neúspechu spotrebiteľa pri uplatnení svojho práva, keď jeho nárok vo veci samej uplatnený žalobou bol právoplatne zamietnutý, nemožno navrhovateľovi (spotrebiteľovi) v zmysle vyššie citovaného ustanovenia právo na finančné zadosťučinenie priznať.“. Obdobný právny záver formuloval Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 9Co/251/2018-200 zo dňa 22.11.2018. Napokon súd zhodne so žalovaným poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny záver, že: „V súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov len poznamenáva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj aj § 153 ods. 4 O. s. p.; pozn. toho času ust. § 298 ods. 2 CSP).“. 28. Z vysloveného právneho názoru možno odvodiť, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení svojho porušeného práva úspešný v spore, pričom toto porušenie práva sa musí odzrkadliť v samotnom rozhodnutí súdu v merite veci, nie len v posúdení čiastkovej prejudiciálnej otázky. Konformným so zmyslom právnej úpravy teda nie je postup spotrebiteľa, ktorý na súde uplatní priamo nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že bolo zo strany dodávateľa porušené jeho právo, resp. povinnosť dodávateľa, ustanovené zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, a to bez toho, aby sa úspešne na súde domohol v merite veci porušenia tohto svojho práva, resp. takejto povinnosti dodávateľa, a často krát prípadne aj bez akéhokoľvek dopadu porušenia tohto jeho práva, resp. takejto povinnosti dodávateľa do jeho právneho postavenia, resp. bez akýchkoľvek faktických následkov pre spotrebiteľa. 29. V danom prípade možno konštatovať, že na strane žalobcov I. a II. nebola naplnená vyššie uvedená podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. V dotknutom spomenutom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 6C/320/2014 žalobcovia I. a II. ako žalovaní I. a II. (spotrebitelia) neboli v merite veci úspešní a rozsudkom č. k. 6C/320/2014-192 zo dňa 27.06.2017, ktorý nadobudol vo výroku vo vzťahu k žalobcom I. a II. ako žalovaným I. a II. právoplatnosť dňa 10.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/115/2018-262 zo dňa 21.06.2018, boli zaviazaní zaplatiť žalovanému ako žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.429,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.691,63 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, čím tak Okresný súd Žilina žalobe žalovaného ako žalobcu proti žalobcom I. a II. ako žalovaným I. a II. vyhovel v celom rozsahu. Aj keď žalobcovia I. a II. podali proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/115/2018-262 zo dňa 21.06.2018 dovolanie (o ktorom doposiaľ nebolo Najvyšším súdom SR ako dovolacím súdom rozhodnuté), pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. nepreukázali, že by doposiaľ (t. j. do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, § 217 ods. 1 CSP) proti žalovanému úspešne uplatnili akýkoľvek nárok z porušenia práva alebo povinnosti predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. 30. Súčasne súd považuje za potrebné s ohľadom na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného uviesť, že žalovaný nie je subjektom, ktorý zodpovedá za žalobcami I. a II. tvrdené porušenia povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, keďže žalovaný je len subjektom, ktorý postúpením podľa cit. ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ nadobudol pohľadávku veriteľa vyplývajúcu z dotknutej zmluvy o splátkovom úvere č. 423345182 zo dňa 19.04.2005 (spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými), ktorú však na strane veriteľa (dodávateľa) uzatváral iný subjekt odlišný od žalovaného, a to SlSp. Za žalobcami I. a II. tvrdeného porušenia povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa tak nemôže zodpovedať žalovaný, ako nositeľ pohľadávky vyplývajúcej z dotknutej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005, keďže postúpením pohľadávky na postupníka z postupcu prechádzajú len práva spojené s pohľadávkou, avšak nie povinnosti, resp. záväzky postupcu, v tomto prípade SlSp, vyplývajúce z porušenia povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. 31. Na podklade uvedených dôvodov nenaplnenia podmienok vzniku žalobcami I. a II. uplatneného práva podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. súd žalobu žalobcov I. a II. už bez ďalšieho (teda bez toho, aby sa zaoberal otázkou existencie žalobcami I. a II. tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok, resp. iných nedostatkov v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2005, resp. žalobcami I. a II. namietaného konania SlSp) zamietol. 32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania žalovaného proti žalobcom I. a II. súd rozhodol podľa cit. ust. § 262 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k plnému úspechu žalovaného vo veci tak, že žalovanému proti žalobcom I. a II. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).