Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/XX, XXX XX H. V., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ-ZA- OOP1-2019/036477/TOT zo dňa 21.08.2019, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ-ZA- OOP1-2019/036477/TOT zo dňa 21.08.2019 a žiadal toto rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť. Uviedol, že podrobnosti a odôvodnenie podá po predvolaní na súd osobne. Dňa 20.09.2019 doručil žalobca Okresnému súdu Ružomberok podanie označené ako dodatok z 19.09.2019, v ktorom uviedol, že žiada preskúmať a zrušiť rozhodnutie OÚ Žilina a rozhodnutie OÚ Ružomberok - OU-RK- OVVS-2019/002608-8 a OÚ-ZA-OOP1-2019/0636477/108. Žalobca uviedol, že bol uznaný vinný bez dôkazu nikdy slová: „Ty zasraný sopliak, vyrútim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“ nepovedal, a preto sa necíti byť vinným z toho, čo je uvedené v trestnom oznámení, ktoré bolo podané dňa 31.01.2019 v Liptovskom Mikuláši. M. si tento výrok vymyslel, udal ho na polícii preto, aby predbehol jeho sťažnosti na neho, že ho vyhodil z ambulancie, kde ako priateľ jeho pacientky prišiel pre zdravotnú dokumentáciu, nedal mu ju, lebo bol na neho nahnevaný, že si dal na ŠUKL overiť lieky, ktoré predpisoval jeho priateľke a dokázal mu písomne, že lieky ním predpisované sa navzájom nezhodovali, ďalej zneužil svoje postavenie lekára a jeho ako dôchodcu a chránenú osobu z ambulancie vyhodil, keďže mal v úmysle sa na neho sťažovať, zaútočil na neho podaním trestného oznámenia. V dodatku k žalobe ďalej uviedol, že pri prejednaní prípadu bol dopletený z vypočúvania, a pretože má 66,5 % stratu sluchu, nerozumel všetkému, čo sa ho pýtali, nakoniec v odôvodnení z neho urobili „šaša“, ktorý stále ináč vypovedá o tom, že tieto výpovede boli iné, ako on hovoril, svedčí aj podpis, ktorým dal najavo, že s nimi nesúhlasí. Jeho podpis je taký, ako na priložených kópiách a ten podpíše len tam, kde dávam súhlas a je spokojný. Slová, ktoré mu dávajú za vinu, nikdy nepovedal, preto mu ich nikto nedokáže a žiadal, aby sa mu M. ospravedlnil za to, že ho vyhodil z ambulancie a tiež žiadal zrušiť obvinenie a pokutu. Na výzvu správneho súdu žalobca doplnil žalobu podaním (č. l. 42 spisu) zo dňa 24.12.2019, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 02.09.2019. Uviedol, že žalobu odôvodnil tým, že správny orgán sa nedostatočne oboznámil so skutkovými okolnosťami popisovanými v jednotlivých výpovediach, neskúmal ich obsah. Z tohto dôvodu nedostatočne zistil, či konaním páchateľa došlo k naplneniu všetkých náležitostí zákonom pre spáchanie deliktu potrebných. Poukázal na výrok, ktorým malo byť narušené občianske spolunažívanie. Namietal, že pokiaľ bol

vyrieknutý, nebol vykonaný verejne, ale bez prítomnosti iných osôb. Nie je zrejmé, či išlo o repliku vypovedanú z očí do očí alebo len náhodne vypočutú poškodeným. V tomto výroku uviedol, že treba venovať pozornosť nespisovným slovám, akými sú termíny „vyrucim“ a prípadne i „potok“, lebo tieto výrazy používajú osoby rozprávajúce po rusnácky či rusínsky. Nie sú používané v zemplínskom nárečí a takýmto nárečím žalobca rozpráva. Je zarážajúce a zasluhujúce si dôkladné preverenie, prečo by Zemplínčan mal rozprávať po rusínsky. Tiež zdôraznil, že mu nie je známa adresa rodičov poškodeného, nevie, čo alebo kto by sa mal nachádzať na U. ulici XXX. Nevie, kde bývajú rodičia poškodeného, nepozná ich. V ten deň nedošlo k žiadnej verbálnej konfrontácii medzi ním a poškodeným, išlo o náhodné započutie slov, ktoré vyslovil sediac sám v aute. Nikde v rozhodnutí nie je zdôvodnené, ktorou časťou tohto výroku došlo k porušeniu zákonom chráneného záujmu, z čoho má pozostávať hrubé správanie, absentuje argumentácia preukazujúca úmysel zo strany žalobcu. To, že si žalobca predstavuje právo na slobodnú voľbu lekára inak, ako doterajší lekár, nemožno považovať automaticky za priestupok. Ani tvrdenie o neustále meniacich sa výpovediach žalobcu nekorešponduje s tým, čo povedal, lebo konštantne tvrdí, že skutok nespáchal, len raz pripustil vyslovenie predmetnej frázy, čo však následne i odvolal. V to ráno pri ordinácii poškodeného nevystúpil, nerozprával sa s ním a pokiaľ započul niečo, čo rozprával sám sebe sediac v aute, jednalo sa o náhodu. V podaní, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 31.12.2019, žalobca ďalej uviedol, že hrubým správaním možno na účely citovaného ustanovenia chápať vyhrážanie, ujmu na zdraví, drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti alebo iné hrubé správanie. Ide o demonštratívny výpočet. Ako vyplýva z dikcie tohto ustanovenia, na naplnenie znakov skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia. Úmyslom musí byť narušenie občianskeho spolunažívania. Žalobca nemal záujem o narušenie občianskeho spolunažívania.

2. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil obvinenému za spáchaný priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu pokutu vo výške 16,- Eur a taktiež mu v zmysle § 79 uložil povinnosť nahradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Po oboznámení sa s podanou žalobou a s doplnením žaloby žalovaný uviedol, že žalobca v podanej žalobe čiastočne namieta totožné skutočností, aké namietal v podanom odvolaní, že sa skutku nedopustil a o verbálnom útoku neexistujú žiadne dôkazy. S uvedenými argumentami sa Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov v spojitosti s vyššie uvedeným poukázal na odlišne, neustále meniace sa tvrdenia obvineného, resp. žalobcu, ktoré uviedol nielen v rámci svojich výpovedí spísaných v priebehu priestupkového konania, ale aj v samotnej žalobe. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 06.09.2019 uviedol, že predmetné slová, ktoré sú mu kladené za vinu, nikdy nevyslovil. Vo svojom doplnení však už uviedol, že predmetné slová vyslovil, avšak sedel sám v aute a X.. M. si ich náhodne vypočul. Uvedené odlišné tvrdenia žalobcu, ktoré poskytovali v priebehu priestupkového konania, zásadne spochybnili dôveryhodnosť jeho výpovede a boli vyhodnotené odvolacím správnym orgánom ako snaha o zbavenie sa zodpovednosti za priestupok. Pokiaľ žalobca vyčítal správnemu orgánu, že sa nedostatočne oboznámil so skutkovými okolnosťami popisovanými v jednotlivých výpovediach, neskúmal ich obsah, tak žalovaný sa s týmto nestotožnil. Podľa žalobcu absentuje skúmanie úmyslu z jeho strany dopustiť sa priestupku narušením občianskeho spolunažívania. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov má za to, že prítomnosť úmyslu v konaní obvineného je nepochybná, obzvlášť s ohľadom na výpoveď obvineného zo dňa 13.05.2019, kedy obvinený uviedol, že upustil od zámeru poslať nahrávku z diktafónu X.. M., nakoľko menovaný si slová obvineného už vypočul. Obvinený v danej výpovedi tiež uviedol, že X.. M. povedal, že si predmetné slová púšťal každý večer pred spaním. Z uvedeného vyplýva, že úmyslom obvineného bolo, aby si slová vypočul, a teda svojím konaním chcel narušiť občianske spolunažívanie medzi žalobcom a X.. M.. Ak uviedol, že skutok sa nestal verejne, či v prítomnosti iných osôb, tak žalovaný zdôraznil, že v prípade priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním, sa nevyžaduje splnenie podmienky verejnosti protiprávneho konania v prípade viacerých osôb. Žalobca ďalej uviedol, že použité slová „vyrucim“ a „potok“ nie sú používané v zemplínskom nárečí, akým on hovorí. Taktiež nepozná adresu rodičov X.. M., t.j. U. XXX. K uvedeným tvrdeniam nie je možné sa relevantne vyjadriť, nakoľko tunajší správny orgán nie je príslušným na hodnotenie príslušnosti slov k nárečiu, a taktiež ani k znalosti žalobcu týkajúce sa adresy rodičov X.. M.. Žiadal, aby krajský súd žalobu zamietol. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi, ktorý uviedol, že trvá na svojich výpovediach a na doplnení zo dňa 24.12.2019.

3. Podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že Okresný úrad v Ružomberku, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím číslo: , OU-RK-OVVS-2019/002608-8 zo dňa 13.06.2019 rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) cit. zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 17:15 hod. v obci H. V. na parkovisku pred zdravotným strediskom na ulici U. verbálne zaútočil na X.. Q. M. slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“. Vyššie uvedeným konaním X. W. úmyselne narušil občianske spolunažívanie, a to iným hrubým správaním. Okresný úrad Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1, cit. zákona sankciu pokutu 16,- Eur, ktorú je povinný uhradiť na účet Ministerstva vnútra SR do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. V odôvodnení tiež poukázal na cit. a uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Uviedol, že začal konať vo veci na základe priestupkového spisu ORPZ-RK-OPP5-P-13/2018, ktorý bol doručený dňa 12.02.2019. Vyplýva z neho, že X. W. bol dôvodne podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. zákona. Na prejednanie veci nariadil správny orgán ústne pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 13.05.2019. X.. Q. M. sa na ústne pojednávanie nedostavil, predvolanie prevzal dňa 11.05.2019. Dostavil sa X. W., obvinený na ústnom pojednávaní k veci uviedol, že tri dni pred dňom 31.01.2019 navštívil X.. M. v jeho ambulancii. Požiadal ho o vydanie zdravotnej dokumentácie pre jeho družku, ktorú pri kontrole doprevádzal. Na jeho žiadosť o vydanie predmetnej dokumentácie pán doktor reagoval negatívne, nevydal mu ju, následne mu povedal, že má právo slobodne si zvoliť svojho lekára a X.. M. ho z ambulancie vyhodil. Na druhý deň opäť navštívil X.. M. v jeho ambulancii, požiadal sestričku o vydanie zdravotnej dokumentácie pre jeho družku, na to vyšiel na chodbu pán doktor, povedal mu, že mu zdravotnú dokumentáciu nevydá, osobne ju zanesie X.. A.. Potom bez slov od pána doktora odišiel. Bol nahnevaný z prístupu pána doktora, hlavne z toho, že mu zdravotnú dokumentáciu nevydal. Dňa 31.01.2019 v čase okolo 06:30 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle pred zdravotné stredisko v obci H. V., kde vozidlo na parkovisku odstavil. X.. M. tam ešte nemal zaparkované auto, a tak vedel, že sa v ambulancií nenachádza. V tento deň tam prišiel preto, aby pána doktora ešte raz požiadal o vydanie zdravotnej karty pre jeho družku, pretože od neho chcela družka prejsť k inému lekárovi. Sedel vo svojom aute a čakal na príchod X.. M.. Počas čakania sa pripravoval aj na to, že pán doktor mu zdravotnú dokumentáciu nevydá, a tak sa rozhodol, že mu povie, čo si o ňom myslí. Nechcel ísť za ním do ambulancie, povedať mu to pred ľuďmi, preto vytiahol z úložného priestoru auta diktafón, do toho povedal slová, čo mu slina doniesla na jazyk. Nebolo to nič pekné na osobu pána doktora. Je pravda, že slová, ktoré sa mu kladú za vinu, povedal, ale nie priamo do očí pána doktora, ale si ich nahral na diktafón, pritom sa nachádzal v aute a z auta vôbec nevystúpil. Po chvíli zaregistroval príchod pána doktora na jeho motorovom vozidle, toto si však zaparkoval ďalej od neho. Videl, ako vystúpil zo svojho vozidla, šiel smerom ku nemu, pričom mal v ruke mobilný telefón a signalizoval mu, že všetko nahráva. Keď pán doktor prechádzal popri ňom, tak pravdepodobne počul, čo hovoril na jeho osobu. Spomína si, že vtedy mal čiastočne stiahnuté okno na strane vodiča. Keď bol už pán doktor v blízkosti jeho auta, povedal mu, nech si každý večer pred spaním púšťa to, čo mu nahral na diktafón, a to preto, aby vedel, ako sa správa k starším osobám. Keďže predpokladal, že časť z toho, čo mu chcel povedať, si vypočul, nakoľko bol v blízkosti jeho auta, rozhodol sa, že už za ním nepôjde a z miesta odišiel. Zo správania pána doktora bol veľmi nahnevaný, jeho prístup k ľuďom a aj to, že mu nechcel vydať zdravotnú kartu jeho družky, ho viedli k tomu, že mu povedal slová, ktoré sa mu kladú za vinu. Tieto slová pán doktor pravdepodobne počul vtedy, keď sa nachádzal v blízkosti jeho auta a nahrával si to na svoj diktafón. Poprel, že z auta vystúpil. Tieto slová hovoril v aute do diktafónu, chcel ich poslať po druhej osobe priamo pánovi doktorovi, aby si ich vypočul. Keďže si ich pán doktor sčasti vypočul, od tohto zámeru upustil. X.. M. na ústnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako všeobecný lekár v obci H. V., žalobcu pozná, je to priateľ jeho bývalej pacientky D. M.. Navštívil ho žalobca v ambulancii minimálne dvakrát, požadoval zdravotnú dokumentáciu, túto mu odmietol vydať, vysvetlil mu, že zákon mu to neumožňuje. Pri týchto návštevách mal pán W. pri sebe diktafón a javilo sa to tak, že rozhovor si nahráva. Reakcia pána W. na to, že mu odmietol vydať zdravotnú dokumentáciu bola taká, že diktafón vypol a odišiel. K 31.01.2019 uviedol, že v čase okolo 07:15 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle do obce H. V., auto zaparkoval pred ambulanciou. Všimol si, že na parkovisku stojí motorové vozidlo, v ňom sedel pán W.. Po odparkovaní svojho vozidla z neho vystúpil, išiel smerom do ambulancie. Keď sa nachádzal v jeho blízkosti, vystúpil pán W. a verbálne na neho zaútočil slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“, pričom tento výraz zopakoval minimálne dvakrát.

Nechápal, prečo pán W. takýmto spôsobom konal, pretože zdravotnú dokumentáciu, o ktorú ho žiadal pre svoju priateľku, už v tom čase nemal a osobne ju zaniesol X.. A..

4. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že X. W. na ústnom pojednávaní uviedol, že to, čo tvrdil pred správnym orgánom dňa 13.05.2019 odvoláva, poprel, že by verbálne zaútočil slovami na X.. M. „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“. Úmyselne klamal z toho dôvodu, aby sa s X.. M. osobne stretol a povedal mu, aby sa mu ospravedlnil za to, ako sa k nemu správal. Čo sa týka podpisu zápisnice zo dňa 13.05.2019, tak tento podpis si vymyslel a dáva ho na všetky dokumenty, s ktorými nesúhlasí, jeho pravý podpis je ten, ktorým podpíše svoju dnešnú výpoveď a nachádza sa na pase, resp. občianskom preukaze. Záverom uviedol, že jeho výpoveď dňa 13.05.2019 bola účelová, klamlivá, nezakladajúca sa na pravde v ničom a konal tak len preto, aby tu X.. M. dostal a povedal mu, že sa mu má ospravedlniť. X.. M. klame, nemá žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že mu predmetné slová povedal a necíti sa byť vinný.

5. Prvostupňový správny orgán uviedol, že zo získaných dôkazov vyplýva, že X. W. svojím protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), a to tým, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 07:15 hod. v obci H. V. na parkovisku pred zdravotným strediskom na ulici U. verbálne zaútočil na X.. Q. M. slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“. Obvinený vo svojej výpovedi priznal, že konal spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom jeho výpoveď korešponduje s tým, čo uviedol v zázname o podaní vysvetlenia dňa 05.02.2019. Následne na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 28.05.2018 spáchanie skutku poprel s tým, že v predchádzajúcej výpovedi úmyselne klamal, a to z toho dôvodu, aby sa s X.. M. osobne stretol. Povedal mu, aby sa mu ospravedlnil za to, že ho vyhodil. Ďalej uviedol, že podpis na zápisnici zo dňa 13.05.2019 si vymyslel a dáva ho na všetky dokumenty, s ktorými nesúhlasí. Jeho pravý podpis je ten, ktorým podpísal zápisnicu dňa 28.05.2019 a nachádza sa na pase, resp. občianskom preukaze. Možno konštatovať, že obrana obvineného je zmätočná, nedôveryhodná, nakoľko sa najskôr ku skutku priznal, následne to poprel, že tak učinil preto, aby sa osobne stretol s X.. M.. Požiadal ho, aby sa mu ospravedlnil za to, že ho vyhodil z ambulancie a takéto vysvetlenie správny orgán považoval za zavádzajúce, nakoľko obvinený mohol navštíviť X.. M. priamo v ambulancii, čo v minulosti aj viackrát spravil. Z výpovede obvineného ďalej vyplýva, že má dva druhy podpisov, jeden si vymyslel a podpisuje ním dokumenty, s ktorými nesúhlasí. Druhý podpis je pravý a používa ho tam, kde sa s obsahom dokumentov stotožňuje. Správny orgán mal za to, že snaha obvineného vyviniť sa na základe uvedených argumentov je účelová a absentuje v nej racionálny základ. Obvinený potvrdil, že medzi ním a oznamovateľom vznikol spor ohľadne nevydania zdravotnej dokumentácie a práve v kontexte tohto sporu vyhodnotil správny orgán tvrdenie oznamovateľa ako pravdivé, považoval ho za dostatočný dôkaz pre vyslovenie viny páchateľa. X. W. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Takéhoto priestupku sa dopustí ten, kto okrem iného úmyselne naruší občianske spolunažívanie, a to iným hrubým správaním. Vzhľadom na okolnosti, mieru závažnosti a na následok konania páchateľa, tak ako to má na pamäti § 12 ods. 1 cit. zákona a ako to vyplýva z dokumentovanej dôkaznej situácie, na spôsob spáchania skutku, a to, že skutok spáchal na verejne prístupnom mieste, na pohnútku páchateľa, ktorého hnev bol pravdepodobne vyvolaný tým, že mu X.. Q. M. odmietol vydať zdravotnú dokumentáciu pre jeho priateľku D. M., no najmä prihliadnutím na osobu priestupcu, ale aj na skutočnosť, že doposiaľ nemá záznamy v evidencii priestupkov, a preto považoval správny orgán za potrebné uložiť X. W. k jeho náprave sankciu v takej výške, ako je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca uviedol, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 13.06.2019 a žiadal obvinenie zrušiť, pretože skutku sa nedopustil, neexistujú žiadne dôkazy o tomto verbálnom útoku slovami „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“. Zároveň žiadal, aby odvolací orgán nariadil X.. M. ospravedlniť sa za to, že ho vyhodil z ambulancie.

7. Žalovaný Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí rozhodnutím číslo: OÚ-ZA-OOP1-2019/036477/TOT zo dňa 21.08.2019, ako príslušný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán citoval vo svojom rozhodnutí § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 34 ods. 1 Správneho poriadku, § 46 Správneho poriadku, § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch a zároveň uvádzal skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok,

odbor všeobecnej vnútornej správy, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Uviedol, že z prvostupňového spisového materiálu bolo zrejmé, že Okresnému úradu Ružomberok, odboru vnútornej správy bola dňa 12.02.2019 doručená Správa o výsledku objasnenia priestupku zo dňa 08.02.2019, podľa ktorej bol žalobca podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a to tým, že mal dňa 31.01.2019 v čase okolo 07:15 hod. nadávať X.. Q. M. na parkovisku pred jeho ambulanciou v H. V. - V. V., ul. U. XXX/X, so slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“. Toto pán W. dvakrát zopakoval a z miesta následne odišiel. K uvedenému incidentu malo dôjsť z dôvodu, že deň predtým dňa 30.01.2019 okolo 10:00 hod. si bol pán W. v ambulancii u X.. Q. M. pýtať zdravotnú dokumentáciu jeho priateľky D. M. a X.. M. ju mu odmietol vydať. Prvostupňový správny orgán nariadil vo veci priestupku pojednávanie na dni 13.05.2019, 28.05.2019. Obvinený vo svojej výpovedi dňa 13.05.2019 uviedol, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 06:30 hod. prišiel na svojom vozidle na parkovisko pred zdravotné stredisko v obci H. V., kde chcel počkať na príchod X.. M.. Počas tohto sedenia v aute sa obvinený pripravoval na to, čo povie X.. Q. M., vytiahol diktafón a do tohto povedal „čo mu slina doniesla na jazyk a nebolo to nič pekné na osobu pána doktora“. Obvinený ďalej uviedol, že je pravda, že slová, ktoré sa mu kladú za vinu, vyslovil, avšak nie priamo do očí X.. Q. M., nahral ich na diktafón. Obvinený pritom zaregistroval príchod X.. M., ktorý zaparkoval svoje vozidlo a išiel smerom k obvinenému a pravdepodobne počul, čo obvinený hovoril na jeho osobu, nakoľko obvinený mal čiastočne stiahnuté okno na vozidle. Obvinený v závere svojej výpovede uviedol, že predmetné slová hovoril do diktafónu a tento chcel po druhej osobe poslať X.. M., aby si ich vypočul, no keďže predmetné slová X.. M. na parkovisku počul, tak od tohto zámeru poslať diktafón, upustil.

8. Svedok X.. M. uviedol pred prvostupňovým orgánom, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 07:15 hod. prišiel na svojom vozidle pred ambulanciu, v ktorej ordinuje, na parkovisku si všimol obvineného. Keď svedok X.. Q. M. vystúpil zo svojho auta a pešo prechádzal popri zaparkovanom aute obvineného, obvinený vystúpil z auta a na X.. M. verbálne zaútočil slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“, pričom to zopakoval minimálne dvakrát a z miesta odišiel.

9. Dňa 28.05.2019 obvinený opätovne vypovedal pred prvostupňovým správnym orgánom. Odvolal svoju výpoveď zo dňa 13.05.2019. Uviedol, že úmyselne vo svojej skoršej výpovedi klamal preto, aby sa s X.. Q. M. osobne stretol. Čo sa týka vlastnoručného podpisu obvineného na zápisnici, k tomu uviedol, že si ho vymyslel a používa ho na dokumenty, s ktorými nesúhlasí. Zároveň uviedol, že jeho výpoveď zo dňa 13.05.2019 bola účelová, klamlivá a necíti by byť vinným. Odvolací správny orgán poukázal na to, že obvinený bol vo veci predmetného priestupku vypočutý trikrát, a to dňa 05.02.2019 na policajnom orgáne, dňa 13.05.2019 na prvostupňovom správnom orgáne a dňa 28.05.2019 opätovne na prvostupňovom správnom orgáne, pričom v každej svojej výpovedi poskytol odlišný popis skutku. Obvinený do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 05.02.2019 spísanom na policajnom orgáne uviedol, že si počas čakania v aute na X.. M. nahrával, čo menovanému povie. Nevšimol si príchod X.. M.. Neskôr dňa 13.05.2019 obvinený pred správnym orgánom priznal spáchanie skutku, uviedol, že nahrávku z diktafónu mal aj tak v úmysle zaslať X.. M., od čoho však upustil. X.. M. si to vypočul a obvinený zároveň priznal, že vyslovil slová, ktoré sa mu kladú za vinu. V rámci svojej tretej výpovede spísanej dňa 28.05.2019 obvinený v plnej miere poprel spáchanie skutku. Odvolací správny orgán vyhodnotil rozličné, neustále sa meniace tvrdenia obvineného ako účelové v snahe vyviniť sa z priestupku. Okrem toho obvinený pred prvostupňovým správnym orgánom najskôr priznal spáchanie skutku, neskôr ho pred tým istým správnym orgánom poprel, čo prehlbuje presvedčenie o tom, že obvinený sa len snaží vyhnúť zodpovednosti za spáchaný priestupok. Je irelevantné, či obvinený v čase vyslovenia predmetných slov sedel v aute alebo sa nachádzal pri aute, nakoľko o mieste spáchania priestupku neexistujú žiadne pochybnosti a presná poloha obvineného v čase spáchania skutku, t.j. v aute alebo pri aute, nemá v danom prípade žiadny vplyv na meritum veci. Podobne i skutočnosť, či obvinený predmetné slová nahrával na diktafón vediac o tom, že ho počuje X.. M. alebo či obvinený hovoril predmetné slová priamo X.. M. bez súbežného nahrávania na diktafón, nemá vplyv na meritum veci, nakoľko je nepochybné, že k vysloveniu slov „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“ za prítomnosti X.. Q. M. nepochybne došlo. Obvinený sa v rámci svojej výpovede dňa 13.05.2019 ku skutku priznal, čím plne podporil svedeckú výpoveď X.. M.. Ako už bolo konštatované vyššie, tak odvolanie výpovede a spochybňovanie vlastnoručného podpisu zo strany obvineného sa javí odvolaciemu orgánu ako snaha obvineného zbaviť sa obvinenia.

10. Odvolací správny orgán zastáva názor, že spáchanie skutku obvineným, t.j. vyslovenie slov: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“ na adresu svedka X.. Q. M., bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Odvolací správny orgán zdôrazňuje, že zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci, majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne a včas spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy je teda kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať.

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa v konaní podľa a nasledujúce ustanovenia , vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzalo za aplikácie , dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie .

12. Krajský súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle Vyhlášky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad vzhľadom na dátum podania žaloby charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia, osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včas podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené žalobcovi dňa 02.09.2019 a žaloba bola podaná na Okresný súd Ružomberok dňa 06.09.2019.

13. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaný na svojom písomnom vyjadrení.

14. Primárne krajský súd posúdenie žaloby žalobcu, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu považuje za podstatné poukázať na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá SR (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát.

16. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a neformálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých, tzn. že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

17. Správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách vo veciach správneho trestania a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnými, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydanie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

18. Konanie pred správnym súdom je jedným zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ).

19. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ).

20. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ).

21. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku v správnom delikte alebo sankcie za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (, ).

22. Správne súdnictvo vychádza teda z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 vyžadujúceho, aby verejnosť práva bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrolu verejnej moci, či táto neprekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy, dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

23. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorým správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.

24. Správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti , ktoré boli citované vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou zákona o priestupkoch v spojení s platnou právnou úpravou ustanovenou v Správnom poriadku. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy vyššie citovaných zákonov, postupom podľa dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe, neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

25. Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

26. Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

27. Podľa § 49 ods. 1,2 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto:

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, f) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 Eur.

28. Podľa zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny poriadok“).

29. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

31. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Správny súd po preskúmaní veci dospel k zhodnému záveru ako žalovaný a konštatuje, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, zadovážili si relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia a svoje skutkové zistenia a právne závery v odôvodnení svojich rozhodnutí aj náležite odôvodnili, a preto rozhodnutie bolo potrebné považovať za skutkovo a právne správne a súladné so zákonom.

33. Všeobecným objektom skutkovej podstaty priestupkov ustanovených v právnej norme § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch je občianske spolunažívanie. Druhovým objektom je ochrana cti, zdravia, slobody rozhodovania a pod. Narušenie občianskeho spolunažívania je postihované vtedy, ak dôjde ku konaniu určitej intenzity a ktoré možno zaradiť pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v tomto ustanovení.

34. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Z formulácie skutkovej podstaty tohto priestupku vyplýva, že za hrubé správanie majúce schopnosť narušiť občianske spolunažívanie sa považuje vyhrážanie ujmou na zdraví, úmyselné drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti a prípadne ďalšie konania, ktoré sú svojou intenzitou a dopadmi kvalifikované obdobným spôsobom narušiť občianske spolunažívanie. Musí ísť o konania porovnateľné vo svojich dôsledkoch s konaniami, ktoré zákon priamo uvádza. O konanie postihnuteľné podľa tohto ustanovenia pôjde napr. pri hrubom porušení nepísaných pravidiel slušnosti, zdvorilosti, ohľaduplnosti k ostatným a pod.

35. Zákonodarca pojem občianske spolunažívanie nedefinuje, ide o neurčitý právny pojem, podobne ako verejný poriadok v § 47 zákona o priestupkoch, pod ktorým treba rozumieť určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé.

36. Formy hrubého správania vypočítava zákon o priestupkoch v uvedenom ustanovení demonštratívne.

37. Skutkové okolnosti daného prípadu, v zmysle ktorých bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch spočívajú na tom skutkovom základe, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 07:15 hod. v obci H. V. na parkovisku pred zdravotným strediskom na ulici U. verbálne zaútočil na X.. Q. M. slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“, ktorým konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie, a to iným hrubým správaním.

38. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu aj podľa názoru správneho súdu skutkový záver, ku ktorému na základe vykonaného dokazovania došli správne orgány, a to, že žalobca sa dopustil spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) cit. zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.01.2019 v čase okolo 07:15 hod. v obci H. V. na parkovisku pred zdravotným strediskom na ulici U. verbálne zaútočil na X.. Q. M. slovami: „Ty zasraný sopliak, vyrucim ťa do potoka a zájdem za tvojimi rodičmi do V. na U. XXX a uvidíš“, úmyselne narušil občianske spolunažívanie, a to iným hrubým spôsobom, pričom správne orgány považovali za preukázané, že konal spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu. V konečnom dôsledku pred správnym orgánom dňa 13.05.2019 sa žalobca k uvedenému skutku i priznal, následne na ďalšom pojednávaní dňa 28.05.2018 spáchanie skutku poprel a s uvedením, že v predchádzajúcej výpovedi úmyselne klamal z dôvodu, aby sa opäť osobne stretol s X.. M. a aby sa mu tento ospravedlnil za to, že ho vyhodil z ambulancie. Zo samotného skutkového deja ako i z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že k priebehu samotnému skutku došlo tak, ako ustálili správne orgány a uvedeným skutkom boli naplnené znaky podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý logický záver má podklad vo vykonanom dokazovaní. Do úvahy pri týchto záveroch tak, ako správne orgány, zobral i správny súd samotné vyhodnotenie skutkového deja, ktorý v konečnom dôsledku žalobca i dňa 13.05.2019 pred správnym orgánom priznal. Uviedol, že nahrávku z diktafónu mal aj tak v úmysle zaslať X.. M., upustil od toho, nakoľko podľa tvrdení samotného žalobcu si ju mal vypočuť X.. Q. M. už priamo zo slov obvineného na parkovisku. Žalobca priznal, že uvedené slová vyslovil, ktoré sú mu kladené za vinu. V nasledujúcej tretej výpovedi dňa 28.05.2019 obvinený v plnej miere poprel spáchanie skutku. Obvinený do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 05.02.2019, ktoré bolo spísané na policajnom orgáne, uviedol, že počas čakania v aute na X.. Q. M. si nahrával, čo menovanému povie a tiež uviedol, že si nevšimol príchod X.. Q. M.. V tomto prípade sa nemohol správny súd stotožniť s tvrdením žalobcu o absencii jeho úmyslu narušiť občianske spolunažívanie s poukazom na vyhodnotenie skutkového stavu a záverov správnych orgánov, ktoré konštatovali vyhodnotenie konania žalobcu, ako naplnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. d) a poukazom v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Ak v tomto smere odvolací správny orgán zdôraznil, že je irelevantné, či obvinený v čase vyslovenia predmetných slov sedel v aute alebo sa nachádzal pri aute, nakoľko o mieste spáchania priestupku neexistujú žiadne pochybnosti, presná poloha obvineného v čase spáchania skutku nemala v danom prípade žiadny vplyv na meritum veci, keďže vo výpovedi dňa 13.05.2019 sa žalobca ku skutku priznal, potvrdil svedeckú výpoveď X.. Q. M., tak s týmto záverom sa správny súd stotožnil. Do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 05.02.2019, podľa zápisnice o podaní vysvetlenia, po poučení v zmysle § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch žalobca vypovedal, že počas čakania si pán W. pri otvorenom okne na aute sám pre seba začal nahrávať na diktafón, čo má v pláne povedať X.. M. v prípade, že mu dokumentáciu zase odmietne odovzdať. Konkrétne k nahratým slovám sa pán W. odmietol vyjadriť. Pán W. si nevšimol príchod X.. M. na parkovisko, myslí si, že musel nechtiac vypočuť nahrávané vyjadrenie, pretože bez slova odišiel do ambulancie bez toho, aby mu pán W. niečo povedal osobne. Po tomto pán W. usúdil, že nahrávka nie je vhodná pre ľudské uši a nahrávku vymazal. Na parkovisku sa nik iný nenachádzal a pán W. následne parkovisko opustil. Ak by zo strany žalobcu zostala nezodpovedaná otázka v rovine tvrdení, v doplnení žaloby o absencii úmyslu, ktorú konštatoval žalobca na rozdiel od správnych orgánov, tak potom nie je zrejmé, z akých dôvodov sa žalobca na parkovisku nachádzal, nahrával si to, čo mal počuť X.. M. a zároveň si bol vedomý toho, že nahrávka je nevhodná pre ľudské uši a následne ju vymazal.

39. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v doplnení žaloby pre komplexnosť posúdenia námietok žalobcu považuje správny súd za podstatné uviesť, že pokiaľ bola ním tvrdená porucha 66,5 % straty sluchu, a to vo väzbe na ním predložené dôkazy na č. l. 30 spisu, tak uvedené výsledky sú ku dňu 30.11.2017, bez ďalšej správy, bližšieho popisu a vo vzťahu k týmto záverom poukazuje správny súd na skutočnosť, že v konaní pred správnymi orgánmi a ani pred orgánmi polície žalobca tieto skutočnosti neuviedol, napriek tomu zápisnice s týmito orgánmi podpísal s tým, že z písomného textu vyplývajú skutočnosti

o vykonanom úkone a žalobca v prípade (ne)súhlasu uvedené zápisnice podpísal, i keď pri zápisnici 13.05.2019 uviedol skutočnosti o použití podpisu, ktorý bežne nepoužíva, s ktorými skutočnosťami sa správny orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal a k takémuto odôvodneniu námietky neboli zistené, a teda nie je možné konštatovať ani porušenie žiadnych povinností zo strany správneho orgánu. Vierohodnosti tvrdení žalobcu pred správnymi orgánmi, ktoré skutočnosti boli i následne vyhodnocované v napadnutých rozhodnutiach, neprispelo potom ani tvrdenie samotného žalobcu, že dňa 13.05.2019 úmyselne klamal, aby sa mohol osobne s X.. M. stretnúť. Správny súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe nemali vplyv na objasnenie priestupku v odlišnej podobe ako dospeli správne orgány, a to ani jeho skutkovej podstate vplyv. Je zrejmé, že priestupku sa dopustil obvinený a uvedeným konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie nevhodným správaním. Mal za to správny súd, že uvedené správanie rozhodne prekročilo rámec bežnej nevhodnosti a je namieste vyhodnotenie také, ako učinili správne orgány, že ide o konanie narúšajúce občianske spolunažívanie. Subjektívnou stránkou v danom prípade bolo iné nevhodné až hrubé správanie. Predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie, objekt, konaním obvineného bolo narušené občianske spolunažívanie hrubým správaním. Správny súd v zhode so správnymi orgánmi konštatoval splnenie všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že v danom prípade nebolo vykonané dokazovanie dostatočne, nebol zistený skutočný stav veci, tak správny súd za svetla skutkových zistení námietok žalobcu považoval námietky žalobcu za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. V danom prípade neboli zistené také objektívne okolností, ktoré by preukázali dôvodnosť tvrdení žalobcu. Správny orgán prvého stupňa v priebehu objasňovania priestupku a vykonávaného dokazovania riadne zistil skutkový stav. Dokazovanie vykonáva správny orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Úlohou správneho orgánu je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie za priestupok.

41. Správny súd uloženú sankciu - pokutu žalobcovi v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu v prvom stupni, napriek absencií konkrétnych žalobných námietok voči jej výške, podrobil súdnemu prieskumu správnym súdom. S poukazom na Čl. 2 , východiskom správneho súdu boli i závery vyslovené v rozhodnutí sp. zn. z 11. decembra 2019 Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých „.....Úloha správneho súdnictva je definovaná v . Nie je ňou nahrádzanie kompetencií správnych orgánov, teda rozhodovanie vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho orgánu automaticky, ale len keď je uložená sankcia zjavne neprimeraná, či dokonca likvidačná. Musí teda ísť o vyššiu mieru neprimeranosti. Zo samotnej skutočnosti, že v minulosti bola sťažovateľke uložená za obdobný delikt nižšia pokuta, nevyplýva, že novo uložená pokuta je (zjavne) neprimeraná. Správne trestanie je založené na individualizácii sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že priestupok či správny delikt bol spáchaný opakovane, pričom v minulosti uložené sankcie za obdobné delikty neviedli k náprave, a nesplnili teda svoju preventívnu a odstrašujúcu funkciu. Likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu.“ Správny súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutia správnych orgánov limity uvedené v citovanom rozhodnutí nerešpektovali.

42. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správny orgán v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o priestupkoch.

43. Len primerane a podporne správny súd poukazuje na to, že „Ak žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi za týchto

skutkových okolností, nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ ().

44. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa , a contrario. V zmysle právo na náhradu trov konania má len účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii , pretože neboli podmienky výnimočnosti na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.