Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Sa-12-2021.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.06.2019, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania a náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.08.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.
Administratívne konanie
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia posúdený jeho zdravotný stav. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 10.01.2019 vyplýva, že od 30.09.2015 má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zvýšenú 20.08.2018 na úroveň 60 %.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. V odôvodnení poukázala na závery odborného posudku o invalidite zo dňa 10.01.2019. Skonštatovala, že pred vznikom invalidity získal žalobca 4 703 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 323 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko mu do uvedeného obdobia nemohla byť započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v Policajnom zbore (celkom 21 rokov a 36 dní), ktoré doby mu už boli započítané pre nárok na výsluhový dôchodok.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, žiadajúc jeho prehodnotenie. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odkazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalovaný zdôraznil, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený splnením troch podmienok, t.j. vznikom invalidity, získaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a neexistenciou nároku na starobný dôchodok alebo nepriznanie predčasného starobného dôchodku. Z uvedených podmienok žalobca nesplnil podmienku získania dostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia, čo vzhľadom na jeho vek dovŕšený pred vznikom invalidity je 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. I.-V.-XX.XXX-X/XXXX-VZ zo dňa 23.11.2015 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2007, pričom pre nárok naň mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 13.08.1978 do 12.08.1980, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.10.1988 do 31.12.1999, zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.01.2000 do 31.10.2007, zaradená do III. pracovnej kategórie. Nakoľko žalobca získal 21 rokov a 36 dní v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je podľa žalovaného možné uvedené doby zhodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok.
Argumentácia žalobcu
5. V správnej žalobe poukázal žalobca na svoje zdravotné ťažkosti, pre ktoré sa nemôže nikde zamestnať. Žiadal prehodnotiť právny názor žalovaného o nemožnosti započítania doby výkonu služby policajta do obdobia potrebné na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Argumentácia žalovaného
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na argumentačnej pozícii napadnutého rozhodnutia. Nestotožnil sa s názorom žalobcu o tom, že vzhľadom na trvanie pracovného pomeru od roku 1980 do roku 2007 spĺňa podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, keďže uvedené obdobie získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ten mu bol priznaný. Preto bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, t.j. 122 rokov a 323 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Predchádzajúci súdny prieskum
7. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/37/2019-33 zo dňa 13.08.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa č. XXX XXX . XXXX 0 zo dňa 20.06.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na v zrušujúcom rozsudku citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané vo veciach sp. zn. 9So/214/2008, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/127/2015 dospel k záveru, že pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému (tu výsluhový dôchodok), je potrebné najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.
8. Na podklade žalovaným podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/39/2020 zo dňa 02.07.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/37/2019-33 zo dňa 13.08.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že správny súd „nesprávne pri posudzovaní
zákonnosti rozhodnutia vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, resp. 9So/214/2008 a 9So/127/2015, vzhľadom na to, že v uvedených veciach bolo predmetom preskúmania rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok. Aj z neskoršej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že prihliadnutie na doby služby je možné len v prípade starobného dôchodku, a to krátením teoretickej sumy starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Keďže však Československá socialistická republika prijala záväzky podľa Dohovoru č. 128 len v časti, týkajúcej sa starobných dôchodkov, taký postup pri invalidných dôchodkoch aplikovať nemožno.“
9. Ďalej kasačný súd v rozsudku sp. zn. 9Sk/39/2020 zo dňa 02.07.2021 vysvetlil, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok v inej veci dospel k názoru, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, a preto v súlade s § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok dňa 05.12.2016 podal na ústavný súd návrh na začatie konania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd nálezom zo dňa 13.02.2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52, tomuto návrhu najvyššieho súdu však nevyhovel. V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol: „.... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich ? práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po skončení ich ? služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“
10. Kasačný súd ďalej v rozsudku sp. zn. 9Sk/39/2020 zo dňa 02.07.2021 doplnil, že „Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy“. Ústavný súd uznáva oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery
v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd. Kasačný súd preto nemôže ignorovať platné a účinné ustanovenia zákona o sociálnom poistení (§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5). Ako uviedol aj ústavný súd v citovanom náleze, ktorým zamietol návrh na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení s ústavou, je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. V danom prípade však do dnešného dňa nedošlo zo strany zákonodarcu k zmene právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené dôvody a citovaný nález Ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok musel vychádzať z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Bez uvedenej doby služby žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 12 ukončených rokov, takže pred vznikom invalidity nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona nevznikol.“
Konanie na správnom súde
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal opätovne správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a vedený záväzným právnym názorom kasačného súdu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na opätovné prejednanie veci pojednávanie.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
15. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.
16. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Opätovným preskúmaním veci, súc vedený právnym názorom kasačného súdu, dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Aplikácia ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pri rozhodovaní vo veci invalidného dôchodku žalobcu zo strany správnych orgánov bola súladná s obsahom a zmyslom právnych noriem príslušných ustanovení. Ide o ustanovenia, ktoré, ako bolo uvedené vyššie, už stihli prejsť testom ústavnosti s výsledkom, že nebol identifikovaný ich rozpor s namietanými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Možno teda znovu zopakovať právny názor kasačného súdu, ktorý skonštatoval, že je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému, ktorý tu je identifikovaný, avšak nedosahuje ústavnoprávny rozmer majúci potenciál vyvolať rozpor s ústavou. Keďže do dnešného dňa nedošlo zo strany zákonodarcu k zmene právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, správne orgány ústavne konformne aplikovali ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Bez uvedenej doby služby žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 12 ukončených rokov, takže pred vznikom invalidity nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona nevznikol.
22. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 168 SSP. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.