Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/138/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1. N. C., D.. XX.XX.XXXX, N. W. X, XXX XX N., 2. M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. W. X, XXX XX N., obaja zastúpení JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, so sídlom Bjőrnsonova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. Z. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX N., X. O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/X, XXX XX N., o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo 7. decembra 2021, č. k. -106, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ a sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úkonov na základe stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava - A. N., stavebným úradom, dňa 17.05.2021, č. SU-190/7980/2021/Ha-22, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 21.09.2021, č. OU-BA-OVBP2-2021/103519/KIZ, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.: . Nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

2. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňovali tým, že sú vlastníkmi rodinného domu súp. Č.. XXXXX na W. X., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a priľahlého pozemku s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada. Žalovaní sú vlastníkmi susedného pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, zapísaný na LV Č.. XXXX a nájomníkmi pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava, parc.č. XXXX/X. Na týchto nehnuteľnostiach žalovaní plánujú postaviť rodinný dom v zmysle stavebného povolenia č. SU-190/7980/2021/Ha-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2021/103519/KIZ. S plánovanou výstavbou nesúhlasia, nakoľko stavebné povolenie považujú za nezákonné a podali správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá je vedená pod sp.zn.: . Žalovaní v zmysle stavebného povolenia už zahájili výkopové práce, ktoré poškodili ich vodovodnú prípojku, ktorú následne žalovaní spojazdnili a zaliali do betónovej dosky bez akejkoľvek kontroly alebo komunikácie s nimi. Uvedeným konaním im už žalovaní reálne spôsobili škodu na majetku. Následne začali realizovať práce na múroch stavby, ktoré budú zasahovať do ich súkromia. Týmto intenzívnym tempom hrozí, že hrubá stavba bude dokončená v priebehu krátkej doby, čo zakladá dôvod na podanie predmetného návrhu, nakoľko do rozhodnutia správneho súdu môžu žalovaní v stavebných prácach pokročiť natoľko, že by došlo už k nezvratnému stavu, ktorého náprava by bola z ekonomického hľadiska náročná a vykonateľná len s vyvinutím značného úsilia. V prípade vydania neodkladného opatrenia sa takémuto neželanému stavu možno vyhnúť. Ak súd zamietne návrh a

správny súd vyhovie správnej žalobe, existuje dôvodná obava, že dôjde ku značnej škode, ktorá bude mať zásadný ekonomický charakter (nielen v rozsahu použitých materiálov a vykonaných prác, ale aj uvedenie do pôvodného stavu), pričom dôjde aj k zásahu do ich práv a právom chránených záujmov.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - A. N., zo dňa 17.05.2021, č. SU-190/7980/2021/HA-22, príslušný stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu: "Rodinný dom VOX-Z" a prislúchajúca technická a dopravná vybavenosť, s miestom stavby W. X., N., pozemky parc.Č.. XXXX/X, XXXX/X, G.. Ú. A. N., ktorého stavebníkmi sú žalovaní. Voči uvedenému stavebnému povoleniu podali žalobcovia dňa 02.06.2021 odvolanie, ktoré Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol rozhodnutím zo dňa 21.09.2021, č. OU- BA-OVBP2-2021/103519/KIZ. Z výpisu LV Č.. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec BA-m.č. A. N., kat. územie A. N., ku dňu 12.11.2021, vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1, tam zapísaných parciel č. XXXX/X V. XXXX/X a rodinného domu postaveného na parc.č. XXXX/X. Z výpisu LV č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec BA-m.č. A. N., G.. Ú. A. N., ku dňu 12.11.2021, vyplýva, že žalovaní sú vlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1, tam zapísanej parcely č. XXXX/X. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami mal súd za preukázané, že žalovaní začali s výkonom stavebných prác a že nastal progres v stavebných prácach, ktorý vykonali žalovaní na susednom pozemku. Na fotografiách výkopových prác žalobcovia vyznačili uvádzané poškodenie vodovodnej prípojky. Dňa 09.11.2021 podali žalobcovia na Krajský súd v Bratislave, všeobecnú správnu žalobu podľa a nasl. , vo veci konania a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.09.2021 č. OU-BA-OVBP2-2021/103519/KIZ, ktorou sa domáhajú zrušenia citovaného stavebného povolenia udeleného žalovaným na výstavbu rodinného domu. Vec je na tamojšom súde vedená pod sp.zn.: . Zároveň spolu so žalobou požiadali súd o priznanie odkladného účinku.

4. Právne odkazujúc na ustanovenia , , , , , , , , , , dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Skonštatoval, že: „už z petitu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z tvrdení žalobcov je zrejmé, že uloženie povinnosti zdržať sa žalovaným akýchkoľvek stavebných prác jednoznačne súvisí so správnym konaním. Samotní žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú tým, že predmetné stavebné povolenie považujú za nezákonné a v prípade, ak súd zamietne návrh a správny súd vyhovie správnej žalobe, podanej na Krajskom súde v Bratislave, čím dôjde aj k zmene rozhodnutia správneho orgánu, spôsobí to zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Žalobcovia nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhajú v civilnom konaní, opierajú najmä o dôvody, týkajúce sa postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak v súčasnosti nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, vyplývajúcemu zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ teda návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nesúvisí so žiadnym hmotno-právnym nárokom strán sporu, nemožno takémuto návrhu vyhovieť (por. uznesenie KS v Košiciach sp. zn.: ). Žalobcovia pritom ani netvrdia, že by žalovaní vykonávali stavebné práce v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným stavebným úradom v riadnom stavebnom konaní, ktorého účastníkmi boli aj žalobcovia, a preto v súčasnosti neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by mal žalovaným brániť v stavebných prácach vykonávaných na základe tohto stavebného povolenia. Samotné preskúmanie postupu stavebného úradu a ním vydaného rozhodnutia je predmetom správneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: . Navyše v uvedenom konaní žalobcovia využili možnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby na ochranu svojich práv podľa , a práve prostredníctvom tohto inštitútu si žalobcovia môžu účinne zabezpečiť ochranu svojich práv a dosiahnuť v požadovanom rozsahu sledovaný účel“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené (uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že: „v prípade žalobcov teda využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu ich práv ako účastníkov stavebného konania (pozn. ktorú možnosť žalobcovia aj využili v správnom súdnom konaní, keď podali návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby). Z uvedeného je zrejmé,

že pokiaľ správny súd prizná žalobcami podanej správnej žalobe odkladný účinok, dôjde k dostatočnej ochrane záujmov žalobcov. V danom prípade preto nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy súkromnoprávnych pomerov medzi stranami sporu, ktorú možno dosiahnuť len inštitútom neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcami želaný stav je možné dosiahnuť aj priznaním odkladného účinku v správnom súdnom konaní.“ Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť porušením vodovodnej prípojky spôsobenej žalovanými, súd prvej inštancie dôvodil, že je pravdou, že žalobcovia priloženou fotodokumentáciou osvedčili, že pri výkopových prácach žalovaní vodovodnú prípojku porušili, avšak zároveň samotní žalobcovia potvrdili, že žalovaní túto škodu vzápätí opravili. Pokiaľ teda žalovaní pri stavebných prácach spôsobili žalobcom škodu tak, ako to žalobcovia uvádzajú a následne žalovaní spôsobenú škodu (ako to uvádzajú aj samotní žalobcovia) opravili, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaní konali takým spôsobom, ktorý by mal objektívne vyvolávať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu z dôvodu vznikajúcej škody na majetku žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh žalobcov zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalovaným, ktorí mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkli, že im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie považovali za nekonzistentné, rozporuplné, nejednoznačné a zmätočné. Namietali, že rozhodnutiu súdu absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie. Vytkli súdu prvej inštancie, že po právnej stránke posúdil vec aj s odkazom na a namietal, že toto ustanovenie sa vôbec netýka a nijako nesúvisí s ich návrhom, nakoľko sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v tom smere, aby súd uložil žalovaným, povinnosť zdržať sa stavebných prác a úkonov. Pripomenuli, že podaným návrhom nežiadali obmedziť pohyb žiadnych fyzických osôb. Namietali, že nie je ani jednoznačne zrejmé a je zmätočné, prečo sa súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvoláva aj na , a najmä , prečo tieto ustanovenia použil a čo tým mienil vyjadriť. Považovali za nesporné, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súvisí so správnym konaním a týka sa postupu správneho orgánu, v danom prípade ide o správny orgán - stavebný úrad, ale žalobcovia so žalovanými sú zároveň aj v susedskom vzťahu, čo v podanom návrhu uviedli a preukázali príslušnými LV, ale súd prvej inštancie na uvedené neprihliadol. Prihliadnuc na tento fakt, t.j. že ide o susedské vzťahy, preto nesúhlasili s názorom súdu, že „nakoľko návrh žalobcov súvisí a týka sa postupu a rozhodnutia správneho orgánu, nesúvisí so žiadnym hmotno-právnym nárokom strán sporu, a preto mu nemožno vyhovieť. Uvedené považovali nielen za nesprávne právne posúdenie, ale mali za to, že týmto postupom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Argumentovali, že susedské vzťahy (spory), sú upravené aj v , ktorý je hmotnoprávnym predpisom. S ohľadom na túto skutočnosť tvrdenie súdu, že ich návrh nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, a preto mu nemožno vyhovieť nie je prijateľné. Rovnako tak potom odkaz súdu na Uznesenie KS v Košiciach sp.zn.: ), ktoré rieši úplne iný prípad ako je ich prípad, nemôže obstáť. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že netvrdili, že by žalovaní vykonávali stavebné práce v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Naopak zdôraznili, že v podanom návrhu výslovne uviedli, že vydané stavebné povolenie považujú za nezákonné a z tohto dôvodu aj podali voči stavebnému povoleniu správnu žalobu pre jeho nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu sa aj podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd bezodkladne pozastavil výkon týchto prác do času, kým správny súd nerozhodne o ich žalobe. Preto mali za to, že podaným návrhom dostatočne a hodnoverne osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania a že prihliadnuc na ich návrh na vydanie neodkladného opatrenia, vrátane všetkých doložených dôkazov, išlo o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu, ktorú dokáže zabezpečiť jedine vydanie neodkladného opatrenia, a to bez ohľadu na podanie správnej žaloby z ich strany vrátane žiadosti o priznanie odkladného účinku tejto žalobe. Zdôraznili, že nie je vylúčené, že by uplatnením inštitútov v zmysle bola vylúčená možnosť vyhovieť ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žiadajú o vydanie tohto neodkladného opatrenia

len do času, kým o nich rozhodne správny súd. Argumentovali, že využitím inštitútov v zmysle nemožno dosiahnuť takú rýchlu a účinnú súdnu ochranu ako v prípade vydania neodkladného opatrenia a preto zastali názor, že je potrebné ich návrhu vyhovieť. Opačný názor, ku ktorému dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí považovali za nesprávny. K súdom prvej inštancie citovanému rozhodnutiu Ústavného súdu poukázali na to, že v tam uvedenom rozhodnutí išlo o úplne iný prípad. Argumentovali, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musia byť splnené taxatívne stanovené podmienky (viď a ), zatiaľ čo v prípade neodkladného opatrenia, toto súd môže nariadiť (len) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tiež platí, že správny súd odkladný účinok správnej žalobe prizná až potom, čo sa k podaniu vyjadrí žalovaný, čo v prípade neodkladných opatrení neplatí, pretože by mohlo dôjsť k zmareniu rýchlej a účinnej ochrany, ktorá je možná práve len na základe neodkladného opatrenia tak, ako sa toho domáhajú. Vo vzťahu k vodovodnej prípojke namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal tými podstatnými skutočnosťami, že jednak v dôsledku preseknutia tejto prípojky vznikla iná škoda (vytieklo množstvo vody), teda nešlo len o škodu na samotnej prípojke, ktorá je viac menej zanedbateľná. A taktiež ani tým, že k preseknutiu prípojky došlo z toho dôvodu, že žalovaní vykonávajú predmetné stavebné práce v ochrannom vodovodnom pásme, resp. v rozpore so o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach. Z tohto dôvodu považovali napadnuté rozhodnutie aj za arbitrárne a svojvoľné.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Mala za to, že sa so žalovaným 1/ nedopustili žiadneho protiprávneho konania, nakoľko realizácia výstavby ich rodinného domu na ich pozemku prebieha na základe právoplatného stavebného povolenia a dodržania projektu. Ozrejmila, že pozemok, na ktorom prebieha výstavba, v roku 2018 kupovali od pôvodnej majiteľky pani C. s jasným a s ňou vopred dohodnutým zámerom výstavby namietaného rodinného domu. Táto vzájomná dohoda o jeho výstavbe bola zapracovaná aj do kúpno-predajnej zmluvy, nakoľko táto ostala aj naďalej vlastníčkou susedného pozemku s rodinným domom. Ešte v auguste 2018 pani C. poslali predbežný návrh rodinného domu, s ktorým súhlasila. O rok neskôr od pani C. susediaci dom od nej odkúpili žalobcovia, ktorí boli s plánovaným zámerom na výstavbu rodinného domu oboznámení, či už cez pani C. ako aj cez realitnú kanceláriu.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úkonov na základe stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava - A. N., stavebným úradom, dňa 17.05.2021, č. SU-190/7980/2021/Ha-22, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 21.09.2021, č. OU- BA-OVBP2-2021/103519/KIZ, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.: dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo návrhu vyhovené.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako

i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

12. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol odvolací súd uvádza, že princíp subsidiarity neodkladného opatrenia sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Žalobcovia v prejednávanej veci odvodzujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia od nezákonnosti stavebného povolenia, na základe ktorého žalovaní realizujú výstavbu rodinného domu a konaním o prebiehajúcej správnej žalobe, predmetom ktorého je posúdenie zákonnosti predmetného stavebného povolenia. Zákonodarca stanovil prioritne ochranu žalobcami požadovaných práv prostredníctvom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žaloby ( ). V uvedenom ustanovení stanovil aj špecifické podmienky pre priznanie odkladného účinku správneho rozhodnutia, o ktorom však rozhoduje správny súd v rámci prebiehajúceho správneho konania, čo žalobcovia aj využili. Preto je záver súdu prvej inštancie o subsidiarite neodkladného opatrenia správny. Civilný súd v tomto štádiu nemôže nahrádzať, prípadne revidovať rozhodovaciu činnosť správneho súdu.

14. Námietka žalobcov, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na ňu aplikoval aj ustanovenie psím. h) je síce dôvodná, avšak nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie totiž návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nezamietol z dôvodu, že by pri jeho posudzovaní vychádzal z okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zdržania sa určitého konania v súvislosti s ochranou osobnej integrity, ale pri rozhodovaní vychádzal z okolností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žalobcami uplatneného a skutkovo vymedzeného nároku, čo zodpovedá

15. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil keď dospel k záveru, že ich návrh súvisí a týka sa postupu a rozhodnutia správneho orgánu a nesúvisí so žiadnym hmotno-právnym nárokom strán sporu, dôvodiac, že v prejednávanej veci sa jedná aj o susedský spor, ktorý je upravený v , ktorý je hmotnoprávnym predpisom, odvolací súd uvádza, že žalobcovia v prejednávanej veci predmet konania vymedzili práve konaním týkajúcim sa postupu a rozhodnutia v správnom konaní keď argumentovali prebiehajúcim konaním pred Krajským súdom v Bratislave vedeným pod sp. zn. , do právoplatného skončenia ktorého požadujú toto neodkladné opatrenie nariadiť. V prejednávanej veci žalobcovia netvrdili také skutkové okolnosti, ktorými by vymedzili predmet sporu tak, aby ho bolo možné subsumovať pod hmotnoprávne ustanovenie týkajúce sa susedských sporov (t.j. existenciu imisie/í v zmysle ) a rovnako ani žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzali, že sa v inom konaní domáhajú alebo mienia domáhať svojich nárokov upravených príslušným ustanovením upravujúcim vzťahy majúce pôvod v susedskom spore. Pokiaľ žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli zmienku o zásahu do ich súkromia (bod 6 návrhu) zriadením okna a východu z terasy novej stavby žalovanými, tento zásah jednak bližšie nešpecifikovali a v súčasnosti tento zásah ešte neexistuje. Pokiaľ touto námietkou argumentujú, pretože sú podľa ich názoru porušené príslušné stavebné predpisy týkajúce sa umiestnenia stavby a jej následnej realizácie, toto sú otázky, ktoré sa riešia výlučne v stavebnom konaní, teda v súčasnosti v nimi iniciovanom správnom konaní. Preto je táto námietka žalobcov nedôvodná.

16. Rovnaký záver možno zaujať aj k ďalšej námietke žalobcov týkajúcej sa ich výhrady, že žalovaní vykonávajú predmetné stavebné práce v ochrannom vodovodnom pásme, resp. v rozpore so o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach. Všeobecný civilný súd nie je oprávnený posudzovať súlad vydaného právoplatného stavebného povolenia s uvedeným predpisom. Prípadný uvedený rozpor

bude predmetom správneho konania iniciovaného žalobcami, v ktorom sa správny súd bude zaoberať dôvodnosťou a vplyvom tejto ich námietky pri rozhodovaní o správnej žalobe žalobcov v konaní vedenom pod sp. zn. vrátane ich návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia v súvislosti s preseknutou vodovodnou prípojkou namietali aj, že im vznikla škoda a to zrejme vytečením väčšieho množstva vody. Tento nárok si však musia uplatniť v osobitnom sporovom konaní, s ktorým ďalšie pokračovanie v stavbe nijako nesúvisí, pretože k domnelej škode už podľa tvrdení žalobcov došlo.

17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Plne procesne úspešným žalovaným však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).