Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_11Co-1-2019.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Subarea
11Co/1/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Mgr. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXX, X., proti žalovaným: 1/ Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, 2/ EOS KSl Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, o určenie neplatnosti právneho úkonu, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/103/2018-27 zo dňa 23.07.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek použitia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ako i zdržať sa akéhokoľvek použitia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/128/2016 a bezodkladne vykonať oznámenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, aby upustil od vykonávania akýchkoľvek úkonov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, určenia, že žalovaný 2/ nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a že nemal dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby vo veci sp. zn. 13C/128/2016. Po oboznámení sa so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vo forme vydania neodkladného opatrenia ňou požadovaného znenia. Potreba okamžitej úpravy pomerov je daná vtedy, ak existuje taký stav právnej neistoty strany sporu, ktorý je možné objektívne odstrániť len nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade samotná platnosť či neplatnosť predmetnej zmluvy nemá žiaden vplyv na právne postavenie žalobkyne. V súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky vystupuje žalobkyňa ako dlžník pohľadávky, ktorá bola postúpená. To znamená, že pokiaľ by zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom neexistovala, žalobkyňa ako dlžník by bola povinná plniť svoje záväzky (dlh) voči veriteľovi - žalovanému 1/. Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka sa postúpením pohľadávky žiadnym spôsobom nezmenilo, keďže je naďalej povinná svoj dlh platiť. Na základe uvedeného potom okresný súd konštatoval, že neexistujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 412 ods. 1, § 444 ods. 1 CSP, na základe ktorých by odložil vykonateľnosť rozhodnutia vo veci sp. zn. 13C/128/2016. Bez osvedčenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia výsledok konania vo veci samej nemožno nariadením neodkladného opatrenia v žiadnom prípade predbiehať a žalobkyňa by priamo na základe neodkladného opatrenia docielila - hoci len s dočasným účinkom - stav, ktorý sleduje dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní o vydaní neodkladného opatrenia plne úspešní, žalobkyňa by bola preto povinná nahradiť im trovy konania, avšak žalovaným doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto im okresný súd ich náhradu ani nepriznal.
2. Proti uvedenému uzneseniu žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Okresnému súdu vytýkala, že vec nesprávne právne posúdil, to, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež ďalej uviedla, že existujú ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli ňou doposiaľ uplatnené. V bližších podrobnostiach zopakovala, čoho sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, tvrdiac, že žalovaný 2/ nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, a teda nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby sp. zn. 13C/128/2016. Rozsudok v tejto veci je právoplatný a vykonateľný a žalovaný 2/ podal na jeho podklade návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie tým, že sa nezaoberal náležitým spôsobom tvrdeniami žalobkyne, ponechal žalovanému 2/ možnosť a priestor zasahovať do práv a právom chránených záujmov žalobkyne bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Namiesto právneho posúdenia tvrdeného žalobkyňou okresný súd sa zaoberal skutočnosťou, ktorá nie je predmetom podanej žaloby a rieši aj bez návrhu postavenie žalobkyne ako dlžníka vo vzťahu k žalovanému 1/. Súd pritom nemôže vedieť, ako si žalobkyňa upraví svoje vzťahy so žalovaným 1/, alebo ako sa s ním žalobkyňa na plnení záväzku dohodne, či sa vôbec bude pôvodný veriteľ domáhať plnenia a či vo vzťahu k nemu už nie je pohľadávka premlčaná. Pritom uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je zmluva o poskytovaní verejných služieb a táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tiež faktúry, ktorých zaplatenia sa žalovaný 2/ domáhal, obsahujú položku - zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nezaoberal skutočnosťou, že voči žalobkyni je na podklade rozsudku sp. zn. 13C/128/2016 vedené exekučné konanie a že žalovanému 2/ už vôbec nič nebráni exekúciu vykonať. Napriek tomu, že jeho postavenie ako postupníka, ako aj žalobcu v konaní sp. zn. 13C/128/2016 a následne teda aj oprávneného v exekučnom konaní je napadnuté žalobou. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie tiež nevzal do úvahy ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené a tak ponechal možnosť žalovanému 2/, aby akokoľvek použil rozsudok sp.zn. 13C/128/2016, aj keď sa žalobkyňa domáha jeho zrušenia. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neposkytol žalobkyni požadovanú dočasnú ochranu. Ak by sa exekúcia vykonala na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu skôr, ako sa konanie vo veci samej sp. zn. 4Csp/103/2018 skončí a následne, ak by vyšlo najavo, že žalovaný 2/ nie je postupníkom a nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby vo veci sp. zn. 13C/128/2016, vznikla by žalobkyni škoda a exekvovaním majetku by vznikol taký stav, ktorý by nebolo možné vrátiť späť.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.
6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu (ktorým sa nijakým spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej), poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
7. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu
úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania (o takýto prípad ide v preskúmavanej veci) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).
12. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne závery a ďalej že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany/útoku, ktoré neboli uplatnené.
13. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože neexistuje taký stav právnej neistoty medzi nimi, ktorý by bolo potrebné odstrániť vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia. Dôvody, pre ktoré má byť Zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 20.11.2014 neplatná, už žalobkyňa mohla predostrieť v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/128/2016 vedenom na Okresnom súde Žilina, a teda svoj vplyv na konanie už mala a mohla uplatniť. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia nemôže súd svoje rozhodnutie založiť na žalobkyňou želaných očakávaniach, prehodnocujúc pritom skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd v predošlom konaní, ktorého neúspešnou účastníčkou bola žalobkyňa. V okolnostiach a dôvodoch ňou uvádzaných odvolací súd nevidel naplnenie zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ odvolateľka má za to, že existujú dôvody pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, týmito námietkami sa musí brániť v exekučnom konaní. Ak aj súd prvej inštancie posudzoval jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia sčasti podľa ustanovenia § 412 ods. 1, resp. § 444 ods. 1 CSP,
k predmetnému odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenia sa aplikujú v konaní o obnove konania, resp. v dovolacom konaní. V danom prípade však žalobkyňa nepodala žalobu o obnovu konania a ani sa nejedná o prípad, aký má na mysli ustanovenie § 444 ods. 1 CSP. V uvedenom smere preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil, táto nesprávnosť však nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť ním vydaného rozhodnutia.
14. Záverom je potrebné uviesť, že v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred rozhodnutím vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku, o ktorom sa definitívne rozhodne až v meritórnom rozhodnutí.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)