Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoPr-9-2018.pdf
PDF · 149.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/9/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne R. F., S. 158, zastúpenej MAĎAR & Partners, s.r.o., Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 26, IČO: 47 232 692, proti žalovanému Falck Záchranná a.s., Košice, Bačíkova 7, IČO: 35 900 130, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a i., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 39Cpr/1/2016-222 z 18.1.2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou z 21.1.2016, ktorá mu bola doručená 26.1.2016, domáhala a čo zároveň žiadala, čím ju odôvodnila (čo požiadala, čo navrhla, na čo poukázala), aké listinné dôkazy k svojej žalobe predložila a mu označila, čo žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 24.2.2016 potvrdil (uviedol, na čo poukázal, čo navrhol), čo k týmto svojím skutkovým tvrdeniam predložil, čo žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení z 13.6.2016 uviedla (na čo poukázala, čo k nemu predložila), čo žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu z 10.10.2016 uviedol (na čo opätovne poukázal), z akého dôvodu na pojednávaní 17.1.2017 bola prednesená zmena žaloby, čo na tomto pojednávaní advokát žalobkyne uviedol, na čom žalovaný na tomto pojednávaní zotrval, čo spolu s písomným návrhom na zmenu žalobného návrhu žalobkyňa mu navrhla, v akom znení na pojednávaní 16.2.2017 pripustil uznesením zmenu žaloby, čo na tomto pojednávaní vypočutá žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla (čo potvrdila), čo na tomto pojednávaní zástupkyňa žalovaného a advokát žalobkyne uviedli, čo na pojednávaní 3.4.2017 advokát žalobkyne uviedol (na čo poukázal), čo zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní k týmto skutočnostiam uviedla (na čo poukázala), čo na pojednávaní 3.4.2017 vypočutý svedok E.. B. B. uviedol (čo potvrdil), čo na pojednávaní 13.6.2017 vypočutá O. E., zamestnankyňa žalovaného, uviedla (na čo poukázala), čo advokát žalobkyne po tejto svedeckej výpovedi uviedol, čo zástupkyňa žalovaného zasa uviedla, aké na pojednávaní 24.10.2017 advokát žalobkyne predložil mu rozhodnutia českých súdov, čo žalovaná vo svojom vyjadrení z 15.11.2017, ktoré bolo mu doručené toho istého dňa uviedol (na čo poukázal), čo žalobkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré bolo mu zaslané 2.1.2018 uviedla, čo z listiny označenej ako pracovná zmluva bolo zistené, čo z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31.5.2011 podpísanou stranami sporu bez uvedenia dátumu je zrejmé, aká v listine: Dohoda o zmene obsahu pracovnej z 31.5.2011 podpísanej oboma stranami sporu je uvedená adresa trvalého pobytu žalobkyne, aká z Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30.9.2014 je zrejmá adresa trvalého bydliska žalobkyne, čo je zrejmé z listiny označenej ako Pracovná náplň (príloha k pracovnej zmluve) z 30.11.2014, ktorá je podpísaná generálnym riaditeľom žalovanej a žalobkyňou, z Dohody o mzde z 30.11.2014, ktorá je podpísaná generálnym riaditeľom žalovanej a žalobkyňou, z Poverenia na výkon funkcie vedúceho záchranára stanice Rimavská Sobota RLP z 24.8.2015 pre žalobkyňu, z Pracovnej náplne k pracovnej zmluve z 8.9.2015, ktorá je podpísaná generálnym riaditeľom žalovanej a žalobkyňou, čo vyplýva z obsahu Výzvy z 27.11.2015 adresovanej žalovanému žalobkyňou, ktorú prevzal 30.11.2015, z vyjadrenia žalovaného z 2.12.2015, ktoré bolo adresované zástupcovi žalobkyne, čo z listiny označenej ako: Pozitívny nález kontroly AP vyhotovenej v Rimavskej Sobote 10.11.2015 a k tomu pripojeného Protokolu o výsledku kontroly na stanici Rimavská Sobota RLP 10.11.2015 je zrejmé, čo z listiny žalovaného z 10.11.2015 označenej ako: Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zistené, čo z fotokópie obálky, ktorá obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru je zrejmé, čo listom zo 4.1.2016 oznámila žalobkyňa žalovanému, čo je zrejmé zo stanoviska žalobkyne z 21.12.2015, k tomuto pripojeného, ktoré žalovaný prevzal 8.1.2016, z Certifikátu o overení z 18.6.2015, ktorý bol vydaný v Bratislave Slovenským metrologickým ústavom č.02270-623-045-15, z vyjadrenia žalovaného adresované advokátovi žalobkyne z 26.11.2016 a čo vyplýva z listiny označenej ako Skončenie dohody o vykonaní práce č.160/10338/2014 z 30.9.2014. Citujúc znenie § 68 ods.1 písm. b),§ 38 ods.1,2,4,§ 77,§ 79 ods.1,2 a § 81 písm. g) Z. p. (účinného v čase skončenia pracovného pomeru), uviedol ďalej: Predmetom tohto konania je určenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou z 29.09.2009 je platné a ak nie je platné, či má nárok na náhradu mzdy za obdobie do jeho určenia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ku skončeniu pracovného pomeru - podľa tvrdenia žalovaného - malo dôjsť 26.11.2015, žaloba bola uňho podaná 26.1.2016, teda v zák. stanovenej lehote 2 mesiacov. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, zhodnotiac tieto listiny v kontexte s výpoveďou žalobkyne, ako aj so svedeckými výpoveďami má za to, že žaloba nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné to, že strany sporu uzavreli 29.9.2009 podľa § 42 a n. Z. p. pracovnú zmluvu na základe ktorej žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu na pracovnej pozícii zdravotnícky záchranár na pracovisku Falck Záchranná a.s., stanica rýchlej zdravotnej pomoci Rimavská Sobota a ostatné stanice v spádovom regióne Gemer. Nesporné bolo takisto to, že od 1.12.2014 na základe písomného poverenia z 30.11.2014 na tomto pracovisku vykonávala aj funkciu vedúceho záchranára až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tieto jej skutkové tvrdenia boli preukázané aj listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou z 29.9.2009 a písomným poverením z 30.11.2014 na výkon funkcie vedúceho záchranára. V konaní nesporným skutkovým tvrdením žalovaného bolo aj to, že 10.11.2015 na stanici rýchlej zdravotnej pomoci v Rimavskej Sobote bola „vykonaný“ v ranných hodinách kontrola na dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov na pracovisku, túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 16.2.2017. Nikto v konaní nerozporoval skutočnosť, že pri vykonaní tejto kontroly bol nález dychovej skúšky na alkohol u nej pozitívny a to o 07:39:04 hod. namerané množstvo alkoholu 0,25 mg/l a o 07:57:45 hod. 0,20 mg/l. a zároveň táto skutočnosť bola preukázaná listou - Pozitívny nález kontroly AP vyhotovenej v Rimavskej Sobote 10.11.2015, ktorá je aj podpísaná ňou, ako aj samotným „výstup“ kontroly z alkotestu 7510 dräger, miesto RLP Rimavská Sobota, meno a priezvisko zamestnanca: R. F., prístroj: ARCE-0097, skúška 10.11.2015 o 07:57:45, výsledok skúšky, 0,20mg/l, jej podpis a Protokolom o výsledku kontroly na stanici Rimavská Sobota RLP, 10.11.2015. Túto skutočnosť žalovaný vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s ňou, čo v konaní bolo nesporné. Spornými skutočnosťami v konaní ostalo to, či bol daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b) Z. p., pretože popierala dôveryhodnosť výstupov kontroly „z z“ prístroja - alkotestu 7510 dräger ARCE-0097 a to, či je okamžité skončenie pracovného pomeru platné nakoľko - podľa nej - neboli splnené formálne požiadavky pre doručenie písomnosti podľa § 38 ods.2 Z. p. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje Z. p. ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Okamžite skončiť pracovný pomer možno len z taxatívne stanovených dôvodov. V tomto prípade žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu uvedeného v § 68 ods.1 písm. b) Z. p. - pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré súvisí so zavineným porušením povinnosti zamestnanca. Takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať. Z listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru z 10.11.2015 bolo zistené, že so žalobkyňou bol „skočený“ pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b) Z. p., ktorého sa dopustila tým, že 10.11.2015 v pracovnom čase bola pod vplyvom alkoholu, pričom táto skutočnosť bola zistená dychovou skúškou u náhodne vybraných zamestnancov. Touto bolo preukázané, že objem etanolu v miligramoch na liter u nej predstavoval v čase o 07:39 hod. hodnotu 0,25. Výsledky týchto meraní boli mu preukázané a to listinou
- pozitívny nález AP, výstup kontroly z prístroja - alkotestu 7510 dräger z 10.11.2015, ako aj Protokolom o výsledku kontroly. Pokiaľ namietala dôveryhodnosť výstupu z uskutočnených meraní a výsledok meraní z hľadiska manipulácie, či pri samotnej manipulácii nedošlo k ovplyvneniu výsledkov, tieto jej námietky v konaní boli nedôvodné a ničím nepreukázané. Podpísala výstup kontroly z prístroja - alkotestu, ako aj listinu pozitívny nález AP, čím potvrdila ich správnosť. V konaní síce tvrdila, že si nie je vedomá požitia alkoholických nápojov, a má podozrenie že niečo bolo v mlieku, ktoré si ráno na pracovisku dala do kávy alebo vo vode, ktorou ráno na pracovisku zapíjala lieky, no túto skutočnosť v konaní nepreukázala a nebolo to preukázané ani svedeckou výpoveďou svedka E.. B., ktorý vo výpovedi uviedol len skutočnosti, o ktorých sa dozvedel od nej samotnej. Takisto bolo v konaní vyvrátené jej tvrdenie o tom, že výsledky meraní mohli byť ovplyvnené z dôvodu manipulácie s prístrojom, nakoľko prístroj bol riadne certifikovaný a overený, čo bolo preukázané listinou - Certifikát o overení z 18.06.2015, ktorý bol vydaný v Bratislave Slovenským metrologickým ústavom č.02270-623-045-15 s výsledkom overenia: meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na analyzátory dychu ustanovené predpisom podľa prílohy č.25 vyhl. UNM SR č.310/2000 Z. z. a overenie platí do 17.12.2015. Po predložení tejto listiny samotná žalobkyňa upustila od vykonania dokazovania výsluchom ňou navrhnutých svedkov a to D. C., E.. H. E. a D. G., „ktoré“ boli prítomné pri meraní. Vzhľadom „k týmto“ uvedeným zisteným záverom má za to, že bol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou tak, ako je to uvedené v samotnej listine - okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o ňou namietaný formálny nedostatok doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, táto námietka takisto nebola v konaní dôvodná. Po celú dobu konania tvrdila, že oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi novú adresu na ktorej sa zdržiava a to S. XXX, čo aj - podľa nej - potvrdzujú zásielky, ktoré jej zamestnávateľ zasielal a z tohto dôvodu „nebol“ podľa nej splnená formálna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru upravená v § 38 Z. p. - doručovanie skončenia pracovného pomeru na poslednú známu adresu. Z fotokópie obálky, ktorá obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru z 10.11.2015 vyplýva, že táto bola zasielaná jej na adresu: X.mája XXX/X, XXX XX M., takáto adresa je aj na samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Zásielka sa vrátila žalovanému späť s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Doručovanie písomností dotýkajúcich sa skončenia pracovného pomeru je upravené v § 38 Z. p., ktorý v ods.2 tohto ust. „hovorí“ o tom, že takéto písomnosti doručuje - ak sa doručuje poštou - zamestnávateľ na poslednú známu adresu. Vychádzajúc z takéhoto znenia má za to, že ide o adresu, o ktorej má zamestnávateľ poslednú vedomosť ako o mieste trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca, t.j. o mieste, kde sa zamestnanec pravidelne zdržiava a kde ho teda na účely riadneho odovzdania písomnosti možno reálne zastihnúť. Z listín nachádzajúcich sa v jej osobnom spise , ktorá časť z nich bola mu predkladaná v priebehu konania je zrejmé, že adresou jej trvalého pobytu, ktorú preukázateľne oznámila zamestnávateľovi aj predložením občianskeho preukazu už pri vzniku pracovného pomeru je adresa: X.mája XXX/X, XXX XX M.. Takáto adresa sa nachádza aj na iných listinách nachádzajúcich sa v osobnom spise, ktoré sú cit. pod bodom 36 rozsudku (osobný dotazník z 5.9.2009, žiadosť o prijatie do zamestnania zo 6.9.2009, jej životopis zo 6.9.2009, súhlas so zrážkou zo mzdy na stravné lístky, súhlas dotknutej osoby so spracovaním údajov je uvedená adresa jej trvalého pobytu ako: 1. mája XXX/X, XXXXX M., pričom tieto listiny sú podpísané ňou; takáto adresa jej trvalého pobytu je uvedená aj na fotokópii občianskeho preukazu č.: SL XXXXXX. Táto adresa je aj na iných listinách nachádzajúcich sa v jej osobnom spise, ktoré sú podpísané ňou a to: Dohoda o mzde z 30.11.2014, Dohoda o práci nadčas z 1.4.2012, Dohoda o mzde z 30.4.2010, Poverenie na výkon funkcie vedúceho záchranára z 30.11.2014, Pracovná náplň (príloha k pracovnej zmluve) z 30.11.2014, Pracovná náplň (príloha k pracovnej zmluve) z 8.9.2015, Pracovná zmluva z 29.9.2009, Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31.5.2011, ako aj vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za r.2010-2013, ktoré je podpísané ňou a ňou vypísané). Takáto adresa jej trvalého pobytu: 1. mája XXX/X, XXXXX M. je uvedená aj na registračnom formulári Sociálnej poisťovne, ktorý je vytlačený z elektronického systému Sociálnej poisťovne z 15.12.2009. V osobnom spise sú však aj iné listiny ktoré sú jednak vyhotovené a podpísané ňou, na ktorých je uvedená aj iná adresa ako X.mája XXX/X,XXXXX M., na ktoré poukazovala v priebehu konania s tým, že týmito listinami zároveň dala na vedomie žalovanému zmenu adresy pobytu a to: žiadosť o akceptáciu rodičovskej dovolenky z 25.11.2013 - táto je napísaná ňou a ňou podpísaná a jej adresa je uvedená: E. XX, A.; listina - udelenie súhlasu s rodičovskou dovolenkou z 25.11.2013 vyhotovenej žalovaným je uvedená adresa jej bydliska: ul. E. XX, A., na listine označenej ako materská dovolenka vyhotovenej žalovaným z 2.4.2013 je jej adresa uvedená: F.. S. XX, A.; na listine vyhotovenej ňou označenej ako žiadosť o ukončenie rodičovskej dovolenky z 23.9.2014 je adresa jej bydliska uvedená ako: S. XXX, na Dohode o mzde vyhotovenej žalovaným z 30.9.2014 je jej adresa: S. XXX a na vyhlásení zamestnanca - tlačivo vyhotovené žalovaným a vypísané ňou a ňou podpísané je adresa: S. XXX. Má za to, že tieto listiny nemožno považovať za oznámenie zmeny adresy jej pobytu tak, ako jej to ukladá § 81 písm. g) Z. p. (jeho znenie opäť cituje). Ak tvrdila, že zmenu pobytu žalovanému ako zamestnávateľovi oznámila, toto jej tvrdenie nebolo v konaní preukázané a ohľadom neho neuniesla v konaní dôkazné bremeno. Zmenu pobytu nepreukazujú ani cit. listiny, na ktorých je uvedená adresa: S. XXX, nakoľko - podľa jeho názoru
- nespĺňajú charakter oznámenia o zmene adresy tak, ako to vyžaduje cit. § 81 písm. g) Z. p. Aj keď sa v konaní „bránila“ tým, že náležitosti tohto oznámenia nie sú v zák. stanovené, z doslovného výkladu znenia § 81 písm. g) Z. p. vyplýva, že musí ísť o „písomné oznámenie zmeny adresy“ (úvodzovky súd), teda písomne uvedenie formulácie o tom, že sa týmto oznamuje zamestnávateľovi zmena adresy, resp. predloženie takého písomného dokladu, ktorý zmenu adresy hodnoverne deklaruje, napr.: občianskeho preukazu, nestačí predloženie akejkoľvek listiny na ktorej je uvedená iná adresa ak táto listina obsahovo sama osebe „hovorí“ o nejakej inej skutočnosti nedotýkajúcej sa zmeny adresy zamestnanca. Ak teda predložila žalovanému listiny, na ktorých bola adresa S. XXX nemohol zamestnávateľ z tohto usudzovať, že „žalovaná“ zmenila adresu bez toho, aby mu to písomne oznámila, t.j. aby písomne uviedla, že týmto mu oznamuje zmenu adresy bydliska. To potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj samotná svedkyňa - bývala zamestnankyňa žalovaného I. E., ktorá pracovala u žalovaného ako personalistka, že zmena bydliska sa vykonávala na základe predloženého občianskeho preukazu, a je povinnosťou zamestnanca aby si ustrážil túto adresu. Zároveň svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by hlásila zmenu adresy, ak by to tak bolo, tak by sa to nachádzalo v spise a zároveň pokiaľ ide o písomnosti ktoré boli zo strany zamestnávateľa zasielané jej na inú adresu ako adresu trvalého pobytu, svedkyňa uviedla že tieto jej boli zasielané na inú adresu na základe jej ústnej žiadosti. O tom, že poslednou známou adresou pre zamestnávateľa bola adresa jej trvalého pobytu: X.mája XXX/X, XXX XX M. svedčia aj tieto listiny vyhotovené žalovaným a podpísané ňou - pričom súd za to, že týmto podpisom vyjadrila aj súhlas s obsahom toho, čo je v listine uvedené - a to: dohoda o mzde z 30.11.2014; pracovná náplň z 30.11.2014; poverenie na výkon funkcie vedúceho záchranára stanice Rimavská Sobota RLP z 30.11.2014; poverenie na výkon funkcie vedúceho záchranára stanice Rimavská Sobota RLP z 24.8.2015 a pracovná náplň (príloha k pracovnej zmluve) z 8.9.2015. Poukazuje na to, že ide o listiny časovo nasledujúce po listinách na ktoré poukázala (žiadosť o ukončenie rodičovskej dovolenky z 23.9.2014 je adresa jej bydliska uvedená ako: S. XXX, na Dohode o mzde vyhotovenej žalovaným z 30.9.2014 je jej adresa: S. XXX a na vyhlásení zamestnanca - tlačivo vyhotovené žalovaným a vypísané ňou a ňou podpísané je adresa: S. XXX). Vychádzajúc z toho možno uzavrieť to, že žalovaný doručoval oznámenie o skončení pracovného pomeru v súlade s § 38 ods.2 Z. p. na poslednú jemu známu adresu, t.j. na adresu: X.mája XXX/X, XXX XX M. a preto nebol daný ani tento dôvod pre určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Keďže žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nebola dôvodná, nerozhodoval ani o jej nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Pokiaľ ide o jej námietku uvedenú vo vyjadrení z 29.12.2017 ohľadne nedodržania postupu zamestnávateľa pri doručovaní okamžitého skončenia podľa § 38 ods.1 Z. p., že jej nebolo doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru na pracovisku, hoci v deň, kedy bolo dané skončenie pracovného pomeru na poštovú prepravu, t.j. 13.11.2015 sa nachádzala na pracovisku, táto nebolo v konaní dôvodná. Vychádzajúc zo znenia § 38 ods.1 Z. p. veta: „Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.“ (úvodzovky súd) má za to, že „tuná“ nie je stanovený obligatórny postup pri doručovaní - teda najprv osobne, ak sa nepodarí tak poštou. Tu je upravený len spôsob doručovania a je na zvážení zamestnávateľa podľa aktuálnej situácie, aký spôsob doručenia skončenia pracovného pomeru zvolí. Z listín - z fotokópie obálky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru, ani z listiny na ktorú poukázala - vyhlásenie z 13.11.2015 nie je zrejmé, v akom časovom momente v tento deň nastali tieto situácie, či k podaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru na pošte došlo pred tým kedy sa dostavila na pracovisko alebo po tomto časovom momente. A naviac, zamestnávateľ ani nemusel mať vedomosť o tom, že v tento deň sa dostaví na pracovisko, nakoľko po vykonaní dychovej skúšky 10.11.2015 bola vyzvaná na opustenie pracoviska. Zároveň poukazuje na to, že táto „obrana“ nebola v konaní ani raz z jej strany použitá a pokiaľ by tu malo ísť o obligatórnu postupnosť pri doručovaní - najprv osobne a tak poštou, má za to, že jej nedodržanie by samo osebe nespôsobovalo neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Čo sa týka ňou predložených rozhodnutí súdov Českej republiky (ďalej len ČR) ohľadom výkladu pojmu „doručovania na poslednú známu adresu“ (úvodzovky súd) má za to, že týmito rozhodnutiami nie je viazaný s poukazom na čl.3 ods.1 Základných princípov CSP (jeho znenie cituje). Zároveň poukazuje aj na odlišnosť právnej úpravy v Z. p., ktorý bol účinný v ČR č.65/65 Sb., ako aj teraz účinného v ČR č.262/06 Sb., tento v § 301 neupravuje povinnosť zamestnanca písomne oznamovať bez zbytočného odkladu všetky zmeny tak, ako je to upravené v § 81 písm. g) Z. p. Z týchto dôvodov pri rozhodovaní z nich nevychádzal. O nároku žalovanej na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 C. s. p. (jeho znenie cituje). Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.). 3. 1. Odvolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) - žalobkyňa. 2. Odvolanie smeruje proti rozhodnutiu (§ 363 CSP) - rozsudku Okresného súdu Košice I. v právnej veci 39Cpr/l/2016 z 18.1.2018. 3. Lehota na podanie odvolania (§ 362 CSP). Podáva odvolanie, vrátane jeho písomných dôvodov, v lehote podľa § 362 ods.1 CSP. 4. Rozsah napádania Rozsudku (§ 363 CSP). Napáda Rozsudok vo všetkých jeho výrokoch. 5. Odvolacie dôvody (§ 365 ods.1 CSP) 1. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods.1 písm. f) CSP],2. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. 6. Odvolací návrh/Petit odvolania. Domáha sa, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) a rozsudkom (§ 392 CSP) rozhodol: I. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca z 10.11.2015 je neplatné a pracovný pomer skončil dohodou 26.11.2015. II. Žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy 270 € spolu úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 21.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy 715 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % od 21.1.2016 do zaplatenia a náhradu mzdy 715 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 21.2.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. IV. Má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 7. Odôvodnenie odvolania /Všeobecné výhrady/. a) Zastáva názor, že odvolaním napadnutý Rozsudok vyvodzuje z dokazovania nesprávne a neúplné skutkové závery. Skutkové zistenia súd následne podrobuje nesprávnemu právnemu hodnoteniu, čo vyvoláva také vady, ktoré sa dotýkajú jej práv zásadným spôsobom. b) Napadnutým Rozsudkom nesprávne uzatvára nesplnenie jej povinnosti ako zamestnanca oznámiť zmenu adresy v zmysle § 81 písm. g) ZP. Súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou a vykonané dôkazy vyhodnocuje v rozpore so skutočnosťou. Okrem uvedeného, v prípade výkladu znenia § 38 ods.1 ZP o postupnosti doručovania zásielok zamestnávateľom, aplikuje výklad, ktorý je zjavne v rozpore so zákonným znením, ako aj súdnou praxou. V neposlednom rade okolnosť doručovania písomností zamestnávateľom v zmysle § 38 ods.2 ZP prvotne hodnotí v súlade s jej argumentáciou, napriek tomu následne konštatuje, že žalovaným vykonané doručovanie bolo v súlade so zák. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne a nespravodlivé. / Oznámenie o zmene adresy trvalého pobytu v zmysle § 81 ZP/. C) Cituje znenie § 81 písm. g) ZP. d) V prejednávanej právnej veci, v súlade so svojimi predchádzajúcimi písomnými a ústnymi vyjadreniami, naďalej presadzuje, že zmena trvalého pobytu bola nepochybne žalovanému oznámená v súlade so zák., ako aj jeho vnútornými predpismi. Svoje tvrdenie opiera o vykonané dokazovanie, najmä o dôkazné listiny, konkrétne listinu označenú ako Žiadosť o ukončenie rodičovskej dovolenky z 23.9.2014, v ktorej sa doslovne uvádza Dolu podpísaná R. F., bytom S. XXX...(súčasná jej adresa). Súd však v napádanom rozhodnutí dôvodí (str.17,ods.54 dole), že dôkazné listiny datované neskôr, v ktorých je uvedená jej pôvodná adresa (1. mája XXX/X, M.), sú podpísané ňou, čím tak s ich obsahom vyjadrila súhlas. Súd sa ale pri svojich úvahách vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný po oznámení zmeny adresy listinou z 23.9.2014 samotnú zmenu adresy nerozporoval, práve naopak, svojim faktickým konaním oznámenie akceptoval, keď následne oznámenú adresu zakomponoval do obsahu listiny Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30.9.2014, a ktorú aj doručoval na správnu adresu ako poslednú zásielku doručovanú jej prostredníctvom pošty. Všetky ďalšie listiny boli jej doručované osobne, na pracovisku. Dôkaz: 1. Žiadosť o ukončenie rodičovskej dovolenky z 23.9.2014 (súčasťou spisu) 2. Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30.9.2014 (súčasťou spisu). e) V súvislosti s uvedeným v napádanom rozhodnutí menuje dôkazné listiny, obsahujúce pôvodnú jej adresu, z 30.11.2014, 24.8.2015 a 8.9.2015 (str.17,ods.54 dole) s tým, že poukazuje na ich neskoršie datovanie a tým aj ich smerodajnosť vo vzťahu ku prejednávanej veci. Naproti tomu menuje ňou poukazované listiny, ktoré obsahujú súčasnú jej adresu, a to už popísané listiny z 23.9.2014 a 30.9.2014 a dokument označený ako Vyhlásenie zamestnanca, pri ktorom ako pri jedinom dokumente neuviedol dátum. Pritom práve posledný označený dokument Vyhlásenie zamestnanca, je datovaný 13.11.2015 a chronologicky tak tvorí poslednú listinu vypísanú a odovzdanú žalovanému, kde sa opätovne uvádza jej súčasná adresa. Okrem uvedeného kompletne opomenul ňou poukazovanú listinu z 31.1.2015, označenú ako Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, obsahujúca formulárové znenie informácii o zamestnancovi, kde pri kolónke Adresa trvalého pobytu je zreteľne uvedené M., S. XXX. V neposlednom rade poukazovala aj na listinu Potvrdenie o návšteve školy z 2.9.2015, ktoré síce uvádza iba trvalý pobyt jej dcéry, napriek tomu rovnako potvrdzuje, že uvádzaná adresa je totožná s jej súčasnou adresou. Dôkaz: 3. Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane z 31.1.2015 (súčasťou spisu), 4. Potvrdenie o návšteve školy z 2.9.2015 (súčasťou spisu), 5. Vyhlásenie zamestnanca z 13.11.2015 (súčasťou spisu). f) Konštatovanie o jej vedomom súhlase s obsahom listín z 30.11.2014, 24.8.2015 a 8.9.2015, na ktoré selektívne poukázal, je tak v zjavnom rozpore s popísaným dokazovaním. Jej vôľa oznámiť zmenu adresy a jej presvedčenie, že táto bola skutočne aj oznámená, bola bezpečne preukázaná jej následným konaním, kedy v každej ďalšej listine datovanej po 23.9.2014, vypísanej osobne ňou, bola vždy uvedená jej súčasná adresa. Ostatné listiny, v ktorých sa aj po oznámení zmeny adresy uvádza pochybením žalovaného nesprávna, pôvodná adresa, boli podpisované a odovzdávané jej osobne, priamo na pracovisku a ktorých korektúra ostala z jej strany nepovšimnutá, vzhľadom na jej vtedajšiu dôveru voči svojmu zamestnávateľovi. Je nutné podotknúť, že všetky uvedené dokumenty predložil súdu žalovaný, ktorý týmito listinami a v nich uvádzanými informáciami aj disponoval. g) V napádanom rozhodnutí súd súčasne vyjadruje názor, že ňou poukazované listiny nemožno považovať za oznámenie zmeny adresy v zmysle § 81 písm. g) ZP (ods.54,str.17 hore). Podľa názoru súdu musí ísť o ...písomné oznámenie zmeny adresy, teda písomné uvedenie formulácie o tom, že sa týmto oznamuje zamestnávateľovi zmena adresy... V naznačenom smere dáva do pozornosti odvolacieho súdu samotné znenie zák. [úvodom cit. § 81 písm. g) ZP], ako aj pracovného poriadku žalovaného (bod 5.2.2. písm. g). Jedinú podmienku, ktorú zák. ukladá, je písomná forma. Ani jeden z uvedených predpisov žiadnym spôsobom nekonkretizuje náležitosti podania a v prípade pracovného poriadku žalovaného nie je určená ani forma (napr. ústna, písomná) oznámenia. Nie je preto zrejmé, od akého predpisu súd odvodzuje nesplnenie povinnosti oznámenia zmeny adresy, najmä ak zák., pracovný poriadok žalovaného alebo akýkoľvek iný predpis náležitosti oznámenia neuvádza. Okrem uvedeného súd ďalej pokračoval, že ...zamestnávateľ nemohol usudzovať, že žalobkyňa zmenila adresu bez toho, aby mu to písomne oznámila...(str.17,ods.54 v strede). Aj v tomto prípade ide o hodnotenie v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého zreteľne a bez akýchkoľvek pochýb vyplynulo, že zmenu adresy žalovaný akceptoval minimálne zakomponovaním novej adresy do následnej listiny z 30.9.2014 a ktorú jej na oznámenú adresu aj doručoval. Dôkazné bremeno v tomto smere nemôže byť prenesené na zamestnanca, ktorý podľa svojho vedomia nielen zmenu adresy riadne oznámil, ale z následného konania zamestnávateľa aj nepochybne mohol usúdiť, že zmena adresy bola zamestnávateľom akceptovaná a riadne evidovaná. h) Na podklade uvedeného je nutné vyvodiť záver, že povinnosť v zmysle § 81 písm. g) ZP splnila. Oznámenie o zmene adresy bolo predložené v zák. stanovenej písomnej forme, z ktorého zreteľne zmena jej adresy vyplýva a ktorú žalovaný svojím následným konaním aj akceptoval. /Podmienky doručovania v zmysle § 38 ZP/. i) Cituje znenie § 38 ods.1,3 ZP. j) Súd v napádanom rozhodnutí, na jej námietku o porušení podmienok doručovania v zmysle cit. ust., uvádza, že Vychádzajúc zo znenia § 38 ods.1 veta: Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. má súd za to, že tuná nie je stanovený obligatórny postup pri doručovaní - teda najprv osobne, ak sa nepodarí tak poštou. Tu je upravený len spôsob doručovania a je na zvážení zamestnávateľa podľa aktuálnej situácie, aký spôsob doručenia skončenia pracovného pomeril zvolí. (str.18, ods.56). Predmetný názor súdu považuje za nesprávny, v rozpore so zák., ako aj rozhodovacou činnosťou súdov. k) Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadnym zásahom do pracovnoprávnych vzťahov, predovšetkým z dôvodu, že jeho účinky nastávajú už okamihom jeho doručenia. Z uvedeného dôvodu ZP upravuje doručovanie písomností zo strany zamestnávateľa kogentnými ust., ktoré uprednostňujú osobné, priame doručovanie (na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zastihnutý). § 38 ods.1 ZP výslovne uvádza, že jedine ak nie je možné písomnosť doručiť popísaným spôsobom, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom (napr. Rozsudok KS Košice 1Co/12/2012). Okrem uvedeného je kogentne ustanovená postupnosť spôsobu doručovania zrejmá aj zo znenia § 38 ods.3 ZP, ktoré upravuje doručovanie písomností zo strany zamestnanca, využívajúc formuláciu zamestnanec doručuje písomnosti na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku, čím na rozdiel od spôsobu doručovania zamestnávateľom, dáva zamestnancovi na výber. l) V predmetnej právnej veci okamžité skončenie pracovného pomeru datované k 10.11.2015, bolo v zmysle vyjadrenia žalovaného z 25.1.2017 dané na poštovú prepravu 13.11.2015. Na podklade už uvádzanej dôkaznej listiny označenej ako Vyhlásenie zamestnanca, ktorej datovanie (13.11.2015) sa zhoduje s dňom, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané poštovou prepravou, je nutné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť ustanovenú § 38 ods.1 ZP doručovať písomnosť osobne, priamo na pracovisku. Napriek tomu, že bola preukázateľne v uvedený deň prítomná na pracovisku, zamestnávateľ jej okamžité skončenie pracovného pomeru neodovzdal a osobné doručenie zjavne nevykonal ani iným spôsobom (v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zastihnutý). Pritom sa kontaktu so zamestnávateľom nevyhýbala, práve naopak, od žalovaného naďalej žiadala prideľovanie práce za účelom riadneho výkonu svojho povolania. m) S prihliadnutím na opísané okolnosti zastáva názor, že žalovaný pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru nepostupoval v súlade s kogentným § 38 ods.1 ZP, čím došlo k porušeniu jeho povinností a k zmareniu doručenia písomnosti jeho zapríčinením. /Povinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa/. n) Cituje znenie § 38 ods.2 ZP. o) Okrem uvedeného sa súd v napádanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou o výlučnej aplikácii § 38 ZP na doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch. Súd pritom ešte v úvode odôvodňovacej časti vo vzťahu k výkladu § 38 ods.2 ZP konštatoval: Vychádzajúc z takéhoto znenia má súd za to, že ide o adresu, o ktorej má zamestnávateľ poslednú vedomosť ako o mieste trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca, t.j. o mieste, kde sa zamestnanec pravidelne zdržiava a kde ho teda na účely riadneho odovzdania písomnosti možno reálne zastihnúť (str.16,ods.54). Predmetné konštatovanie je v súlade s ňou presadzovanou argumentáciou a zastávaným názorom, že v zmysle § 38 ods.2 ZP je povinnosťou zamestnávateľa zasielať písomnosti na poslednú adresu, ktorá je mu známa, tzn., o ktorej má zamestnávateľ poslednú vedomosť ako o mieste pobytu zamestnanca. Pojem ktorá je mu známa sa priamo neviaže na písomné oznámenie adresy zamestnancom, ale na iné okolnosti, z ktorých je nepochybne možné usúdiť, že zamestnávateľ mal vedomosť o poslednej adrese zamestnanca. Súd sa napriek cit. konštatovaniu tejto argumentácii ďalej nevenuje a iný výklad už neponúka. p) V nadväznosti na uvedené predovšetkým poukazuje na doslovné znenie a gramatický výklad cit. ust., ktoré vo vzťahu k doručovaniu hovorí o poslednej adrese zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa. Z hľadiska systematiky ZP je súčasne potrebné podotknúť, že § 38 ZP je označený pod názvom Doručovanie a je zaradený vo všeobecných ust. v prvej časti ZP, kým § 81 vymedzuje Základné povinnosti zamestnanca a systematicky je radený v druhej časti ZP. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ § 81 ZP osobitne neupravuje doručovanie, z pohľadu právnej teórie platí pre doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch bez výnimky všeobecná úprava, obsiahnutá v § 38 ZP, ktorej výklad a aplikácia nie je ovplyvnená osobitnou právnou úpravou, keďže zák. neustanovuje inak. q) Pokiaľ by aj súd privolil argumentácii žalovaného, že úmyslom zákonodarcu bolo preniesť povinnosť informovanosti o zmene adresy na zamestnanca, s čím následne spája aj výklad § 38 ZP, s prihliadnutím na uvedené sa predmetné konštatovanie javí ako svojvoľné a nepodložené. Keďže súd k uvedenému stanovisku žalovaného, ako aj následnej jej argumentácii nezaujal stanovisko, z opatrnosti opätovne poukazuje na v predmetnom konaní už uvádzané skutočnosti. Počas prejednávaného sporu zaujala názor, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu uplatnenie § 81 písm. g) ZP aj na doručovanie písomností v zmysle § 38 ZP, je možné sa domnievať, že zmeny, resp. doplnenia by sa týkali aj § 38 ZP. Podotýka, že povinnosť podľa § 81 písm. g) bola v ZP zakotvená zák.č.257/11 Z. z., ktorým bolo súčasné menené aj znenie § 38, avšak len v časti slovného spojenia poštový podnik, ktorý nahrádzal pojem pošta. V dôvodovej správe k zák.č.257/11 Z. z. sa tiež uvádza, že zmena § 81 ZP sa navrhuje na účel zabezpečenia správnych a úplných informácii pre zamestnávateľa a nie za účelom negovania všeobecného ust. o doručovaní, ktorý doslovne používa slovné spojenie posledná adresa zamestnanca, ktorá je mu známa. V prípade, ak by mal zákonodarca úmysel aplikovať § 81 písm. g) ZP na § 38 ZP, v hypotetickej rovine je možné usúdiť, že by zák.č.257/11 Z. z. vo vzťahu k § 38 ZP nenahrádzal len pojmy pošta, ale aj formuláciu posledná adresa zamestnanca, ktorá je mu známa, ktorá by tak za predpokladu výkladu, presadzovaného žalovaným, mala zrejme znieť posledná adresa zamestnanca, ktorá mu bola písomné oznámená. r) Na základe týchto okolností si dovoľuje zastávať presvedčenie, že nie je možné privoliť názoru súdu o neaplikovateľnosti predložených súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu (ďalej len NS) ČR len z dôvodu, že česká právna úprava neobsahuje povinnosť v zmysle § 81 písm. g) ZP (str.18,ods.57). Do pozornosti odvolacieho súdu dáva najmä samotný výklad formulácie na poslednú adresu, ktorá je mu známa NS ČR (Rozsudok 21Cdo 3663/2014 z 23.6.2015, resp. Uznesenie 21Cdo 5362/2016 z 25.4.2017 - súčasťou spisu a iné), ktorý zreteľne zastáva názor, že uvedená formulácia sa priamo neviaže na písomné oznámenie adresy zamestnancom, ale na iné okolnosti, z ktorých je nepochybne možné usúdiť, že zamestnávateľ mal vedomosť o poslednej adrese zamestnanca. Nemenej dôležité je aj samotné skutkové vymedzenie predloženej judikatúry, ktorá priznala ochranu zamestnancovi aj pri podstatne menej jednoznačných dôkazoch preukazujúcich vedomosť zamestnávateľa o adrese zamestnanca, ako je tomu v prejednávanom súdnom spore. s) Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o súčasnej jej „adresa“ preukazujú viaceré dôkazné listiny, na ktoré „poukázal“ v predošlom texte odvolania. Dôraz však kladie najmä na listinu označenú ako Vyhlásenia zamestnanca z 13.11.2015, chronologicky posledná listina vypísaná a odovzdaná žalovanému, ktorá jednoznačne dokazuje, že adresa jej pobytu, S. XXX, M., bola žalovanému riadne písomne oznámená v dôsledku čoho mu bola preukázateľne aj známa./Záver/. t) Na podklade všetkých popísaných skutočností a v súlade so svojou doposiaľ prednesenou argumentáciou preto naďalej tvrdí, že zmenu adresy žalovanému oznámila v súlade so zák. a vnútornými predpismi žalovaného. Jeho povinnosťou súčasne bolo doručovať písomnosť primárne osobne, na pracovisku alebo v jej byte a až následne prostredníctvom pošty. Okrem uvedeného akcentuje, že žalovaný bol povinný doručovať okamžité skončenie pracovného pomeru nie na adresu, ktorá mu bola písomne oznámená, ale na adresu, ktorá mu bola ako posledná preukázateľne známa. V prejednávanej právnej veci je dôkazná línia nepochybná a ponúka všetky potrebné dôkazy potvrdzujúce jej presvedčenie o tom, že žalovaný musel mať a mal vedomosť o jej súčasnej adrese. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje rozhodnúť tak, ako je uvedené v odvolacom návrhu/ petite tohto písomného podania. 4. Žalovaný predložil k odvolaniu žalobcu nasledovné vyjadrenie, v ktorom, o. i. uvádza: Stotožňuje sa s názorom súdu a odmieta tvrdenia žalobcu, že súd pri rozhodovaní nezobral na zreteľ výsledky vykonaného dokazovania, resp. že výsledky dokazovania vyhodnotil v rozpore so skutočnosťou. Naopak, žalobca svoju argumentáciu opiera o rozhodnutia NS ČR v právnych veciach 21Cdo 1350/2009, 21Cdo 1746/2017, 21Cdo 5362/2016 a 21Cdo 3663/2014, neberúc do úvahy názor Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR vyjadrený v NÁLEZ III.ÚS 95/2017, ktorý je totožný s názorom NS SR (uznesenie 1Cdo 359/2015), podľa ktorého tieto rozhodnutia týkajúce sa výkladu cudzieho práva nemožno považovať za dôkazy. Zdôrazňuje, že platné právne predpisy o ochrane osobných údajov mu ani neumožňujú spracúvať adresu, ktorú zamestnanec na účely svojej identifikácie uvádza na rôznych žiadostiach a vyhláseniach na akýkoľvek iný účel, a už vôbec nie ju bez výslovnej a jednoznačnej informácie zamestnanca ako dotknutej osoby spracúvať v informačných systémoch ako adresu pre doručovanie a následne plniť svoje povinnosti voči tretím stranám (Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne) a v týchto verejných registroch meniť adresu trvalého pobytu zamestnanca. Reflektujúc na prísne pravidlá spracúvania osobných údajov v informačných systémoch zamestnávateľa prenáša Z. p. na zamestnanca povinnosť informovať zamestnávateľa písomne o zmenách dotýkajúcich sa jeho osobných údajov. Je presvedčený, že tvrdenia žalobkyne o jeho možnosti doručovať na pracovisku sú účelové, keďže si musí byť vedomá, že hoci miestom jej pracoviska bola stanica záchrannej zdravotnej služby, osoby oprávnené za zamestnávateľa konať v pracovnoprávnych vzťahoch mali pracovisko v meste Košice, a keďže nebolo možné predpokladať či a kedy sa zamestnankyňa ešte na pracovisko dostaví, bolo najúčelnejším spôsobom doručovanie prostredníctvom poštového podniku. Má za to, že súd svoje rozhodnutie primerane odôvodnil, s jeho odôvodnením sa stotožňuje a zdôrazňuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nijakým spôsobom nepreukázal, žeby zmenu adresy zamestnávateľovi písomne oznámil, a teda že zamestnávateľ formálne pochybil pri doručovaní písomnosti týkajúcej sa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto odvolaciemu súdu navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť a Rozsudok potvrdiť. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Obidva žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody sú dané. 9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11. Súd použil správny právny predpis (§ 38 ods.2 Z. p.), ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 12. Vo vzťahu k zneniu § 38 ods.2 Z. p. súd správne uviedol, že ide o adresu, o ktorej má zamestnávateľ poslednú vedomosť ako o mieste trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca, t.j. o mieste, kde sa zamestnanec pravidelne zdržiava a kde ho na účely riadneho odovzdania písomnosti možno reálne zastihnúť, avšak „pojem ktorá je mu známa“ nesprávne vyložil, lebo zamestnávateľ sa o poslednej adrese zamestnanca, na ktorú mu zasiela písomnosti, nemusí dozvedieť iba z písomného oznámenia adresy zamestnancom, ktoré je tak výslovne označené, ale aj z inej listiny zamestnanca mu adresovanej, v ktorej je jeho adresa uvedená. 13. Skutkové zistenia, ohľadne poslednej žalovanému známej adresy žalobkyne, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke nie sú správne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo nevzal do úvahy a vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný po oznámení zmeny adresy listinou z 23.9.2014 samotnú zmenu adresy nerozporoval, naopak, svojim faktickým konaním oznámenie akceptoval, keď následne oznámenú adresu uviedol do obsahu listiny Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 30.9.2014, ktorú aj doručoval na správnu adresu ako poslednú zásielku doručovanú žalobkyni prostredníctvom pošty. ako Vyhlásenie zamestnanca, pri ktorom ako pri jedinom dokumente neuviedol dátum. Rovnako tak nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s Vyhlásením zamestnanca (žalobkyne), datovaným 13.11.2015, a chronologicky poslednou listinou vypísanou a odovzdanou žalovanému, kde sa opätovne uvádza jej súčasná adresa a tiež opomenul prihliadnuť na listinu z 31.1.2015, označenú ako Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, kde v kolónke Adresa trvalého pobytu je zreteľne uvedené M., S. XXX. 14. Tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že platné právne predpisy o ochrane osobných údajov mu ani neumožňujú spracúvať adresu, ktorú zamestnanec na účely svojej identifikácie uvádza na rôznych žiadostiach a vyhláseniach na akýkoľvek iný účel, a už vôbec nie ju bez výslovnej a jednoznačnej informácie zamestnanca ako dotknutej osoby spracúvať v informačných systémoch ako adresu pre doručovanie a následne plniť svoje povinnosti voči tretím stranám (Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne) a v týchto verejných registroch meniť adresu trvalého pobytu zamestnanca, nemá v prejednávanej veci nijaký právny význam, lebo nešlo o žiadne spracovanie adresy žalobkyne v informačných systémoch, ani o plnenie povinnosti voči tretím stranám, ale o doručenie listiny žalobkyni, uvedenej v poslednej listine mu adresovanej, čím žiadnym spôsobom nemohlo byť zasiahnuté do jej práva na ochranu osobných údajov. 14. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať. 15. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec musela mu byť vrátená na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.3 CSP), vo veci opätovne rozhodne a to aj o nároku na náhradu mzdy. 16. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP). 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.