Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/120/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: „Spoločnosť pre zdravý životný štýl", IČO: 45 011 583, Bratislavská 57, Kopčany, zastúpeného: JUDr. Václav Sosna, advokát, Skalica, proti žalovanému: O. Z., K. XXX/XX, O., zastúpenému: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Senica, o zaplatenie 28.214,83 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3 Cb 94/2008-449 z 21. júna 2017 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa čiastočne m e n í tak, že žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 28.214,83 € s 13% ročným úrokom z omeškania od 2. augusta 2007.

II. V časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, sa napadnutý rozsudok potvrdzuje.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov celého konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako postupník spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., (po pripustení zmeny žalobcu uzneseniami súdu prvej inštancie č. k. 3 C 94/2008-90 a č. k. 3 Cb 94/2008-408) domáhal voči žalovanému zaplatenia 28.214,83 € (pôvodne 850.000 Sk) s 13% ročným úrokom z omeškania od 29. júna 2006 z titulu vrátenia preddavku na cenu diela - prekládky vodovodného potrubia v areáli uvedenej spoločnosti, a (II.) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Vyšiel zo zistenia, že KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ 25. apríla 2006 uzavreli zmluvu o dielo, ktorú sa žalovaný do mája 2006 zaviazal zhotoviť dielo - prekládku vodovodného potrubia v areáli objednávateľa. Objednávateľ mu následne poskytol dodatočnú lehotu na dokončenie diela do konca júna 2006. Na účel realizácie tejto zmluvy žalovaný 15. mája 2006 objednal veci potrebné na zhotovenie diela a koncom mája 2006 ich priviezol do areálu objednávateľa. Na základe faktúry žalovaného objednávateľa uhradil preddavok na cenu diela 850.000 Sk. Žalovaný dohodnuté dielo nezhotovil ani do konca júna 2006, hoci bol na to osobitne vyzvaný výzvou z 22.júna 2006. Naopak, voči objednávateľovi prejavil, že si dielo netrúfa zhotoviť, a že ho nezhotoví. Spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., bola preto 28. júna 2006 nútená zadať zhotovenie diela tretej osobe - spoločnosti AQUASTAV a. s., s ktorou 4. júla 2006 aj uzatvorila zmluvu o dielo a ktorá toto dielo aj riadne zhotovila. Súd prvej inštancie však nepovažoval za preukázané dôvody, kvôli ktorým by žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy o dielo so spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ani súhlas tejto spoločnosti s ukončením tejto zmluvy. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že v prerokúvanej veci neexistovali na strane žalovaného dôvody na odstúpenie od zmluvy podľa § 344 Obchodného zákonníka, takže takéto odstúpenie by bolo neprípustné. Nepovažoval tiež za preukázanú existenciu dohody o zrušení zmluvy o dielo podľa § 572 Občianskeho zákonníka, ktorú nevidel za dokázanú ani v tom, že konateľka KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., spísala zápisnicu o tom, že žalovaný voči nej prejavil, že od zmluvy odstupuje a ona s tým súhlasila. V dôsledku toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol preukázaný žiaden spôsob zániku zmluvy o dielo, v dôsledku čoho tejto spoločnosti nemohol vzniknúť nárok na vrátenie poskytnutého preddavku na cenu diela. Súd prvej inštancie takisto nepovažoval za dokázané uznanie tohto záväzku zo strany žalovaného, keď nie je dokázané, že listina datovaná 30. júnom 2006 s nečitateľným podpisom pochádza od žalovaného.

3. V čas podaným odvolaním proti tomuto rozsudku sa žalobca domáha jeho zmeny tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatočne prihliadol na zhodné tvrdenia strán a nepochybné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, najmä to, že KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, k jej zrušeniu došlo ústnou dohodou, čo potvrdzuje konkludentné správanie strán, dielo vyhotovila tretia osoba, čím sa plnenie diela pre zhotoviteľa stalo nemožným a veci dodané žalovaným neboli použité novým zhotoviteľom. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vo výsledku správne hodnotil vykonané dokazovanie, nesprávne reprodukoval skutkové tvrdenia žalobcu. Pôvodný žalobca (KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o.) totiž už v žalobe predniesol, že právny vzťah so žalovaným bol zrušený dohodou účastníkov, nie odstúpením. Tvrdenie o zániku zmluvy odstúpením žalobca nepredniesol. Naopak, z výpovedí svedkov ako aj správania strán vyplýva, že k zrušeniu zmluvy o dielo došlo obojstrannou dohodou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je teda rozporné v tom, že na jednej strane súd dospieva k skutkovým záverom, že žalovaný prejavil vôľu zmluvu ukončiť, na druhej strane však z toho vyvodzuje, že by mal byť posudzovaný zánik zmluvy na základe odstúpenia. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedka Z., ktorý sa mal vyjadriť k otázke spôsobilosti žalovaným dodaných rúr na zhotovované dielo, ani výsluchom zástupcom spol. AQUASTAV a. s. k otázke, či na zhotovovanie diela použili materiál dodaný žalovaným. Nesprávne je právne posúdenie súdu prvej inštancie, keď upravuje len niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku, no v otázkach tam neupravených sa podporne použijú ustanovenie občianskeho práva. Poukázal preto na § 451 Obč. zák. ako aj na § 516, § 572, § 573, § 575, § 577 Obč. zák., z ktorých vyplýva, že záväzok možno zrušiť dohodou a ten potom zaniká okamihom, keď návrh prijala druhá strana. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konateľka KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., návrh žalovaného na ukončenie zmluvy o dielo prijala. Pre tento prípad boli strany povinné si podľa § 457 Obč. zák. vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali. V dôsledku zrušenia pôvodnej zmluvy o dielo dohodou sa žalovaný ako zhotoviteľ bezdôvodne obohatil prijatou zálohou (preddavkom) a je povinný ju objednávateľovi vrátiť. Súd prvej inštancie neprihliadol na § 3 Obč. zák. a § 265 Obch. zák., teda na dobré mravy a poctivý obchodný styk. Z rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vo výsledku zistiť, ktoré právne a skutkové závery boli pre rozhodnutie rozhodujúce, najmä to, či súd považoval za preukázané, že došlo k zániku zmluvy o dielo medzi stranami, a ak áno, z akého dôvodu a na základe akých skutočností. Úvahy súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k odstúpeniu sú v zásade len teoretické. Žalobca ďalej poukázal na to, že nárok objednávateľa na vrátenie zaplateného preddavku by vznikol aj ako dôsledok nemožnosti plnenia v dôsledku vykonania diela inou osobou.

4. Žalovaný vo vyjadrení navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd vykonal všetko dokazovanie navrhnuté stranami, keď strany ďalšie návrhy na dokazovanie nemali. Dokazovanie jednoznačne preukázalo, že na vykonanie diela žalovaný zabezpečil materiál a práce a bolo potrebné čakať na stavebné povolenie. Žalovaný prijal od objednávateľa (KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o.) preddavok na zakúpenie vodovodného potrubia a ďalšieho materiálu. Je zrejmé, že k udalostiam opísaným v listine spísanej konateľkou tejto spoločnosti 28. júna 2006 (dohoda o zrušení zmluvy resp. odstúpení od zmluvy) nedošlo, keďže to vylúčili svedkovia. Žalobca najskôr tvrdil, že žalovaný od zmluvy odstúpil, až neskôr svoje stanovisko zmenil, listiny o tom spísané však v origináli nepredložil. Nebol tiež preukázaný uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k záväzku vrátiť poskytnutý preddavok, ktorý mal byť obsiahnutý v listine z 29. júna 2006. Žalovaný mal dielo vykonať po vydaní stavebného povolenia, ktoré zabezpečil žalovaný. Z jeho strany bola teda zmluva o dielo dodržaná, zo strany objednávateľa nie, ten si dielo nechal vyhotoviť inej osobe, čím zmaril splnenie záväzku žalovaného. Zopakoval svoje námietky voči tomu, že pohľadávka na vrátenie preddavku bola dvakrát postúpená, pričom súd prvej inštancie mal riešiť platnosť tohto postúpenia, keďže medzi spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., a žalovaným išlo o synalagmatický právny úkon. Táto spoločnosť má totiž u seba potrubie a ďalší materiál (kolená, ventily), ktorý žalovaný zložil v jej areáli a ktorý bol odvezený na skládku. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by na tejto skládke bol uskladnený všetok materiál dodaný žalovaným, pretože časť z neho tam určite uskladnená nebola. Žalovaný tento materiál síce chcel vziať z areálu KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ale len preto, že táto spoločnosť zmarila možnosť dielo vykonať. Nebola preukázaná námietka tejto spoločnosti, že by materiál zakúpený žalovaným nebol vhodný na zvolený účel. Trojdohodu, ktorú navrhoval žalovaný spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., spolu so spoločnosťou ARMA STAV s.r.o. a ktorej predmetom mal byť odpredaj materiálu umiestneného v areáli KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., na úhradu jej záväzkov voči žalovaného, navrhoval len preto, lebo dielo už bolo medzitým vykonané. Žalovaný považoval za potrebné aplikovať § 457 Obč. zák. upravujúce synalagmatické záväzky účastníkov zrušenej zmluvy.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), pretože považoval za potrebné dať stranám priestor vyjadriť sa k svojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý je odlišný od názoru súdu prvej inštancie (§ 382 C. s. p.). Na odvolacom pojednávaní strany zotrvali na svojich stanoviskách. Podľa žalobcu bolo v konaní jasne dokázané, že žalovaný sa na úkor objednávateľa - spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., obohatil, podľa žalovaného k takémuto obohateniu určite nedošlo. Každá zo strán považovala postup druhej strany za rozporný s dobrými mravmi. Odvolací súd na pojednávaní zistil tento

skutkový stav:

6. Žalovaný bol v roku 2006 podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia v predmete činnosti zemné práce a stavebné práce, spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., IČO: 34 146 288, je obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkovala svoju obchodnú činnosť v areáli na Lesnej 11 v Holíči. V roku 2006 táto spoločnosť pripravovala výstavbu novej výrobnej haly vo svojom areáli a na tento účel bolo potrebné preložiť časť vodovodného potrubia vedúceho cez tento areál. Listom datovaným 25. aprílom 2006 označeným ako „Objednávka“ č. 282 A/05 preto táto spoločnosť objednala u žalovaného prekládku vodovodného potrubia podľa priloženej cenovej ponuky za „paušál 1 500 000,00 Skk v závislosti od skutočného stavu“ s termínom realizácie máj 2006 s tým, že bude poskytnutá „záloha 850.000,00 Skk“. Žalovaný túto listinu prevzal 25. apríla 2006 a už 22. mája 2006 zálohovou faktúrou č. 206 vyúčtoval objednávateľovi sumu 850.000 Sk ako „záloha na predkladku vodovodneho potrubia“ na základe objednávky 208 A/05. Spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., túto sumu žalovanému nesporne zaplatila.

7. Už 4. mája 2006 táto spoločnosť podala Obvodnému úradu životného prostredia v Senici „Žiadosť o vydanie stavebného povolenia na preložku výtlačného vodovodného potrubia...“, v ktorej uviedla, že dodávateľom stavby bude žalovaný. Na tomto úrade sa 30. mája 2006 uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol za spoločnosť prítomný zamestnanec Q., ako aj žalovaný. Objednávkou č. 15/506 žalovaný objednal u spoločnosti ARMAPLAST spol. s r. o., IČO: 35 748 478, materiál „na akciu Kovoreál - Holíč dľa predloženého rozpisu... z 11. 5. 2006“, ktorý mal byť dodaný do 22. mája 2006 do stanice určenia Lesná 11, Holíč, t. j. do areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o. Spoločnosť ARMAPLAST spol. s r. o. na základe toho dodala žalovanému rôzny tovar (62 m a 100 m liatinových tlakových rúr, kolená, U-čka, rúry, spoje), ktorý už 30. mája 2006 doviezla do areálu KOVOREAL

- HOLÍČ, s. r. o., hoci časť z neho žalovanému vyúčtovala až faktúrou z 28. júna 2006 (druhá časť bola vyúčtovaná už 31. mája 2006). Časť dodaného materiálu bola však vadná, pretože na rúrach bola poškodená cementová ochrana potrubia, a túto vadu sa žalovanému nepodarilo opraviť. Žalovaný nezaplatil spoločnosti ARMAPLAST spol. s r. o. celú cenu dodaného materiálu, v dôsledku čoho táto voči nemu uplatnila zvyšok svojho nároku v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3 Cb 4/2009.

8. Žalovaný začiatkom júna 2006 začal s výkopom jamy na pozemku spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., na prekládku potrubia, po jej vykonaní však zistil, že je v nej vysoká hladina spodnej vody a v práci nepokračoval. Stavebné povolenie na predložku vytlačeného potrubia DN 400 v areáli spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., vydal Obvodný úrad životného prostredia 2. júna 2006 a právoplatnosť nadobudlo 23. júna 2006. Listom z 22. júna 2006 spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., upozornila žalovaného, že je telefonicky nedostupný a nevie termín realizácie prekládky, preto ho žiada o jeho upresnenie. Žalovaný predložil tejto spoločnosti pripravený koncept (návrh) „Zmluvy o dielo č. 01062006“, ktorý mu žalobca 26. júna 2006 faxom zaslal späť so svojimi pripomienkami. Nebolo zistené, že by táto zmluva bola spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., alebo žalovaným neskôr v akejkoľvek podobe podpísaná.

9. Žalovaný sa koncom júna dostavil ku konateľke spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., P.I. a prejavil voči nej, že objednané dielo nevykoná. Konateľka na to spísala listinu, označenú ako „Zápis o odstúpení“, podľa ktorej mal žalovaný vyhlásiť, že „odstupuje od zmluvy o prekládke vodovodného potrubia DN 400 z dôvodu, že precenil svoje schopnosti a možnosti“. Materiál dovezený žalovaným (rúry, kolená) sa 3. júla 2006 stále nachádzal v areáli KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., kde ho obhliadol projektant B. Z. a v stanovisku z toho istého dňa vyjadril, že toto vodovodné potrubie nie je možné na stavbe použiť kvôli vypadanej cementovej ochrane. Listom z 11. júla 2006 spoločnosť KOVOREAL

- HOLÍČ, s. r. o., vyzvala žalovaného, aby v dôsledku odstúpenia od zmluvy vypratal svoj materiál z areálu tejto spoločnosti. Približne v rovnakom čase, t. j. v polovici júla 2006 žalovaný zabezpečil u tretích osôb malý žeriav na odvoz tohto materiálu, k samotnému odvozu však nedošlo, hoci konkrétne dôvody (oneskorená reakcia žalovaného na výzvu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., alebo neochota tejto spoločnosti materiál žalovanému vydať) sa zistiť nepodarilo. Spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., však nechala tento materiál odviezť do areálu spoločnosti Eco-recycling s.r.o. do Brodského, kde je stále uložený. Žalovaný sa o umiestnení tohto materiálu dozvedel až za prebiehajúceho konania.

10. Už 4. júla 2006 spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ako objednávateľ a spoločnosť AQUASTAV a. s., IČO: 35 848 448, ako zhotoviteľ podpísali zmluvu o dielo č. 2/2006, ktorej predmetom bola preložka výtlačného vodovodného potrubia DN400 v areáli objednávateľa, teda to isté dielo, ktoré mal pôvodne vykonať žalovaný. Spoločnosť AQUASTAV a. s. na tento účel postupne v priebehu júla a augusta 2006 obstarala u spoločnosti Tatra - Armatúra s.r.o. potrebný materiál (162 m a 48 m rúr, 200 m vodiča, poklopy, skrutky, kryty a iné). Spoločnosť AQUASTAV a. s. potom prekládku vodovodného potrubia aj dokončila a spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ju 11. augusta 2006 prevzala bez vád a nedorobkov. Za to jej spoločnosť AQUASTAV a. s. vyúčtovala dohodnutú cenu 1.499.795,30 Sk bez DPH. Nebolo zistené, že by táto spoločnosť použila na vykonanie prekládky čo len časť materiálu, ktorý žalovaný obstaral od spoločnosť ARMAPLAST s. r. o. a dodal do areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o.

11. Dňa 29. decembra 2008 spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., ako postupca a spoločnosť MF KONTO s. r. o., IČO: 36 239 721, ako postupník podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postupca postúpil na postupníka svoju pohľadávku vo výške 850.000 Sk voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá vznikla tak, že postupca zaplatil dlžníkovi sumu 850.000,- Sk ako preddavok na úhradu dohodnutej ceny diela, dlžníka však dielo nevykonal a prijatý preddavok napriek tomu nevrátil. O vymoženie pohľadávky sa vedie konanie sp. zn. 3Cb 94/2008 pred Okresným súdom Skalica (čl. I). Podaním došlým súdu prvej inštancie 24. januára 2017 spoločnosť MF KONTO s. r. o. oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 20. januára 2017 bola táto pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu. Tento prejav bol doručený žalovanému zo strany súdu prvej inštancie 3. marca 2017.

12. Takto zistený skutkový stav vyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1, § 186 ods. 2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

13. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).

14. Podľa odvolacieho súdu potom hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie tak, ako je vysvetlené v odôvodnení jeho rozsudku, zodpovedá zásadám vyjadreným v § 191 C. s. p., ako ich vykladá citovaná judikatúra. Jednotlivé skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú obsahu listinných dôkazov založených v spise, ako aj výpovediam strán konania a svedkov tak, ako sú zapísané v zápisniciach o pojednávaní, proti ktorým strany nevzniesli žiadne námietky.

15. Odvolací súd súhlasí so skutkovým závermi súdu prvej inštancie o priebehu udalostí z konca júna 2006 medzi žalovaným a spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o. Z vykonaného dokazovania predovšetkým vyplýva, že táto spoločnosť zadala žalovanému objednávku na potrebné práce 25. apríla 2006 s termínom ich dokončenia do konca mája 2006. Žalovaný objednal potrebný materiál už 15. mája 2006 a tento bol do areálu KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., dovezený už 30. mája 2006. Dosvedčuje to najmä dodací list č. 472, z ktorého žalovaný v prerokúvanej veci predložil len druhú stranu. Nepredložil však jeho podstatnejšiu prvú stranu, ktorá je však pripojená na č. l. 6 pripojeného spisu 3Cb 4/2009 a z ktorej jasne vyplýva, že žalovaným objednaný materiál bol privezený už 30. mája 2006. Podobne z faktúry spoločnosti ARMASTAV spol. s r. o. č. 311106380 žalovanému (príloha 9 z obálky č. l. 205) zreteľne vyplýva dátum dodania fakturovaného tovaru 31. mája 2006. Tým je vyvrátené tvrdenie žalovaného, že tento tovar bol do areálu KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., dovezený až 4. júla 2006, teda po dátume údajného odstúpenia, čím žalovaný vyvracal svoj nezáujem o dokončenia diela. Naopak, materiál na dielo bol do areálu dovezený už predtým a dátum 4. júla 2006 pripojil na dodací list len zamestnanec KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o. svedok B. B. na základe žiadosti žalovaného.

16. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu vyplýva dostatočné množstvo nepriamych dôkazov potvrdzujúcich pravdivosť skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nechcel, resp. nevedel dielo dokončiť, a túto skutočnosť prejavil voči konateľke KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o. svedkyni P.I. niekedy koncom júna 2006. Je síce akceptovateľné vysvetlenie žalovaného, že práce nevykonával, pretože čakal na právoplatnosť stavebného povolenia. Stavebné povolenie však nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2006 a už 22. júna 2006 bol žalovaný urgovaný spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., aby začal s realizáciou prác a upresnil termín ich ukončenia. Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by preukazoval akékoľvek konkrétne prejavy tohto jeho záujmu alebo konkrétne úkony robené na účely realizácie diela po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Už z pôvodnej objednávky spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., pritom vyplýva, že celé dielo malo byť dokončené do konca mája 2006. Dňa 26. júna 2006 ešte KOVOREAL

- HOLÍČ, s. r. o., faxom zaslala žalovanému svoje pripomienky k návrhu zmluvy, čo vyplýva z faxovej správy - prílohy 5 z obálky č. l. 205. Žalovaný takisto nedokázal, že by bol na tento návrh akokoľvek reagoval, hoci takáto reakcia by bola očakávaná, ak by skutočne mal záujem dielo vykonať a riadne sa dohodnúť so spoločnosťou KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., na akceptovateľných podmienkach. Žalovaný však nepredložil ani svoj súhlas, ale ani svoj nesúhlas s jej pripomienkami, a tak sa podľa odvolacieho súdu nespráva niekto, kto má záujem o splnenie zadanej objednávky. Naopak, z uvedených (hoci aj nepriamych) dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že žalovaný nechcel alebo nevedel objednané dielo dokončiť a v podstate od zadania objednávky 25. apríla 2006 a ani po právoplatnosti stavebného povolenia až do skončenia júna 2006 na objednanom diele neurobil nič okrem výkopu jamy na uloženie potrubia.

17. Ďalším dôkazom o neschopnosti alebo nemožnosti žalovaného objednané dielo vykonať svedčí aj to, že ním objednané rúry boli vadné, teda nevyhovovali na účel, na ktorý sa mali dodať. Vyplývalo to jednak zo stanoviska projektanta Z. z 11. júla 2006 (č. l. 173), ale potvrdil to aj samotný žalovaný v konaní sp. zn. 3 Cb 4/2009. V ňom totiž žalovaný podľa odpor proti platobnému rozkazu s výslovným odôvodnením, že spoločnosť ARMAPLAST spol. s r. o. dodala iný než objednaný tovar (materiál na prekládku vodovodného potrubia), ktorý je nevhodný a nepoužiteľný na finálny výrobok. V dôsledku toho žalovaný nemohol vykonať dielo, na ktoré bol tento materiál dodaný, a stavbu nakoniec dokončil niekto iný, kto dodal materiál zodpovedajúci normám a projektu. Tento odpor pritom žalovaný podal 25. novembra 2008, teda potom, čo už mu bola doručená žaloba v tu prerokúvanej veci a čo už poznal stanovisko spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., a dôvody, pre ktoré svoj nárok uplatňuje. Konečne, ďalším nepriamym dôkazom o tom, že žalovaný voči konateľke KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., prejavil, že dielo nevie alebo nechce dokončiť, je aj samotné správanie tejto spoločnosti po konci júna 2006. Táto spoločnosť totiž už 4. júla 2006 uzatvára novú zmluvu o dielo so spoločnosťou AQUAPLAST a.s. Žalovaný pritom nedokázal, že by na takýto postup mala KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., akýkoľvek racionálny dôvod, keď cena za dielo dohodnutá s uvedenou spoločnosťou bola od ceny dohodnutej so žalovaným nižšia len o niekoľko korún a navyše žalovanému už spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., zaplatila preddavok. Táto spoločnosť sa teda vystavovala riziku, že v konečnom dôsledku (aspoň po určité obdobie) bude jej náklad na túto akciu 2.350.000 Sk, a to až dovtedy, kým jej žalovaný poskytnutý preddavok nevráti. Žalovaný nepreukázal žiaden zmysluplný dôvod, prečo by táto spoločnosť mala záujem ísť do takéhoto rizika, ak by z jeho strany existoval naďalej jasný záujem dielo vykonať. Naopak, podľa odvolacieho súdu je logické, že k takýmto hospodársky nevýhodným krokom sa spoločnosť rozhodla len preto, že jej bolo zrejmé, že objednané dielo žalovaný nevykoná.

18. Z faktúr a dodacích listov predložených spoločnosťou AQUASTAV a.s. je podľa odvolacieho súdu preukázané, že táto spoločnosť si nakúpila vlastný materiál na zhotovenie diela v dostatočnom rozsahu. Len z jednoduchého porovnania je totiž zrejmé, že táto spoločnosť podobne ako žalovaný nakúpila približne 162 m potrubia, nakúpila spojovacie materiály, kolená, šachty, a to všetko v podobnom množstve, v akom to nakúpil žalovaný od spoločnosti ARMAPLAST spol. s r.o. Takisto zo svedeckých výpovedí je dostatočne preukázané, kam bol umiestnený tento materiál (skládka odpadu spoločnosti Eco-recycling s.r.o.), pričom tiež z výzvy z 11. júla 2006 vyplýva, že spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., nemala záujem tento materiál na ďalšiu stavbu využiť a žiadala jeho odstránenie. Žalovaný potom nenavrhol žiadne dokazovanie na svoje tvrdenie, že by bol na výstavbu prekládky použitý akýkoľvek materiál, ktorý do areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., dodal žalovaný.

19. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov - zástupcov spoločnosti AQUASTAV a.s., pretože okolnosti vykonania diela touto spoločnosťou a pôvodu použitého materiálu sú dostatočne preukázané predloženými dodacími listami, faktúrami a zmluvou o dielo. Takisto odvolací súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie výsluchom svedka Z., keď vady materiálu mal za dostatočne preukázanú jednak jeho písomným vyjadrením z 3. júla 2006, ako aj obsahom pripojeného spisu 3 Cb 4/2009 a v ňom založenými vyjadreniami samotného žalovaného.

20. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení pred súdom prvej inštancie z 10. marca 2017 (č. l. 414 a nasl.) navrhoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že zmluva o postúpení pohľadávky z 20. januára 2017 medzi MF KONTO s.r.o. a žalobcom je neplatná v podstate z dôvodu, že odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie pritom na tento návrh osobitne nereagoval, len na pojednávaní 22. mája 2017 vyslovil, že o medzitýmnom rozsudku môže rozhodnúť aj bez návrhu a tu dospel k záveru, že takto nerozhodne. Názor súdu prvej inštancie tu však nezodpovedá ustanoveniu § 214 C. s. p., ktoré upravuje podmienky vydania medzitýmneho rozsudku. Ustanovenie ods. 1 tohto paragrafu umožňuje rozhodnúť o základe uplatneného nároku (tzv. medzitýmny rozsudok), a to aj bez návrhu. Odsek 2 cit. paragrafu však upravuje osobitný tzv. medzitýmny určovací rozsudok, ktorým sa môže rozhodnúť o tom, či tu je právo alebo nie, ale len na návrh strany. Žalovaný sa vo svojom návrhu dovolával práve tohto ustanovenia. Podľa odvolacieho súdu ale z podstaty sporového konania a rozsudku ako spôsobu riešenia veci samej medzi stranami vyplýva, že podľa tohto ustanovenia možno vydať medzitýmny rozsudok len o práve existujúcom medzi stranami konania, teda žalobcom a žalovaným. Žalovaný sa však v prerokúvanej veci nedomáha ani určenia, či tu je alebo nie je právo, ale len výroku o neplatnosti zmluvy, a to navyše uzavretej medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. Podľa odvolacieho súdu takýto návrh nemôže byť predmetom medzitýmneho určovacieho návrhu v zmysle § 214 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho súd prvej inštancie v podstate správne postupoval, keď sa týmto návrhom žalovaného ďalej nezaoberal.

22. Žalobca sa v prerokúvanej veci ako postupník pôvodného veriteľa - spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., domáha vrátenia preddavku zaplateného touto spoločnosťou žalovanému na cenu diela objednaného u žalovaného objednávkou z 25. apríla 2006. Súd prvej inštancie správne vyšiel z toho, že predložením tejto objednávky a jej akceptáciou zo strany žalovaného vznikla zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. medzi touto spoločnosťou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom. Žalovaný bol v danom čase podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obch. zák. na základe živnostenského oprávnenia a objednané dielo sa týkalo areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s. r. o., v ktorom táto vykonávala podnikateľskú činnosť ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. Záväzkové právne vzťahy medzi stranami tejto zmluvy sa teda podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k 25. aprílu 2006 spravovali práve treťou časťou Obchodného zákonníka. Prekládka vodovodného potrubia je hmotne zachytený výsledok činnosti a v istých prípadoch aj stavba, čoho dôkazom je, že na ňu bolo potrebné vydať stavebné povolenie; preto ju treba považovať za dielo v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák. Zmluva o dielo si na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a ani samo predloženie písomnej objednávky jednou zo strán druhej neznamená, že by táto strana podmienila uzavretie zmluvy písomnou formou v zmysle § 272 ods. 1 Obch. zák. (porov. judikát R 66/1999). Prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy o dielo, teda návrh (§ 43a ods. 1 Obč. zák.) aj jeho prijatie (§ 43c ods. 1 Obč. zák.) tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom uvedeným v § 35 ods. 1 Obč. zák., teda výslovne alebo iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Obsah objednávky z 25. apríla 2006 podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo, keďže je v ňom jasne vymedzený predmet - vykonávané dielo a jeho cena. Objednávka bola žalovanému predložená a ten na jej základe ihneď začal vykonávať potrebné dispozície, najmä objednal potrebný materiál a vystavil zálohovú faktúru na preddavok uvedený v objednávke. Z tohto konania žalovaného podľa odvolacieho súdu možno jednoznačne vyvodiť jeho súhlas s touto objednávkou a podmienkami v nej uvedenými, teda súhlas s návrhom zmluvy o dielo v zmysle § 43c ods. 1 Obč. zák. Na základe toho tak podľa odvolacieho súdu vznikla medzi stranami zmluva o dielo, ktorej súčasťou bola dohoda o preddavku na cenu diela vo výške 850.000 Sk. Touto dohodou sa strany odchýlili od § 548 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa cena platí zásadne až po vykonaní diela, a dohodli si splatnosť časti ceny diela preddavkovým spôsobom, čiže skôr, než na ňu vznikne nárok.

22. Odvolací súd sa však nestotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie právne posúdil prejavy strán zmluvy o dielo urobené koncom júna 2006. Súd prvej inštancie tu nelogicky a v zásade mimoriadne formalisticky vychádza z doslovných formulácií použitých v listinných dôkazoch („odstúpenie od zmluvy“). Pravdivosť týchto listinných dôkazov a ich vernosť bola však v konaní spochybnená, takže zo skutkového stavu ani nevyplýva, že by žalovaný skutočne použil vo svojom prejave slovo „odstúpenie“ alebo „odstúpiť“ od zmluvy. Ani konateľka KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., vo svojich výpovediach nepotvrdila, že by žalovaný vo svojom prejave vyslovene použil toto slovo. Súd prvej inštancie tak celkom zbytočne zameral svoju právnu argumentáciu na zisťovanie toho, či prejav žalovaného urobený voči konateľke spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., koncom júna 2006 možno považovať za odstúpenie a či sú na takéto odstúpenie dané zákonné podmienky podľa § 344 a nasl. Obch. zák. Ako žalobca dôvodne namieta v podanom odvolaní, už pôvodný žalobca v žalobe predniesol, že žalovaný síce prejavil, že odstupuje od zmluvy, no zároveň spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., so zrušením zmluvného vzťahu súhlasila, a tak bol tento vzťah zrušený dohodou. Zmluva o dielo medzi týmito stranami uzavretá v zmysle objednávky z 25. apríla 2006 nebola zavretá v písomnej forme a neobsahovala v sebe ani doložku v zmysle § 272 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorej by sa mohla meniť alebo rušiť iba dohodou strán v písomnej forme. Na zmenu ale ani na zrušenie tejto zmluvy tak ani podľa zákona, ani podľa dohody účastníkov nebola potrebná písomná forma. V dôsledku toho, tak bolo možné túto zmluvu o dielo zrušiť právnymi úkonmi urobenými v akékoľvek forme, vrátane ústnej alebo konkludentnej formy.

23. Právne úkony urobené slovami je podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto tento právny úkon robí, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podobne treba právny úkon aj v zmysle výkladových pravidiel uvedených § 266 ods. 1 až 3 Obch. zák., ktoré si podľa judikatúry vyžadujú komplexný pohľad na okolnosti prípadu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4 MObdo 6/2011 a ďalšie). Vo všeobecnosti pritom z § 266 ods. 1 aj 2 Obch. zák. možno vyvodiť, že pri výklade prejavu vôle je podstatný objektívny horizont adresáta prejavu vôle, teda to, ako s ohľadom na všetky okolnosti adresát prejavu vôle mohol a mal tento prejav chápať. Ak teda aj osoba robiaca právny úkon (osobitne osoba práva neznalá, u ktorej nemožno predpokladať, že toto slovo použije v jeho presnom právnom význame) použije slovo odstúpenie, neznamená to, že takýto právny úkon sa musí posudzovať len ako odstúpenie od zmluvy v zmysle § 344 a nasl. Obch. zák., prípadne iných zákonných ustanovení upravujúcich odstúpenie. Použitím takýchto výrazových prostriedkov (odstúpenie) totiž konajúci vyjadruje vôľu, že nechce naďalej zmluvu plniť, nemá záujem byť touto zmluvou viazaný a má záujem ukončiť právny vzťah z tejto zmluvy vo vzťahu k druhej zmluvnej strane. V dôsledku toho takýto prejav môže byť nielen odstúpením podľa citovaných zákonných ustanovení, ale aj tiež návrhom druhej strane na uzavretie dohody o ukončení zmluvy. Ak druhá strana takýto návrh neakceptuje, možno skúmať len to, či na boli splnené zákonné alebo zmluvné podmienky na kvalifikáciu tohto prejavu ako jednostranného ukončenia zmluvy a či teda môže sám osobe viesť k zániku záväzku. Pokiaľ však druhá strana s takto prejaveným odstúpením vysloví súhlas, treba takýto jej prejav považovať za prijatie návrhu dohody o ukončení zmluvy, teda za prejav súhlasu s tým, aby právny vzťah medzi stranami bola ukončená tak, ako si to želala strana, ktorá prejavila vôľu od zmluvy odstúpiť.

24. Podľa § 572 ods. 2 Obč. zák. sa strany zmluvy môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Zrušovaný záväzok zaniká vtedy, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Podľa § 572 ods. 3 Obč. zák. potom písomnú formu musí mať len dohoda o zrušení takéhoto záväzku, ktorý sa dojednal písomne, toto ustanovenie je však v obchodnoprávnych vzťahoch vylúčené už citovaným ustanovením § 272 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého je písomná forma zrušenia písomného záväzku potrebná jedine vtedy, ak zmluva obsahuje zodpovedajúcu dohody o tom, že ju možno zrušiť len písomne. Ak takúto doložku neobsahuje, možno ju teda zmeniť alebo zrušiť ústne alebo aj konkludentne. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo vzniknutej z objednávky z 25. apríla 2006 prejavil koncom júna 2006 voči konateľke spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., (objednávateľovi), že prekládku vodovodného potrubia nedokončí a nebude na ňom pokračovať. Tento prejav žalovaného mohla KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., v zmysle § 266 ods. 1 Obch. zák. a aj s ohľadom na všetky okolnosti prípadu (nereagovanie na výzvy, nepokračovanie v rokovaniach, nevykonávanie prác, vadný materiál) objektívne vykladať ako odstúpenie od zmluvy, ale aj ako návrh na ukončenie záväzkového vzťahu medzi nimi. Aj tento návrh treba podľa § 43c ods. 1 Obč. zák. prijať včasným vyhlásením alebo iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas konajúcej osoby. V prerokúvanej veci je také konanie spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., bezpečne preukázané tým, že sama konateľka tejto spoločnosti vyhotovila zápis o odstúpení z 28. júna 2006, v ktorom sama dosvedčila, že túto vôľu voči žalovaného prejavila. Aj keď správnosť opisu udalosti v tomto zápise bola žalovaným spochybnená, už samo vyhotovenie tohto zápisu zo strany konateľky znamená, že táto spoločnosť považovala za potrebné zachytiť to, že akceptovala dohodu so žalovaným na ukončení zmluvy. Záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebola zistená existencia takého prejavu, z ktorého je možné vyvodiť súhlas spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., s ukončením zmluvy, je preto v rozpore so skutkovým stavom tak, ako ho sám súd prvej inštancie zistil.

25. Okamihom, kedy KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., prijala návrh žalovaného na ukončenia zmluvy o dielo, teda v posledné dni júna 2006, vznikla podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. dohoda o zrušení záväzku z tejto zmluvy o dielo a podľa § 572 ods. 2 Obč. zák. tak došlo k jeho zániku, keďže dohoda na inom dátume skončenia zo zisteného skutkového stavu nevyplýva. Zrušením tohto záväzku tak podľa § 573 Obč. zák. zanikol záväzok oboch strán, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie. Zánikom záväzku tak odpadol právny titul pre poskytnuté plnenia, ktoré sa tým podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. stali bezdôvodnými obohateniami. Z ustanovenia § 457 Obč. zák. potom vyplývalo, že ak si už strany poskytli vzájomné plnenia, strany si boli povinné ich navzájom vrátiť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., zaplatila žalovanému po uzavretí zmluvy preddavok na cenu diela, ktoré sa podľa zmluvy malo vykonať, vo výške 850.000 Sk. Dohodou o zrušení záväzku žalovaného z tejto zmluvy zhotoviť dielo zanikol aj záväzok tejto spoločnosti na zaplatenie ceny diela, a keďže už bol preddavkovo splnený, vznikol tejto spoločnosti nárok na jeho vrátenie, avšak vždy navzájom s plnením protistrany (žalovaného) podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pritom za konania konania namietal, že vzhľadom toto ustanovenie je KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., povinná vydať mu ním dodané rúry a ďalší materiál objednaný u spoločnosti ARMAPLAST spol. s r. o. a dovezený do areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o. Žalovaný pritom vyslovene tvrdil, že tento záväzok je vzájomne podmienený (synalagmatický) s nárokom tejto spoločnosti na vrátenie zaplateného preddavku a že táto vzájomná podmienenosť mala byť aj vyjadrená v žalobe. S týmto názorom sa však odvolací súd nestotožňuje.

26. Zo znenia samotného ustanovenia § 457 Obč. zák. je zrejmé, že toto ustanovenie normuje povinnosť strán vrátiť si to, čo dostali podľa zmluvy. Strany sú teda povinné vrátiť si tie plnenia, ktoré si navzájom dali na plnenie zmluvy, teda ktoré si mali podľa zmluvy navzájom poskytovať a tým plniť záväzok z tejto zmluvy. Pre posúdenie toho, čo je plnením podľa zmluvy, je potrebné vychádzať vždy z obsahu zmluvy.

Plnením je potom to, čo je podľa zmluvy predmetom samotného záväzku tej či onej strany, teda to, čo má tá či oná strana podľa zmluvy dať, urobiť, zdržať sa alebo trpieť (porov. § 494 Obč. zák.) na to, aby svoj záväzok splnila. V prerokúvanej veci žalovaný a KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., uzavreli zmluvu o dielo v zmysle § 536 Obch. zák., v dôsledku čoho si po zániku tejto zmluvy v zmysle § 457 Obč. zák. môžu vrátiť jedine to, čo možno považovať za plnenie zo zmluvy o dielo. Z § 536 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že predmetom zmluvy o dielo je na strane zhotoviteľa záväzok vykonať určité dielo, ktorým je podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. zhotovenie určitej veci, montáž, údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Plnenie podľa zmluvy tak začína zhotoviteľ poskytovať a dielo vykonávať (§ 537 ods. 1 a 3 Obch. zák.) vtedy, keď začne zhotovovať vec, začne montáž, údržbu, opravu, úpravu alebo vykonávať úkony, ktorými vzniká hmotne zachytený výsledok činnosti. Zhotoviteľ potom poskytne objednávateľovi plnenie zo zmluvy vykonaním diela v zmysle § 548 ods. 1 a § 554 a nasl. Obch. zák., teda tým, že zhotoví dohodnutú vec, dokončí montáž, údržbu, opravu alebo úpravy alebo zabezpečí vznik iného hmotne zachyteného výsledku činnosti. Zo zmluvy o dielo samozrejme môže vyplývať zhotoviteľovi aj povinnosť obstarať si veci určené na vykonanie diela (§ 539 až 541 Obch. zák.), obstaranie takýchto vecí však ešte nie je vykonávaním diela, teda nie je tým plnením zo zmluvy o dielo, ktoré má na jej základe zhotoviteľ objednávateľovi dať. Obstaranie materiálu na zhotovenie diela má len charakter prípravnej činnosti na poskytnutie samotného plnenia. Z už citovaného § 536 Obch. zák. totiž celkom jasne vyplýva, že predmetom zmluvy o dielo nie je dodanie materiálu potrebného na vykonanie diela, teda plnenie zhotoviteľa nespočíva v tom, že objednávateľovi dodáva materiál. Dodanie hnuteľných vecí je plnením predávajúceho z kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obch. zák. Plnenie zhotoviteľa naopak spočíva v tom, že z určitého materiálu začne zhotovovať dohodnuté dielo tak, ako je definované v citovanom § 536 ods. 2 Obch. zák., a že toto dielo zhotoví. Pokiaľ teda zhotoviteľ nezačne zhotovovať dielo v zmysle zmluvy, teda nezačne zhotovovať vec, nezačne s montážou, opravou alebo úpravou veci alebo s vykonávaním iného hmotne zachyteného výsledku činnosti, nezačal plniť svoj záväzok zo zmluvy o dielo a poskytovať objednávateľovi plnenie podľa nej. Tento výklad podporuje aj znenie § 540 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého znáša objednávateľ nebezpečenstvo škody na veciach do doby, než sa spracovaním stali súčasťou diela. Citované ustanovenie tak jasne rozlišuje medzi vecami obstaranými na vykonanie diela a vykonávaním diela samotným, z čoho takisto možno vyvodiť, že obstaranie týchto vecí ešte nemožno považovať za vykonávanie diela podľa zmluvy.

27. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný na účely vykonania preložky vodovodného potrubia obstaral materiál (rúry a ďalšie veci) a tento materiál si 30. mája 2006 zložil na pozemku spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., kde sa malo dielo vykonávať. Takéto zloženie materiálu však podľa vyššie uvedeného výkladu nemožno ešte považovať za plnenie žalovaného ako zhotoviteľa v prospech tejto spoločnosti ako objednávateľa zo zmluvy o dielo, pretože predmetom záväzku zhotoviteľa nebolo dodať rúry a ďalší materiál, ale vykonať preložku, teda vykopať výkop, pripraviť lôžku, uložiť doň rúry, riadne ich pospájať, vyspraviť okolie rúr, nasadiť príslušné obslužné a kontrolné zariadenia (šachty, poklopy a pod.), a práve takto hmotne zachytený výsledok činnosti. Zhotoviteľ si pritom môže materiál zhromažďovať a uskladňovať na akomkoľvek mieste, môže ho zložiť napr. na svojom pozemku, na pozemku inej osoby, ale aj na pozemku objednávateľov. Pokiaľ by sa už takéto zloženie malo považovať za plnenie zo zmluvy o dielo, viedlo by to k rozlišovaniu postavenia objednávateľa v tých prípadoch, kedy materiál bol zložený uňho, a v ostatných prípadoch, kedy materiál bol zložený inde, hoci ani v jednom prípade sa ešte so samotným vykonávaním diela nezačalo. Ak teda v prerokúvanej veci žalovaný zložil do areálu spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., rúry a ďalší materiál potrebný na to, aby vykonal preložku vodovodného potrubia v zmysle objednávky z 25.apríla 2006, nemožno toto zloženie materiálu považovať za plnenie zhotoviteľa poskytované objednávateľovi v zmysle citovaného § 457 Obč. zák. Objednávateľ teda nie je podľa citovaného ustanovenia povinný vydať takto zložený materiál, pretože to na jeho strane nepredstavuje to, čo podľa zmluvy dostal. V prerokúvanej veci to znamená, že povinnosť spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., vydať tento materiál žalovanému nie je vzájomná s povinnosťou žalovaného vrátiť preddavok na cenu diela, ktoré v okamihu zrušenia záväzku ešte ani nezačal vykonávať.

28. V súvislosti s otázkou synalagmatického záväzku pri zániku záväzku zo zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka odvolací súd ešte dopĺňa, že ustanovenia § 542 až 544 Obch. zák. obsahujú čiastočne odlišnú úpravu následkov vydania plnenia spočívajúceho vo vykonávaní diela. Ak je totiž objednávateľ napr. vlastníkom pozemku, na ktorom sa zhotovuje dielo - vec, potom vlastníkom zhotovovanej veci je v zmysle § 542 ods. 1 Obch. zák. zásadne objednávateľ. V tomto prípade objednávateľ nadobúda k zhotovovanej veci vlastnícke právo originárne jej vytvorením. Obsah nároku zhotoviteľa po zániku záväzku z tejto zmluvy je v takom prípade upravený v § 544 ods. 1 a 2 Obch. zák., podľa ktorého ak takúto vec nemožno odovzdať zhotoviteľovi (napr. preto, že sa stala súčasťou pozemku objednávateľa alebo je samostatne neodovzdateľná), je objednávateľ povinný buď uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, alebo mu nahradiť cenu účelne obstaraných vecí, ak záväzok zanikol z dôvodov, za ktorý objednávateľ zodpovedá. Citované ustanovenie pritom všeobecne hovorí o zániku záväzku bez ohľadu na spôsob zániku, takže sa nepochybne týka aj jeho zániku zrušením dohodou strán v zmysle § 572 Občianskeho zákonníka, čím sú tieto ustanovenia aj špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k všeobecnej úprave vrátenia vzájomných plnení v § 457 Občianskeho zákonník. Ak teda záväzok zo zmluvy zanikol spôsobom uvedeným v § 544 ods. 1 alebo 2 Obch. zák., môže zhotoviteľ žiadať nie vrátenie veci (t. j. nie vzájomné plnenie), ale má samostatný nárok na náhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil. V prerokúvanej veci bola dohodnutým dielom preložka vodovodného potrubia, ktorého podstata spočíva v úprave pozemku, pospájaní určitých komponentov (rúr, spájacích prvkov atď.) do stavebného celku a jeho uloženie do pozemku. Ak by teda žalovaný skutočne začal s vykonávaním tohto diela, už vzhľadom na jeho predmet by mu takto zabudovaný materiál nebolo možné vrátiť a mal by teda nárok len na vydanie obohatenia podľa citovaných ustanovení. Práve skutočnosť, že materiál zložený žalovaným v areáli KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., sa tam nachádzal v nezmenenej podobe, ktorá ešte nemala nič spoločné so samotným dielom, ktoré sa podľa zmluvy malo vykonať, podľa odvolacieho súdu dosvedčuje, že takéto zloženie nemožno považovať za vykonávanie diela, teda plnenie zhotoviteľa zo zmluvy o dielo tak, ako to má namysli § 457 Obč. zák.

29. Na týchto záveroch nič nemení ani ustanovenie § 542 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého platí, že pokaľ zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa na jeho pozemku, znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci objednávateľ a je aj vlastníkom. Už zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody k zhotovovanej veci, teda k veci, ktorej zhotovenie je predmetom diela; možno ho teda aplikovať až od okamihu, odkedy možno povedať, že táto vec sa začala zhotovovať. Z tohto ustanovenia ale nemožno odvodiť, že by sa objednávateľ stával vlastníkom samotného materiálu dodaného zhotoviteľom na zhotovenie diela už tým okamihom, keď materiál je dodaný na pozemok objednávateľa. To, že sa na pozemok objednávateľa dodá materiál, ešte neznamená, že tým tento materiál nadobúda charakter zhotovovanej veci, ktorej vlastníkom by sa mal stať objednávateľ. Takýto charakter tento materiál nadobúda a do vlastníctva objednávateľa prechádza až v momente, keď sa z tohto materiálu spracovaním začne vytvárať nová vec, ktorá je predmetom diela podľa zmluvy. Analogicky potom toto ustanovenie musí platiť v takých prípadoch, kedy predmetom diela ani nie je zhotovenie novej veci, ale len úprava, oprava, resp. rekonštrukcia existujúcej veci alebo jej časti. V takom prípade nevzniká vykonávaním diela nová - zhotovovaná vec, ale vykonávaná oprava, úprava či montáž sa stáva súčasťou inej veci, takže aj materiál dodávaný zhotoviteľom na tento účel sa stáva súčasťou inej veci. Ak vec, na ktorej sa dielo vykonáva, už patrí objednávateľovi, podľa § 542 ods. 1 Obch. zák. sa objednávateľ stane vlastníkom dodávaného materiálu tým, že bude pri vykonávaní diela použitý na opravu, úpravu či montáž. V tu prerokúvanej veci to znamená, že aj keď sa dielo - preložka vodovodného potrubia realizovala na pozemku spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., táto spoločnosť sa podľa § 542 ods. 1 Obch. zák. nestala vlastníčkou dodaného materiálu, ale stávala by sa vlastníčkou zhotovovanej veci - teda nového vodovodného potrubia po jeho prekládke. Pokiaľ teda žalovaný nepristúpil k vykonávaniu tohto diela (výstavbe tejto preložky), nemožno toto ustanovenie aplikovať a nemožno z neho dovodiť, že by sa táto spoločnosť stala vlastníčkou rúr a ostatného materiálu zloženého na jej pozemku.

30. Nedôvodné sú poukazy žalovaného na to, že zaplatený preddavok použil na nákup materiálu od spoločnosti ARMAPLAST spol. s r.o. Z ustanovenia § 537 ods. 1 Obch. zák. totiž vyplýva, že zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a na svoju zodpovednosť. Znamená to, že všetky náklady na materiál a práce potrebné na zhotovenie diela znáša predbežne zhotoviteľ a ak v zmluve nie je dohodnuté inak, nemá nárok na ich náhradu, ale len nárok na cenu diela za predpokladu, že dielo bude vykonané (§ 548 Obch. zák.). Vo výnimočných prípadoch má zhotoviteľ nárok na náhradu časti týchto nákladov (§ 544 ods. 2 Obch. zák.), prípadne na vydanie obohatenia objednávateľa v dôsledku čiastočného vykonania diela (§ 544 ods. 1 Obch. zák.). Naopak, už zo znenia § 544 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že nárok na vydanie tohto obohatenia by mal zhotoviteľ len za predpokladu, že mu nie je možné vydať samotnú zhotovovanú vec. O to menej môže mať potom zhotoviteľ nárok na náhradu tohto obohatenia, ak sa ani nezačalo so zhotovovaním veci, ktorá je predmetom diela. V prerokúvanej veci podľa skutkového stavu nedošlo k začatiu vykonávania diela, teda nezačala sa ani zhotovovať vec (preložka) ani sa na tento účel nepoužil materiál žalovaného tým spôsobom, že by sa tým KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., obohatila. Zistený skutkový stav nepreukázal tvrdenie žalovaného, že by táto spoločnosť použila časť materiálu žalovaného na zhotovenie diela novým zhotoviteľom - spoločnosťou AQUASTAV a.s., takže aplikácia ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Obch. zák. tu vôbec neprichádza do úvahy.

31. Z uvedeného potom treba uzavrieť, že materiál zložený žalovaným v areáli spoločnosti KOVOREAL

- HOLÍČ, s.r.o., nie je plnením, ktoré táto spoločnosť dostala podľa zmluvy o dielo v zmysle objednávky z 25. apríla 2006, preto ani nárok žalovaného na jeho vrátenie nie je vzájomným nárokom z tejto zmluvy v zmysle § 457 Obč. zák. a nemožno ním podmieňovať nárok tejto spoločnosti na vrátenie zaplateného preddavku. Nie je účelom tohto konania riešiť právnu povahu tohto vzťahu, pretože žalovaný počas konania neuplatnil voči žalovanému nárok na vydanie týchto vecí, ktorý by nepochybne mohol uplatňovať ako ich vlastník už na základe § 126 Občianskeho zákonníka. Žalovaný za konania vzniesol len vzájomnú žalobu o zaplatenie 125.331,50 Sk ako rozdielu medzi prijatým preddavkom 850.000 Sk a cenou, ktorú žalovaný zaplatil spoločnosti ARMAPLAST spol. s r.o. za kúpu materiálu (975.331,50 Sk). Túto vzájomnú žalobu však žalovaný za konania vzal späť a ďalšie nároky voči žalobcovi (napr. z titulu náhrady škody za prípadné poškodenie tohto materiálu umiestnením na skládku odpadov) si za konania neuplatnil. Predmetom konania tak zostal len nárok spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., na vrátenie prijatého preddavku zo zrušenej zmluvy o dielo, ktorý podľa už uvedeného výkladu nebol podmienený synalagmatickým záväzkom na vrátenie zloženého materiálu.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s ďalším právnym názorom žalobcu, podľa ktorého v prerokúvanej veci by nárok na vrátenie preddavku bol opodstatnený aj zánikom záväzku pre nemožnosť plnenia. Ustanovenia § 352 až 354 Obchodného zákonníka obsahujú len čiastočnú úpravu dodatočnej nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho sa zánik záväzku z tohto dôvodu spravuje podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. záväzok dlžníka zaniká, ak sa plnenie stane nemožným. Musí ísť o objektívnu nemožnosť, teda plnenie musí byť nemožné všeobecne, nielen subjektívne dlžníkovi, čo napokon vyjadruje aj § 352 ods. 1 Obch. zák. Môže ísť o nemožnosť právnu alebo faktickú, teda napríklad o zánik individuálnej veci. Pri zmluve o dielo sa plnenie stáva fakticky nemožným napríklad vtedy, ak predmetom opravy či úpravy má byť určitá konkrétna vec, tá však zanikne, prípadne ak táto oprava alebo úprava už je na nej vykonaná a ďalšia podobná úprava neprichádza do úvahy. V prerokúvanej veci mala byť predmetom záväzku žalovaného vykonanie prekládky konkrétneho vodovodného potrubia v areáli spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., na novú trasu. Prekladaná časť vodovodného potrubia je súčasťou vedenia, na ktorý sa na začiatku a na konci napája. Podľa odvolacieho súdu neprichádza preto do úvahy vykonať dvakrát tú istú prekládku toho istého vodovodného potrubia; ak teda vodovodné potrubie už bolo niekým iným preložené tým spôsobom, akým ho mal preložiť žalovaným, nemohol ho preložiť žalovaný a plnenie jeho záväzku sa stalo nemožným. Tým v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka tento záväzok zanikol v celom rozsahu. Napriek nepresnej formulácii tohto ustanovenia je predmetom zániku celý záväzok, nielen povinnosť dlžníka v užšom zmysle. Vyplýva to aj z § 354 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa v takom prípade použijú obdobne účinky uvedené v § 351 Obch. zák. Z § 351 Obch. zák. potom vyplýva, že nemožnosťou plnenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strana, ktorá už plnenie poskytla, je povinná ho vrátiť. Citované ustanovenie je svojím obsahom aj dôsledkami podobné ako úprava v § 457 Obč. zák., v dôsledku čoho možno čo do následkov odkázať na výklad v predošlých odsekoch tohto rozsudku. Ako už bolo vysvetlené v tomto výklade, materiál zložený žalovaným v areáli spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., nebol plnením, ktoré by žalovaný poskytol tejto spoločnosti zo zmluvy o dielo, takže jej nemohla vzniknúť povinnosť vrátiť ho podľa § 351 ods. 2 Obch. zák. a jeho vrátením tak nemohol byť podmienený jej nárok na vrátenie preddavku na cenu diela, ktorý žalovanému podľa zmluvy poskytla.

33. Na základe toho tak treba uzavrieť, že spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., v dôsledku zániku záväzku zo zmluvy o dielo, ktoré sa malo vykonať podľa objednávky z 25. apríla 2006, či už dohodou (§ 572 Obč. zák.) alebo následnou nemožnosťou plnenia (§ 575 Obč. zák.) vznikol podľa § 573 a 457 Občianskeho zákonníka, resp. § 351 v spojení s § 354 Obch. zák. nárok na vrátenie sumy 850.000 Sk ako preddavku poskytnutého žalovanému na cenu diela podľa tejto zmluvy. Tento nárok bol pohľadávkou, ktorá bola spôsobilá postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., túto pohľadávku zmluvou z 29. decembra 2008 postúpila na spoločnosť MF KONTO s.r.o., čím sa táto podľa § 524 Obč. zák. stala veriteľom tejto pohľadávky a nadobudla aktívnu legitimáciu na jej vymáhanie. Pokiaľ ide o postúpenie z tejto spoločnosti na žalobcu, toto postúpenie v konaní oznámila spoločnosť MF KONTO s.r.o. ako postupca podaním došlým súdu prvej inštancie 24. januára 2017. Toto oznámenie je oznámením postúpenia pohľadávky v zmysle § 526 Obč. zák., keďže aj v civilnom sporovom konaní je možné robiť hmotnoprávne úkony voči iným stranám, voči ktorým sa stávajú účinnými okamihom, keď sa o nich dozvedeli (porov. § 124 ods. 2 C. s. p.). Podanie spoločnosti MF KONTO s.r.o. oznamujúce postúpenie pohľadávky bolo doručené žalovanému 3. marca 2017, kedy sa o ňom v konaní dozvedel. Od tohto okamihu tak bolo toto oznámenie voči žalovanému účinné. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca), alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o postúpení (porov. zhodne aj judikát R 119/2003). Keďže dlžník v tomto prípade nie je oprávnený domáhať sa ani preukázania zmluvy o postúpení, o to menej je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť tejto zmluvy. Neplatnosť tejto zmluvy by sa totiž prejavovala len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom, voči dlžníkovi, ktorý je povinný postupníkovi plniť už na základe oznámenia postupcu, by však nebola vôbec podstatná. V dôsledku toho odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovaného, že zmluva o postúpení medzi MF KONTO s.r.o. a žalobcom z 20. januára 2017 je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Navyše, ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci nebol nárok spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., vzájomne podmienený (synalagmatický) s jej záväzkom vrátiť žalovanému ním zložený materiál. Preto nie je vôbec potrebné zaoberať sa otázkou, aký vplyv má synalagma na možnosť postúpenia jednej zo synalagmatických pohľadávok.

34. Zročnosť záväzku na vrátenie plnenia podľa § 573 a 457 Obč. zák., ani § 351 Obch. zák. nie je upravená ani Obchodným zákonníkom, ani medzi stranami nebola dohodnutá. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. bol teda žalovaný povinný plniť v primeranej lehote potom, čo ho o to žalobca požiadal. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, kedy presne spoločnosť KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., vyzvala žalovaného na vrátenie preddavku. V takom prípade treba za kvalifikovanú výzvu na plnenie považovať žalobu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 ObdoV 2/2006). V prerokúvanej veci bola žalovanému žaloba doručená s platobným rozkazom 1. augusta 2007, takže v nasledujúci deň sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku v zmysle § 365 Obch. zák. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k tomuto dňu (porov. § 768f a § 768k ods. 2 Obch. zák.) omeškaním so splnením peňažného záväzku vznikla dlžníkovi povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva v prerokúvanej veci obsahovala určenie sadzby úroku z omeškania. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná tak k 1. júlu, ako aj 30. júnu 2007 bola 3 %, v dôsledku čoho patril spoločnosti KOVOREAL - HOLÍČ, s.r.o., úrok z omeškania v sadzbe 13 % ročne. Tento nárok ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) prešiel podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. postúpením na spoločnosť MF KONTO s.r.o. a z nej ďalej na žalobcu.

35. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalobcovi patrí suma 28.214,83 € (850.000 Sk) s 13 % úrokom z omeškania od 2. augusta 2007. Súd prvej inštancie preto nerozhodol správne, keď jeho žalobu v tejto časti zamietol, v dôsledku čoho odvolací súd postupom podľa § 388 C. s. p. jeho vecne nesprávny rozsudok v tejto časti zmenil a žalobe v tomto rozsahu vyhovel (výrok I). Naopak, vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie správne zamietol žalobu, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. jeho vecne správny rozsudok potvrdil (výrok II.).

36. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobca bol takmer plne úspešný (okrem zanedbateľnej časti úroku z omeškania), odvolací súd mu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov konania proti neúspešnému žalovanému (výrok II).

37. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.