Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)Uznesenie_43Co-2-2019.pdf
PDF · 127.63 KB
Case nature
Area
Subarea
43Co/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX D. P. o zaplatenie 670,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Csp/245/2017-80 zo dňa 12. septembra 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Csp/245/2017-80 zo dňa 12.septembra 2018 v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi Poštovej banke a. s. sumu 159,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 20,- Eur od 14.07.2015 do 13.08.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 159,20 Eur od 14.08.2015 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu v druhej výrokovej vete zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 670,32 Eur spolu s úrokmi vo výške 592,86 Eur a 12,42 Eur, s úrokmi vo výške 25,5% ročne zo sumy 670,32 Eur od 01.11.2007 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 670,32 Eur od 01.11.2007 až do zaplatenia na základe zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13. 12. 2012 medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur v 36-tich mesačných splátkach po 41,- Eur s dátumom prvej platby do 13.01.2013, vždy k 13.-temu dňu v mesiaci s konečným dátumom splatnosti úveru 13.12.2015. Zo zmluvy o úvere vyplývali ďalšie údaje, a to celová výška nákladov 453,84 Eur, ročná úroková sadzba 25,50%, poistenie: bez poistenia, priemerná RPMN na trhu 46,35%, RPMN banky 31,72 %. 4. Súd v odôvodnení konštatoval, že z dôvodu neuhrádzania splátok v dohodnutej lehote splatnosti bola žalovanému oznámená predčasná splatnosť úverovej pohľadávky ku dňu 02.02.2015, ktorá pozostávala z istiny 670,32 Eur, úroku 132,88 Eur, poplatkov za upomienky 39,51 Eur, t.j. spolu 842,71 Eur. Okresný súd z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 zistil úhradu splátok žalovaným spolu vo výške 840,80 Eur s dátumom poslednej úhrady dňa 09.10.2017. 5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. Tieto skutočnosti sporné medzi stranami neboli. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v čase podpisu zmluvy dňa 07.12.2012 nebol oboznámený so všetkými informáciami, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver v rozsahu podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tieto boli doplnené právnym predchodcom žalobcu do bodu 3 zmluvy až dodatočne po podpise zmluvy žalovaným. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť v zmluve úplne absentoval a žalobcom ani dodatočne doplnený nebol. Žalovaný ako spotrebiteľ nebol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených, dodatočne doplnených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Pokiaľ mu boli tieto informácie poskytnuté až po podpise zmluvy, posúdil takéto konanie žalobcu ako nekalú obchodnú praktiku. Dlžník v čase podpisu zmluvy nemal vedomosť o tom, v akej výške a s akými podmienkami bude úver schválený, pretože schválenie úveru mu malo byť oznámené až následne, kedy už nemal možnosť ovplyvniť výšku úveru, výšku úrokov, výšku splátky, splatnosť úveru a ostatné podmienky vzťahujúce sa na úver. 7. Žalobca preto nepreukázal, že žalovanému boli už dňa 07.12.2012 pri podpise zmluvy známe jej obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) zák. č. 129/2010 Z.z., preto konštatoval, že úver poskytnutý žalovanému zo strany žalobcu bol podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca má nárok len na vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorá mu bola skutočne poskytnutá vo výške 1.000,- Eur a sumou, ktorú žalovaný uhradil vo výške 840,80 Eur, t.j. na vrátenie sumy 159,20 Eur, na zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal. 8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v sadzbe 5,25% ročne zo sumy 20,- Eur od 14.07.2015 do 13.08.2015 a zo sumy 159,20 Eur od 14.08.2015 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur rozdelil na 36 splátok po 27,77 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 13.01.2013. Na každú takto určenú splátku započítal súd prvej inštancie platby, ktoré vyplývali zo žalobcom predloženého dokladu - Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017. Týmto spôsobom dospel k záveru o vzniku prvého omeškania vo výške 20,- Eur ku dňu 13.07.2015. Ku dňu 13.08.2015 už bol splatný celý dlh vo výške 159,20 Eur. 9. S rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a podal proti jeho druhému a tretiemu výroku včas odvolanie voči. Odôvodnil ho tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a vec nesprávne právne posúdil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 10. K záveru súdu prvej inštancie o neuvedení náležitostí zmluvy a nesplnení informačnej povinnosti žalobca uviedol, že tieto tvrdenia nepovažuje za správne, pretože žalovaný podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že pred jej podpisom mu bol poskytnutý Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch ako to vyplýva zo samotného znenia zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniam o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere uviedol, že pre uzatvorenie zmluvy sa vyžaduje prejav vôle smerujúci k jej uzatvoreniu, potvrdzujúci jej uzatvorenie v súlade s vôľou žalovaného. Žalovaný uhrádzal splátky na zmluvu o úvere, pričom nasledovali aj ďalšie platby. Žalovaný tak fakticky prejavil nielen svojim podpisom, ale aj splácaním úveru svoj skutočný súhlas s uzatvorenou zmluvou o úvere, čo deklaruje platné písomné uzavretie. Už samotné prijatie úveru je potvrdením platného uzatvorenia zmluvného vzťahu, pričom skutočnosť, že žalovaný úver platil v danom prípade nie je sporná. 11. Podľa žalobcu súd nesprávne posúdil jeho skutkové tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzavretá v platnej písomnej forme, ktoré žalovaný nepoprel. V zmysle § 151 CSP, ak skutkové tvrdenia druhá procesná strana nepoprie, súd je viazaný domnienkou pravdivosti skutkového stvrdenia procesnej strany. Žalobca uvádzal, že ani v spotrebiteľských sporoch nie je spotrebiteľ ako procesná strana zbavený povinnosti popretia skutkových tvrdení a zároveň súd nie je oprávnený nepopreté skutkové tvrdenia v spotrebiteľských sporoch hodnotiť automaticky ako sporné. Súd bol preto viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzavretá, pretože žalobca preukázal riadne uzatvorenú zmluvu o úvere, pričom žalovaný jej uzavretie nepoprel. 12. Podľa žalobcu neexistujú žiadne iné dôvodné pochybnosti o tom, že toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Súd svojim postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože preukázal súdu písomné uzatvorenie zmluvy o úvere, pričom žalovaný toto skutkové tvrdenie nepoprel. Platí tak domnienka, že skutkové tvrdenie sa považuje za pravdivé. Ak by mal súd pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú stranu poučiť a bol tiež povinný podľa § 150 ods. 2 CSP vyzvať procesnú stranu na uvedenie ďalších skutkových tvrdení. Žalobca uvádzal, že súd je povinný vopred oboznámiť procesné strany, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a túto povinnosť má v prípade nariadenia pojednávania, ako aj v prípade, ak pojednávanie nenariadi. O týchto skutočnostiach je súd procesnú stranu vopred písomne alebo iným vhodným spôsobom upozorniť na základe primeranej aplikácie § 300 CSP. Tým, že si súd svoju povinnosť informovať žalobcu o tom, že považuje skutočnosť písomného uzavretia zmluvy o úvere za spornú nesplnil, odňal žalobcovi právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú súd považoval za spornú. 13. Žalobca tvrdil, že nie je možné objektívne od neho očakávať, že túto skutočnosť má považovať za spornú a na jej preukázanie mal vopred produkovať dôkazy. Žalobca riadne písomne uzavrel zmluvu o úvere, peňažné prostriedky z úveru poskytol žalovanému a žalovaný úver sčasti uhradil. Počas trvania zmluvného vzťahu, ako ani po začatí konania žalovaný nespochybnil riadne uzavretie zmluvy o úvere v písomnej forme. Napadnuté rozhodnutie je preto pre žalobcu prekvapivé. Jeho procesné práva boli porušené tak zásadným spôsobom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prevzal na seba nielen úlohu rozhodovacieho orgánu, ale aj orgánu, ktorý aktívne produkuje argumenty v prospech strany, ktorá je v spore celkom pasívna. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi pôvodným žalobcom - Poštová banka a.s. a žalovaným bola uzavretá dňa 13.12.2012 Zmluva o úvere - dostupná pôžička pod č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 41,- Eur po dobu 36 mesiacov. Celková výška nákladov bola určená vo výške 453,84 Eur s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 25,50%, s dátumom konečnej splatnosti 13.12.2015, s dátumom prvej splátky do 13.01.2013, s dátumom splatnosti ďalších platieb vždy k 13.-temu dňu v mesiaci, bez poistenia, s priemernou RPMN na trhu v sadzbe 46,35% a s RPMN banky v sadzbe 31,72%. Uvedené údaje sa nachádzajú v bode 3.1. zmluvy. Pod vyššie uvedenými údajmi v bode 3.1. sa nachádza text: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Žalovaný podpísal zmluvu 07.12.2012 a právny predchodca žalobcu 13.12.2012. 17. V zmysle bodu 3.2. Zmluvy o úvere vyplýva, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva (ďalej len „Obchodné podmienky), Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa Zák. č. 186/2009 Z.z. Žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička (Formulár), ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky. Záver tohto odseku konštatuje, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. 18. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur. Jeho poskytnutie vyplýva z listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 predloženej žalobcom. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dohodnutých splátok úveru predchodca žalobcu vyzval žalovaného dňa 16.01.2015 na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 423,91 Eur k 15.01.2015. Zároveň bol vyzvaný na úhradu uvedenej sumy do 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Napriek písomnému upozorneniu dlžná suma uhradená nebola. Predchodca žalobcu preto ku dňu 02.02.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky v celom rozsahu vo výške 842,71 Eur, z ktorej suma 670,32 Eur predstavovala neuhradenú istinu, úrok predstavoval sumu 132,88 Eur a poplatky za upomienky 39,51 Eur. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 vyplýva neuhradená istina vo výške 670,32 Eur. Z uvedeného dokladu vyplýva spôsob započítania jednotlivých úhrad žalovaného v celkovej výške 840,80 Eur na splátky istiny, poplatky a úroky. Za obdobie od uzavretia zmluvy ku dňu poslednej splátky úveru vykonanej žalovaným dňa 09.10.2017 predstavujú dohodnuté úroky z poskytnutého úveru v sadzbe 25,50% a sankčné úroky z dôvodu omeškania s úhradou splátok sumu 592,86 Eur. Dohodnuté zmluvné úroky a sankčné úroky odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastkovej úhrady, t. j. od 10.10.2017 ku dňu vystavenia aktuálneho stavu úveru, t. j. ku 31.10.2017 predstavujú sumu 12,42 Eur. 19. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný vyplnil jej prvú a druhú časť uvedením osobných údajov, mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, čísla OP, jeho telefónu a zamestnávateľa. V druhej časti zmluvy žalobca vyplnil požiadavku na poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur v hotovosti po dobu splácania 3 rokov. Takto ním vyplnené údaje podpísal 07.12.2012. V bode 3.1. zmluvy sa nachádzajú údaje vyplnené predchodcom žalobcu o čísle zmluvy, výške úveru, výške mesačnej splátky, celkovej výške nákladov, dátume konečnej splatnosti, dátume prvej splátky, úrokovej sadzbe, dátume ďalšej každej platby, počte mesačných splátok, priemernej RPMN a RPMN banky.
20. Po doručení napadnutého rozhodnutia podal pôvodný žalobca návrh na jeho zmenu z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 tak, aby namiesto pôvodného žalobcu Poštová Banka a.s. do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o. Súd prvej inštancie túto zmenu pripustil uznesením sp. zn. 17Csp/245/2017-129 zo dňa 29.11.2018. 21. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 22. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 24. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 25. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 26. Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 27. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 28. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 29. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy., 30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom k 13.12.2012 veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 32. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Všetky dodatočné informácie iné ako v odseku 1 poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente. 33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 13.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 34. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 35. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že uvedená zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy a zároveň má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie považoval túto skutočnosťza nespornú (bod 22 rozhodnutia). Napriek tomu dospel k inému skutkovému záveru ako uviedol žalobca v žalobnom návrhu. 36. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (bod 23) dospel k záveru, že pri podpise zmluvy žalovaným dňa 07.12.2012 ako spotrebiteľ nebol informovaný o náležitostiach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento skútkový záver odôvodnil tým, že údaje v bode 3 Zmluvy týkajúce sa podstatných náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dopísal do zmluvy dodatočne predchodca žalobcu. Takýto postup posúdil ako nekalú obchodnú praktiku. Toto skutkové tvrdenie o neinformovaní žalovaného o náležitostiach zmluvy o úvere bolo základom záveru okresného súdu o charaktere spotrebiteľskej zmluvy bez úrokov a bez poplatkov. 37. Žalobca v žalobe uvádzal (bod I. ods. 1,2), že dňa 13.12.2012 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o úvere, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca ďalej uvádzal, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver 1.000,- Eur. Obidve tieto skutočnosti, t. j. uzavretie zmluvy aj poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur súd prvého stupňa považoval za nesporné a z týchto skutkových záverov vychádzal pri svojom rozhodnutí. Žalobca ďalej v žalobe uvádzal, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok bola zrejmá z predpisu splátok. Tvrdenie žalobcu o záväzku žalovaného vrátiť peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere nebola žalovaným v konaní namietnutá. Žalovaný sa k žalobe a nároku žalobcu nevyjadril, tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprel, a teda nepoprel ani skutkové tvrdenia o záväzku žalovaného vrátiť poskytnutý úver v splátkach dohodnutých podľa zmluvy. Žalovaný prostriedkami procesnej obrany nepoprel uzavretie zmluvy a ani informovanie o jej náležitostiach ku dňu jej podpisu. 38. V zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Právna úprava Civilného sporového poriadku vychádza zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť aktivity procesných strán v prípade uplatňovania alebo bránenia svojho práva. Z princípu kontradiktórnosti konania ďalej vyplýva, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení, ale naopak, nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. K popretiu skutkového tvrdenia protistrany, v danom prípade žalovaným, môže dôjsť prostriedkami jeho procesnej obrany. Výnimka zo zásady osvojenia si súdom nesporných tvrdení, z ktorých vychádza v rozhodnutí, je upravená v § 186 ods. 2 CSP, t. j. v prípade, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení. 39. Napriek tomu, že žalovaný nepopieral žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že predchodca žalobcu si nesplnil informačnú povinnosť, pretože pri podpise zmluvy žalovaný nebol informovaný o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) Zák. č. 129/2010 Z.z.. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie bez toho, aby bolo popreté skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe. 40. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva, keď napriek absencii popretia skutkových tvrdení zo strany žalovaného, v rozpore s obsahom žaloby a nepopretými skutočnosťami dospel k skutkovému zisteniu o neinformovaní žalovaného o podstatných náležitostiach zmluvy ku dňu jej podpisu. Toto skutkové tvrdenie nebolo popreté a súd prvej inštancie mal z nesporného skutkového stavu vychádzať. Svojim postupom súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP znemožnil žalobcovi možnosť preukázania skutkového stavu uvedeného v žalobe. 41. Na tomto závere o porušení procesných práv žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že na nariadené pojednávanie dňa 12.09.2018 sa žalovaný nedostavil, hoci mu súd oznámil, že jeho návrh na odročenie pojednávania neakceptuje. Zo zvukovej nahrávky o priebehu tohto pojednávania vyplýva, že súd na ňom konštatoval len nesporné skutočnosti, a to uzavretie zmluvy a existenciu spotrebiteľského konania. Súd ani na tomto pojednávaní, hoci žalobca na ňom prítomný nebol, neuviedol žiadne sporné skutkové tvrdenia. 42. V zmysle § 4 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch informačná povinnosť poskytovateľa spotrebného úveru v rozsahu poskytnutia informácií podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona vo vzťahu k spotrebiteľovi sa realizuje prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohe 3 a 4 tohto zákona. V čl. 3 bod 2 zmluvy o úvere žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere - dostupná pôžička, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky. Splnenie tejto informačnej povinnosti je uvedené aj v bode 2.4. Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil prípadné dôvodné pochybnosti, ktoré ho viedli k odlišnému skutkovému záveru. 43. Súd prvej inštancie nevyužil možnosť podľa § 150 ods. 2 CSP požiadať žalobcu o doplnenie ďalších skutkových tvrdení týkajúcich sa informovanosti žalovaného o podmienkach poskytnutia úveru, nevyužil ani inštitút predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 a nasl. CSP, v ktorom mohol prezentovať svoje dôvodné pochybnosti o nesporných tvrdeniach a ani nevyužil procesnú možnosť podľa § 138 CSP vyzvať žalobcu na vyjadrenie, či trvá na žalobe pokiaľ v časti prevyšujúcej sumu 159,20 Eur považoval žalobu za zjavne nedôvodnú. Zo strany žalovaného neboli uplatnené prostriedky procesnej obrany popierajúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a žalobca nebol upozornený zo strany konajúceho súdu na pochybnosti o jeho skutkových tvrdeniach. Ak na základe odlišného skutkového záveru súdu oproti nesporným tvrdeniam uvedenými v žalobe rozhodol súd o zamietnutí časti nároku žalobcu, svojim postupom žalobcovi neumožnil preukázať opak skutkového záveru súdu prvého stupňa. Uvedené konanie súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorej zmyslom je zabránenie vydania prekvapivých rozhodnutí. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 44. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere ako nekalú obchodnú praktiku. Súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že žalovaný v čase podpisu zmluvy nemal vedomosť v akej výške a s akými podmienkami bude úver schválený, pretože schválenie úveru mu má byť oznámené až následne, kedy už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, výšku úrokov, výšku splátky, splatnosť úveru a ostatné podmienky vzťahujúce sa na úver. Podľa odvolacieho súdu tomuto záveru nezodpovedá spôsob uzatvárania zmluvy a rozsah informovania žalovaného o podmienkach úveru, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve o úvere. 45. Žalovaný navrhol predchodcovi žalobcu uzavretie zmluvy o úvere, navrhol aj výšku úveru 1.000,- Eur a dobu jeho splácania tri roky. Žalovaný svojím podpisom podľa čl. 3.2. zmluvy o úvere potvrdil oboznámenie sa s Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, so Sadzobníkom poplatkov, s Oboznámením sa s RPMN, s Oznámením o úrokových sadzbách. Svojim podpisom podľa uvedeného článku zmluvy ako aj v zmysle čl. 2.4. Obchodných podmienok potvrdil, že pred uzatvorením zmluvy sa oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný bol preto oboznámený so skutočnosťami týkajúcimi sa poskytnutia úveru v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to formou formulára tak, ako to predpokladá § 4 ods. 2 citovaného Zákona. Žalovaný svojím podpisom súhlasil aj so spôsobom uzavretia zmluvy o úvere podľa článku 2.2. Obchodných podmienok. Výška a splatnosť úveru boli predchodcom žalobcu akceptované a do zmluvy o úvere boli ním doplnené ďalšie údaje na základe podmienok navrhnutých žalovaným. Žalovaný spolu s oznámením o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom bol oboznámený s podmienkami ním navrhnutého úveru, pričom nevyužil možnosť odmietnutia podmienok úveru podľa článku 2.2. Obchodných podmienok. Žalovaný s navrhnutými podmienkami a náležitosťami zmluvy súhlasil, o čom svedčí podpísanie zmluvy a prijatie požadovaného úveru 1.000,- Eur. Až čerpaním úveru žalovaným zmluva o úvere nadobudla účinnosť podľa čl. 2.3. Obchodných podmienok. Súhlas s navrhnutými podmienkami a vedomosť o nich žalovaný potvrdil aj následným čiastočným splácaním poskytnutého úveru. 46. Žalovaný navrhol uzavretie úveru s ním navrhnutými podmienkami, bol oboznámený aj s podmienkami úveru v rozsahu a spôsobom podľa § 4 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neodmietol žalobcom oznámené prijatie úveru s doplnenými podmienkami, prijal žalobcom poskytnutý úver 1.000,- Eur a čiastočne ho aj splácal. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nekalej obchodnej praktike žalobcu spočívajúcej v spôsobe uzatvárania zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia následne nesprávne posudzoval splnenie informačných povinností a existenciu náležitostí zmluvy o úvere ku dňu 07.12.2012, t.j. ku dňu podpísania návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13.12.2012 a súd prvej inštancie mal preto posudzovať uvedené skutočnosti k tomuto dátumu. Spôsobom uzatvárania zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a spotrebiteľom sa už odvolací súd zaoberal v svojom rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 sp. zn. 43Co/42/2018 na ktoré odkazuje. 47. Súd prvej inštancie pri svojom závere vychádzal z predpokladu, že žalovaný nemohol byť informovaný o podstatných náležitostiach zmluvy a o podmienkach úveru ku dňu jej podpisu 07.12.2012, pretože predchodca žalobcu ich doplnil do bodu 3 zmluvy až dodatočne po podpise žalovaným a zmluvu preto považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd s týmto záverom nesúhlasí. Súd prvej inštancie pri svojom závere nerozlišoval dôsledky nesplnenia informačných povinností a absencie obligatórnych náležitostí zmluvy ku dňu jej uzavretia. Na jednej strane okresný súd konštatuje uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na druhej strane z dôvodu neinformovania žalovaného o jej podstatných náležitostiach v procese uzatvárania zmluvy ku dňu podpísania návrhu žalovaným považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. 48. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak odôvodnenie súdu prvej inštancie nekonzistentné. Ak mienil súd prvej inštancie posudzovať existenciu náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom uviedol, že zmluva uzavretá bola, mal vychádzať z jej obsahu ku dňu jej uzavretia, čo neurobil. Len zmluva, ktorá bola uzavretá, t.j. ktorá existuje, podlieha prieskumu podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak mienil posudzovať prejav vôle strán a jeho obsah pri uzatváraní zmluvy, mal sa zaoberať spôsobom jej uzatvárania, čo však tiež neurobil a naopak, konštatoval uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 49. Povinnosť byť informovaný o obsahu uzatváranej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. je viazaná na okamih pred uzavretím zmluvy. Existencia obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere je viazané už na zmluvu, t. j. na jej uzavretie. 50. Súd prvej inštancie nesprávne spojil okamih podpisu zmluvy žalovaným s okamihom uzavretia zmluvy vychádzajúc z nesprávneho posúdenia existencie nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmluvy. Dňa 07.12.2012 žalovaný podpísal návrh na uzavretie zmluvy, avšak týmto dňom ešte k jej uzavretiu nedošlo. Spôsob uzavretia zmluvy upravoval čl. 2.2. Obchodných podmienok pre úver
- dostupná pôžička. K uzavretiu zmluvy došlo na základe návrhu podpísaného žalovaným až dňa 07.12.2012. Predchodca žalobcu doplnil náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a návrh žalovaného akceptoval svojim podpisom dňa 13.12.2012. Podľa poslednej vety čl. 2.2. Obchodných podmienok sa úpravy návrhu na uzavretie zmluvy nepovažujú za zmenu návrhu. 51. Podľa čl. 2.2 Obchodných podmienok všetky rozhodujúce skutočnosti a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť bankou oznámené žalovanému buď telefonicky alebo písomne. Prijatie návrhu s konkrétnymi podmienkami bol predchodca žalobcu povinný oznámiť žalovanému. Až doručením oznámenia o prijatí zmluvy s uvedenými podmienkami v zmysle čl. 2.2. Obchodných podmienok dochádza k jej uzavretiu. Ku dňu uzavretia zmluvy spôsobom dohodnutým podľa čl. 2.2. Obchodných podmienok už zmluva náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádzané súdom prvej inštancie obsahovala. 52. Dodržanie postupu pri uzatváraní zmluvy, vrátane zabezpečenia oznámenia o jej náležitostiach a podmienkach ku dňu jej uzavretia sporné v konaní nebolo. Nebolo v konaní preukázané, a súd prvej inštancie to ani nekonštatoval, že by žalovaný po oznámení schválenia úveru za konkrétnych podmienok odmietol uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako mal túto možnosť v zmysle čl. 2.2. uvedených Obchodných podmienok. 53. Z dôvodu nesprávneho posúdenia existencie nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmluvy súd prvej inštancie nesprávne posudzoval splnenie informačných povinností ku dňu 07.12.2012, t.j. kedy žalovaný podpísal návrh na uzavretie zmluvy. Dátum podpísania návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným sa v danom prípade nezhoduje s dátumom uzavretia zmluvy. Splnenie informačnej povinnosti o náležitostiach zmluvy je viazané na okamih jej uzavretia. Podstatné je, aby spotrebiteľ - žalovaný bol informovaný o náležitostiach zmluvy a jej podmienkach ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý môže byť neskorší, ako je deň podpísania návrhu na jej uzavretie. 54. Záver o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere odôvodnil súd prvej inštancie tým, že pri podpise zmluvy žalovaným tomuto neboli známe jej obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Posudzovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez poplatkov a bez úrokov je podmienené absenciou náležitostí uvedených § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku okamihu jej uzavretia. Súd prvej inštancie konštatoval uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu. Až okamihom uzavretia zmluvy je možné ju podrobiť prieskumu, či obsahuje náležitosti vyžadované v ust § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím na spôsob jej uzatvárania. 55. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch podmienkou na to, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov je absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v obsahu zmluvy ku dňu jej uzavretia. Náležitosti uvádzané súdom prvej inštancie zmluva ku dňu jej uzavretia spôsobom podľa 2.2. Obchodných podmienok obsahovala. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z nesprávneho posúdenia existencie nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmluvy nesprávne posudzoval vedomosť žalovaného o náležitostiach zmluvy ku dňu 07.12.2012. Týmto dňom nedošlo k uzavretiu zmluvy, ale len k podpísaniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného. 56. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť nebola v zmluve vôbec doplnená a úplne v nej absentuje (bod 23 odôvodnenia). V čl. 3 pod tabuľkovou časťou uvedenej zmluvy o úvere podpísanej žalovaným sa nachádza text: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Vzhľadom na to, že bezprostredný text pred týmto znením obsahuje výšku úveru a celkovú výšku nákladov, obsahuje uvedená zmluva potvrdená podpisom žalovaného aj celkovou čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. 57. Na základe vykonaného dokazovania dospel preto súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe čoho vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 58. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti druhej výrokovej vety zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 59. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu na základe nesporných skutkových tvrdení a v prípade dôvodných pochybností o ich pravdivosti využije procesný postup podľa § 150 ods. 2 CSP, prípadne iné procesné postupy zabezpečujúce ochranu procesných práv strán konania. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcom zohľadní spôsob uzavretia zmluvy v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na čl. 2.2. Obchodných podmienok a uplatnený nárok opätovne posúdi s ohľadom na okamih uzavretia zmluvy a jej obsah k tomuto dátumu. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu zohľadní výšku poskytnutého úveru, dohodnuté podmienky jeho úročenia, ako aj úroky z omeškania s prihliadnutím na priznanú časť plnenia podľa prvej výrokovej vety jeho rozhodnutia, ktorá odvolaním napadnutá nebola. 60. Žalobca podal odvolanie aj voči tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v časti druhej výrokovej vety o zamietnutí žaloby, zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov tohto konania uvedený v tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. 61. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
62. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).