Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/77/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -104 zo dňa 02.11.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. -104 zo dňa 02.11.2022 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa (ďalej len „“) v znení účinnom do 30.06.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 19.05.2021, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 12.03.2021.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol priznaný podľa a od 01.12.1999 výsluhový dôchodok. Na určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi započítaná náhradná vojenská služba a výkon služby v policajnom zbore. V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal dobu poistenia (zamestnania) v počte 17 rokov a 65 dní, nezískal najmenej 20 rokov a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov v a , nárok na starobný dôchodok mu podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) nevznikol a nevznikol mu nárok ani podľa cit. zákona. Keďže zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999, ustanovenie sa na žalobcu nevzťahovalo. Pretože k 12.03.2021 žalobca nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku prvostupňový správny orgán zamietol.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na príslušné ustanovenia o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“,resp. „ Z.

z.) a Uviedla, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. SPSČ-OSZ-34559-15/2021-VZ zo dňa 22.02.2021 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.12.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa a , ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba náhradnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 28.02.1983 (I. kategória funkcií) a doba služby od 01.03.1983 do 30.11.1999 (I. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií vykonával žalobca službu celkovo 17 rokov a 65 dní.

5. Nakoľko však žalobca v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 65 dní, teda menej ako 20 rokov, nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , nárok na starobný dôchodok mu podľa nevznikol. Vzhľadom k tomu, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov, ale len 17 rokov a 65 dní, taktiež nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Z potvrdenia ministerstva zo dňa 22.02.2021 vyplýva, že zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 30.11.1999. Ustanovenie sa tak na žalobcu nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie je možné aplikovať, iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií vrátane hodnotiteľných náhradných dôb trvalo až do 31.12.1999.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže žalobca nevykonával k 31.12.1999 službu zaradenú do I. kategórie funkcií, je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku, nedôvodná. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku, je preto nesprávny názor žalobcu, že na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok sa má v súlade s vychádzať zo znenia ustanovenia v znení , účinného od 01.01.1998, ktoré v čase, kedy účastník konania dovŕšil 58 rokov veku, už nebolo platné. Nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dávku, tzn. ku dňu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok, z ktorých jednou z nich je dovŕšenie dôchodkového veku. Ďalej v odôvodnení žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 29.09.2015. Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22.12.1999. Konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu začalo podaním žiadosti zo dňa 19.05.2021, teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Podľa žalovanej nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia. Žalovaná ďalej uviedla, že aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. zo dňa 14.2.2017 vyplýva, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. Podľa je dôchodkový vek stanovený tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b v znení Podľa prílohy č. 3a citovaného zákona dôchodkový vek žalobcu , ktorý je narodený v roku 1963 je 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dovŕši dňa 12.09.2026.

7. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu neboli dôvodné. Žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa dovŕšením 58. roku veku, t. j. 12.03.2021, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a súčasne odslúžil vo výkone služby v I. kategórii funkcií 17 rokov a 65 dní. Tieto skutkové okolnosti medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca zamestnanie I. kategórii funkcií ukončil 30.11.1999 a toto zamestnanie netrvalo k 31.12.1999. Keďže nebola sporná žiadna skutková okolnosť v preskúmavanej veci nebolo možné priznať žiadnu relevanciu k námietkam, že žalovaný pochybil keď nevykonal ďalšie dokazovanie, a teda keď nezistil správne skutkový stav.

8. V súvislosti so zrušením pracovných kategórií v desiatej časti, ktorá upravuje prechodné a záverečné ustanovenia v druhej hlave „úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999“ v stanovil, že občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 58 rokov, ak bol 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na dôchodok za uvedených podmienok, teda podľa bolo podľa ods. 2 tohto ustanovenia, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že žalovaný správne právne posúdil všetky rozhodné skutočnosti, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58. roku veku podľa , pretože nesplnil podmienku uvedenú v Skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a to, že žalobca ukončil službu I. kategórie funkcií ku dňu 30.11.1999, bola preto správne právne posúdená ako nesplnenie podmienky podľa

9. Správny súd skonštatoval, že zrušil predchádzajúcu úpravu sociálneho poistenia v znení nasledujúcich noviel. Zároveň v stanovil, že nároky zo zaradení zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Na to, aby bolo možné aplikovať prechádzajúci už zrušený či zmenený predpis, je nevyhnutné, aby zákon v intertemporálnom ustanovení zachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu a stanovil rozsah, podmienky a právne vzťahy pre ktoré jeho účinnosť zostáva zachovaná. V tomto prípade nezachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu v znení, na ktoré sa odvoláva žalobca.

10. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. -87 zo dňa 15.2.2012 s tvrdením, že je potrebné aplikovať pravidlo, ktoré vysvetľuje dôvodová správa k , podľa ktorého bolo možné započítať ako celú dobu I. pracovnej kategórie aj kratšiu odpracovanú dobu 110 dní, ktoré si na súdoch málokto všíma, nemá žiadnu právnu relevanciu k preskúmavanej veci. Jednak právna úprava, ktorá bola aplikovaná predmetným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR bola po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Slovenskej republike zmenená a teda právna úprava aplikovateľná v preskúmavanej veci je odlišná od tej, ktorú aplikoval Najvyšší správny súd ČR v predmetnom rozhodnutí. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že tento k niečomu takému ako tvrdí žalobca pri výklade v znení nedospel a nešlo ani o výklad, ktorý by bol priliehavý skutkovým okolnostiam v preskúmavanej veci žalobcu. Žalobca službu zaradenú do I. kategórie funkcií prestal vykonávať k 30.11.1999 a takáto jeho služba netrvala k 31.12.1999. Podmienka podľa nebola splnená, o čom nie je najmenšia pochybnosť.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal dôvodom, pre ktorý bola služba zaradená do I. kategórie funkcií v žalobcovom prípade skončená, je možné uviesť, že žalovaná sa zaoberala, či mal pred zrušením pracovných kategórií, resp. ku dňu ich zrušenia odpracované v službe I. kategórie funkcií potrebný počet rokov zakladajúci nárok na skorší odchod do dôchodku. Vo vzťahu k naplneniu podmienok podľa aj tým, či bol dôvod skončenia uvedený v a s tým, že takýto dôvod nebol.

12. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, že všetky podmienky nemusia byť splnené kumulatívne. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr ku dňu, ku ktorému sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom na jeho vznik. Pokiaľ mal zamestnanec v stanovenej dĺžke odpracovanú dobu v I. a II. pracovnej kategórii alebo odslúženú službu v I. a II. kategórii funkcií, skorší vek odchodu do dôchodku sa takejto osobe prizná dovŕšením predmetného dôchodkového veku a to až do 31.12.2023. V prípade žalobcu tak nebolo možné urobiť, pretože takúto dobu uvedenú v § 21 alebo v odslúženú v službe I. kategórie funkcií nemal a nebolo možné na jeho prípad aplikovať, pretože jeho zamestnanie, resp. služba v I. kategórii funkcií netrvala až do 31.12.1999. K námietke žalobcu, ako bol v jeho prípade zohľadnený , správny súd uviedol, že v žalobcovom prípade mu žiadne nároky zo zaradenia jeho služby v I. kategórii funkcií ku dňu zrušenia pracovných kategórií nevznikli a preto ich nebolo možné priznať. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na tie nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré vznikli k 31.12 1999.

13. Žalobca namietal, že jeho nárok zo zaradenia vykonanej služby v I. kategórii funkcií na skorší odchod do dôchodku vznikol za účinnosti v znení , ktoré predchádzalo zneniu zavedenému novelou č. a preto bolo potrebné postupovať podľa ) . Takáto námietka nemá oporu v Zákon v upravil len vykonávacie ustanovenia k už uplatneným nárokom na dôchodkové dávky (už vzniknutým nárokom na dôchodkové dávky), preto nemožno toto ustanovenie aplikovať na žalobcovu vec, ktorý si žiadosť podal až 19.5.2021 tvrdiac, že mu nárok na dôchodok vznikol 12.3.2021. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. . Administratívne konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe žiadosti žalobcu z 19.5.2021 ( ), čo znamená, že nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Z tohto dôvodu sa ust. na právnu vec žalobcu nevzťahuje.

14. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia zodpovedala žalobcove odvolacie námietky, poukázala pri tom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 14. februára 2018, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok.

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že napadnuté rozhodnutie bolo porušením ústavno-právnych princípov materiálneho právneho štátu, materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty, primeranosti a ochrany legitímnych očakávaní a že odpovede na jeho námietky boli vyhýbavé, pretože to nezodpovedá obsahu odôvodnenia a napadnutého rozhodnutia.

16. Správny súd uzavrel, že žalobca nespĺňal podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa , ani podľa ani podľa a ani podľa a , preto žalovaný vec správne právne posúdil, keď žalobcovej žiadosti nevyhovel.

17. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa . Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil napadnutý rozsudok tak, že sa preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušujú a vec sa vracia späť „Krajskému správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie a nové rozhodnutie“. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov právneho zastúpenia.

18. Podľa sťažovateľa sa na posúdenie nároku nedá použiť výlučne posledná novela , zavedená Žiaden právny predpis neumožňuje diskriminačné použitie výlučne tejto novely.

19. Sťažovateľ namietal, že pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z I. a II. kategórie funkcií bolo postupované len podľa ust. § 174 cit. zákona a nebolo rešpektované znenie ust. § 175g ods. 2 cit. zákona, ktoré zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, ktorá vôbec neskončila dátumom 31.12.1999, ale nároky majú byť zachované až do termínu 31.12.2023 (dnes už bez obmedzenia). Žalovaná má povinnosť na tento dátum prihliadať a rešpektovať § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

20. Sťažovateľ uviedol, že ust. podmieňuje vznik nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 tým, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999 a má za to, že síce ukončil službu 30.11.1999, ale splnil všetky podmienky na starobný dôchodok a nepoberal žiadne iné dávky sociálneho zabezpečenia. Na podporu svojho názoru sťažovateľ citoval z rozsudku sp. zn. a poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. . Sťažovateľ tiež trval na rešpektovaní rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. -87 zo dňa 15.02.2012.

21. Vo vzťahu k výroku správneho súdu o trovách sťažovateľ uviedol, že zásadne nesúhlasí s odôvodnením nepriznania ich náhrady podľa § 167 ods. 1 a vyjadril názor, že mu správny súd mal priznať právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov a tieto následne vyčíslil.

22. Záverom sťažovateľ vyjadril názor, že posudzovanie skutkového stavu nebolo vyčerpávajúce, je nepresvedčivé a bola porušená rovnosť zbraní.

23. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.02.2023, navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Podľa žalovanej správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný ( ), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:

25. Podľa § 274 ods. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (07.12.2021) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

26. Podľa v znení účinnom od 22.12.1999 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií.

27. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

28. Podľa § 175g ods. 1 cit. zákona, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

29. Podľa § 175g ods. 2 cit. zákona, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a len na ne poukazuje.

31. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03.12.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.07.2021 vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 19.05.2021, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 12.03.2021.

32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, ale dávajú nesmierne podrobným a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na zásadné právne otázky.

33. K posúdeniu otázky dôchodkového veku žalobcu s ohľadom na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú (k týmto nárokom patrí aj zvýhodnený dôchodkový vek) kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z administratívneho spisu (potvrdenie ministerstva zo dňa 22.02.2021), že sťažovateľ pôsobil v I. kategórii funkcií spolu 17 rokov a 65 dní. Keďže žalobca vykonával náhradnú vojenskú službu a následne službu v policajnom zbore a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa , hodnotí sa táto jeho služba v súlade s ako zamestnanie zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie s tým, že služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) Žalovaná správne posúdila, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa , keďže v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 65 dni, teda menej ako 20 rokov a z tohto zamestnania nebol ani prevedený ani uvoľnený z dôvodov podľa a . Sťažovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru na jeho žiadosť podľa (potvrdenie ministerstva zo dňa 22.02.2021), čo sťažovateľ v priebehu administratívneho konania a v priebehu správneho súdneho konania nijako nevyvrátil, len tvrdil, že bol nútený odísť v dôsledku úkonov ministerstva a nadriadeného dôstojníka. Podľa zákona o sociálnom poistení je v súlade s a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobcu 63 rokov a 6 mesiacov (muž narodený v roku 1963), ktorý žalobca ku dňu rozhodovania v preskúmavanej veci nedovŕšil. Táto skutočnosť nebola sporná a kasačný súd konštatuje, že žalovaná ju posúdila správne a sťažovateľ k tomuto posúdeniu nevzniesol žiadne námietky.

34. Okrem uvedeného sa žalovaná zaoberala aj možnosťou aplikácie upravujúceho nároky z I. pracovnej kategórie a služby I. resp. II. kategórie funkcií a uviedla, že toto ustanovenie nie je možné na sťažovateľa aplikovať v súlade s odsekom 2 citovaného paragrafu, nakoľko zákonnou podmienkou na skorší dôchodkový vek je, že zamestnanie alebo služba trvali k 31.12.1999. Sťažovateľ službu ukončil 30.11.1999, preto neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie nižšieho dôchodkového veku.

35. Kasačný súd sa s vyššie uvedeným právnym posúdením žalovanej stotožňuje a konštatuje, že žalovaná zohľadnila všetky relevantné predpisy, podľa ktorých by mohol byť určený dôchodkový vek sťažovateľa, a to podľa súčasného Právny názor žalovanej a správneho súdu na posudzovaniu nárokov na skorší starobný dôchodok bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek v nadväznosti na podmienku určenú v vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). V zmysle nej podmienky sa aplikujú na nároky na starobný dôchodok, ktoré vznikli po 31.12.1999 a tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prípade žalobcu nárok na starobný dôchodok síce vznikol až po 31.12.1999, ale kumulatívne nebola splnená podmienka trvania jeho služby I. alebo II. kategórie funkcií k tomuto dňu. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že žalovaná v jeho prípade nerešpektovala ust. zákona o sociálnom poistení a nesprávne aplikovala ust. ako plne nedôvodnú.

36. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie ustanovenia , aj túto jeho námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22.12.1999. Touto novelou došlo k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31.12.1999. Zákonodarca ustanovením cielene upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky. Kým odsek 1 určuje právny režim účinný od 22.12.1999 pri všetkých neskončených konaniach, odsek 2 stanovuje použite právneho režimu účinného do 21.12.1999 výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok podľa , o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté; nasledujúci odsek 3 umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti ) opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení ) je pre neho vzhľadom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie umožňuje použiť právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (znenie

Zb. účinné do 21.12.1999), avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok podľa v situácii, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok podľa do 21.12.1999 pred správny orgánom už uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol.

37. Správne konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 19.05.2021, to znamená, že sa nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie , ako sa nesprávne domnieva, na jeho právnu vec nevzťahuje. Kasačný súd dopĺňa, že zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v a Podmienka trvania určeného zamestnania (služby) do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a policajtov, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú či nespravodlivú ani vo vzťahu k sťažovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak, ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

38. Kasačný súd dodáva, že na vznik nároku na starobný dôchodok musia byť splnené všetky v znení účinnom do 21.12.1999 len z dôvodu, že v takom prípade by sťažovateľ spĺňal podmienku trvania služby ustanovenú vo vtedy účinnom cit. zákona (zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1998), avšak ďalšie podmienky skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok by už nesplnil. V uvedenom kontexte je potrebné tiež konštatovať, že ani neprejavil zámer aplikovať na posúdenie splnenia podmienky trvania služobného pomeru ustanovenie v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru toho-ktorého poistenca. Hmotnoprávne podmienky na skorší dôchodkový vek je potrebné kumulatívne splniť k momentu vzniku nároku na starobný dôchodok. Sám sťažovateľ uvádza, že jeho nárok na starobný dôchodok vznikol po 31.12.1999, teda aj podmienku trvania služby musí splniť v zmysle právnej úpravy účinnej k tomuto momentu.

39. Sťažovateľ v tejto súvislosti citoval z rozsudku kasačného súdu sp. zn. , nejednalo sa však o právny názor kasačného súdu, ale o citáciu z obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľa v tam prejednávanej veci. Kasačný súd konštatuje, že rozsudok sp. zn. nie je na prospech žalobcovej argumentácie v tu prejednávanej veci, ale naopak, vyslovuje názor, že podmienkou nároku na starobný dôchodok podľa je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Najvyšší súd s odkazom na svoju rozhodovaciu činnosť nepovažoval túto podmienku za diskriminačnú, keďže platí rovnako pre všetkých žiadateľov o dávku.

40. Sťažovateľ poukazoval tiež na rozsudok správneho súdu sp. zn. -66, toto rozhodnutie však nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (pozri napr. judikát R71/2018, rozsudok NS SR sp. zn. a sp. zn. ) a okrem toho rieši odlišnú právnu otázku (započítanie doby poistenia v osobitnom systéme do doby poistenia podľa všeobecného systému pre účely výpočtu výšky starobného dôchodku).

41. Pokiaľ sťažovateľ žiada kasačný súd rešpektovať rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje odôvodnením správneho súdu a dodáva, že rozsudok sp. zn. -87 nepredstavuje rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach tunajšieho súdu (resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), na ktorú by mal tunajší súd naviazať a nejedná sa ani o rozhodnutie iného súdu (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie), ktorým by bol tunajší súd viazaný.

42. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa vo vzťahu k výroku o trovách. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a to ani sčasti, nebolo mu v súlade s ust. 167 ods. 1 možné priznať právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa .

44. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s . Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie . Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov ( a contrario v spojení s ).

45. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.