Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. XX, XXX XX O., zastúpený advokátom: JUDr. Marián Ďurina, Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2021, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

dministratívne konanie

1. Žalobca si žiadosťou zo dňa 19.5.2021 uplatnil nárok na starobný dôchodok od 12.3.2021, kedy dovŕšil vek 58 rokov. 2

Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2021 rozhodol tak, že podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“ alebo „“) zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 12.3.2021. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi bol priznaný podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR od 1. decembra 1999 výsluhový dôchodok. Na určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi započítaná náhradná vojenská služba a výkon služby v policajnom zbore v celkovej dĺžke 17 rokov a 65 dní. Žalobca nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie nezískal najmenej 20 rokov. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Keďže zamestnanie žalobcu zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999 ustanovenie sa na žalobcu nevzťahuje. Pretože žalobca k 12.3.2021 nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, žalovaný jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 12.3.2021 zamietol.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie. 3. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v

celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť.

4. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-34559-15/2021-VZ zo dňa 22.2.2021 vyplýva, že žalobcovi bol od 1.12.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba náhradnej vojenskej služby od 1.10.1982 do 28.2.1983 (I. kategória funkcií) a doba služby od 1.3.1983 do 30.11.1999 (I. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií vykonával žalobca službu celkovo 17 rokov a 65 dní. Nakoľko však žalobca v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 65 dní, teda menej ako 20 rokov, nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov 3

uvedených v a , nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 58 rokov veku podľa nevznikol.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov, ale len 17 rokov a 65 dní, taktiež nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ- OSZ-34559-15/2021-VZ zo dňa 22.2.2021 vyplýva, že zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 30.11.1999.

Ustanovenie sa tak na žalobcu nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií vrátane hodnotiteľných náhradných dôb trvalo až do 31.12.1999. 7. Keďže žalobca nevykonával k 31.12.1999 službu zaradenú do I. kategórie funkcií, je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku nedôvodná. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii , a to ani na účely zníženia dôchodkového veku, je preto nesprávny názor žalobcu, že na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok sa má v súlade s vychádzať zo znenia ustanovenia v znení , účinného od 1. januára 1998, ktoré v čase, kedy účastník konania dovŕšil 58 rokov veku už nebolo platné. Nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dávku, tzn. ku dňu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok, z ktorých jednou z nich je dovŕšenie dôchodkového veku. Ďalej v odôvodnení žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 29.09.2015. Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22.12.1999.

8. Konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu začalo podaním žiadosti zo dňa 19.5.2021, teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Podľa žalovaného nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to požaduje žalobca, mylne sa domnievajúc, že v takomto prípade by mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 58 rokov.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. zo dňa 14.2.2017 vyplýva, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. 4

10. Nakoľko žalobca v I. kategórii funkcií nedopracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 65 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa v znení neskorších predpisov. Podľa je dôchodkový vek stanovený tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b v znení Podľa prílohy č. 3a citovaného zákona dôchodkový vek žalobcu , ktorý je narodený v roku 1963 je 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dovŕši dňa 12.9.2026. Žalobné body 11. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za účelové a ním použité argumenty smerujúce k dôchodkovému poškodeniu žalobcu. Tým že žalovaná Sociálna poisťovňa ako dôvod zamietnutia žalobcovej žiadosti uviedla to, že jeho výkon služby netrval do 31.12.1999, neposúdila vec správne a dôsledne a na prejednávaný prípad aplikovala ustanovenie právneho predpisu v nesprávnom znení. Na ustanovenie treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanovenia, predovšetkým k tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie po dobu ďalších 24 rokov, t. j. 31.12.2023. 12. Žalobcovi, ktorý ukončil služobný pomer príslušníka PZ dňa 30.11.1999, sa mal dôchodkový nárok posúdiť podľa , vydanom dňa 17.12.1997, účinnom dňom 1.1.1998, t. j. v znení, ktorý sa vzťahoval na nároky z pracovnoprávnych kategórii vzniknutých počas roka 1998, čo vyplýva aj z nadpisu zákona kde je uvedené „Úprava nárokov z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1998“. V texte je uvedené, že nároky vyplývajúce zo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Žalobca nemohol predvídať vývoj , kedy netušil, že o pár dní na to ako ukončil pomer príslušníka PZ, t. j. 7.12.1999 bude vydaný (účinný od 22.12.1999), ktorým argumentuje Sociálna poisťovňa. 13. V správnej žalobe žalobca ďalej poukázal aj tú skutočnosť, že nespomína inštitút konania vo veci nároku, čo by predpokladalo zákonom stanovený proces začatia a ukončenia procesu. Uvedené ustanovenie uvádza, že do termínu 22.12.1999 vo veci priznania starobného dôchodku ešte vôbec nebolo začaté konanie, a tým pádom v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté, ale zároveň v budúcnosti po termíne 22.12.1999 sa takéto konanie vo veci priznania starobného dôchodku predpokladá pričom určuje, že v tomto konaní sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa 22.12.1999. Nárok na starobný dôchodok tak žalobcovi vznikol podľa dovŕšením fyzického veku 58 rokov, dňa 12.3.2021. Žalobca ďalej poukázal na znenie podľa ktorého, sa nároky z I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31.12.2023, čo sa v žalobcovom prípade v jeho prospech nezohľadnilo. Naopak, žalovaný tvrdí, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok až pri dovŕšení veku 63 rokov a 6 mesiacov. 5

14. Žalobca za podstatnú vadu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu považoval aj tú skutočnosť, že žalovaný si nedostatočne všimol fakt, že žalobca musel ukončiť službu príslušníka PZ z dôvodu reorganizácie okresných riaditeľstiev PZ, kedy sa rušilo Okresné riaditeľstvo PZ Poltár a žalobca mal byť len dočasne preložený na Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec, kde sa neskôr ukázalo, že jeho funkcia sa ruší. 15. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu ČR, podľa ktorej sa netoleruje orgánom verejnej moci, predovšetkým súdom, formalistický prístup k aplikácii práva, ktorý používa sofistikované odôvodňovanie k presadeniu zjavnej nespravodlivosti. Podstatou princípu práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv aj voči žalovanému a v právnom konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Tomuto princípu zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu správneho rozhodnutia a povinnosť Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie riadne a konkrétne odôvodniť a vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými žalobcom spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Pokiaľ žalovaná takto nepostupovala, nazdáva sa, že sa dopustila svojvôle zakázanej v SR a založila tým nepreskúmateľnosť ňou vydaného rozhodnutia a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť. K princípu práva na spravodlivý súdny proces poukázal žalobca na vybranú rozhodovaciu prax súdov. 16. K argumentu žalovanej, že žalobca nespĺňa nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia až e) , keďže nemá dobu služby najmenej 20 rokov (písm. c),

žalobca uvádza, že Sociálna poisťovňa si nedostatočne všímala fakt, že žalobca musel nedobrovoľne ukončiť službu príslušníka PZ z dôvodu reorganizácie riaditeľstiev PZ. Žalobca tvrdí, že spĺňa podmienky podľa , kde naopak žalovaná nekompromisne konštatuje, že na sa žalobcu vzťahuje ustanovenie v znení Žalobca je presvedčený, že dovŕšením veku 58 rokov dňa 12.03.2021 splnil predpoklady na uznanie nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia 17. Ako ďalej žalobca uviedol, má za to, že vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, ústavného princípu právnej istoty, princípu primeranosti a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní legitímnej dôvery a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. 18. Žalobca v žalobe potvrdil, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa dovŕšením veku 58 rokov, ktorý dosiahol 12.3.2021. Podľa žalobcu nemusia byť všetky podmienky splnené kumulatívne s poukazom, pretože to zákon neuvádza, pričom poukázal na obdobie nasledujúcich 24 rokov do 31.12.2023. Tak ako aj nároky v I. a II. kategórie funkcií priznávajú po nasledujúcu dobu 24 rokov, keď lehota končí 6

31.12.2023. Žalobca žiada, aby bolo vysvetlené ako túto okolnosť žalovaný zohľadnil pri priznávaní starobného dôchodku žalobu. 19. Žalobca ďalej tvrdil, že splnil aj podmienku podľa . Žalobca uviedol, že si uplatňuje dôchodkový nárok, ktorý bol zachovaný zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a ktorý získal za doby platnosti V. časti Pokiaľ niekto získal nároky na zápočet I. kategórie funkcií tak tieto nároky sa zachovávajú a Sociálna poisťovňa mala povinnosť k nim prihliadnuť. 20. Žalobca na základe uvedeného navrhol správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zrušil, a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca záverom žiada priznať k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 195,58 EUR. Vyjadrenie žalovanej 21. Žalovaná na základe výzvy správneho súdu k správnej žalobe žalobcu uviedla, že právny zástupca žalobcu v správnej žalobe uviedol totožné námietky, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2021, s ktorými sa žalovaná vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2021. 22. Žalovaná sa s námietkami žalobcu nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné. Uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej XXX XXX XXXX X zo dňa 3.12.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2021 a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. 23. Žalovaná preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. Replika žalobcu 24. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, naďalej tvrdí, že žalovaná rozhodla na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, výrazne sa odklonila od výkonu objektívneho dokazovania a zisťovania, bez osobnej komunikácie a nepreverovala hodnovernosť listinných dôkazov. Žalobca je presvedčený, že žalobou napadnutým rozhodnutím boli porušené ústavné princípy rovnakého zaobchádzania s občanmi SR a princíp rovnosti zbraní. 25. Ďalej žalobca uvádza, že Sociálna poisťovňa aplikovala na výklad o sociálnom poistení výlučne jazykový výklad, ktorý nezohľadňuje 7

účel zákona, keď ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku uvádza trvanie služby k 31.12.1999, dodatočne zavedenú do ustanovenia až v decembri 1999. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná nezohľadňuje historický a systematický vývoj , tvrdí že zmysel zákona sa nedá určiť z jednotlivých, od seba izolovaných a vytrhnutých ustanovení ale len z ich súvislostí s ostatnými zákonnými predpismi. Žalovaná tak aplikovala len ustanovenie vyžadujúce trvanie služby k 31.12.1999 a nasledujúce ustanovenie

ods. 2 zavedené tou istou novelou odkazujúce na použitie skorších právnych predpisov, ignorovala. Pri logickom výklade mala žalovaná použiť správnu právnu normu, a to novelu , ktorým je , ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórii vzniknutých v roku 1999, ktorý ako podmienku v vyžadoval, aby služba v I. alebo v II. kategórii funkcii trvala k 31.12.1998, čo žalobca splnil. 26. Žalobca je presvedčený, že rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku bez náležitého presvedčivého dokazovania a zisťovania je nedostatočné a nie je správne, teda v rozpore s ustanovením a 27. Žalobca trvá v celom rozsahu na podanej žalobe, má za to, že rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku bez náležitého presvedčivého dokazovania a zisťovania je nedostatočné a nie je správne, teda v rozpore s ustanovením a a navrhuje, aby Krajský súd vykonal nanovo dokazovanie a na základe toho obe rozhodnutia žalovanej zrušil. 28. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a k vyjadreniu žalovaného. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR -87 zo dňa 15.12.2012 s tým, že ide o výklad v znení novely z roku 1992, v ktorom boli zrušené pracovné kategórie. Tvrdil, že toto ustanovenie bolo vyložené tak, že je možné započítať aj kratšiu dobu ako celú dobu I. pracovnej kategórie čo ide o pravidlo, ktoré si málokto na slovenských súdoch všíma. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku 29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná . 30. Podľa ods. 1, 2 (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 8

31. Podľa (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 32. Podľa 2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 33. Podľa Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 34. Podľa (1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak

(2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (3) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 35. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní starobného dôchodku pre nesplnenie podmienky dosiahnutia veku. 9

36. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného ( ), resp. v celom rozsahu podľa , podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v sociálnych veciach ak žalobca je fyzická osoba. Správny súd skúmal, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či z vykonaného dokazovania zistil skutočný stav veci, t. j. či tento vyplynul z vykonaných dôkazov, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. 37. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo zistil, že žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu neboli dôvodné. Žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa dovŕšením 58. roku veku , t. j. XX.X.XXXX, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a súčasne odslúžil vo výkone služby v I. kategórii funkcií 17 rokov a 65 dní. Tieto skutkové okolnosti medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca zamestnanie I. kategórii funkcií ukončil 30.11.1999 a toto zamestnanie netrvalo k 31.12.1999. Keďže nebola sporná žiadna skutková okolnosť v preskúmavanej veci nebolo možné priznať žiadnu relevanciu k námietkam, že žalovaný pochybil keď nevykonal ďalšie dokazovanie, a teda keď nezistil správne skutkový stav. 38. bol zrušený dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. k 1.1.2004. v časti „nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31.12.2003“ stanovil v , že nároky vyplývajúce zo zaradení zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Nároky zo zaradení zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie upravoval zrušený Nároky zo zaradení zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie v súvislosti s nárokom na skorší odchod do dôchodku upravoval zrušený v až d) kedy v tomto ustanovení ako podmienku skoršieho nároku na dôchodok v skoršom veku ako 60 rokov určil počet rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie podľa . Ďalej v piatej časti, ktorá upravovala sociálne zabezpečenie okrem iného aj príslušníkov polície, keď v skorší vek odchodu do dôchodku viazal na vykonávanie 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií. V súvislosti so zrušením pracovných kategórií v desiatej časti, ktorá upravuje prechodné a záverečné ustanovenia v druhej hlave „úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999 v stanovil, že občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež vtedy ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 58 rokov, ak bol 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na dôchodok za uvedených podmienok, teda podľa bolo podľa ods. 2 tohto ustanovenia, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že žalovaný správne právne posúdil všetky rozhodné skutočnosti, 10

keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58. roku veku podľa , pretože nesplnil podmienku uvedenú v Skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a to že žalobca ukončil službu I. kategórie funkcií ku dňu 30.11.1999 bola preto správne právne posúdená ako nesplnenie podmienky podľa 39. Žalobca svoje žalobné námietky nesprávneho právneho posúdenia založil na tom, že podmienky uvedené v splnil a podmienku podľa ods. 2 tohto ustanovenia

spĺňal v čase, kedy ukončil službu v zamestnaní zaradeného do I. pracovnej kategórie podľa znenia predpisu platného a určeného ku dňu ukončenia služby, teda ku dňu 30.11.1998 a ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok túto podmienku nespĺňal len z toho dôvodu, že došlo k zmene predpisu po tom, ako prestal vykonávať predmetné zamestnanie. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný takúto pre žalobcu nevýhodnú zmenu právneho predpisu preklenúť výkladom. Takáto argumentácia žalobcu nemohla obstáť. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy bol povinný postupovať na základe Z .z. zrušil predchádzajúcu úpravu sociálneho poistenia v znení nasledujúcich noviel. Zároveň v stanovil, že nároky zo zaradení zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Toto ustanovenie nemožno vyložiť inak, ako tak, že zachovať sa môžu len také nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie zamestnaní, ktoré mohli vzniknúť podľa zrušeného predpisu v znení platnom a účinnom ku dňu jeho zrušenia. Nemožno zachovať to, čo neexistovalo. logicky nemohli byť zachované nároky, ktoré už v čase prijatia tohto predpisu neexistovali, keďže podľa posledného znenia predpisu, ktoré bolo platné a účinné ku dňu jeho zrušenia, nemohli vzniknúť. v stanovil bez akýchkoľvek pochybností jasne a zrozumiteľne, že sa zachovávajú nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie. To znamená, že tento predpis neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa tu zachovali aj nároky podľa prechádzajúcich predpisov, ktoré boli v čase pred nadobudnutím účinnosti už zmenené. Platí, že právne záväzné sú len platné a účinné právne predpisy. Na to, aby bolo možné aplikovať prechádzajúci už zrušený, či zmenený predpis, je nevyhnutné, aby zákonom v intertemporálnom ustanovení zachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu a stanovil rozsah, podmienky a právne vzťahy pre ktoré jeho účinnosť zostáva zachovaná. V tomto prípade nezachoval účinnosť predchádzajúceho predpisu v znení, na ktoré sa odvoláva žalobca. 40. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu Českej republiky č. -87 zo dňa 15.2.2012 s tvrdením, že je potrebné aplikovať pravidlo, ktoré vysvetľuje dôvodová správa k , podľa ktorého bolo možné započítať ako celú dobu I. pracovnej kategórie aj kratšiu odpracovanú dobu 110 dní, ktoré si na súdoch málokto všíma, nemá žiadnu právnu relevanciu k preskúmavanej veci. Jednak právna úprava, ktorá bola aplikovaná predmetným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR bola po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Slovenskej republike zmenená a teda právna úprava aplikovateľná v preskúmavanej veci je odlišná od tej, ktorú aplikoval Najvyšší správny súd ČR v predmetnom rozhodnutí. Jednak z predmetného odôvodnenia namietaného 11

rozsudku NSS ČR vyplýva že tento k niečomu takému ako tvrdí žalobca pri výklade v znení nedospel. Uvedený súd sa zaoberal výkladom v spojení s v predmetnom znení Riešil otázku, či je podstatný faktický výkon práce v podzemí dňa 31.12.1992 v zamestnaní, ktoré bolo možné v roku 1992 započítať ako zamestnanie I. pracovnej kategórie za splnenia podmienky, že v ňom bolo 110 pracovných zmien v roku odpracovaných v podzemí, pričom v prípade odpracovania nižšieho počtu pracovných dní v podzemí bolo možné na zamestnanie I. pracovnej kategórie započítať pomernú časť roka. Predmetný súd dospel k výkladu, že pri takomto zamestnaní je podmienka uvedená v splnená, keď takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1992 a podľa evidencie k dôchodkovému poisteniu sa zamestnancovi za daný rok započítala do I. pracovnej kategórie pomerná časť roku podľa počtu odpracovaných zmien v podzemí v I. pracovnej kategórii. Z uvedeného plynie aj to, že nešlo ani o výklad, ktorý by bol priliehavý skutkovým okolnostiam v preskúmavanej veci žalobcu. Žalobca službu zaradenú do I. kategórie funkcií prestal vykonávať k 30.11.1999 a takáto jeho služba netrvala k 31.12.1999. Podmienka podľa nebola splnená o čom nie je najmenšia pochybnosť. 41. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal dôvodom, pre ktorý bola služba zaradená do I. kategórie funkcií v žalobcovom prípade skončená, je možné uviesť, že žalovaný sa zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie otázky či boli splnené podmienky pre skorší odchod do dôchodku podľa , a teda či žalobca spĺňal zákonné podmienky pre skorší dôchodkový vek a teda či mal pred zrušením pracovných kategórií, resp. ku dňu ich zrušenia odpracované v službe I. kategórie funkcií potrebný počet rokov zakladajúci nárok na skorší odchod do dôchodku. Vo vzťahu k naplneniu podmienok podľa aj tým či bol dôvod skončenia uvedený v a s tým že takýto dôvod nebol. Teda žalobná námietka že sa tým žalovaný nezaoberal je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 42. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, že všetky podmienky nemusia byť splnené kumulatívne, keďže nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby v I. a

II. kategórii funkcií sa priznávajú do 31.12.2023. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr ku dňu, ku ktorému sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom na jeho vznik. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby v I. a II. kategórii funkcií mohli vzniknúť len do zrušenia pracovných kategórií, teda do 31.12.1999. Medzi nároky, ktoré vyplývali zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby v I. a II. kategórii funkcií patril aj nárok na skorší dôchodkový vek, tak podľa § 21 ako aj podľa § 132 a ako aj podľa § 174. Pokiaľ mal zamestnanec, v stanovenej dĺžke odpracovanú dobu v I. a II. pracovnej kategórii alebo odslúženú službu v I. a II. kategórii funkcií tak skorší vek odchodu do dôchodku sa takejto osobe prizná dovŕšením predmetného dôchodkového veku a to až do 31.12.2023. Avšak v prípade žalobcu tak nebolo možné urobiť, pretože takúto dobu uvedenú v § 21 alebo v § 132 odslúženú v službe I. kategórie funkcií nemal a § 174 nebolo možné na jeho prípad aplikovať, pretože jeho zamestnanie, resp. služba v I. kategórii funkcií netrvala až do 31.12.1999. 12

43. Žalobca nastoľuje otázku, ako bol v jeho prípade zohľadnený Z. b „nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023“. K tomu je možné uviesť že v žalobcovom prípade mu žiadne nároky zo zaradenia jeho služby v I. kategórii funkcií ku dňu zrušenia pracovných kategórií, z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku nevznikli, a preto ich nebolo možné priznať. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na tie nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií ktoré vznikli k 31.12 1999. 44. Žalobca namieta nespravodlivosť spočívajúcu v tom, že žalovaný neaplikoval na jeho prípad a neposudzoval splnenie podmienok podľa podľa predpisu platného a účinného v čase, kedy ukončil službu, teda 30.11.1999. K tomu je možné uviesť, že žiadne ustanovenie ani a ani neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo aplikáciu v znení účinnom ku dňu skončenia zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo služby v I. kategórii funkcií. 45. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o starobný dôchodok v žiadosti zo dňa 19.5.2021 ku dňu k 12.3.2021 kedy dovŕšil 58 rokov. Žiadosť o priznanie nároku na starobný dôchodok sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania pokiaľ zákon neustanovuje inak. Žalobca namietal, že jeho nárok zo zaradenia vykonanej služby v I. kategórii funkcií na skorší odchod do dôchodku vznikol za účinnosti v znení ktoré predchádzalo zneniu zavedeného novelou č. a preto bolo potrebné postupovať podľa ) .Takáto námietka nemá oporu v Zákon v upravil len vykonávacie ustanovenia k už uplatneným nárokom na dôchodkové dávky (už vzniknutým nárokom na dôchodkové dávky), preto nemožno toto ustanovenie aplikovať na žalobcovu vec, ktorý si žiadosť podal až 19.5.2021 tvrdiac, že mu nárok na dôchodok vznikol 12.3.2021. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na výklad, ktorý k predmetnému ustanoveniu podal kasačný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach, v ktorých uviedol nasledovné (rozsudok Najvyššieho súdu SR ) „ustanovenie bolo do vložené novelou č., s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do 1. a 2. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona). Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť práve tým poistencom, ktorí sú v systéme (pôsobia v služobnom pomere) získať potrebnú dobu služby v príslušnej pracovnej kategórii (kategórii funkcií) v rozsahu zakladajúcom nárok na skorší odchod do dôchodku ešte pred zrušením inštitútu pracovných kategórií (kategórií funkcií). Zákonodarca ustanovením cielene upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky. V odseku 1 určil, že v konaniach o nároku na dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom účinnosti , sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inak je ustanovené hneď v odseku 2 tohto zákona, kde zákonodarca stanovil, že nie vo vzťahu ku všetkým dôchodkovým dávkam, ale len v prípade nároku na starobný dôchodok podľa , o ktorom súčasne nebolo 13

právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (dňa22.12.1999), sa (naopak) o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 21.12.1999). Následne v odseku 3 zákonodarca určil režim, ktorým sa budú spravovať nové konania o nárokoch na dôchodok, keď o nároku na dôchodok už bolo právoplatne rozhodnuté pred 22.12.1999. Legislatívne zmeny zavedené sa totižto netýkali len nároku podľa , ale aj ustanovení , , , , , . Ustanovenie odseku 2 však nemožno vykladať inak, než v

kontexte s predchádzajúcim a nasledujúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to nedôvodne požaduje navrhovateľ, mylne sa domnievajúc, že v takom prípade by mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov vznikol. Kým odsek 1 určuje právny režim v znení vo vzťahu ku všetkých dôchodkovým dávkam, odsek 2 stanovuje presne opačný režim (v znení pred účinnosťou zákona č. 355/1995 Zb.) výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok podľa , o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté; nasledujúci odsek 3 umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti ), opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení zákona ) je pre neho vzhľadom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie určuje právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (konkrétne znenie účinné do 21.12.1999) avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok (práve a jedine) podľa v takej procesnej situácii pred správnym orgánom, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok podľa do 21.12.1999 uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol (môže ísť napr. tiež o situáciu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku podľa bolo v rámci súdneho prieskumu zrušené a správny orgán do účinnosti nové rozhodnutie ešte nevydal) Inak by sa aj takéto konania spravovali režimom v znení zákona (účinnom od 21.12.1999) ako to zákonodarca ustanovil pre dôchodkové dávky vo všeobecnosti v odseku 1 “. Administratívne konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe žiadosti žalobcu z 19.5.2021 ( ), čo znamená, že nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Z tohto dôvodu sa ust. na právnu vec žalobcu nevzťahuje. 46. Neboli dôvodné ani námietky, ktorým žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie. Z odôvodnení tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odôvodnení boli uvedené všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a tiež aj ako boli tieto skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zodpovedal aj žalobcove odvolacie námietky, poukázal pri tom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 14. februára 2018 v ktorom sa uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. 14

47. Nemohli obstáť ani námietky, že napadnuté rozhodnutie bolo porušením ústavno-právnych princípov materiálneho právneho štátu, materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty, primeranosti a ochrany legitímnych očakávaní a že odpovede na jeho námietky boli vyhýbavé, pretože to nezodpovedá obsahu odôvodnenia a napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ je rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na základe zákona po vykonaní konania, ktoré prebehlo v súlade s procesnými predpismi a súčasne rozhodnutie je v súlade so zákonom, to znamená vydané na základe aplikácie na vec priliehajúcich hmotnoprávnych predpisov nie je možné dospieť k záveru, že takýmto rozhodnutím možno porušiť ústavné princípy, na ktoré odkazuje žalobca. Naopak, zákonné rozhodnutia orgánov verejnej správy sú naplnením takýchto princípov. 48. Možno uzavrieť, že žalobca nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa , ani podľa ani podľa a ani podľa a , preto žalovaný vec správne právne posúdil, keď žalobcovej žiadosti nevyhovel. Na základe uvedeného správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie 15

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.