Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/179/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: U. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/X, W., štátna občianka SR, o zaplatenie 1.000 eur a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2018, č.k. 20Cps/117/2016-92 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.138,24,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 1 ods.2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. j/, k/, § 11 ods. 1 písm. b/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , § 52 ods. 1,2,3, 4 Občianskeho zákonníka . Uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 12.11.2013 so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 1315465256, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu pre úver, všeobecné obchodné podmienky. Dlžník sa zaviazal splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 25,50% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine aktuálny stav úveru zo dňa 31.8.2015. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Dňa 12.11.2013 uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1315465256 (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.000,- Eur. V zmluve o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 72 mesačných splátkach po 30,62 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50% s tým, že dátum prvej splátky bol 20.12.2013, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 20.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti je dňa 20.11.2019. RPMN bola uvedená vo výške 28,70%, priemerná hodnota RPMN vo výške 25,21 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 917,11 Eur. Malým písmom je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmluve je žalovaná označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa bodu 3.5. zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom

poplatkov, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa bodu 6.2 OP ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane jej príslušenstva. Podľa bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP pri doručovaní poštovou zásielkou na adresu v SR sa informácie a dokumenty považujú za doručené tretí a na adresu do cudziny v siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia. To platí aj ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Poštová banka a.s. vyzvala žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 155,82 Eur výzvou zo dňa 25.3.2014 s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote 15 dní, môže banka využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z predloženej fotokópie neprevzatej zásielky vyplýva, že banka zaslala žalovanej výzvu, no žalovaná ju neprevzala, podľa poštového doručovateľa je adresát neznámy, a preto sa zásielka vrátila banke dňa 31.3.2014 neprevzatá. Výzvou zo dňa 10.4.2014, adresovanou žalovanej banka z dôvodu, že žalovaná bola aj napriek opakovaným výzvam banky v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásila ku dňu 10.4.2014 predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.152,29 Eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.11.2013 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že banka vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom aplikáciu režimu tohto zákona si zmluvné strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zároveň mal súd preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože z predložených listín bolo preukázané, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banka písomne vyzvala žalovanú na splnenie omeškaných splátok úveru a to výzvou zo dňa 25.3.2014, ktorá bola žalovanej poštou odoslaná, a tretí deň odoslania sa považuje za doručenú podľa bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP, a zásielka bola vrátená banke dňa 31.3.2014, a zároveň v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením splátok úveru voči banke, keďže neuhradila žiadnu splátku, čo bolo preukázané z aktuálneho stavu úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť" v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška nákladov v sume 917,11 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť.

Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani možnosť klienta kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať od banky výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Zákon totiž jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí, ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/, ktoré boli v zmluve dojednané. Z obsahu listín bolo preukázané, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.000 Eur, s tým, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru žiadnu sumu, ktoré tvrdenia žalobcu žalovaná nijako nerozporovala, a preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaná má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi čo do istiny úveru v sume 1.000 Eur. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať od žalovanej jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. 6 bodu 6.2 OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 10.4.2014 k tomuto dňu. Žalobca predtým v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 25.3.2014 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ju na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

3. Žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na úrok z omeškania. Splátky úveru boli v zmysle zmluvy o úvere splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná neuhradila žiadnu splátku. Preto od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok splatných od 20.12.2013 do 9.4.2014 bola žalovaná v omeškaní. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 20.12.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Ohľadom úroku z omeškania uniesol žalobca bremeno tvrdenia, keďže vo svojom podaní zo dňa 1.3.2017 vysvetlil, z akých súm omeškaných splátok, pri akej sadzbe a za aké obdobie bol tento úrok z omeškania vyčíslený, pričom pri výpočte použil správnu úrokovú sadzbu a úrok z omeškania účtoval z omeškaných splátok úveru, a po zosplatnení úveru k 10.4.2014 z celej istiny úveru 1.000 Eur až do dátumu vyčíslenia 10.11.2016. Celkovo za obdobie od 20.12.2013 do 10.11.2016 patrí žalobcovi táto zákonná sankcia v sume 135,93 Eur, ako ju vyčíslil žalobca v podaní zo dňa 1.3.2017. Keďže omeškanie žalovanej pretrvávalo aj po 10.11.2016, je povinná žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 Ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.138,24 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania), čo predstavuje 58,42% zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania) a úspech žalobcu, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 810,23 Eur, čo predstavuje 41,58% zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur a úspech žalovanej. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 v rozsahu 16,84% (58,42% - 41,58%). Preto súd výrokom III. za použitia zásady úspechu vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,84%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku výroku II., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ h/ CSP. Uviedol, že pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky

úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Podotýka, že údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je, podľa právneho názoru žalobcu, šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tomto poukazuje na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Horne Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biroovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. ,,Článok 23 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť; ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takýto podstatný význam má pritom povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, počet a frekvencia splátok podľa Článku 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie, ako to upravuje Článok 10 ods. 2 písm. n) a o) uvedenej smernice. Keďže neuvedenie týchto okolností v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48." Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bol žalovaný na uvedenú skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru , čo je zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zri. 3 Cdo 146/2017). Rovnako v zmysle vyššie citovanej smernice, článku 10 ods.2 písm. h/ nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok / rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 11Co/39/2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11. 2017, sp. zn. 16Co/208/2017/. Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ďalej namietal, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z ČI. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Mazák, J.: Základy občianskeho procesného práva. lura Edition, Bratislava 2002, s. 29; II. ÚS 117/07, III. ÚS 311/01,III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05,III. ÚS 199/09). Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje . Ide najmä o právo jednotlivca na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a to za takých podmienok, aby zo strany súdu nedochádzalo k bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda na nediskriminačný prístup k súdu, a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Má za to, že v konaní na súde prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Zdôrazňuje, že garancia spravodlivého súdneho procesu musí byť naplnená v každom konaní. Je nevyhnutné uviesť, že ako vyplýva z judikatúry, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.: 23Cdo/1201/2009). Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k

jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že v tomto prípade ide, pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán konania, a legitimita takýchto legislatívnych ,,úsluh" slabším zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým postavením ich spolu kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. V tejto súvislosti poukazuje aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. V prejednávanej veci uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom. Nárok na plnenie proti žalovanej vyvodzoval z úverovej zmluvy č.1315465256 zo dňa 12.11.2013, uzatvorenou medzi právnym predchodcom /Poštová banka, a.s./ ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver 1.000,- eur , ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 30,62,- eur , s ročnou úrokovou sadzbou 25,50%, RPMN 28,70%, priemernou RPMN 25,21%, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.12.2013, s konečnou splatnosťou úveru 20.11.2019. Celková výška nákladov je 917,11 eur.

10. Súd prvej inštancie v časti zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, keď zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, rovnako neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver, avšak len v časti, ktorou uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, z nasledujúcich dôvodov:

12. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí vyžadovaných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) uvedeného zákona celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať vetu pod tabuľkou v bode 3 zmluvy ,kde sa uvádza, že "celkovú čiastku

úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom". Je zrejmé, že zákon vyžaduje , aby tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bol vypočítaný, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. Navyše, súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov (ktoré sú uvedené v tabuľke v bode 3. zmluvy) by ani nebol správnym údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu, že celková výška nákladov bola uvedená v nesprávnej výške 917,11 eur, hoci náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 1.204,64 eur (30,62 eur x 72 splátok = 2.204,64,- eur mínus suma úveru 1.000,- eur = 1.204,64 eur). Zmluva tak neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať, a preto je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva bezúročná a bez poplatkov.

13. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C42/15, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. . k/ z.č. 129/2010 Z.z. , preto sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ z.č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, je dôvodná.

14. Odvolací súd sa v prejednávanej veci s týmto právnym posúdením uplatneného nároku nestotožňuje rovnako ako odvolateľ, poukazom na rozhodnutie C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová z nasledovných dôvodov:

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 12.11.2013/ ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch „/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

17. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS / ďalej len „smernica 2008/48/ES“/.

18. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

19. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

20. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

21. V tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.

22. Zmluva o úvere zo dňa 12.11.2013 obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany so dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie tohto jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch potom nie je opodstatnený a dôvodný.

23. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxe v identických, resp. obdobných veciach . Medzičasom občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní zmlúv o spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 so záverom, že pokiaľ daná zmluva nebude obsahovať rozpis jednotlivých zložiek splátok úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. , nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

24. Pokiaľ žalobca odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 25. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

26. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, podľa §387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .