Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/71/2016

Potvrdené rozhodnutím 1Cob/39/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: A-typ, architektonický ateliér, spol. s r.o., Strojnícka 1, 080 01 Prešov, IČO: 31 653 880, právne zastúpeného PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, právne zastúpenému JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom so sídlom Žižkova 39, 040 01 Košice, IČO: 45007063, o zaplatenie 72.144,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 22Cb/71/2016-185 z 28. januára 2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: A-typ, architektonický ateliér, spol. s r.o., so sídlom Strojnícka 1, 080 01 Prešov, IČO: 31 653 880, zastúpeného: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, zastúpenému: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice

- Staré Mesto, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 72.144,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 72.144,18 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude o výške tejto náhrady rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 04.04.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 72.144,18 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že strany dňa 22.11.2005 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie stavby „Obchodné centrum MERKURY MARKET Košice“. Žalobca za vypracovanie projektovej dokumentácie vystavil žalovanému faktúru vo výške 297.500,00 Sk (9.875,19 Eur), splatnú dňa 20.02.2007. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil, preto tunajší súd rozsudkom sp. zn. 18Cb 27/2009 zo dňa 16.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/43/2015 zo dňa 24.03.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.875,19 Eur s príslušenstvom. Dňa 31.03.2016 žalovaný cenu diela zaplatil. Strany v zmluve o dielo dohodli zmluvnú pokutu v prípade omeškania žalovaného s úhradou ceny diela vo výške 0,5 % z fakturovanej ceny za každý deň omeškania. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou ceny diela 3.326 dní, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 164.237,88 Eur, ktorý nárok si však uplatnil len za obdobie 4 rokov spätne odo dňa zaplatenia istiny, t. j. za 1.461 dní omeškania.

2. Na základe predložených listín súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, keďže nárok považoval za nedôvodný a uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/27/2009 domáhal zaplatenia sumy 9.875,19 Eur z titulu pohľadávky

- časti ceny diela. Žalobca dôvodil tým, že si svoje povinnosti zo zmluvy o dielo v celom rozsahu splnil a za vykonané dielo v súlade so zmluvou vystavil žalovanému faktúru č. 2007002 splatnú dňa 20.02.2007. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca sa v zmluve zaviazal dodať projekt stavby pre územné rozhodnutie vrátane právoplatného územného rozhodnutia do 4 mesiacov od podpísania zmluvy. Zmluva bola podpísaná 22.11.2005. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2006, t. j. 3 mesiace po zmluvnom termíne. Projekt stavby pre stavebné povolenie vrátane právoplatného stavebného povolenia bol žalobca povinný dodať do 3 mesiacov od právoplatnosti územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2006, stavebné povolenie dňa 31.01.2007, t. j. viac ako 7 mesiacov po zmluvnom termíne. K odovzdaniu stavebného povolenia a projektovej dokumentácie došlo dňa 02.02.2007. Vzhľadom na to, že žalobca sa dostal do omeškania so zhotovením a odovzdaním diela, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú si započítal oproti pohľadávke žalobcu listom zo dňa 05.03.2007. Žalobca mal za to, že ten, kto si povinnosti zo zmluvy nesplnil, je žalovaný, ktorému nárok na zmluvnú pokutu nevznikol z dôvodov, že zmluvnou pokutou zabezpečená zmluvná povinnosť nebola porušená zo strany žalobcu s poukazom na omeškanie žalovaného v časti dodania potrebných podkladov v čl. V bod 5.1 neodovzdania relevantných doplňujúcich údajov, 51. V bod 5.3 neposkytnutia spolupôsobenia odporcu, čl. V bod 5.5 nesplnenia spolupráce s projektantom odporcu, čl. III bod 3.6 a čl. V bod 5.1 a z titulu vyššej moci čl. VII bod 8.5. Predmetom dokazovania pred súdom bola otázka splnenia povinností zo zmluvy o dielo, a rovnako to, ako sa porušenie povinností jednej zmluvnej strany premietlo do omeškania so splnením povinnosti druhej strany. Žaloba bola súdu doručená 23.12.2008, k vyneseniu rozsudku došlo dňa 16.12.2014. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.03.2016. Celé konanie trvalo viac ako 7 rokov. Žalovaný mal počas celého konania za to, že jeho nárok je dôvodný. Ak by súd pri vyslovení predbežného názoru uviedol, že sa prikloní na stranu žalobcu, žalovaný by určite využil cestu súdneho zmieru, prípadne mimosúdnej dohody. Výsledkom celého konania bola povinnosť žalovaného zaplatiť istinu 9.875,19 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 9.875,19 Eur od 21.12.2007 do 31.03.2016 vo výške 12.819.15 Eur, trovy prvoinštančného konania vo výške 2.733,41 Eur a trovy odvolacieho konania 592,51 Eur. Tento stav, keď pohľadávka žalobcu na istine vo výške 9.875,19 Eur narástla do výšky 98.164,44 Eur, teda keď sa pohľadávka zvýšila o 994,05 %, bol zapríčinený aj neúmerne dlhou rozhodovacou činnosťou súdu prvého stupňa. Uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Povinnosť zaplatenia tak vysokej zmluvnej pokuty vo výške 72.144,18 Eur oproti zmluvnej povinnosti na zaplatenie časti ceny diela vo výške 9.875,19 Eur za súčasného súbehu sankcií (úrokov z omeškania vo výške 12.819,15 Eur, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil), je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno vyvodzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, keďže vo svojich dôsledkoch by zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým väčšmi by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Hodnota zabezpečenej povinnosti nemôže byť jediným, prípadne dominantným kritériom posudzovania primeranosti zmluvnej pokuty. Reciprocitu zmluvnej pokuty niektorí autori považujú za jedno z významných kritérií pre určenie primeranosti zmluvnej pokuty. Žalobca poukázal na článok VIII. zmluvy, v ktorom si žalobca a žalovaný dojednali zmluvné pokuty. Pri omeškaní žalobcu s odovzdaním predmetu diela by vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.750,00 Sk t. j. žalovaný by mal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 91,28 Eur za jeden deň omeškania žalobcu s odovzdaním diela. V prípade omeškania žalovaného s úhradou fakturovanej sumy za dodanú projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.487,50 Sk t. j. žalobca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 49,37 Eur za jeden deň omeškania žalovaného s úhradou faktúry. Zmluvná pokuta bola dojednaná recipročne, vo výrazne vyššej výške v prospech žalovaného. Žalovaný uznal výšku zmluvnej pokuty dojednanú v zmluve o dielo. V oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 05.03.2007 sám žalovaný vypočítal žalobcovi zmluvnú pokutu za tri dni omeškania s úhradou ceny diela a tú následne jednostranne započítal so svojou domnelou zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta v prospech žalobcu je dohodnutá v závislosti od dĺžky omeškania so splnením zabezpečenej povinnosti, to znamená, čím dlhšie je povinná strana v omeškaní, tým väčšmi rastie aj celková hodnota zmluvnej pokuty. Tu sa prerušuje súvislosť medzi primeranosťou, resp. hodnotou zabezpečenej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty, lebo táto sa dostáva do závislosti od dĺžky omeškania. Úrok z omeškania je sankciou za omeškanie s plnením povinnosti a zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút a plní funkciu zabezpečenia. Realizácia diela bola podmienená spolupôsobením žalovaného, čo zvyšovala riziko žalobcu pri dojednávaní podmienok vykonania diela. Žalovaný zavinil vznik súdneho sporu a je povinný niesť zodpovednosť za nedôvodné odopretie povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu diela. V prípade, ak by žalovaný cenu diela zaplatil a svojej domnelej zmluvnej pokuty, ktorú si voči žalobcovi uplatnil v konaní o zaplatenie ceny diela prostredníctvom inštitútu kompenzačnej námietky, by sa domáhal v samostatnom konaní, nedostal by sa do omeškania a nebol by povinný platiť úroky z omeškania a zmluvnú pokutu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým zmluvy o dielo, faktúry č. 2007002, obsahu spisu sp. zn. 18Cb/27/2009, detailom pohybu na bankovom účte, ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 22.11.2005 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie stavby „Obchodné centrum MERKURY MARKET Košice“. V zmysle čl. VIII ods. 8.2 zmluvy, zhotoviteľ má právo uplatniť voči objednávateľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry vo výške 0,5 % z fakturovanej ceny za každý deň omeškania.

6. Žalobca za vypracovanie projektovej dokumentácie vystavil žalovanému faktúru č. 2007002, na sumu 297.500,00 Sk (9.875,19 Eur), splatnú dňa 20.02.2007.

7. Keďže žalovaný cenu diela v lehote splatnosti nezaplatil, žalobca si predmetný nárok uplatnil dňa 23.12.2008 podaním žaloby o zaplatenie ceny diela na tunajšom súde, ktorý rozsudkom č. k. 18Cb 27/2009-239 zo dňa 16.12.2014 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.875,19 Eur s 14,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.875,19 Eur od 21.02.2007 do zaplatenia. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Cob/43/2015-319 zo dňa 24.03.2016 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobe vo veci samej bolo vyhovené, potvrdil.

8. Žalovaný dňa 31.03.2016 zaplatil žalobcovi sumu vo výške 9.875,19 Eur.

9. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, v rámci ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta v prospech oboch strán. V prospech žalovaného bola dohodnutá vo výške 0,5 % z ceny diela v prípade, že žalobca bude meškať s odovzdaním územného a stavebného rozhodnutia. V prospech žalobcu bola dohodnutá vo výške 0,5 % z fakturovanej sumy. Žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť pri zhotovení diela, v dôsledku čoho sa žalobca dostal do omeškania. Po vykonaní diela vystavil žalovanému faktúru. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 613.250 Sk bez DPH, ktorú započítal s nárokom žalobcu na zaplatenie ceny diela. Zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z fakturovanej ceny je primeraná a v danom období sa bežne používala. To, že zmluvná pokuta sa vyšplhala na výšku 72.000,00 Eur bolo iba v dôsledku konania žalovaného. V konaní o zaplatenie ceny diela nikdy nebola zmluvná pokuta spochybnená a nebola namietaná jej primeranosť. Taktiež bola uznaná započítaním pohľadávok zo strany žalovaného. Žalovaný mohol prerušiť plynutie doby a zamedziť nárastu zmluvnej pokuty, ak by si svoju povinnosť zaplatiť cenu diela riadne splnil. Na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania. Opačný záver je neprijateľný, keďže by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka. Čím dlhšie by si dlžník povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Žalovaný meškal s úhradou ceny diela vyše 9 rokov. Zmluvná pokuta bola dohodnutá jasne, strany si boli vedomé úpravy ich vzťahov a boli si vedomé toho, že keď porušia svoju povinnosť, sú povinné zmluvnú pokutu zaplatiť. Dĺžka súdneho sporu, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia ceny diela, je irelevantná z dôvodu, že si žalobca uplatňuje nárok iba za štyri roky a to, že súdny spor trval tak dlho, zavinil žalovaný. Celková výška bola dôsledkom dlhodobého omeškania žalovaného so zaplatením ceny diela. Za toto omeškania žalobca žiadnym spôsobom nemôže niesť zodpovednosť a nemôže byť jeho zmluvný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ponížený. Žalovanému nič nebránilo, aby konal poctivo, cenu diela zaplatil. Takýmto postupom by zamedzil vzniku úrokov z omeškania, ako aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

10. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že bránenie práva žalovaným nebolo zjavne bezúčelné. Dôvody, ktoré premietol v započítacej námietke, bolo omeškanie žalobcu s plnením s vydaním územného konania v trvaní troch mesiacov oproti stanovenému termínu a vydanie stavebného povolenia sedem mesiacov oproti dohodnutému termínu. Mal za to, že bude celkovo alebo čiastočne úspešný, čo bolo podporené aj názorom prvostupňového súdu. Časové hľadisko, ktoré spôsobilo tak dlhé omeškanie a tak enormný nárast zmluvnej pokuty, bolo podľa žalovaného spôsobené nečinnosťou súdu na prvom stupni, kde konanie trvalo skoro 6 rokov. Domáhal sa zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Spolu so zaplatenou istinou a úrokom z omeškania predstavuje nárast s uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 72.144,00 Eur nárast sankcií do výšky 994 %. Premietnutie nárastu percentuálne zmluvnej pokuty k istine, teda zabezpečenému záväzku, je 730 %. Súd by mal prihliadať na výslednú výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán. To je dohodnuté 0,5 %, proti tomuto ani nenamietal a predmetom moderácie môže byť len výška zmluvnej pokuty ako výsledná suma. Konanie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, a z ktorého vyplýva nárok žalobcu, trvalo viac ako 7 rokov a nemôže byť dávané na ťarchu žalovanému. Žalovaný si svoje právo neuplatňoval zjavne bezúčelne a také boli aj predbežné názory prvostupňového súdu, rovnako druhostupňový súd práve vo veci započítania zmluvnej pokuty vykonal aj pojednávanie, kde tieto veci zisťoval.

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 301 veta prvá Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to zaplatiť žalobcovi cenu diela, žalovaný nesplnil riadne a včas, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Medzi stranami nebola sporná platnosť dojednania zmluvnej pokuty, ako ani spôsob jej určenia. Žalovaný však namietal primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky a navrhoval jej zníženie. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta plní jednak funkciu prevenčnú, ako aj uhradzovaciu. Zároveň predstavuje sankciu pre toho, kto povinnosť porušil. Zákon za určitých okolností umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu na návrh znížiť, aj napriek tomu, že veriteľovi na jej zaplatenie vznikol nárok. Účelom moderačného práva je umožniť súdu, dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, túto znížiť predovšetkým v záujme odstránenia tvrdosti zákona a zabrániť tak neadekvátnym majetkovým dôsledkom na ktorejkoľvek strane. Zákon ustanovuje dve kritériá pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, a to hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ktoré však nemožno zovšeobecniť a vyžaduje sa ich individuálne posúdenie. Súd v rámci moderačného práva nemôže zasahovať do spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý je vo výlučnej právomoci zmluvných strán, ale len do jej výslednej výšky. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol nesporný, súd preto skúmal primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty predstavuje 0,5 % zo sumy 9.875,19 Eur za 1.461 dní (uplatnené 4 roky omeškania), čo činí sumu 72.144,18 Eur. Hodnota zabezpečovanej pohľadávky predstavuje sumu vo výške 9.875,19 Eur. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že i zmluvnú pokutu niekoľkonásobne prevyšujúcu hodnotu zabezpečovanej pohľadávky možno s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu považovať za primeranú. Je treba zdôrazniť, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno vyvodzovať výlučne z jej celkovej výšky, pokiaľ je táto dôsledkom dlhodobého omeškania s úhradou pohľadávky a s tým spojeného nárastu o primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Dlhodobé neplnenie zo strany dlžníka tak nemôže byť na ťarchu veriteľa, nakoľko by bol spochybnený základný účel tohto zabezpečovacieho inštitútu. Všeobecné súdy opakovane prijali záver, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,5 % z ceny zabezpečovanej pohľadávky za každý deň omeškania je z pohľadu dobrých mravov všeobecne akceptovateľná. Zmluvná pokuta v uplatnenej výške síce nie je zanedbateľným postihom, ale výsledná suma výšky zmluvnej pokuty je výlučne dôsledkom omeškania žalovaného v trvaní 9 rokov. Keďže sporové strany ako podnikatelia mohli a mali odborne a zodpovedne posúdiť primeranosť a únosnosť zmluvnej pokuty a zároveň žalovaný na seba tento záväzok prevzal dobrovoľne, súd dojednanú zmluvnú pokutu nepovažoval za akýkoľvek exces v rámci zabezpečovacích inštitútov, a to ani napriek tomu, že jej výsledná výška mnohonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľkonásobku zabezpečovanej pohľadávky by bolo možné za určitých okolností hodnotiť ako neprimeranú. Rovnako však nemožno postupovať v prípade percentuálneho určenia zmluvnej pokuty, ako akejsi sadzby za stanovenú časovú jednotku, ktorej výška je podmienená práve dĺžkou omeškania. Zákonite platí, že čím dlhšie je dlžník v omeškaní s plnením záväzku, tým väčšiu zmluvnú pokutu je povinný zaplatiť, tak ako je tomu v tomto konkrétnom prípade. Aj keď žalovaný namietal, že cenu diela nezaplatil v dôsledku prieťahov súdneho konania o zaplatenie hlavnej pohľadávky, súd mal za to, že dĺžka tohto konania je bez ďalšej relevancie vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný si bol vedomý existencie dojednania zmluvnej pokuty a počas plynúcich 9 rokov omeškania mu nič objektívne nebránilo čo i len časť pohľadávky zaplatiť, a teda mohol kedykoľvek zabrániť ďalšiemu nárastu zmluvnej pokuty, ako aj úroku z omeškania. Práve žalovaný svojím konaním výslednú výšku zmluvnej pokuty podstatne ovplyvnil. Rešpektujúc princíp právnej istoty teda protiprávne konanie žalovaného nemôže byť na ujmu žalobcu. Súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že dôvodnosť nároku žalobcu bola preukázaná a zároveň výšku uplatnenej zmluvnej pokuty vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu možno považovať za primeranú, a preto žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.

16. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenej výške.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).