Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-17-2019.pdf
PDF · 136.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Csp/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: I. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. V.. Š.Á. XXX/ XX, XXX XX J. S. J. I., o zaplatenie sumy 277,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 277,- Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 277,- Eur od 14.08.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 277,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 277,- EUR od 14.08.2017 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru a nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.07.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Endepro, s.r.o. v likvidácii (predtým Provident Financial, s.r.o.), IČO: 35 805 731, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava - mestská časť Ružinov, so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky na účet predplatenej platobnej karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu zákazníka so Zmluvou o predplatenej platobnej karte, a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícii najneskôr 13. deň po podpise Zmluvy o úvere. Žalovaný sa v Zmluve o úvere zaviazal splácať úver v 100 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy o úvere, t. j. 19.08.2015. Posledná splátka bola splatná siedmy deň 100. Týždňa po podpise Zmluvy o úvere, t. j. 01.07.2017. Celkové náklady za úver predstavovali sumu 808,63, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so Zmluvou o úvere uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej sa ako pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať žalovanému za poplatok službu spočívajúcu vo výbere splátok za úver priamo v mieste bydliska žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť sumu vo výške 937,75 EUR. Žalobca započítal všetky úhrady žalovaného na poskytnutú istinu vo výške 1.550,- EUR. Žalovaný uhradil celkovo 1.273,- EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 11.08.2017 bola celá pohľadávka s príslušenstvom voči žalovanému postúpená žalobcovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný bol o postúpení pohľadávky upovedomený písomným oznámením. Žalobca listom zo dňa 11.06.2018 vyzval žalovaného na doplatenie celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú
sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 277,- EUR, pričom táto suma je rozdielom medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok žalovaného (1.550,- EUR - 1.273,- EUR = 277,- EUR). Žalobca si zároveň uplatňuje zaplatenie zákonného ročného úroku zo žalovanej sumy od 14.08.2017. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 277,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.08.2017 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca k žalobe priložil plnomocenstvo na zastupovanie pred súdom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2015, zmluvu o poskytnutí služby komfort zo dňa 30.07.2015, vyhlásenie ku karte zo dňa 30.07.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2017 adresované žalovanému s podacím hárkom, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 06.11.2018 adresovanú žalovanému s podacím hárkom.
2. Uvedený spor bol predmetom upomínacieho konania sp. zn. 36Up/6/2019 na Okresnom súd Banská Bystrica, ktorý dňa 21.01.2019 vydal platobný rozkaz, ktorý vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým žiadal súd platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu ako nedôvodný, zmätočný a protiústavný. Neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Predmetný spor bol postúpený tunajšiemu súdu na konanie a rozhodnutie.
3. Súd výzvou zo dňa 15.10.2019 doručil žalobcovi podaný odpor proti platobnému rozkazu, súčasne ho vyzval na vyjadrenie a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
4. Dňa 06.11.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom tvrdí, že predmetom konania je len suma predstavujúca rozdiel medzi reálne poskytnutou istinou úveru vo výške 1.550,- EUR a vykonanými úhradami žalovaného vo výške 1.273,- EUR. Žalobca uvádza, že Zmluva o úvere bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom žalobca v konaní predložil potvrdenie o vyplatení finančných prostriedkov. Žalovaný nebol k jej podpisu nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Žalobca má za to, že v konaní boli splnené všetky zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu. Žalobca uvádza, že v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s dokladom preukazujúcim jeho odoslanie, a tým pádom bol s postúpením pohľadávky oboznámený. Zároveň mal žalovaný možnosť oboznámiť sa so všetkými predkladanými listinami spolu s doručením žaloby. Oznámenie má len deklaratórny charakter, a preto s ním môže byť žalovaný oboznámený kedykoľvek v priebehu konania, čo sa aj stalo. Žalobca k vyjadreniu priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2017 spolu s prílohou preukazujúcou postúpenie pohľadávky. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca uvádza, že táto bola aplikovaná zo strany žalovaného nesprávne, nakoľko v predmetnom spore nedošlo k uplatneniu práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť.
5. Dňa 09.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorým oznámil súdu, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach, vznáša námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podáva námietku vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko postúpenie pohľadávky nebolo vykonané podľa ustanovenia § 526 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka. Žalobca listinnými dôkazmi neosvedčil, že pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu žalovanému v zmysle uvedeného zákona. Žalovaný má za to, že súd je povinný ex offo skúmať vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Súd dňa 02.12.2020 vyhlásil rozsudok č. k. 7Csp/17/2019 - 97, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku tunajšieho súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom tvrdil, že nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci ma za následok iná vada konania, ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie rozhodoval v merite veci na základe skutkového stavu, ktorý sa nestotožňuje a nezodpovedá skutočnému skutkovému stavu a listinným dôkazom predložených žalobcom v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie označil za žalobcu právnickú osobu „SLSP, a.s.“, ktorý je bankovým subjektom, avšak v predmetnom konaní vystupuje v postavením žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ktorý nie je bankovým subjektom, a rovnako ani právny predchodca žalobcu nebol „SLSP, a.s.“, čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval v predmetnom konaní o mylnom skutkovom stave, ktorý nezodpovedá skutočnému skutkovému stavu, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Poukazujeme nato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec z dôvodu aplikovania nesprávnej právnej normy v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie
v predmetnom konaní aplikoval zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napriek tomu, že žalobca a právny predchodca žalobcu nie sú bankovým subjektom v zmysle platných právnych predpisov. Podľa ust. § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách: „Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.“ Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách: „Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.“ Žalobca, a rovnako ani právny predchodca žalobcu, nespĺňa zákonne predpoklady bankového subjektu podľa vyššie cit. ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a teda nie je možné, aby súd prvej inštancie v predmetnom konaní aplikoval vyššie uvedený právny predpis a rozhodol na jeho základe v merite veci. Navyše súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil na základe čoho v predmetnom konaní, kde žiadna z procesných strán nie je bankovým subjektom, aplikoval zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že rozhodnutie súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie výrok I. napadaného rozsudku odôvodnil tým, že vychádzajúc zo zistení v predmetnej veci dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2017 žalovanému. S uvedením tvrdením súdu sa žalobca nestotožňuje, nakoľko žalobca v predmetnom konaní predložil podací hárok zo dňa 16.08.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca odoslal dňa 16.08.2017 oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému, a teda žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ Poukazuje na to, že oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi a preukázanie tohto oznámenia má pre postupcu značný význam, pričom prax v absolútnej väčšine prípadov preferuje oznámenie v písomnej forme. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde. Žalobca uvádza, že síce nedisponuje doručenkou k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2017, avšak v tejto súvislosti žalobca v konaní predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s dokladom, ktorým je podací hárok zo dňa 16.08.2017 preukazujúci odoslanie tejto výzvy žalovanému, ktorý je súčasťou spisu, a teda žalovaný bol s postúpením pohľadávky riadne oboznámený, nakoľko sa predmetné oznámenie dostalo do jeho dispozičnej sféry. Žalobca taktiež uvádza, že so všetkými predkladanými listinami sa žalovaný mohol oboznámiť spolu s doručením žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky má len deklaratórny charakter. Žalobca má za to, že relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Na základe vyššie uvedeného sme toho názoru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právny predchodca žalobcu dodržal všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky, vrátane predloženia dokladu preukazujúceho odoslanie oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.08.2017 (v konaní bol predložený doklad - podací hárok zo dňa 16.08.2017 preukazujúci odoslanie výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému), a teda žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko súd nemal za preukázané, či došlo k riadnemu zosplatneniu celého úveru. V prejednávanom spore nedošlo k uplatneniu práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, na čo žalobca poukazoval už vo svojom Vyjadrení k odporu zo dňa 15.10.2019, a teda predmetná skutočnosť o neuplatnení práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva aj z predložených listinných dôkazov a v písomných vyjadreniach žalobcu. Ďalej žalobca poukazuje aj na bod 23. napadaného rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol: „V obsahu samotnej žaloby žalobca uvádza len postúpenie pohľadávky, ale nie skutočnosť, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o úvere. Žalobca skutočnosť o odstúpení právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o úvere neoznámil žiadnym spôsobom. Nakoľko žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že by bol odstúpenie od zmluvy vôbec vykonané, a ak tak či bolo žalovanému
riadne doručené, súd si ustálil, že žalobca nepreukázal odstúpenie od zmluvy o úvere.“ a na bod 24. napadaného rozsudku, kde súd prvej inštancie vyslovil: „Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný doklad, že úverový vzťah so žalovaným bol ukončený pred postúpením pohľadávky na žalobcu.“ K uvedenému žalobca uvádza, že v predmetnom konaní žalobca neuvádzal, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o úvere, navyše žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci pravdivosť tohoto tvrdenia. Máme zato, že uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie o odstúpení právneho predchodcu žalobcu od úverovej zmluvy vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, nakoľko z predložených dôkazov a písomných vyjadrení žalobcu nevyplýva skutočnosť, že právny predchodca žalobcu odstúpil o úverovej zmluvy. Nakoľko z predložených dôkazov nevyplývajú závery, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže riadne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, máme zato, že súd prvej inštancie zamietnutím predmetnej žaloby, konal v rozpore s platnými právnymi predpismi, a jedná sa tak o arbitrárne rozhodnutie súdu. Žalobca je toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom s poukazom na uvádzané skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 7Csp/17/2019-97 zo dňa 02.12.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie, alternatívne aby sám zmenil napádané rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a trov prácneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca súčasne súhlasí, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Dňa 18.06.2021 doručil žalovaný súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu, v ktorom tvrdí, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol a navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok tunajšieho súdu a odvolanie žalobcu zamietol.
8. Dňa 08.07.2021 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa mohol žalobca kvalifikovane vyjadriť, a preto navrhol (tak ako učinil už vo svojom predošlom vyjadrení), aby odvolací súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 7Csp/17/2019-97 zo dňa 02.12.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie, alternatívne aby sám zmenil napádané rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a trov prácneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca súčasne súhlasí, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
9. Dňa 16.08.2021 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom opätovne tak ako vo svojom predošlom vyjadrení trvá na svojich doterajších tvrdeniach, popiera tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú nijako odôvodnené, stotožňuje sa s rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci samej a navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok tunajšieho súdu a odvolanie žalobcu zamietol.
10. Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu uznesením č. k. 6CoCsp/40/2021 - 127 zo dňa 28.09.2021 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov: Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial s.r.o. IČO: 35 805 731, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49 (ďalej len "právny predchodca žalobcu") a žalovanou došlo dňa 30.07.2015 k uzatvoreniu zmluvy označenej ako "zmluva o spotrebiteľskom úvere" (ďalej len "zmluva o úvere"). Termín splatnosti bol v zmluve dohodnutý ako siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie správne predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a to v danej veci platným postúpením pohľadávky. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je tiež imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). V danej veci súd prvej inštancie tiež správne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, a teda, či postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 11.08.2017 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bolo platným právnym úkonom. Súd prvej inštancie ale nesprávne právne vec posúdil, keď v danej veci aplikoval zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách") a ustanovenie § 92 ods. 8, ktoré upravuje špeciálne podmienky platného postúpenia pohľadávky a je voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka vo vzťahu lex specialis. Právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca nie sú bankovým subjektom v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách , a preto nebolo možné postúpenie pohľadávky skúmať podľa uvedeného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok nestanovuje ako podmienku platnosti postúpenia pohľadávky, oznámenie postupcu dlžníkovi, či oznámenie postupníka dlžníkovi. Prípadné takéto oznámenie nemá vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie preto v danej veci mal skúmať to, či skutočne uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu tej konkrétnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej na žalobcu ako postupníka, ktorá je predmetom konania, a to podľa všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávok uvedenej v Občianskom zákonníku. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní, nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru jeho právnym predchodcom, či k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Postúpeniu pohľadávky nebraní to, či je takáto pohľadávka splatná alebo nie. Splatnosť pohľadávky je však nevyhnutná preto, aby žalobca si mohol svoj nárok zo záväzkového vzťahu uplatniť proti dlžníkovi. Bolo preto potrebné skúmať, či je buď celá pohľadávka zo zmluvy splatná, vzhľadom na termín konečnej splatnosti, t. j. či bol v zmluve platne dojednaný termín konečnej splatnosti, a či tento už uplynul ako tvrdil žalobca, resp. splatná je iba časť pohľadávky, t. j. či sú splatné jednotlivé splátky, a to vzhľadom na rozsah pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní. Ďalej je potrebné poukázať na to, že podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, t. j. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Predmetné konanie sa začalo v upomínacom konaní, kde bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor žalovanou. Žalovaná v odpore popierala tvrdenia žalobcu, a preto nebolo možné skutkový stav vyhodnotiť tak, že by skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Sporové strany nevyjadrili súhlas v konaní bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní bude nariadiť pojednávanie a preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní vzhľadom na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu, t. j. preskúmať, či došlo k postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, či je pohľadávka žalobcu splatná vzhľadom na dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru, v akom rozsahu a kedy nastala splatnosť pohľadávky, pričom súd prvej inštancie preskúma zmluvu o úvere aj s ohľadom na príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
11. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, t. j. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2015, zmluvu o poskytnutí služby komfort zo dňa 30.07.2015, vyhlásenie ku karte zo dňa 30.07.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2017 adresované žalovanému s podacím hárkom, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 06.11.2018 adresovanú žalovanému s podacím hárkom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2017 spolu s prílohou identifikujúcou žalovanú pohľadávku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
12. Právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným dňa 30.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poskytol žalovanému úver vo výške 1.550,- EUR. V zmluve nie je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, iba informácia, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy, úroková sadzba 22,00 % ročne, RPMN 59,54 %, priemerná hodnota RPMN 18,24 %, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť vrátane nákladov
2.358,63 EUR. Žalovaný si neplnil platobné povinnosti, dostal sa do omeškania so splácaním. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu úhrad vo výške 1.273,- EUR.
13. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade celkovej sumy 1.901,- EUR listom zo dňa 06.11.2018, v lehote do 16.11.2018. Žalovaný neuhradil pohľadávku v určenej lehote, dostal sa teda do omeškania.
14. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/? ucinnost=30.07.2015>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015>, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015>,
s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015>, z) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015> a aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=30.07.2015>.
26. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci podnikateľskej činnosti, súd považuje za spotrebiteľský úver. Úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.07.2015 nespĺňala zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, t. j. termín konečnej splatnosti úveru, pričom v úverovej zmluve bol uvedený iba výpočet termínu konečnej splatnosti úveru ako „siedmy deň 100. týždňa po dni uzatvorenia Zmluvy“ a § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal a nevyplýva z listín obsiahnutých v súdnom spise, čím sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný vrátiť (zaplatiť) veriteľovi, žalobcovi, sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá na základe úverovej zmluvy (istinu pohľadávky) poníženú o celkovú sumu úhrad / splátok realizovaných žalovaným, pričom žalobca má v zmysle citovaných zákonných ustanovení zároveň nárok na zaplatenie príslušného zákonného úroku z omeškania. Žalovaný na úhradách úveru zaplatil celkovo sumu 1.273,- EUR. Žalobca si uplatňuje v konaní zaplatenie sumy 277,- EUR s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania, pričom táto suma tvorí rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru, t. j. 1.550,- EUR a celkovou sumou úhrad dlhu realizovaných žalovaným, čo je možné matematicky vyjadriť nasledovne: 1.550, EUR - 1.273,- EUR = 277,- EUR.
27. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01).
28. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
29. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom konštatuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 11.08.2017 medzi postupcom Endepro, s.r.o. v likvidácii (predtým Provident Financial, s.r.o.), IČO: 35 805 731, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava - mestská časť Ružinov a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd má za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v intenciách všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávok uvedenej v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2017 spolu s listinou identifikujúcou žalovanú pohľadávku, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Právny predchodca žalobcu ako postupca mal oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.08.2017, ktorý je taktiež súčasťou súdneho spisu, pričom doručovanie tohto oznámenia žalovanému žalobca v konaní preukazuje kópiou poštového podacieho hárku, z ktorého vyplýva, že uvedené oznámenie bolo žalovanému doručované na adresu jeho bydliska.
30. Zo žaloby žalobcu a jeho nasledovných vyjadrení či predloženého dôkazného materiálu nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru jeho právnym predchodcom, či k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Súd má i po výslovnom tvrdení žalobcu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, za preukázané, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou uplynutím termínu konečnej splatnosti. Vzhľadom k tomu, že tento údaj nebol v úverovej zmluve uvedený, pričom obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru
(tak ako súd konštatoval vyššie), konečná splatnosť úveru mala podľa znenia úverovej zmluvy nastať siedmy deň 100. týždňa po dni uzatvorenia Zmluvy, t. j. po prepočte dňa 29.06.2017, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 20.12.2018. Z uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu žalovanej pohľadávky nedošlo, berúc do úvahy všeobecnú úpravu inštitútu premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe, a teda námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.
31. Predmetom konania bolo zaplatenie 277,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 277,- EUR od 14.08.2017 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru.
32. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, a preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 277,- EUR s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 277,- Eur od 14.08.2017 do zaplatenia. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoCsp/40/2021 - 127 zo dňa 28.09.2021, pričom má za preukázané platné postúpenie žalovanej pohľadávky, odôvodnenie rozsahu a času (termínu) splatnosti žalovanej pohľadávky berúc do úvahy preskúmanie úverovej zmluvy s ohľadom na príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
37. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.