Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-13-2020.pdf
PDF · 193.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. februára 2020 číslo: XXXX- X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 04. decembra 2019 číslo: XXXXX/XXXX-PP-DvN na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. februára 2020 číslo: XXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 04. decembra 2019 číslo: XXXXX/XXXX-PP- DvN a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.02.2020 číslo: XXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 04.12.2019 číslo: XXXXX/XXXX-PP-DvN vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. V odôvodnení citovala § 218 ods. 1, 2 zákona uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dňa 04.12.2019 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona tak, že vydala rozhodnutia, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s tým, že žalovaná odvolacie námietky konkretizovala.
4. Ďalej citovala § 104 ods. 1, 6 zákona, čl. 61 ods. 1, ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a uviedla, že podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, č. k: B zo dňa 04.11.2019, navrhovateľ bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.11.2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 11.11. 2019.
5. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 04.11. 2015 do 03.11. 2019, navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
6. Podľa spisového materiálu navrhovateľ pracoval v posudzovanom období na území iných členských štátov Európskej únie - Spojeného kráľovstva (Škótsko), (v období, v ktorom bol navrhovateľ poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, bolo Spojené kráľovstvo riadnym členským štátom Európskej únie) a Talianska. V tejto súvislosti uvádzame, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie, je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou.
7. Príslušná britská inštitúcia osvedčila navrhovateľovi vo formulári U1, dňa 12.11.2019, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 02.12.2019, o.i. nasledovné údaje: v bode 2.1.1 - poistené zamestnanie od 30.10.2015 do 18.11. 2015 od 21.11.2016 do 29.10.2019 (v tejto súvislosti uvádzame, že príslušné inštitúcie členských štátov sú v zmysle poznámky bod 1. formulára U1 inštruované, aby v prípade osvedčovania doby poistenia v nezamestnanosti pre Slovenskú republiku osvedčovali dobu poistenia v nezamestnanosti dotknutej osoby v rozsahu 4 roky) v bode 3.4 - dôvod ukončenia zamestnania ukončenie zo strany zamestnanca v bode 6.2 - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.
8. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľ preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
9. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie, zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).
10. Navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
11. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti (ďalej len „Žiadosť“) a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej len „Vyhlásenie“), doručených dňa 11.11.2019. Rovnako v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené informácie, získané v konaní výsluchom
navrhovateľa dňa 21.11.2019 (ďalej len „Výsluch“), z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorú navrhovateľ osvedčil svojim podpisom.
12. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ vo Výsluchu uviedol svoj prvý príchod na územie Spojeného kráľovstva rok 2006, zdržiaval sa tu prerušovane do októbra 2019. Okrem toho pôsobil aj v Taliansku v roku 2016, cca 3 mesiace, t. j. spolu sa v zahraničí opakovane zdržiaval cca 9 rokov. b)situáciu navrhovateľa vrátane: -povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - navrhovateľ podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol na Slovensku naposledy povinne sociálne poistený u zamestnávateľa LB - EXPRESS, s. r. o. v období od 19.07. 2011 do 26.07. 2012 na základe dohody. Celkovo bol na Slovensku sociálne poistený cca 2 roky, jeho pracovná história na Slovensku je krátkodobá. Podľa údajov uvedených vo Výsluchu, navrhovateľ sa v Spojenom kráľovstve zdržiaval najskôr sám v rokoch 2006 až 2009, od roku 2012 do roku 2015 pôsobil v Spojenom kráľovstve s partnerkou, teraz už s manželkou. Na základe dokumentov, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii je zrejmé, že navrhovateľ s manželkou krátkodobo pracoval aj v Taliansku v období od 22.06. 2016 do 05.07. 2016 a od 16.08.2016 do 28.10.2016. Do Spojeného kráľovstva opätovne odišli v novembri 2016, na Slovensko sa vrátili v októbri 2019. Podľa údajov uvedených vo Vyhlásení, na území Spojeného kráľovstva mal naposledy uzavretý pracovný pomer u zamestnávateľa Culquha farm Ltd. v období od 21.11. 2016 do 29.10. 2019, na dobu neurčitú, pracoval v pozícii pracovník na farme. Podľa údajov vo formulári U1, zo dňa 12.11. 2019 /bod 3.4/, pracovný pomer bol ukončený z dôvodu výpovede zo strany zamestnanca, podľa údajov vo Výsluchu, dôvodom návratu bolo splnenie svojho cieľa - zarobenie si finančných prostriedkov. Vzhľadom na opakované návraty do Spojeného kráľovstva za prácou, dĺžku a trvanie posledného pracovného pomeru na území Spojeného kráľovstva, možno jeho pracovnú históriu hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou orientáciou na zahraničný pracovný trh od roku 2006. -jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - podľa údajov uvedených vo Vyhlásení, navrhovateľ sa v zahraničí zdržiaval s partnerkou, teraz už s manželkou. Podľa údajov uvedených vo Výsluchu, navrhovateľ má celú rodinu v Spojenom kráľovstve /otca, matku a dvoch bratov/, jedného brata má na Slovensku. Na Slovensko sa vracal každý tretí mesiac, t. j. 2 - 3krát ročne v trvaní 6 týždňov, cestoval letecky /čiastočne preukázané/ alebo autom /čiastočne preukázané/. Navrhovateľ na Slovensku vlastní bankový účet od roku 2017 /nezdokladované/, od januára 2019 čerpá hypotekárny úver /nezdokladované/, má uzatvorené poistenie nehnuteľnosti a životné poistenie na Slovensku / nezdokladované/, dlhodobo využíva služby mobilného operátora na Slovensku. V Spojenom kráľovstve vlastní s manželkou spoločný bankový účet. -jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - navrhovateľ v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Podľa údajov uvedených vo Výsluchu, v Spojenom kráľovstve býval s manželkou v zamestnaneckej izbe na farme, ktorú im bezplatne poskytoval zamestnávateľ. Navrhovateľ na Slovensku vlastní spoločne s manželkou nehnuteľnosť na bývanie - byt, ktorý si svojpomocne rekonštruovali, nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy v decembri 2018 (v zmysle čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 3803). Podľa jeho údajov uvedených vo Výsluchu a vo Vyhlásení, pred odchodom do zahraničia býval s partnerkou, teraz už s manželkou u jej matky, po návrate bývajú v predmetnej nehnuteľnosti. Bytovú situáciu navrhovateľa na území Spojeného kráľovstva je možné považovať za stabilnú a primeranú výkonu povolania. -členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely Navrhovateľ bol naposledy zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.
13. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z
príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľova najbližšia osoba /partnerka, teraz už manželka/ sa spolu s ním opakovane dlhodobo zdržiavala na území Spojeného kráľovstva.
14. V súlade s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu /s prerušeniami/ cca 9 rokov, stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve (ukončenie posledného pracovného pomeru zo strany navrhovateľa), prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2006 /Spojené kráľovstvo, Taliansko/, opakované návraty za prácou do Spojeného kráľovstva, primeraná bytová situácia v zahraničí, spoločný pobyt s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, prítomnosť navrhovateľovej rodiny v Spojenom kráľovstve /rodičia a dvaja bratia/, vlastníctvo bankového účtu v Spojenom kráľovstve, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť brata na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku od decembra 2018, vlastníctvo bankového účtu /nezdokladované/, životného poistenia /nezdokladované/, čerpanie hypotekárneho úveru /nezdokladované/, uzatvorené poistenie nehnuteľnosti /nezdokladované/ na Slovensku, dlhodobé využívanie mobilného operátora na Slovensku), ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne s partnerkou, teraz už s manželkou, platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.
15. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
16. V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
17. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jej legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
18. Navrhovateľ mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky
v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie t. j. aj na územie Slovenskej republiky.
19. Navrhovateľ vo Výsluchu uviedol dôvod, prečo si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho posledného zamestnania, teda na území Spojeného kráľovstva skutočnosť, že už nemal záujem naďalej pôsobiť v Spojenom kráľovstve spolu s manželkou.
20. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania /napr. z dôvodu neochoty zostať po určitú dobu v zahraničí a znášať finančnú a časovú náročnosť procesu/ a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štáte teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní nároku na dávku v nezamestnanosti.
21. V tejto súvislosti uvádzame, že pri aplikácii ustanovení základného nariadenia o dávkach v nezamestnanosti sa všeobecne odporúča žiadosť o dávku v nezamestnanosti prioritne uplatniť si v štáte zamestnania, teda v štáte, v ktorom osoba platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti. V prípade uplatnenia si žiadosti o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, bude príslušná britská inštitúcia skúmať splnenie podmienok na nárok na dávku v nezamestnanosti podľa ich právnych predpisov.
22. Ukončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu (osvedčené v bode 3.4 formuláru U1, zo dňa 12.11. 2019) má podľa britskej legislatívy za následok, že nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne. Navrhovateľovi by teda v Spojenom kráľovstve - štáte posledného zamestnania, nárok na dávku v nezamestnanosti pravdepodobne nevznikol. Podľa názoru odvolacieho orgánu navrhovateľ nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby.
23. Navrhovateľ si mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho konania (ukončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu), z čoho odvolací orgán vyvodzuje jeho uzrozumenie s následným nezabezpečením po strate zamestnania.
24. Zároveň zdôrazňujeme, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Poukazujeme na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky).
25. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie, by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).
26. Navrhovateľ poukázal na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na Slovensku. Na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na Slovensku bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti
prihliadnuté. Vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bol zohľadnený príslušný podklad o nadobudnutí nehnuteľnosti určenej na bývanie - bytu (čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX). Na túto skutočnosť bolo pri posudzovaní jeho bydliska prihliadnuté. Navrhovateľ vo Vyhlásení zo dňa 11.11.2019 uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti býval počas návratov, ale aj po návrate na Slovensko. Vlastníctvo nehnuteľnosti bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (najmä s dlhodobou prítomnosťou v Spojenom kráľovstve, opakovanými návratmi za prácou do Spojeného kráľovstva, prioritnou orientáciou na zahraničný pracovný trh od roku 2006, spoločným pobytom s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, ktoré poukazujú na vytvorenie a prenesenie väzieb navrhovateľa na územie Spojeného kráľovstva). Na základe uvedeného vlastníctvo nehnuteľnosti nie je možné vyhodnotiť ako rozhodujúcu skutočnosť preukazujúcu zachovanie bydliska navrhovateľa na Slovensku.
27. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že jeho úmyslom a túžbou ako rodeného Slováka je založiť si rodinu a vychovávať dieťa na území Slovenskej republiky. Kvôli tejto skutočnosti sa rozhodli s manželkou zotrvať na Slovensku. Ďalej v odvolaní uvádza, že jeho cieľom bolo nájsť si prácu na Slovensku, avšak keďže pracovný trh na východe Slovenska klesá, je náročné nájsť si vyhovujúcu prácu, v ktorej je vyštudovaný. Navrhovateľ však nepreukázal takú intenzitu hľadania práce na Slovensku, ktorá by umožnila vyhodnotiť túto námietku ako opodstatnenú.
28. V tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Nakoľko o mieste bydliska a centra záujmov navrhovateľa uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel.
29. Tiež je na mieste dať v tejto súvislosti do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 21. októbra 2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: „ ... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1, písm. j/ základného nariadenia)“.
30. Rovnako pohnútky odchodu do zahraničia /nadobudnutie finančných prostriedkov/, ako aj pohnútky a spôsob návratu sú v konaní o vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti právne irelevantné.
31. V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (prerušovane cca 9 rokov), aj situácia navrhovateľa - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve, prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2006 / Spojené kráľovstvo, Taliansko/, opakované návraty za prácou do Spojeného kráľovstva, primeraná bytová situácia v zahraničí, spoločný pobyt s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, prítomnosť navrhovateľovej rodiny v Spojenom kráľovstve /rodičia a dvaja bratia/, vlastníctvo bankového účtu v Spojenom kráľovstve, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť brata na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, zachovanie finančných produktov a dlhodobé využívanie mobilného operátora na Slovensku) preukazujú, že navrhovateľ si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, nezachoval. Naopak, navrhovateľ si od roku 2012 preniesol centrum záujmov do krajiny výkonu jeho zárobkovej činnosti, t. j. Spojeného kráľovstva kde sa aj predtým zdržiaval (od roku 2006 do roku 2009).
32. V závere poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov.
33. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
II.
34. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe v bodoch I., II. opísal skutkový stav. Citoval § 10, § 177 ods. 1, § 181 ods. 1 SSP, § 104 ods. 1, § 195 ods. 1, 3 zákona, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) základného nariadenia, čl. 11 ods. 11 vykonávacieho nariadenia a uviedol, že z nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základného nariadenia) vyplýva, že na účely výplaty dávky v nezamestnanosti orgánom SR možno zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, ak si žiadateľ počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ zachová bydlisko na území SR. Za bydlisko nariadenie č. 1408/71 ako aj nariadenie č. 883/2004 považujú centrum životných záujmov. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom osoba býva, s úmyslom sa tu zdržiavať trvale.
35. V Spojenom kráľovstve žalobca nemal ani jedno bydlisko trvalé, nakoľko počas posledného zamestnania obýval zamestnaneckú izbu a nikdy nemal úmysel sa tam trvale usadiť. Tento stav bol iba dočasný vzhľadom na okolnosti trvajúce v SR a to vysokú nezamestnanosť a nemožnosť nájsť si na Slovensku prácu. Miesto, kde sa žalobca v Británii zdržiaval, bolo iba obvyklým pobytom, kým miesto, kde sa žalobca pri každej možnej príležitosti vracal, čo bolo v konaní aj preukázané, kde mal svoje zázemie, kde mal uzatvorenú životnú poistku, kde využíval služby mobilného operátora a kde plánoval svoju budúcnosť, bolo na Slovensku, a toto miesto bolo a aj v súčasnosti je jeho bydliskom. Tieto skutočnosti preukazuje aj vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, na kúpu ktorej bol poskytnutý hypotekárny úver a ktorú nadobudol v roku 2018. V prípade, že by žalobca mal záujem ostať v Spojenom kráľovstve, tak by nehnuteľnosť nekupoval na Slovensku, ale v zahraničí.
36. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (spôsob určenia bydliska) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné Nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ako sú dĺžka a trvácnosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situáciu dotknutej osoby, vrátane povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, rodinného stavu a rodinných väzieb, bytovej situácie, najmä toho, či je stabilná atď. Podľa ods. 2 uvedeného článku ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú zo skutočností, ako sú uvedené v ods. 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určení skutočného miesta bydliska osoby, za rozhodujúci sa považuje úmysel tejto osoby tak, ako to vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
37. Spôsob určenia bydliska z informácií získaných podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia teda nie je dostatočný. Opätovne poukazujem na to, že by nebolo logické, pokiaľ by si žalobca preniesol svoje centrum záujmov na územie Spojeného kráľovstva, aby sám ukončil pracovný pomer v zahraničí a vrátil sa na Slovensko.
38. Povinnosťou žalovanej bolo dôsledne zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území SR a pevné väzby a v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie. Žalovaná vykonala dokazovanie formulárom SED U 1 z Veľkej Británie, vypísaným Vyhlásením žiadateľa na účely posúdeni a bydliska a výsluchom žalobcu; žiadne iné dokazovanie v konaní nevykonala. Samotný výsluch žalobcu bol formálny bez snahy zistiť skutočný stav veci, keď konajúci správny orgán ani nezisťoval úmysel žalobcu usadiť sa vo Veľkej Británii, či vrátiť sa na Slovensko. Listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil žalovanej spolu s odvolaním vyhodnotila táto povrchne a tendenčne, keď tie dôkazy, ktoré svedčili skôr v prospech zachovania centra záujmov na Slovensku, považovala za menej významné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti.
39. Žalovaná sa nevyporiadala so všetkými skutočnosťami ohľadne spôsobu určenia bydliska v zmysle hore uvedeného čl. 11 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, keď žalovaná ani správny orgán v prvom stupni nezisťovali, či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu. Rozhodujúcim pri tomto posudzovaní mal byť úmysel žalobcu a dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu do zahraničia. Ak by žalobca mal úmysel trvalo sa usadiť v Spojenom kráľovstve, hľadal by si tam trvalé bývanie, lepšie platenú prácu, navštevoval by napr. vysokú školu v Británii, snažil by sa o získanie občianstva a nekupoval by si na hypotéku nehnuteľnosť na Slovensku. Všetky tieto skutočnosti, pevné rodinné väzby a návrat na Slovensko, ktorého je žalobca štátnym občanom, svedčia o tom, že na Slovensku má žalobca najpevnejšie väzby. Tento záver z listinných dôkazov predložených žalobcom jasne vyplýva a o tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že ešte pred návratom zo Spojeného kráľovstva žalobca kúpil na Slovensku byt.
40. Žalobca má za to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a zároveň nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalovaný vyporiadal s ostatnými žalobcom namietanými kritériami, ktoré vyplývajú z čl. 11 vykonávacieho nariadenia, a najmä ako si vyložil úmysel žalobcu pri určení bydliska podľa čl. 11 ods. 2 tohto vykonávacieho nariadenia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je v súlade s vyššie citovaným ust. § 195 ods. 3 zákona, pretože pri posudzovaní veci žalovaný bol povinný objasniť rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sa však týmto ust. § 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia dôsledne podľa môjho názoru neriadil. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil spoluprácu so zahraničnou inštitúciou pri určení bydliska a tiež dostatočne neodôvodnil úmysel žalobcu o zachovanie jeho bydliska na území Slovenskej republiky napriek tomu, že žalobca žiadnym svojím konaním nenaznačil, že by sa chcel trvalo usadiť na území Spojeného kráľovstva, že by si tam mal zakladať také rodinné vzťahy s úmyslom sa tam usadiť. 41. Žalobca predovšetkým poukazuje na zachovanie rodinných väzieb na území Slovenskej republiky s bratom, so svokrovcami, ktorých sústavne navštevoval, vracal sa k ním do miesta svojho bydliska Slovenskej republike, pričom je preukázané, že do Spojeného kráľovstva chodil vykonávať iba zamestnanie, tak ako väčšina občanov Slovenskej republiky. Aj nadobudnutie nehnuteľnosti na hypotéku a životné poistky svedčia k zachovaniu väzieb k Slovenskej republike. 42. Mám za to, že žalovaný nevvhodnotil všetky jednotlivé kritéria uvedené v ust. čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v spojitosti s čl. 11 ods. 1 základného nariadenia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani aké stanovisko príslušná inštitúcia v Spojenom kráľovstve k určeniu bydliska žalobcu, či k určeniu centra záujmov žalobcu zaujala po vzájomnej dohode medzi žalovaným a príslušnou inštitúciou v Spojenom kráľovstve. 43. Žalovaná mala osvedčiť zhodu názorov štátov na bydlisko žalobcu a v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, t. j. s príslušnou inštitúciou na území Spojeného kráľovstva a následne po vzájomnej dohode s touto inštitúciou ustáliť jej „centrum záujmov" podľa kritérií uvedených v čl. 11 ods.1 nariadenia. Až ak by k zhode nedošlo, mala žalovaná postupovať podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a mala skúmať úmysel žalobcu. Bez vykonania dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej nemožno považovať za zákonné a dokazovanie za riadne vykonané a zistenia skutkového stavu žalovanou ako aj prvostupňovým správnym orgánom boli nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 44. Poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 7 Sžso/5/2012 zo dňa 30.01.2013, z ktorého vyplýva: „Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods.1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. V administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne
pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle Čl. 1 písm. j) základného nariadenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia) a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, prípadne aj jej rodičov a priateľa či iných osôb. Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby" podľa čl. 11ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Závery žalovanej však nie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia súvislosti aj na ujmu žiadateľa." 45. Prvostupňový orgán posudzoval nárok na dávku v nezamestnanosti iba v zmysle čl. 61 ods. 1, 2 a článku 65 ods. 2. 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Spôsob určenia bydliska vôbec neposudzoval v zmysle čl. 11 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009. Rovnako žalovaná nezisťovala, či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určení skutočného miesta bydliska žalobcu, pričom ak by nedošlo k dohode, bolo potrebné prihliadnuť na úmysel žalobcu a okolnosti, ktoré ho viedli k presťahovaniu. 46. Skutočnosti preukázané v konaní nesvedčia o vytváraní si náležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadiť sa v danej krajine, ale svedčí skôr o úmysle žalobcu ušetriť počas tohto zamestnania čo najviac finančných prostriedkov. Limitovaný počet návštev žalobcu na Slovensku nemožno vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu na území Spojeného kráľovstva a so zohľadnením možností pracovného voľna (dovolenky), považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území SR. Poukazujem na to, že žalobca síce pracoval takmer deväť rokov mimo územia Slovenska, avšak na Slovensko sa pravidelne vracal s cieľom návštevy svojej najbližšej rodiny (súrodenca, svokrovcov). Žalobca má za to, že ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospeli oba správne orgány k nesprávnym záverom. 47. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že zo strany správneho orgánu ako aj žalovaného došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, nakoľko žalovaný za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia určili štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu, lebo celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva bola vyhodnotená silnejšie ako skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ako väzby na Slovensku. 48. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Máme za to, že pri vydaní predmetných rozhodnutí nebolo dostatočné zistení skutkový stav. Poukazujem na povinnosť správneho orgánu zisťovať skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Ďalej treba pripomenúť, že súčasťou skúmania a zistenia „miesta bydliska" nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v Slovenskej republike, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania o mieste pobytu - výkonu zamestnania. O tejto skutočnosti žalovaná nevykonala žiadne dokazovanie. Prítomnosť žalobcu v inej krajine nemohla žalovaná považovať bez ďalšieho skúmania za trvalé a stabilné bez zisťovania aj otázky reálneho bydliska (okrem iného). 49. Z nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/20040 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základného nariadenia) vyplýva, že na účely výplaty dávky v nezamestnanosti orgánom Slovenskej republiky možno zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, ak si žiadateľ počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie zachová centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len najmä na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam aj ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Predložené dôkazy nesvedčia o jej úmysle usadiť sa v danej krajine, ale svedčia o úmysle zarobiť finančné prostriedky a ušetriť čo najviac počas tohto zamestnania, s cieľom vyriešiť otázku bývania po návrate na Slovensko a zlepšiť si životnú úroveň. 50. Rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu, o požadovaných nárokoch musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, v súlade s ust § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
51. Mám za to, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu Sociálnou poisťovňou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a to v rozhodujúcich otázkach hodnotenia centra záujmov. Zároveň rozhodnutie Sociálnej poisťovne neobsahuje logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu v dostatočnom rozsahu o nepriznaní nároku. 52. V žalobe ďalej citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžso/24/2014 zo dňa 27.05.2015.
53. O nariadenie pojednávania nežiadal.
54. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
III.
55. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe opätovne poukázala, resp. zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a uviedla, že v súvislosti so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú si žalobca uplatnil na území Slovenskej republiky zdôrazňujeme, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce vtom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
56. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
57. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky.
58. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti vínom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnaností dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
59. Záverom poznamenávame, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca. V zmysle formulára U1 (bod 3.4), zo dňa 12. novembra 2019, bol posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva ukončený z jeho podnetu. Je teda dôvodný predpoklad, že žalobcovi by podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa názoru žalovanej, žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby.
60. Pokiaľ by žalobcovi podľa britských právnych predpisov, teda v štáte kde mal posledné zamestnanie a odvádzal poistné, v dôsledku jeho konania (skončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu) nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol, žalovaná nenachádza právny základ, na základe ktorého by tento nárok mal žalobcovi vzniknúť na Slovensku.
61. Nad rámec tohto zhrnutia skutkového i právneho stavu, v reakcii na kľúčové žalobné námietky uvádza žalovaná ešte nasledovné: 1) žalobca namieta, že žalovaná sa nevyporiadala so všetkými skutočnosťami ohľadne spôsobu určenia bydliska v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, keď v správnom konaní nezisťovala, či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami vo veci určenia skutočného miesta bydliska žalobcu
62. V tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií stanovených v tomto článku. Podľa právneho názoru žalovanej nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu medzi príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou, pretože príslušná britská inštitúcia nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobcu. Podľa uvedeného ustanovenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku (a na základe toho by mu napr. nepriznala nárok na niektoré sociálne dávky) a podľa názoru žalovanej by bolo v Spojenom kráľovstve. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených včl. 11 ods. 1 písm. a) a b) vykonávacieho nariadenia (v tejto súvislosti dávame do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 1Sžso/26/2016, zo dňa 30.01. 2018, a to najmä body 29. - 31.) 2) žalobca v žalobe ďalej namieta, že rozhodujúcim kritériom pre určenie miesta bydliska žalobcu mal byť úmysel žalobcu a dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu do zahraničia
63. V zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (prerušovane cca 9 rokov), aj situácia žalobcu čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve, prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2006, opakované návraty za prácou do Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, primeraná bytová situácia v zahraničí, prítomnosť rodiny žalobcu v Spojenom kráľovstve /rodičia a dvaja bratia/, vlastníctvo bankového účtu v Spojenom kráľovstve, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva) jednoznačne preukazujú, že žalobca si centrum záujmov na Slovensku, počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, nezachoval. Vzhľadom na to, že o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel. Úmysel žalobcu teda nie je možné uplatniť „automaticky”, resp. jeho deklarovaným úmyslom nemôžu byť negované objektívne zistenia žalovanej podlá čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Výstižne potom otázku úmyslu rieši judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 21.10.2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: „ ... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko,
teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1, písm. j/ základného nariadenia)“. V čase výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve žalobca býval na území Spojeného kráľovstva.
64. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu zároveň žalovaná poukazuje na bod 44. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, Sp. zn. 24Sa/5/2018, zo dňa 26. júla 2018, v ktorom sa krajský súd podrobne zaoberal vplyvom úmyslu na posúdenia miesta bydliska dotknutej osoby. 3) žalobca uvádza, že žalovaná neskúmala jeho reálne podmienky existencie bývania v Spojenom kráľovstve, resp. nevykonala žiadne dokazovanie
65. Žalovaná sa s týmito tvrdeniami nestotožňuje, Reálne podmienky existencie bývania v Spojenom kráľovstve a bytová situácia žalobcu bola riadne zistená, a to najmä údajmi poskytnutými samotným žalobcom vo Výsluchu, zo dňa 21.11.2019. Žalobca v Spojenom kráľovstve býval spolu s partnerkou, teraz už s manželkou v rokoch 2012 - 2015, opätovne od novembra 2016 do októbra 2019 v zamestnaneckej izbe, ktorú im bezplatne poskytoval zamestnávateľ. Išlo o ubytovanie, ktoré malo bezplatný charakter, čo žalovaná hodnotí ako bežnú formu bývania, ktorú zamestnávatelia v zahraničí poskytujú pre zamestnancov, ktorí pre nich pracujú. Nie je zrejmé, ako bližšie by mali byť podľa názoru žalobcu preskúmané jeho „reálne podmienky existencie bývania” a aký vplyv by mali mať na celkové posúdenie veci. Ako bolo uvedené vyššie, bytovú situáciu žalobcu v Spojenom kráľovstve (bývanie v zamestnaneckej izbe spolu s manželkou na farme, ktorú im bezplatne poskytoval zamestnávateľ) považovala žalovaná za primeranú pomerom súvisiacim s vykonávaním zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve, čo napokon ani sám žalobca pôvodne nerozporoval, resp. bližšie nešpecifikoval. 4) žalobca má za to, že žalovaná nedôsledne zistila skutočný stav veci a za týmto účelom mala vykonať potrebné dokazovanie. Žalovaná vyhodnotila listinné dôkazy povrchne a tendenčne, keď dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu považovala za menej významné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti
66. V tejto súvislosti uvádzame, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky skutočnosti relevantné pri posudzovaní jeho bydliska a zachovania centra záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Išlo najmä o listinné podklady (najmä z formulára U1 zo dňa 12.11. 2019, z údajov, ktoré žalobca písomne uviedol v Žiadosti a vo Vyhlásení, predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 11.11. 2019), s dôrazom na Výsluch žalobcu uskutočneného dňa 21.11. 2019, kde mal žalobca okrem položených otázok vyhradený dostatočný priestor pre vlastné vyjadrenia, návrhy ďalších dôkazov a pod.
67. To, že žalovaná dala napokon väčšiu váhu iným dôkazom ako navrhuje žalobca (vlastníctvo nehnuteľností a zachovanie finančných produktov na Slovensku, prítomnosť brata na Slovensku), nemôže znamenať a neznamená, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Uvedenú námietku žalobcu považuje žalovaná za tendenčnú, pretože ani v odvolaní a napokon ani v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré mali byť podľa jeho názoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané a ohľadom ktorých mal byť vypočutý.
68. Vyššie uvedené analogicky platí aj o tvrdení žalobcu, že „najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva...”.
69. Žalobca pri podpore svojej argumentácie cituje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 7 Sžso/5/2012 zo dňa 30. januára 2013.
70. V tejto súvislosti však žalovaná poukazuje na neskoršie, aktuálne rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Konkrétne na rozsudok sp. zn. 10Sžsk/5/2016, zo dňa 13.12.2017, rozsudok sp. zn. 1Sžso/26/2016, zo dňa 30.01.2018, a rozsudok sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27.11. 2018, v zmysle ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne ohľadne bydliska. Tiež je dôležité dodať, že v týchto rozsudkoch sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal aj s predchádzajúcou judikatúrou (aj s rozsudkom spomínaným v žalobe) a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje túto judikatúru za ustálenú (bod 32 odôvodnenia rozsudku Sp. zn. 1 Sžsk/38/2017, zo dňa 27.11. 2018). Je preto podľa názoru žalovanej nevyhnutné, aby konajúci krajský súd túto ustálenú judikatúru zohľadnil aj pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia.
5) žalobca v žalobe poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/24/2014 zo dňa 27.05. 2015 v ktorej bolo žalovanej vytknuté najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu vec.
71. V tejto súvislosti žalovaná opätovne poukázala na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( napr. na sp. zn. 10Sžsk/5/2016, 1Sžso/26/2016 ...... ). Ďalej uviedla, že o každom uplatnenom nároku na dávku v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne individuálne, v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania, Tento postup nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná.
72. Podľa názoru žalobcu uvedeného v žalobe, jednou zo skutočností, ktorá preukazuje zachovanie jeho väzieb k Slovenskej republike je nadobudnutie nehnuteľnosti v roku 2018, na ktorej kúpu mu bol poskytnutý hypotekárny úver.
73. Na nadobudnutie nehnuteľnosti na Slovensku bolo pri posudzovaní bydliska žalobcu prihliadnuté. Vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú žalobca v čase výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve reálne nevyužíval na bývanie preukazuje, že si žalobca počas pobytu v Spojenom kráľovstve zachoval isté väzby na území Slovenska. Avšak tieto väzby v porovnaní s ostatnými skutočnosťami (najmä v porovnaní so stabilnou pracovnou situáciou v Spojenom kráľovstve, opakovanými návratmi do Spojeného kráľovstva za prácou, spoločným pobytom s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, prítomnosťou rodiny žalobcu v Spojenom kráľovstve (rodičia a dvaja bratia), primeranou bytovou situáciou v zahraničí, vlastníctvom bankového účtu v Spojenom kráľovstve), jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku.
74. Okrem vyššie uvedeného žalobca v žalobe poznamenáva, že jeho pobyt v Spojenom kráľovstve bol iba dočasný za účelom zarobenia si finančných prostriedkov.
75. V tejto súvislosti žalovaná podotýka, že pobyt žalobcu v zahraničí (Spojené kráľovstvo, Taliansko) v celkovom rozsahu opakovane cca 9 rokov nie je v žiadnom prípade považovať za dočasný, prípadne krátkodobý. Zároveň uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie je dôvod odchodu do zahraničia rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou miesto bydliska dotknutej osoby. Na uvedené je teda možné nahliadať len ako na doplňujúcu skutočnosť, ktorá môže byť zohľadnená v prípade pochybností o mieste bydliska dotknutej osoby.
76. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Spojeného kráľovstva, rodinná a bytová situácia žalobcu i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely, Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
77. Žalovaná súhlasila, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
IV.
78. Právna zástupkyňa žalobcu sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.
V.
79. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
80. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
81. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
82. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
83. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
84. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
85. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.
86. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
87. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
88. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
89. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zo dňa 29.4.2004 (ďalej len základné nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
90. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
91. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
92. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
93. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;
94. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov; v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
95. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
96. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže účastníci konania súhlasili, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke ( § 137 ods. 4 SSP ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods. 1 písm. c) SSP ) a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. e) SSP ).
97. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ( od 04.11.2015 do 03.11.2019 ) nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ( ďalej len zákona ).
98. V posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu Európskej únie - v Spojenom kráľovstve ( Škótsko ) a v Taliansku.
99. Správne orgány konštatovali, že celková dĺžka pobytu ( s prerušovaním ) cca 9 rokov, stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve, prioritná orientácia žalobcu na zahraničný pracovný trh ( od roku 2006 ) v Spojenom kráľovstve a Taliansku, opakované návraty za prácou do Spojeného kráľovstva, primeraná bytová situácia v zahraničí, spoločný pobyt s partnerkou, teraz už s manželkou v Spojenom kráľovstve, prítomnosť žalobcovej rodiny v Spojenom kráľovstve, vlastníctvo bankového účtu v Spojenom kráľovstve, krátkodobá pracovná história na Slovensku, plnenie daňový povinnosti na území Spojeného kráľovstva vyhodnotili silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť brata na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku od decembra 2018, vlastníctvo bankového účtu (nezdokladované), životného poistenia (nezdokladované), čerpanie hypotekárneho úveru (nezdokladované), uzatvorené poistenie nehnuteľnosti (nezdokladované) na Slovensku, dlhodobé využívanie mobilného operátora na Slovensku), ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne s partnerkou, teraz už s manželkou, platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.
100. Vzhľadom na obsah žaloby bol medzi účastníkmi sporný výklad čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku kedy sa za štát bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia nepovažuje štát výkonu zárobkovej činnosti, ale štát kde si zamestnanec zachoval bydlisko v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, t.j. v danom prípade Slovenská republika čo by znamenalo, že aj keď žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ( 04.11.2019 ) nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas jeho výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva ( Talianska ).
101. Správny súd sa stotožňuje s námietkami žalobcu, že správne orgány obidvoch stupňov nesprávne právne posúdili otázku pevných väzieb ( centra záujmov ), bydliska žalobcu a hlavne v potrebnom rozsahu neprihliadali na jednoznačný a zrozumiteľne formulovaný úmysel žalobcu vycestovať do zahraničia za prácou len za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov na ďalší život na Slovensku, pričom poukázal na vysokú nezamestnanosť v jeho regióne a nemožnosť si nájsť prácu.
102. Uvedené nepochybne vyplýva z toho, že si v Spojenom kráľovstve nehľadal trvalé bydlisko, lepšie platenú prácu, nežiadal o občianstvo, býval v zamestnaneckej izbe, aj keď mal blízke osoby v Spojenom kráľovstve, centrum záujmov mal na Slovensku, kde sa opakovane a vždy keď mohol vracal, kde mal uzatvorenú životnú poistku, využíval služby mobilného operátora, kde sa v roku 2018 zaťažil hypotekárnym úverom a kde si kúpil nehnuteľnosť.
103. Podľa názoru správneho súdu táto, pre posúdenie veci, podstatná skutočnosť nebola zo strany správnych orgánov v potrebnom rozsahu správne posúdená a vyhodnotená, keďže aj podľa správneho súdu logicky nasvedčovala úmyslu žalobcu zachovať si bydlisko v Slovenskej republike a pri znalosti trhu práce v Kežmarku, ale aj v Prešovskom regióne dáva za pravdu žalobcovi, že účelom jeho vycestovania a zotrvania v Spojenom kráľovstve bolo vytvorenie a zabezpečenie si finančných prostriedkov pre ďalšie jeho fungovanie na Slovensku.
104. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že v súvislosti s kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia síce žalovaná vykonala dokazovanie, nedostatočne však postupovala podľa čl. 11 ods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia a teda nedostatočne zisťovala samotný úmysel žalobcu, pohnútky
a dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby v roku 2006 odišiel do Spojeného kráľovstva, aby tam ostal pracovať a pohnútky, ktoré ho viedli k návratu na územie Slovenskej republiky v roku 2019.
105. Tak ako správne namietal žalobca, v prípade pochybností o určení centra záujmov sa má posúdiť aj úmysel osoby, teda dôvody, ktoré viedli k odchodu do iného členského štátu Európskej únie, či dôvody návratu na Slovensko
106. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) ( rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) a § 191 ods. 1 písm. e) ( zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci ) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie ( § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP ).
107. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku.
108. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
109. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).