Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-140-2021.pdf
PDF · 131.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/140/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobkyne: Mgr. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. G. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. V. č. X proti žalovanému: ORAGRO-V, s.r.o., so sídlom Oravské Veselé č. 374, IČO: 31 734 766, o zaplatenie sumy 1.164,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/27/2019-144 zo dňa 22. júla 2021, takto
rozhodol:
odvolanie žalobkyne do výroku I. rozsudku okresného súdu o d m i e t a .
Vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 3C/27/2019-144 zo dňa 22.07.2021 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1,52 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,52 eur od 03.08.2020 do zaplatenia, ako aj sumu 3,71 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,71 eur od 01.01.2021 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2019 v spojení so zmenou žaloby, ktorú zmenu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 10.06.2021 (čl. 100 spisu) žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej - sumu 582,41 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 582,41 eur odo dňa 26.11.2017 až do zaplatenia, - sumu 582,41 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 582,41 eur odo dňa 26.11.2018 až do zaplatenia, - sumu 582,41 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 582,41 eur odo dňa 26.11.2019 až do zaplatenia, - sumu 582,41 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 582,41 eur odo dňa 26.11.2020 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodňovala na tom skutkom základe, že ona je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako C-KN parc. č. 1537 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 947 m2 katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“), okres R., na ktorej nehnuteľnosti je postavená stavba budovy vo vlastníctve žalovaného. Uvedenú nehnuteľnosť, a teda jej pozemok pod stavbou užíva žalovaný bez právneho dôvodu a tým ju obmedzuje v realizácii jej vlastníckeho práva, keďže ona so žalovaným neuzavrela žiadnu nájomnú ani inú zmluvu na danú nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o stavbu budovy postavenej na jej pozemku C-
KN parc. č. 1537, tak túto považuje za tzv. „čiernu stavbu“ alebo tiež nepovolenú stavbu ku ktorej nebolo vydané právoplatné stavebné ani kolaudačné rozhodnutie, pričom danú stavbu využíva žalovaný ako obchodný komerčný priestor. Žalovanú sumu si tak žalobkyňa uplatňovala titulom náhrady za bezdôvodné užívanie jej nehnuteľnosti - pozemku zastaveného stavbou v rozsahu 924 m2. V ďalšom tiež poukazovala aj na to, že žalovaný nepreukázal, že celý pozemok o výmere 947 m2 využíva na poľnohospodárske účely. Žalovaného považovala za osobu pasívne vecne legitimovanú z dôvodu, že tak žalovaný označený ako ORAGRO-V, s.r.o. ako aj ORAGRO, s.r.o. majú tých istých spoločníkov a konateľov, pričom išlo o totožné osoby aj v čase keď došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy z 09.05.2020. Výšku uplatňovanej sumy odvádzala zo Znaleckého posudku č. 59/2017 vyhotovenom Ing. Jurajom Nagyom, znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý si s dala za týmto účelom vyhotoviť a podľa ktorého cena nájmu za užívanie 1m2 danej zastavanej plochy je 0,615 eur/1m2/rok. Žalovaný nepopieral nárok žalobkyne v súvislosti s užívaním spornej parcely z jeho strany bez právneho dôvodu, avšak popieral výšku uplatňovanej žalovanej sumy, keď tvrdil, že táto suma by mala byť stanovená nie podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ale podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov v platnom a účinnom znení, kde takto určené nájomné je ochotný aj žalobkyni zaplatiť. Tvrdil, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou, kde za týmto účelom aj využíva danú stavbu, a teda výlučne len na poľnohospodárske účely, pričom na podporu svojho tvrdenia predložil ako dôkaz potvrdenie obce G. z 23.10.2001 a geometrický plán č. 33530386-254/2001 z 22.10.2001. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dokladmi predloženými sporovými stranami ako aj tvrdeniami sporových strán a pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“, § 1 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 504/2003 Z. z.“). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku C-KN parc. č. 1537 o výmere 947 m2 k.ú. G. zastaveného stavbou vo vlastníctve žalovaného, a teda zaplatenia sumy spolu 2.329,64 eur s prísl. ako 5 % ročným úrokom z omeškania z ročného nájomného a teda zo sumy 582,41 eur za obdobia tak ako je to uvedené v žalobnom petite z čl. 100 spisu (bod 1. odôvodnenia žaloby). Medzi stranami nebolo sporné, že sporný pozemok je zastavaný stavbou. Spornou bola skutočnosť, či daná stavba bola postavená v r. 1965 ako tvrdil žalovaný, čo žalobkyňa popierala, tiež či daná stavba je využívaná na poľnohospodárske účely, čo opätovne tvrdil žalovaný a žalobkyňa popierala, a od toho odvíjajúca sa výška bezdôvodného obohatenia. V rámci skutkového stavu bolo z predmetného LV z čl. X spisu zistené, že žalobkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. 1537 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 947 m2 k.ú. G., okres R., ktorý pozemok je umiestnený v zastavanom území obci. Na danom pozemku je postavaná stavba zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. G., okres R. ako SKLAD SILA so súp. č. XX, ktorej výlučným vlastníkom sa stal žalovaný, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 09.05.2020, ktorej vklad bol povolený pod č. V1689/2020 z 03.08.2020 (čl. 129, 102 až 106 spisu). Z Kúpnej zmluvy z 09.05.2020 z čl. 102 spisu mal súd preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť - stavbu
- SKLAD SILA postavený na parcele C-KN parc. č. 1537 spolu s ďalšími nehnuteľnosťami žalovaný nadobudol od predávajúceho spoločnosti s r.o. ORAGRO, so sídlom Oravské Veselé č. 374, IČO: 31 570 054. Z výpisu z obchodného registra z čl. 131 spisu mal preukázané, že vyššie uvedená spoločnosť s r.o. ORAGRO, IČO: 31 570 054 stále existuje, pričom táto bola do obchodného registra zapísaná dňa 07.09.1992, ako aj že predmetom činnosti tejto je aj poľnohospodársko-výrobná a poradenská činnosť a mechanizačné práce v poľnohospodárstve. Pokiaľ ide o žalovaného tento bol zapísaný do obchodného registra dňa 03.10.1996 a predmetom jeho činnosti je tak poľnohospodárstvo, ako aj poradenská činnosť v tejto oblasti, rovnako aj ako aj mechanizačné služby v poľnohospodárstve - žatva, orba, kosenie (čl. 134 spisu). Z potvrdení predložených žalovaným zo dňa 23.10.2001 z čl. 108 až 112 vydaným obcou G. mal rovnako preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy zo strany žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 09.05.2020 a teda aj SKLAD SILA, ktorému bolo vydané súp. č. XX bol postavený na parc. č. 543/3 a č. 390/3 v r. 1965. Zameranie daných stavieb v súvislosti s ich porealizačným zameraním vyplýva z geometrického plánu zo dňa 22.10.2001 z čl. 113 -114 spisu. 4. V prvom rade, nakoľko žalovaný namietal, že v danom konaní nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že vlastníkom stavby - SKLAD SILA postavenom na spornom pozemku sa stal až 09.05.2020 kedy túto kúpil od prechádzajúceho vlastníka spoločnosti s r.o. ORAGRO sa súd zaoberal jeho námietkou, pričom zistil, že táto je čiastočne dôvodná, keďže v konaní bolo z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy preukázané jeho tvrdenie a teda, že vlastnícke právo k stavbe SKLAD SILA postavenej na C- KN parc. č. 1537 nadobudol až povolením vkladu predmetnej kúpnej zmluvy dňa 03.08.2020. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že uvedená skutočnosť je irelevantná lebo v oboch spoločnostiach a teda tak v spoločnosti žalovaného ako aj v spoločnosti s r.o. ORAGRO, IČO: 31 570 054 vystupujú totožní spoločníci a preto je žalovaný označený správne, s jej názorom sa nestotožnil, a to z dôvodu, že každá právnická osoba je osobou samostatnou, ktorá vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov, pričom jej vlastná právna subjektivita nie je totožná so subjektivitou ani so súhrnom subjektivity jej členov. Právnická osoba je teda samostatnou osobou, úplne odlišnou od osôb, ktoré sú v nej združené. Preto právnická osoba môže nadobúdať a mať oprávnenia a povinnosti, ktoré pritom nie sú oprávneniami a povinnosťami jej členov, z právnych vzťahov v ktorých vystupuje jej vyplýva aj majetková zodpovednosť, má teda spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností a vlastnú spôsobilosť na právne úkony, aj keď za ňu jednajú jej menom určité osoby, ktoré môžu vystupovať zase samostatne vo viacerých právnických osobách. Inak povedané skutočnosť, že totožné fyzické osoby vystupujú v dvoch rozdielnych samostatných obchodných spoločnostiach (ako aj v tomto prípade) neznamená, že je možné požadovať plnenie povinnosti od jednej z týchto dvoch rozdielnych spoločností, ktorej plnenie tejto povinnosti z nejakého titulu nesvedčí len z dôvodu, že za ňu koná totožné fyzická osoba ako v spoločnosti, ktorej z nejakého právneho dôvodu svedčí plnenie právnej alebo inej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ v konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol vlastníctvo stavby SKLAD SILA dňa 03.08.2020 postavenej na C-KN parcele parc. č. 1537 a vlastnícky patriacej žalobkyne, ktorú stavbu od tejto doby užíval bez právneho dôvodu (v tomto prípade bez nájomnej zmluvy), tak len od tejto doby je možné od neho požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za predmetné neoprávnené užívanie zastaveného pozemku patriaceho žalobkyni. Bolo preto potrebné žalobu v časti pokiaľ žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie sumy za obdobie rokov od 11/2017 - 2018, 2018 - 2019, ako aj obdobie od 26.11.2019 do 02.08.2020 spolu s príslušenstvom zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný nebol v danom konaní ohľadne tohto uplatňovaného obdobia pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda nebol voči žalobkyni nositeľom žiadnej povinnosti, keďže v konaní preukázal, že predchádzajúcim vlastníkom za dané zamietnuté obdobie bola spoločnosť s r.o. ORAGRO, so sídlom Oravské Veselé č. 374, IČO: 31 570 054. 5. V ďalšom období, a teda od 03.08.2020 už námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní neobstojí a to z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko bolo preukázané, že práve žalovaný sa 03.08.2020 stal vlastníkom stavby SKLAD SILA stojacom na pozemku žalobkyne, ktorý sklad už ďalej užíval žalovaný bez právneho dôvodu. Súd preto žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od stanoveného dátumu, a teda od 03.08.2020 spolu s uplatneným príslušenstvom tak ako uviedol vo výrokovej časti I. rozsudku. 6. Potom ako mal súd na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci za to, že žalovaný je od 03.08.2020 pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, v ďalšom sa zaoberal výškou uplatňovanej sumy. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne je čiastočne čo do uplatnenia súdom priznanej sumy dôvodný, keďže v konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobkyne zastavanú stavbou žalovaného bez právneho dôvodu od 03.08.2020, čím sa obohatil na úkor žalobkyne, keďže za užívanie nehnuteľnosti jej nezaplatil žiadnu čiastku. Na jeho strane teda vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sa riadi ust. § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Pokiaľ však ide o jeho výšku, táto bola v celej uplatňovanej sume podľa názoru súdu nedôvodná, a to jednak z vyššie uvedeného dôvodu v časti v ktorej žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný, ako aj v časti v ktorej prevyšovala výšku tzv. nájmu podľa zákona č. 504/2003 Z. z. z dôvodu, že pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá sa v zásade rovná výške nájomného požadovateľného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme súd vychádzal zo skutočnosti, že sporný pozemok ktorý bol predmetom konania v otázke výšky bezdôvodného obohatenia vyplývajúcej z jeho užívania žalovaným je pozemkom zastavaným stavbou na poľnohospodárske účely v zmysle § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 504/2003 Z. z. Zákon v uvedenom ustanovení upravuje definíciu pozemku na poľnohospodárke účely podľa tohto zákona ako pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely. Za daného stavu, a teda keď sa na pozemku žalobkyne definovanom v katastri nehnuteľnosti ako zastavané plochy a nádvoria nachádza stavba - SKLAD SILA, pričom so žalobkyňou ako s vlastníkom pozemku nebola uzavretá nájomná zmluva bolo potrebné podľa názoru súdu pri výpočte nájomného za takýto pozemok postupovať práve podľa uvedeného zákona. K uvedenému záveru, a teda že sa jedná o pozemok zastavaný stavbou, ktorý pozemok zároveň slúži na poľnohospodárske účely dospel po vykonanom dokazovaní, keď vychádzal jednak z potvrdenia obce G. z 23.10.2001 o tej skutočnosti, že v prípade stavby postavenej v jej katastrálnom území označenej ako SKLAD SILA ide o stavbu postavenú v roku 1965, ako aj z definície danej stavby na LV č. XXXX k.ú. G., a teda ako objektu, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou
výrobou vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalovaného v oblasti poľnohospodárstva, a v konečnom dôsledku aj zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou z obsahu ktorého vyplýva, že „na parcele 1537 sa nachádzajú hospodárske stavby tvoriace súčasť hospodárskeho (priemyselného) dvora v ktorom sa nachádzajú“ - čl. 24 spisu a z fotodokumentácie z čl. 33 spisu. K uvedenému záveru o poľnohospodárskom využívaní sporného pozemku súd dospel aj z dôvodov, ktoré v konečnom dôsledku na pojednávaní uviedol aj zástupca žalobkyne, ktorý sám poukazoval na to, že „oni sami chceli sporný pozemok využívať na poľnohospodárke účely, podarilo sa nám nájsť záujemcu na tú spornú parcelu 1537, ozval sa nám agropodnikateľ z oblasti poľnohospodárstva pán M. L., ktorý chcel odkúpiť tieto pozemky, my ho chceme užívať na vlastné podnikateľské účely v oblasti poľnohospodárstva, tá budova sa kedysi využívala tak, ako keby tam zrno chodili dávať - komerčné využitie to bolo, viem že tam bol sklad a ľudia si tam chodili po nejaké naturálie.“ - čl. 98 druhá strana listu a čl. 99 spisu. Z vyššie uvedeného mal za to, že žalobkyňa ani nerozporovala skutočnosť, že daný pozemok bol zastavaný stavbou, ktorá bola postavená v minulosti na poľnohospodárske účely, rozporovala však postavenie stavby v r. 1965, ako aj skutočnosť, že daná budova - SKLAD OBILIA, príp. aj iné budovy nachádzajúce sa v danom areáli sú žalovaným využívané na komerčné účely, v ďalšom však nešpecifikovala ani na aké, a ani za účelom týchto svojich tvrdení neoznačila potrebné dôkazy. V tomto smere teda podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, ktoré ju zaťažovalo. Ak aj v ďalšom žalobkyňa tvrdila, že nevie v akom z rozsahu stavba zasahuje do pozemku C-KN parc. 1537 v žalobnom petite si uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia za celú výmeru spornej parcely, a teda za 947 m2, a nie len za jej časť, čo inak žalovaný pokiaľ ide o rozsah tejto zastavanej časti nenamietal, naopak predložil geometrický plán zamerania budov, ktoré sa nachádzajú v danom hospodárskom areáli a sú v jeho vlastníctve, keď zároveň tvrdil, že užíva celý tento areál, keďže užíva aj plochy ktoré nie sú zastavané po ktorých chodí s autami, nakladačmi, s manipulačnou technikou (čl. 99 druhá strana spisu), a z ktorého geometrického plánu v spojení s mapkou z čl. 95 spisu vyplynulo, že SKLAD SILA je tiež označovaný ako sklad obilia a tento dosahuje výmeru 973 m2, a teda výmeru vyššiu ako je zastavaná plocha pozemku žalobkyne. Súd preto pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výmery pozemku tak ako si to uplatňovala žalobkyňa, a teda z výmery 947 m2. 7. Na základe vyššie uvedeného potom súd s poukazom na nutnosť použitia režimu regulovaného nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z. z. a teda na základe ust. § 1 ods. 3 v spojení s ust. § 10 ods. 2, ustálil, že pri obvyklej výške nájomného za r. 2020 za 1 ha poľnohospodárskej pôdy pre k.ú. G. v okrese R., a teda pri sume 19,61 eur/ha, ktorá výška obvyklého nájomného je zverejňovaná príslušným okresným úradom pre každé katastrálne územie osobitne na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - čl. 140 spisu, by potom náhrada pre žalobkyňu predstavovala sumu 3,6 eur/rok 2020 (1ha = 10.000 m2, 1m2 = 0,0001 ha, 947 m2 = 0,0947 ha, 19,61 eur x 0,0947 ha = 1,85 eur/rok x 2 = 3,71 eur/rok, keďže žalobkyňa si uplatňovala aj nájom za rok 2021. Suma 1,52 eur bola vypočítaná ako pomerná časť ročného nájmu za rok 2020 za obdobie od 03.08.2020 do 31.12.2020. 8. Zároveň súd priznal žalobkyni aj uplatnený 5 % úrok z omeškania zo sumy 1,52 eur za obdobie od 03.08.2020 do zaplatenia, keďže až týmto dňom sa žalovaný stal vlastníkom stavby postavenej na pozemku žalobkyne, a teda predžalobná výzva na úhradu za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne z 02.11.2018 - čl. 44 spisu voči nemu nebola právne účinná, aj keď sa o skutočnosti, že sú voči nemu uplatňované nároky z neoprávneného užívania nehnuteľnosti- zastavaného pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve, dozvedel už z doručenia predžalobnej výzvy, inak najneskôr doručením žaloby 23.01.2020. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia aj za rok 2021 súd jej priznal aj 5 % úrok z omeškania zo sumy 3,71 eur od 01.01.2021 do zaplatenia. 9. Súd zamietol návrh na vykonanie obhliadky, nakoľko mal za to, že z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise je možné dospieť k charakteru využitia sporného pozemku, pričom za daného stavu by potom vykonanie obhliadky bolo už nadbytočným úkonom zbytočne navršujúcim trovy konania. 10. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, a teda podľa miery úspechu vo veci, tak že žalovanému, ktorý bol podľa pomeru úspechu úspešnejší v danom konaní vzhľadom na obsah výrokovej časti I. a II. rozsudku, vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože čistý úspech žalovaného v konaní bol vo výške 99,6 %, potom ako hrubý úspech žalobkyne bol 0,2 % a hrubý úspech žalovaného bol 99,8 %.
11. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolania žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Napadnutý rozsudok považovala za nespravodlivý, nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené
právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia je v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť. Súd nedostatok preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. 12. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa opísala celý spor v podstate tak ako v žalobe na č.l. 2 - 5 spisu. 13. Následne uviedla, že žalovaný porušuje jej vlastnícke práva podľa Ústavy SR. Mala za to, že za takýto neoprávnený zásah do vlastníckeho práva vlastníka patrí vlastníkovi primeraná finančná náhrada, ktorá musí byť spravodlivá a má to byť peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie sa výška peňažnej náhrady určuje podľa obvyklej výšky nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhového charakteru, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 8/2009. Tieto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní ani nezobral do úvahy a nezaoberal sa nimi ani v odôvodnení rozsudku. Podľa žalobkyne mal súd pri svojom rozhodovaní skutkové zistenia posúdiť z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosť riadne užíva svoj pozemok. Túto dôležitú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy a nezaoberal sa ňou ani v odôvodnení rozsudku. Vytýkala súdu, že tvrdenie súdu v odôvodnení rozsudku o tom, že ona chce vykonávať na svojom pozemku poľnohospodársku činnosť alebo že mal záujemcu - kupujúceho na pozemok, ktorý vykonáva poľnohospodárskej činnosť, neznamená a nedokazuje zároveň aj to, že žalovaný v súčasnosti vykonáva na jej pozemku poľnohospodársku činnosť. Žalovaný nepredložil súdu žiadny priamy aktuálny dôkaz o tom, že užíva v súčasnej dobe jeho pozemok na poľnohospodárske účely. 14. Ďalej žalobkyňa namietala, že súd vyhodnotil prejednávanú vec ako vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, čo však má vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Podľa jej názoru nejde o bezdôvodné obohatenie ale o peňažnú náhradu za užívanie pozemku a preto premlčacia lehota je tri roky. 15. V záverečnej časti odvolania tiež uviedla, že podľa nej odôvodnenie predmetného rozsudku zákonom stanovené podmienky nespĺňa (§ 220 ods. 2 a 3 C. s. p.) pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícii rozhodnutie, ktoré je nekonkrétne, všeobecné, odníma sa mu tým právo uskutočniť procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 79/02, III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07), Európskeho súdu pre ľudské práva (Georgidias c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 29.02.1998), čl. 3 ods. 1 C. s. p., § 152 ods. 4, § 154 ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 zmluvy o Európskej únii, čl. 44 Charty základných práv Európskej únie. Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3 C. s. p.). Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutia a ona má právo na riadne odôvodnenie. 16. Žalobkyňa navrhla konajúcemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie a zaviazal protistranu na úhradu trov konania.
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.09.2021 uviedol, že sa pridržiava jeho dôkazov, vyjadrení a žiada, aby súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu. Budova sa dokázateľne využíva na poľnohospodárske účely a na nič iné. Teda sa pri tomto konaní na tento nájomný vzťah vzťahuje zákon č. 504/2003 Z. z.
18. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného písomne nereagovala.
19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a odvolanie žalobkyne do výroku I. odmietol (§ 386 písm. c/ C. s. p.) a vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 20. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1,52 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,52 eur od 03.08.2020 do zaplatenia, ako aj sumu 3,71 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,71 eur od 01.01.2021 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).
21. Žalobkyňa odvolaním navrhla konajúcemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie a zaviazal protistranu na úhradu trov konania.
22. Podľa § 359 C. s. p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
23. Podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobu.
24. Právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami súd žalobca a žalovaný. To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Je zrejmé, že pri posudzovaní, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné skutočnosti ako pri žalovanom. Možno konštatovať, že rozhodnutie (resp. jednotlivý výrok), proti ktorému je prípustné odvolanie, je spravidla vydané vždy len v neprospech niektorej zo strán (buď žalobcu alebo žalovaného). Nemôže teda vyznieť v neprospech obidvoch strán. Z toho vyplýva, že právo podať odvolanie proti tomu- ktorému výroku rozhodnutia má vždy len jedna strana sporu. Výnimku predstavujú len tie rozhodnutia (výroky), v ktorých súd prekročil návrh žalobcu a rozhodol utra petitum partium, alebo rozhodnutia (výroky), v ktorých súd prekročil návrh žalobcu a rozhodol utra petitum partium, alebo rozhodnutia (výroky), v ktorých priznal žalobcovi niečo iné, ako požadoval. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany, stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie stany, t.j. ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
25. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu a teda aj ohľadom výroku I., teda proti takej časti rozhodnutia, ktorou bolo jej žalobe vyhovené. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne a žiadna ujma jej v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výroku I. napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odmietol.
26. V ďalšom odvolací sud pristúpil k posúdeniu odvolania žalobkyne proti výroku II. a súvisiaceho výroku III. týkajúcom sa trov konania.
27. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).
28. Podľa odvolacieho súdu rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a
ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ust. § 220 C. s. p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ust. § 380 ods. 2 C. s. p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
29. Okresný súd prijal správny záver, že nárok žalobkyne je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, a to aj napríklad v prípade, ak sa niekto bez právneho dôvodu obohatí. Predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách, a to na strane povinného, t.j. osoby, ktorá sa obohatila, pričom k tomuto obohateniu došlo na základe právnej skutočnosti uvedenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vznik takejto majetkovej ujmy postihuje inú osobu t.j. oprávneného, ktorej takáto majetková ujmy vznikla a má na ňu nárok. Táto pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil. Ten kto získal bezdôvodné obohatenie je povinný ho vydať, a to v takej výške, v akej k bezdôvodnému obohateniu došlo. To znamená, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený (žalovaný) a toto je povinný vydať, t.j. že je povinný vydať sumu, ktorú získal neoprávneným užívaním cudzej veci na úkor vlastníka. Uvedená otázka bola riešená napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2000 zo dňa 02.11.2000, kde sa uvádza, že ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnení bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať.
30. Nakoľko žalovaný užíval pozemky v posudzovanom období, užíval ich tak bez právneho dôvodu a preto došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré musí podľa zásad uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobcom vydať. Pozemkom na účely zákona č. 504/2003 Z. z. je okrem poľnohospodárskej pôdy aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárke účely postavenou do 24.06.1991. Stavba slúžila tomuto účelu. V danom prípade sa tak výška bezdôvodného obohatenia spravuje ust. § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.
31. Odvolací súd zvýrazňuje, že na správnosť záveru súdu v tejto veci poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 687/2017 zo dňa 10.11.2017, v ktorom sa riešila sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku zastavaného stavbou, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 504/2003 Z. z. Z tohto uznesenia vyplýva, že v dôsledku novelizácie zákona č. 504/2003 Z. z., od 01. januára 2008 je potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky, a to v dôsledku toho, že bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, ktorá bola postavená do 24.06.1991. Uvedenou novelizáciou došlo k rozšíreniu právnej definície pozemkov považovaných za poľnohospodárske pozemky.
32. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 8/2009 zo dňa 13.11.2009 tento nebolo možné na daný prípad aplikovať, pretože z tohto rozhodnutia nevyplýva záver použiteľný pre danú vec. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, na ktorom je vybudovaná cesta vo vlastníctve tretieho subjektu, spravovaného žalovaným.
33. Záver námietok žalobkyne v odvolaní sa týka toho, že odôvodnenie predmetného rozsudku zákonom stanovené podmienky (§ 220 ods. 2, 3 C. s. p.) nespĺňa.
34. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
35. Naostatok sa odvolací súd nestotožnil ani s tým, že napadnutý rozsudok bol nedostatočne zdôvodnený a že by žalobkyni neposkytol dostatočnú odpoveď na otázku, prečo nebola v spore so svojou žalobou celkom úspešná. Odvolaciemu súdu je dobre známa rozsiahla judikatúra o tom, čo musí v zmysle ust. § 220 ods. 1 C. s. p. obsahovať odôvodnenie rozsudku, aby bolo naplnené právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu odôvodnenie súdneho rozhodnutia obsahuje dostatok dôvodov. Okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Nemožno mať za to, že by bol zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.
36. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné a rozsudok okresného súdu vo výroku II. a súvisiacom výroku III. týkajúceho sa trov konania, založeného na zásade úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil.
37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúc z ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).