Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-8-2022.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou v právnej veci manželov: L. E., rod. U. (navrhovateľka - manželka - matka), narodená XX.X.XXXX, trvale bytom G. X. V. XX, XXX XX Z. a P. E. (manžel - otec), narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. V. XX, XXX XX Z., o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: P., O. X.XX.XXXX, V. H. U., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, t a k t o
rozhodol:
I. Manželstvo manželov: L. E., rodená U., narodená dňa XX.X.XXXX, a P. E., rodený E., narodený dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:
„Maloletý P., nar. X.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého P., nar. X.XX.XXXX, výživným vo výške 200,- eur mesačne a to vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletým Petrom sa neupravuje.“
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.1.2022, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s manželom, ktorý návrh nepodal, dňa 24.9.2005 rozviedol a upravil výkon práv a povinností rodičov k ich maloletému synovi na čas po rozvode tak, že maloletý P. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala navrhovateľka upraviť.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s manželom, ktorý návrh nepodal sa zoznámila v apríli roku 1998, pričom v septembri daného roka začali spoločne bývať. Postupom času sa vzťah účastníkov konania prehĺbil a po sedem ročnej známosti uzavreli manželstvo. Uviedla, že spolužitie bolo spočiatku harmonické a manželstvo plnilo svoje funkcie. V priebehu trvania manželstva však navrhovateľka zistila, že ich povahové vlastnosti ako manželov sú úplne rozdielne, pričom i názory na vedenie spoločného života sa stále viac líšili, čo vyústilo k citovému odcudzeniu. Navrhovateľka bola presvedčená, že
manželstvo sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že bolo vylúčené obnovenie spolužitia, ako aj obnovenie plnenia funkcií manželstva. Manželstvo účastníkov konania bolo podľa navrhovateľky len formálnym zväzkom, k manželovi, ktorý návrh nepodal navrhovateľka stratila citový vzťah a nevidela nádej na obnovu, nemala záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré tak bolo hlboko a trvale rozvrátené. Súčasne navrhovateľka žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P..
3. Navrhovateľka k návrhu priložila sobášny list a rodná list maloletého, ako i daňové priznanie otca maloletého za rok 2020 z činnosti: prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, potvrdenie o trvalom pobyte, prehľad svojich príjmov.
4. Súd výzvou zo dňa 28.1.2022 vyzval manžela, ktorý návrh nepodal, aby sa k návrhu v lehote 10 dní vyjadril. A hoci zásielku prevzal dňa 3.2.2022, k návrhu navrhovateľky sa nevyjadril.
5. Navrhovateľka súdu na výzvu predložila doklady a to: prehľad svojich výdavkov, potvrdenie o príjme, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa
6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.2.2022. V rámci úvodu pojednávania súd zisťoval, či navrhovateľka trvá na podanom návrhu. Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá a následne otec maloletého uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod ako i schválením rodičovskej dohody. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu ako i výsluchom účastníkov konania na predmetnom pojednávaní a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Navrhovateľka a manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom majú spoločne maloletého syna P., nar. X.XX.XXXX. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo uzavreté po sedem ročnej známosti a spočiatku bolo harmonické a plnilo svoje funkcie. Počas manželstva však navrhovateľka zistila, že jej a povahové vlastnosti manžela sú úplne rozdielne, ich názory na vedenie spoločného života sa stále viac líšili, čo vyústilo k citovému odcudzeniu. Bola presvedčená o tom, že manželstvo sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že bolo vylúčené obnovenie spolužitia, ako aj obnovenie plnenia funkcií manželstva, pričom ku dňu podania návrhu bolo manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom a navrhovateľka nevidela nádej na jeho obnovu.
8. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.2.2022 uviedla, že trvá na podanom návrhu a súhlasí so schválením rodičovskej dohody. V rámci výsluchu uviedla, že manželstvo je trvale rozvrátené a vážne narušené a nebolo možné obnoviť manželské spolužitie. Tak ako aj navrhovateľka, aj manžel, ktorý návrh nepodal uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod a schválením rodičovskej dohody k maloletému Petrovi, pričom súhlasne uviedol, že nebolo možné obnoviť manželské spolužitie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12.Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)
13.Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
14.Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15.Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a v rámci svojho výsluchu prejavila presvedčenie, že manželstvo je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je možná obnova manželského spolužitia. Uvedené tvrdenia vyplynuli aj z jej písomného vyjadrenia. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, na pojednávaní prejavil súhlas s návrhom na rozvod, pričom súhlasil s vyjadreniami navrhovateľky, že manželstvo účastníkov konania nebolo možné obnoviť. Súd poukazuje na to, že hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva v zmysle § 23 zákona o rodine je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Medzi základné funkcie manželstva sa zaraďuje ekonomická (ktorá znamená zabezpečenie príjmu rodiny na základné potreby, kultúru, šport a oddych), biologická (ktorá zahŕňa sexualitu ako takú a reprodukciu) a výchovná (ktorá spočíva vo výchove detí a zahŕňa výchovu partnerov a sebavýchovu) funkcia. Súd v konaní o rozvod manželstva skúma jednak existenciu týchto funkcií manželstva, ako i to, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, ktorým je najmä harmonické a trvalé životné spoločenstvo, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, zabezpečujúc riadnu výchovu detí a poskytujúc si vzájomnú podporu či pomoc. Súd taktiež skúma, či je možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia alebo to už možné z rôznych príčin nie je. Súd mal v konaní takýto rozvrat preukázaný súhlasným vyjadrením navrhovateľky a jej manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal. Z tohto dôvodu súd nezisťoval bližšie príčiny a skutočnosti týkajúce sa tohto rozvratu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktorá sa súčasne vzdala práva na podanie opravného prostriedky, bolo jednoznačné a zrejmé, že netrvá na ďalšom spolužití s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal a nechcela obnoviť manželské spolužitie s manželom. Z písomného vyjadrenia navrhovateľky tiež vyplývalo, že manželstvo neplní svoje funkcie, nebolo harmonickým zväzkom, ale ako sa vyjadrila navrhovateľka, zväzkom formálnym. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril, avšak súčasne na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí. Súd v konaní vzhliadol k tomu, že obaja účastníci konania vyslovili súhlas s návrhom na rozvod, a preto nebol daný dôvod, aby účastníci konania zotrvali vo zväzku, v ktorom nechceli byť, resp. v ktorom navrhovateľka zásadne odmietala pokračovať, nakoľko takýto zväzok považovala len za formálny. Je zrejmé, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, bolo jasne formulované rozhodnutie manželky rozviesť sa a súhlas manžela s rozvodom, obnovenie manželského spolužitia bolo nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletého syna Petra. Len záverom súd poukazuje na to, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom, do ktorého vstupujú snúbenci dobrovoľne, pričom súd má za to, že súčasne nebolo možné niektorého z manželov
nútiť, aby zotrval vo zväzku, v ktorom byť naďalej nechcel. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I. rozhodnutia).
18. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
19. V prejednávanom prípade sa účastníci konania, resp. rodičia maloletého P. dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, z tohto dôvodu súd schválil rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia (výrok II. rozhodnutia) a to tak, že maloletého P. súd zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Rodičia sa dohodli na výške výživného v sume 200, - eur mesačne. Styk otca s maloletým Petrom nežiadali upraviť.
20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 C. m. p.). Proti výroku I. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výroku II. môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, pričom odvolanie podané navrhovateľkou by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.