Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/22/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M., proti žalovanému N. za účasti intervenienta na strane žalovaného P., o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy a náhradu za bolesť za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. decembra 2021, č.k. -81, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením - výrokom I. súd konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.000,- eur titulom náhrady bolestného, sumy 10.000,- eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 14.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 10.07.2021 intervenient oznámil, že vstupuje do sporu na strane žalovaného. Dňa 26.11.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu odôvodnené tým, že pokračovanie v konaní žalobcu psychicky aj fyzicky vyčerpáva, a s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov žalobca berie žalobu späť, pričom žiadal aby súd zohľadnil jeho okolnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v súlade s dispozitívnym úkonom konanie pre späťvzatie žaloby podľa zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa . Konštatoval, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Náhradu trov konania potom súd prizná tej strane, ktorá skončenie konania procesne nezavinila. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný zastavenie konanie procesne nezavinil, preto priznanie náhrady trov konania žalobcovi neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. , žalobca síce v späťvzatí uviedol, že súdne konanie ho psychicky aj fyzicky vyčerpáva a naďalej trvá na poškodení jeho zdravotného stavu, avšak z uvedených skutočností nevyplýva, že by tu boli dané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Vzhľadom na uvedené rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100%.

2. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a stranám konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých nemožno žalovaným náhradu priznať. Dôvodil, že jeho rozhodnutie

vziať žalobu späť bolo z veľkej miery ovplyvnené jeho pretrvávajúcim a zhoršujúcim sa zdravotným stavom, ktorému neprospieva vedenie súdneho konania, neustále stretávanie sa s právnikom a dookola sumarizovanie ďalších podkladov, aby dokázal dôvodnosť podanej žaloby. Konanie ho zároveň psychicky vyčerpáva. Pokračovanie v konaní pre neho znamená priveľké zaťaženie a je nepriaznivé pre jeho súčasný ťažký zdravotný stav či už po fyzickej, ale i psychickej stránke. Pokiaľ sa týka jeho osobných a sociálnych pomerov, uviedol, že zo skutočností uvedených už v samotnej žalobe vyplýva, že žalovaný porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. , poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (lege artis) a že v dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti došlo k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, uviedol, že vzniknutá situácia zapríčinená žalovaným má veľký vplyv i na jeho majetok a financie, nakoľko tieto sa významne zhoršili. Bol nútený ukončiť všetky svoje pracovné aktivity, aj ďalšie pracovné plány či sny. Z tohto dôvodu už je iba poberateľom starobného dôchodku, rovnako ako jeho manželka. Vedenie predmetného sporu je pre neho finančne náročné. Mal za to, že nie je správne ani spravodlivé, aby platil trovy konania druhej strane sporu pokiaľ nič nespôsobil a zdravotné poškodenie a ujma na zdraví je jasná a nezvratná, o čom vypovedajú lekárske správy pripojené k žalobe. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na tieto dôvody osobitného zreteľa (pretrvávajúce zdravotné problémy spôsobené medicínskym zákrokom), ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby.

3. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa potvrdiť.

5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním strán sporu spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.000,- eur titulom náhrady bolestného, sumy 10.000,- eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 14.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Žalovaný a intervenient v podaných písomných vyjadreniach k podanej žalobe považovali žalobu žalobcu za nedôvodnú. Následne žalobca vzal svoju žalobu proti žalovanému späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu nedopracovaných znaleckých posudkov a podkladov k uvedenej veci, pričom pokračovanie v súdnom konaní ho fyzicky a psychicky vyčerpáva a bezprostredne o tým ohrozuje na živote, ako aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní.

9. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesno-právny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.

12. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

13. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. 14. Žalobca síce nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby, a ani žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby, avšak z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná, a to aj vzhľadom na rozhodovanie o náhrade trov konania, či pri posudzovaní prípadného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, preto je vhodné, aby žalobca už priamo v späťvzatí žaloby uviedol dôvod jej späťvzatia. Žalobca v tejto preskúmavanej veci ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol, že žalobu berie späť z dôvodu nedopracovaných znaleckých posudkov a podkladov k uvedenej veci, pričom pokračovanie v súdnom konaní ho fyzicky a psychicky vyčerpáva, bezprostredne ho ohrozuje na živote a iba kvôli nekompletným podkladom, na ktorých doriešenie a zaobstaranie aktuálne nemá už ani energiu ani silu a možno už ani dostatok finančných prostriedkov.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia o náhrade trov konania správne uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu ust. , žalobca síce v späťvzatí uviedol, že súdne konanie ho psychicky aj fyzicky vyčerpáva a naďalej trvá na poškodení jeho zdravotného stavu, avšak z uvedených skutočností nevyplýva, že by tu boli dané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán.

16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil ohľadne odvolaním napadnutého výroku o náhrade trov konania a zároveň odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom ust. je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania. Moderovať je teda možné aj trovy zastaveného konania, pričom pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Z hľadiska aplikácie ust. sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva (nároku) na súde a aj postoj strán sporu.

18. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ). Ustanovenie je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

19. Odvolací súd v zmysle uvedeného preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle a dospel k záveru o ich neexistencii na strane žalobcu. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom dôvody hodné osobitného zreteľa neosvedčil, keď poukazujúc na nedostatok finančných prostriedkov nepredložil súdu žiadne doklady týkajúce sa jeho majetkových, zárobkových a iných pomerov, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a intervenientovi.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalovanému a intervenientovi ako síce v odvolacom konaní plne úspešným, náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, keďže im z obsahu spisu vznik trov v odvolacom konaní nevyplýva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).