Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-364-2017.pdf
PDF · 123.04 KB
No categories available
10Csp/364/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/. P.. D. I., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, O., X/ P.. N. I., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XX, O., obaja žalovaní zastúpení H. T., B.Q. XXXX/XX, O., o zaplatenie 19.791,55 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 19.549,55 eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,49 % ročne zo sumy 18.529,64 eur od 30.07.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.601,61 eur od 30.07.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2017 doručenou súdu dňa 19.12.2017 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 19.791,55 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy bola so žalovanou 1/ uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 07.04.2010, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej 1/ medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 20.000,00 eur. Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,17 eur, poplatok za poistenie typu A vo výške 8,00 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná 1/ zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 140,17 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 8,00 eur. K prideleniu cieľovej sumy nedošlo. Žalovaný 2/ ako ručiteľ prehlásil, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná 1/. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.06.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok od septembra 2015, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky za september 2015 - júl 2016 neboli doplatené, žalobca dňa 28.07.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a čl. VI. bod 3 zmluvy o úvere. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.358,04 eur so sumou
poskytnutého medziúveru vo výške 20.000,00 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 18.641,96 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 19.897,87 eur predstavuje istinu vo výške 18.641,96 eur, nezaplatené úroky do zosplatnenia pohľadávky vo výške 941,91 eur a nezaplatené poplatky za upomínanie vo výške 242,00 eur a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 72,00 eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. I. a VI. bod 4 úverovej zmluvy úročí istinu 18.641,96 eur dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,49 % ročne. Zároveň žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to z istiny vo výške 18.641,96 eur, z nezaplatených úrokov do zosplatnenia pohľadávky vo výške 941,91 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 242,00 eur a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 72,00 eur. Od zosplatnenia pohľadávky boli vykonané dňa 29.07.2016 úhrady vo výške 122,35 eur, ktoré boli započítané na istinu. Žalovaná pohľadávka vo výške 19.791,55 eur vyčíslená ku dňu 31.07.2016 teda pozostáva z istiny vo výške 18.529,61 eur, z nezaplatených 6,49 % ročných úrokov do 28.07.2016 vo výške 941,91 eur, z nezaplatených poplatkov za upomínanie vo výške 242,00 eur, z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 72,00 eur, z nezaplatených 6,49 % ročných úrokov od 29.07.2016 do 29.07.2016 vo výške 3,31 eur a z nezaplatených 5 % ročných úrokov z omeškania od 29.07.2016 do 29.07.2016 vo výške 2,72 eur.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 07.04.2010, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.07.2016 adresované žalovanej 1/ a žalovanému 2/ s doručenkami, poslednú výzvu na úhradu zo dňa 28.06.2016 adresovanú žalovanej 1/ a žalovanému 2/ s doručenkami, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Sadzobníky poplatkov pre fyzické osoby platné od 01.01.2010, 01.01.2011, 01.01.2012, 15.05.2013, 01.01.2014, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia.
4. Dňa 27.04.2018 súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná 1/ vecne odôvodnený odpor, preto súd v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28.06.2018 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
5. V odpore žalovaná 1/ uviedla, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 07.04.2010 neobsahuje splátkový kalendár mesačných splátok ako súčasť zmluvy o úvere, ako ani základný údaj o predpokladanom dátume ukončenia úveru. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.04.2010 nie je uvedená RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. hovorí o tom, že RPMN majú zo zákona povinnosť uvádzať ako banky, tak aj splátkové spoločnosti, ako vo svojich ponukách, tak aj v zmluve. V prípade, že RPMN nie je uvedená v zmluve o pôžičke, považuje sa pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že z požičanej sumy 20.000,00 eur splatila za 6 rokov 10.381,00 eur, jej snahou bolo splácať splátky včas a keď došlo k sklzu v platbách, tieto v čo najkratšom čase vyrovnať. Komunikovala s bankou a dohodla sa s príslušnou pracovníčkou, že zaplatí určitú čiastku a následne ďalší mesiac vyrovná celý nedoplatok naraz. Dostala prísľub, že úver nebude zosplatnený. Realizovala vklad 122,00 eur, ale následne zrejme nedopatrením alebo administratívnou chybou pracovníčka žalobcu dala na zosplatnenie celý úver ešte v deň ich rozhovoru. Peniaze vložila 29.07.2016 podľa ich slovnej dohody a rátala s tým, že začiatkom augusta uhradí celý nedoplatok 1.085,94 eur. Na jej prekvapenie 28.07.2016 bol úver zosplatnený. Vzhľadom na to, že má 64 rokov a žalobca dáva úvery do 78 rokov, navrhla, aby suma 9.700,00 eur bola rozdelená do splátok na dobu 14 rokov a bola splácaná sumou 55,35 eur mesačne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.04.2010 nie je uvedená RPMN, ako i z dôvodu absencie základných parametrov zmluvy o úvere (dátum ukončenia úveru, neexistencia splátkového kalendára) žalovaná 1/ žiada, aby súd žalobu zamietol a rozhodol, že úver je bezúročný a bez poplatkov. K odporu žalovaná 1/ pripojila ako listinné dôkazy zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.04.2010, výpis z účtu stavebného sporenia, výpis z účtu medziúveru, úverovú ponuku žalobcu.
6. Žalobca sa k odporu žalovanej 1/ vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 24.07.2018, v ktorom uviedol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá dňa 07.04.2010. V zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 10. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spravujú podľa doterajších predpisov. V nadväznosti na uvedené je preto na daný právny vzťah nutné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Účel nadobudnutia v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je možné podporiť aj článkom I., bod 2 písm. c) zmluvy o úvere, v zmysle ktorého je účelom tak mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti účinné v čase jej uzavretia a preto ju nie je možné klasifikovať ako bezúročnú a bez poplatkov. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená z dôvodu omeškania s platením vkladov na účet stavebného sporenia a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovanej 1/ bolo poskytnutých viacero možností na doplatenie omeškaných splátok, avšak žalovaná 1/ omeškané splátky nedoplatila aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu žalobca nesúhlasí s navrhnutou splátkou vo výške 55,35 eur, nakoľko navrhnutá výška splátky je podstatne nižšia ako bola pôvodne dohodnutá splátka medziúveru a zároveň s ohľadom na ustálenú judikatúru súdov pri povolení splátok, kedy by výška mesačnej splátky mala byť nastavená tak, aby pohľadávka veriteľa bola zaplatená v 3- ročnej lehote. Pri výške mesačnej splátky 55,35 eur by bol dlh uhradený v lehote do 39 rokov, čo sa týka iba istiny pohľadávky. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neeviduje od žalovaných žiadne ďalšie úhrady, a to aj napriek poskytnutej možnosti zo strany žalobcu splácať dlžnú sumu formou mesačných splátok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K svojmu vyjadreniu žalobca pripojil zoznam dokladov účelového použitia úveru.
7. V duplike doručenej súdu dňa 02.10.2018 žalovaná 1/ uviedla, že zmluva bola uzavretá dňa 07.04.2010 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. z 9. marca 2010 a podľa § 26 ods. 1 tohto zákona sa zrušuje zákon č. 258/2011 o spotrebiteľských úveroch. Z toho jednoznačne vyplýva, že zmluva nemohla byť uzatvorená podľa zrušeného a tak v tom čase už neplatného zákona č. 258/2001 Z.z. Na zmluvu sa preto vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase podpisu zmluvu bol už v platnosti. Keďže zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Doklady účelového použitia sú dôležité smerom k štátnemu rozpočtu, z ktorého žalobca dostáva účelovú štátnu prémiu pre svojich sporiteľov a poskytuje účelové spotrebné úvery. Nezbavuje ho to však povinnosti čo do obsahu povinných náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať. Žalovaná 1/ ďalej poukázala na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého žalobcovi vyplýva povinnosť pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, pričom pri porušení tejto povinnosti, nie je veriteľ v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Ku dňu podpisu zmluvy žalovaná 1/ zavŕšila 56 rokov, zmluva bola uzatvorená na 25 rokov. Pri skúmaní príjmu a doby splácania úveru mal žalobca konať s odbornou starostlivosťou a zobrať do úvahy preddôchodkový vek a predpokladať objektívne zníženie príjmu z dôvodu odchodu do dôchodku. Žalovaná 1/ má za to, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., preto nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej strany ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.01.2019 uviedol, že súhlasí so splnením peňažnej pohľadávky aj formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 350,00 eur tak, aby dlžná suma čo do istiny bola uhradená do 5 rokov. Žalobca ďalej uviedol, že ani naďalej neeviduje zo strany žalovaných žiadne vklady.
9. Súd na prejednanie veci nariadil na 21.01.2019 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Za žalovaných sa dostavil ich splnomocnený zástupca, ktorý uviedol, že zmluva neobsahovala splátkový kalendár, dobu trvania zmluvy ani RPMN, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na to, že úver bol poskytnutý osobe, ktorá mala v čase jeho poskytnutia 56 rokov na dobu 25 rokov, čo znamená, že vyše 2/3-iny úveru by mala žalovaná splácať ako dôchodkyňa, pričom však zákon hovorí o tom, že úver musí byť posúdený s odbornou starostlivosťou, a to najmä vo vzťahu ku schopnosti dlžníka splácať úver. Ak toto nebolo dodržané, nemal sa úver zosplatniť. Ďalej navrhol, aby bola zohľadnená suma 10.381,00 eur, ktorá už bola zaplatená a pri bezúročnosti úveru navrhol, aby boli žalovaní zaviazaní na zaplatenie istiny v mesačných splátkach po 60,00 eur, čo by znamenalo splatenie dlžnej sumy za 13 rokov, teda skôr ako bola dojednaná pôvodná doba splatnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Žalobca uzatvoril so žalovanou 1/ dňa 07.04.2010 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej ako dlžníčke mimoriadny medziúver vo výške 20.000,00 eur. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže dlžník použiť na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním, pričom dlžník sa zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške minimálne 32,00 eur, splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,17 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,00 eur. Žalovaný 2/ sa ručiteľským vyhlásením zaviazal splniť dlh žalobcovi za žalovanú 1/, ak táto dlh nesplní sama. Žalovaná 1/ porušila zmluvne dohodnuté podmienky, dostala sa do omeškania so splácaním splátok úveru, preto ju žalobca výzvou zo dňa 28.06.2016 vyzval na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac jún 2016 spolu vo výške 1.085,94 eur najneskôr do 12.07.2016. Zároveň ju žalobca upozornil, že v prípade, že v poskytnutej lehote žalovaná 1/ nesplní vyššie uvedené požiadavky, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu. Žalovaná 1/ výzvu prevzala dňa 01.07.2016. Rovnakú výzvu zo dňa 28.06.2016 žalobca zaslal aj žalovanému 2/ ako ručiteľovi, ktorý ju prevzal dňa 01.07.2016. Keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili, žalobca ku dňu 28.07.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej 1/ doručené dňa 13.08.2016 a žalovanému 2/ dňa 03.08.2016. Žalovaní po zosplatnení úveru zaplatili len sumu 122,35 eur, a to dňa 29.07.2016, zvyšnú čiastku žalovaní neuhradili.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
14. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
22. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa čl. XII zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.
25. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
26. Podľa § 26 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zrušuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z.
27. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ako dlžníčkou bola dňa 07.04.2010 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej 1/ mimoriadny medziúver vo výške 20.000,00 eur a žalovaná 1/ sa zaviazala vkladať na konto stavebného sporenia mesačné vklady vo výške minimálne 32,00 eur, splácať úroky za poskytnutý medziúver mesačnými splátkami vo výške 108,17 eur a platiť poplatky za poistenie vo výške 8,00 eur. Žalovaný 2/ sa ručiteľským vyhlásením zaviazal splniť dlh žalobcovi za žalovanú 1/, ak táto dlh nesplní sama. Je nesporné, že uzavretá zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaná 1/ ako dlžník je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo vyplýva z označenia žalovanej 1/ v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a dátumom narodenia) a žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona, preto sa úver podľa § 11 ods. 1 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že zmluva bola uzavretá dňa 07.04.2010 a z článku XII zákona č. 129/2010 Z.z. jednoznačne vyplýva, že § 9 ako aj § 11 tohto zákona nadobudli účinnosť až dňa 11.06.2010, teda až po uzavretí zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Na právny vzťah založený touto zmluvou preto nemožno aplikovať ustanovenia § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže ešte neboli účinné. V čase uzavretia zmluvy bol účinný predchádzajúci zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ktorý však v § 1 ods. 2 písm. a) výslovne ustanovuje, že sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Keďže zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním, pričom stavebný účel úveru vyplýva aj zo žalobcom predloženého zoznamu účelového použitia úveru, na zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákona nevzťahuje.
31. Žalovaná 1/ poskytnutý úver riadne nesplácala, s jeho platením sa dostala do omeškania, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobca žalovaných 1/ a 2/ výzvou zo dňa 28.06.2016 vyzval na úhradu omeškaných splátok. Zároveň ich žalobca upozornil, že v prípade, že dlžná suma nebude uhradená v určenej lehote, žalobca úver zosplatní. Túto výzvu žalovaní prevzali dňa 01.07.2016. Keďže žalovaní 1/ a 2/ omeškané splátky nedoplatili, žalobca dňa 28.07.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovaným 1/ a 2/ oznámil listom zo dňa 28.07.2016, ktorý žalovaná 1/ prevzala dňa 13.08.2016 a žalovaný 2/ dňa 03.08.2016. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva z článku VI. bod 3 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Súd konštatuje, že žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zmluvy ako aj v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uhradili sumu 122,35 eur, zvyšnú časť dlžnej sumy neuhradili.
32. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v časti istiny vo výške 18.529,61 eur, v časti poplatkov za poistenie vo výške 72,00 eur, v časti vyčíslených úrokov z úveru do 28.07.2016 vo výške 941,91 eur a od 29.07.2016 do 29.07.2016 vo výške 3,31 eur ako aj v časti vyčíslených úrokov z omeškania od 29.07.2016 do 29.07.2016 vo výške 2,72 eur, spolu vo výške 19.549,55 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,49 % ročne zo sumy 18.529,61 eur od 30.07.2016 do zaplatenia, keďže oprávnenosť tohto nároku žalobcu dostatočným spôsobom vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. V súvislosti s oprávnenosťou nároku žalobcu na zmluvné úroky z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky súd poukazuje na ustanovenie článku VI. bod 4 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, podľa ktorého v prípadoch uvedených v odseku 3., čl. VI. tejto zmluvy (teda pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého ostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, ako aj napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/1014/2015, v ktorom sa uvádza, že ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané
inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe.
33. Súd nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na úhradu poplatkov za upomínanie vo výške 242,00 eur, keďže dojednanie o povinnosti žalovaných platiť za upomienky súd považuje za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko upomínanie nie je služba poskytovaná žalovaným na ich požiadanie, ale služba poskytovaná žalobcom v snahe získať úhradu záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Žalovaní vzhľadom na formulárový charakter úverových zmluvných podmienok nemohli toto dojednanie, vrátane výšky poplatku, ovplyvniť. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť jeho nároku na poplatky za upomienky vo výške 242,00 eur, keď nie je zrejmé, za koľko upomienok si túto sumu uplatňuje, ani to, koľko upomienok žalovaným zaslal, keďže k žalobe pripojil výzvu zo dňa 28.06.2016, preto má súd za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Keďže spoplatnené úkony neboli dostatočným spôsobom preukázané, súd žalobu v časti poplatkov vo výške 242,00 eur spolu s úrokmi z omeškania zamietol.
34. Keďže žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili svoj dlh riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy istiny vo výške 18.529,61 eur a sumy poplatkov za poistenie vo výške 72,00 eur, spolu zo sumy 18.601,61 eur odo dňa 30.07.2017, pretože takto priznaný úrok z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd však žalobcovi nepriznal úrok z omeškania zo sumy vyčíslených úrokov vo výške 941,91 eur, pričom v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov súd poukazuje na zákaz anatocizmu, teda úročenia úrokov (napr. NS ČR: 35Odo/101/2002 - Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.). Z dôvodu, že je zakázané brať úrok z úroku, ako aj s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úrok a tiež úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie hlavnou vecou, súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov zamietol.
35. Žalovanú 1/ ako dlžníčku a žalovaného 2/ ako ručiteľa súd na plnenie zaviazal tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil na tri dni od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže súd nevyhovel žiadosti žalovaných o možnosť úhrady dlhu v splátkach po 60,00 eur mesačne, keďže jednak žalovaní 1/ a 2/ nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce, že ich majetkové, zárobkové a sociálne pomery odôvodňujú ich žiadosť o povolenie splátok a jednak aj z dôvodu, že žalovanými navrhovaná mesačná splátka vo výške 60,00 eur je neprimerane nízka vzhľadom k výške dlžnej sumy a viedla by k tomu, že dlžná suma bez vyčísleného príslušenstva by bola splácaná po dobu dlhšiu ako 27 rokov, čím by sa značne zvýšila aj suma dlžných úrokov a úrokov z omeškania. Súd však zároveň dodáva, že žalovaní sa môžu aj napriek rozhodnutiu súdu dohodnúť na splátkovom kalendári priamo so žalobcom.
36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 19.549,55 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti (242,00 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 98,78 %, hrubý úspech žalovaných v rozsahu 1,22 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 97,56 % (98,78 % - 1,22 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.