Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Palúčanská 25, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 17 336 163, zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. 1 mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpenej JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 40 454 576, o zaplatenie 3.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -383 zo dňa 03. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -383 zo dňa 03. mája 2019 vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -383 zo dňa 03. mája 2019 vo výroku II. odmieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,72 %, s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.01.2018 do zaplatenia a povinnosť náhrady trovy konania. Podanú žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že je zamestnávateľ a žalovaná bola v rozhodnom čase jeho zamestnankyňou. Pracovnou náplňou žalovanej ako zamestnanca bolo plnenie úloh na úseku metrológie podľa o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem iného zabezpečiť, aby všetky určené meradlá, ktoré žalobca pri svojej činnosti používa, mali platné overenie a tiež viesť zoznam určených meradiel s uvedením dátumov i overenia. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal dňa 16.07.2015 u žalobcu metrologický dozor, pri ktorom inšpektori zistili porušenie povinnosti podľa ust. a , konkrétne žalovaná neviedla evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Jednalo sa o neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií. Tieto meradlá, ktoré boli určenými meradlami v zmysle , nemali pri používaní

platné overenia. Slovenský metrologický inšpektorát preto rozhodnutím č. 3136/600/2015/R zo dňa 06.11.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.200,- eur. Na podklade podaného odvolania Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie zmenil, ale v postate iba odstránil formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia a žalobcovi uložil pokutu v nezmenenej výške, ktorú žalobca následne zaplatil. Uložená pokuta z dôvodu porušenia zákonom stanovených povinností vznikla nezabezpečením riadneho plnenia pracovných povinností žalovanou v rozpore s ust. (ďalej len „“), pričom sa jednalo o zavinené porušenie povinnosti vo forme nepriameho úmyslu. Žalovaná si vzhľadom na zverené pracovné úlohy a absolvované školenia musela byť vedomá toho, že porušuje svoje povinnosti. Pred podaním žaloby žalobca so žalovanou povinnosť nahradiť škodu prejednal, avšak žalovaná svoju zodpovednosť neuznala. 3. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že pracovný pomer u žalobu s ňou vznikol na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy dňa 29.04.2013, ktorá bola viacerými dodatkami modifikovaná. Dňa 31.05.2013 bola žalovaná s účinnosťou od 01.06.2013 vymenovaná u žalobcu za metrológa, pričom jej však nijakým spôsobom v zmysle tohto menovania nebola zmenená, ani doplnená pracovná zmluva. Dodatok č. 4 zo dňa 11.08.2014 vo svojom bode 29. len stručne konštatuje, že žalovaná bola vymenovaná za metrológa u žalobcu. Žalovaná bola žalobcom poverená za vedúcu technicko-prevádzkového odboru u žalobcu od 11.08.2014 do 31.05.2015, kedy funkcia žalovanej ako vedúcej technickoprevádzkového odboru u žalobcu zanikla. Kontrola u žalobcu Slovenským metrologickým inšpektorátom bola vykonaná v dňoch 15.07.2015 a 16.07.2015. Ihneď' po svojom vymenovaní na funkciu vedúcej technicko-prevádzkového odboru t. j. dňa 11.08.2014, žalovaná informovala vedenie žalobcu o nutnosti agendu metrológie presunúť na kolegyňu p. P. a žiadala o odňatie agendy metrológie, a to z dôvodu obrovskej a nadmernej vyťaženosti pri spracovávaní agendy na pozícií vedúcej technicko-prevádzkového odboru. Ďalej dodala, že v zmysle svojej pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom v znení jej všetkých dodatkov jej pracovná náplň žalovanej obsahovala 31 rôznorodých činností, ktoré nie je možné plnohodnotne zvládať jedným zamestnancom. Žalovaná namietala aj absenciu preukázania skutočnosti, že by žalobca uloženú pokutu vo výške 3.200,- eur skutočne zaplatil, ktorý dôkaz nepriložil ani k podanej žalobe. Aj keď je nesporné, že žalobcovi bola udelená pokuta v príčinnej súvislosti s porušením povinností mu uložených podľa , škodu nemožno pričítať k zavineniu žalovanej. Ňou absolvovaný kurz metrológie, na ktorý poukazoval žalobca, bol jednodňový (17.06.2014) a týkal sa v prevažnej miere výrobného procesu pri pásovej výrobe dielcov, pričom sa ho zúčastnila aj iná zamestnankyňa žalobcu, p. P.. Žalovaná ďalej tvrdila, že od 10.05.2015 do 30.06.2015 bola práceneschopná, pričom začiatok tejto doby trávila na lôžkovom oddelení traumatológie a kolegyne p. P. a p. O. pri návšteve informovala o tom, že v mesiaci jún skončí platnosť overenia meradiel a požiadala ich, aby zabezpečili proces overovania. Do práce nastúpila po ukončení práceneschopnosti dňa 01.07.2015. Podľa vedomosti žalovanej v zmysle pracovnej náplne, uvedenej v pracovnej zmluve p. O., celý proces overenia meradiel v tom čase mal pripadať na ňu, keďže pracuje už niekoľko rokov na pozícii zástupcu technicko-prevádzkového odboru a v čase neprítomnosti vedúceho plne zastupuje a preberá jeho práva a povinnosti. Po svojom návrate z dočasnej práceneschopnosti dňa 01.07.2015 žalovaná zistila, že na pozíciu vedúceho prevádzky technicko-prevádzkového odboru bol odo dňa 01.07.2015 menovaný p. F., ktorého ako nastupujúceho kolegu žalovaná zaúčala a postupne mu odovzdávala rozsiahlu agendu. So žalovanou bola prerokovaná zo strany žalobcu náhrada škody škodovou komisiou až v čase, kedy jej plynula výpovedná lehota po požiadaní o ukončenie pracovného pomeru z jej strany, a to v mesiaci august 2017. Žalovaná pritom predložila dňa 25.01.2017 svoje vyjadrenie k zmenenému Rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 2015/300/009932/03242 zo dňa 18.01.2016, avšak o výsledku rozhodnutia škodovej komisie žalobcu nebola upovedomená. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poprel skutkové tvrdenia žalovanej o vedomosti porušenia povinností podľa pred skončením kontroly, ako aj tvrdenia, že bol žalovanou upozornený na porušenie zákona, pre ktorý došlo k uloženiu pokuty. Rovnako tak poprel aj tvrdenia žalovanej, ktorá ho mala informovať o nutnosti presunúť agendu metrológie na iného zamestnanca. Vo vzťahu k úhrade pokuty poukázal žalobca na stanovisko exekútora k návrhu o postupnom splatení pohľadávky, pričom žalobca v rámci exekučného konania vedeného pod spis. zn. EX 67/16 súdnym exekútorom JUDr. Dánim zaplatil uloženú pokutu v 16 mesačných splátkach v období od júna 2016 do septembra 2017. Meradlá, ktorých sa kontrola týkala a ktorým chýbalo overenie, neboli ani vedené v evidencii, ktorú mala žalovaná ako metrológ viesť. Teda ani iný zamestnanec, ktorý by ju počas pracovnej neschopnosti zastupoval, nemohol o skončení platnosti overenia vedieť. Ak by žalovaná riadne viedla evidenciu určených meradiel, mala by vedomosť o tom, že uplynula platnosť overenia

meradiel v monitoroch vitálnych funkcií a mohla vykonať príslušné opatrenia aj v období od skončenia pracovnej neschopnosti do kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom. 5. Žalovaná v rámci žalobnej dupliky uviedla, že dôkazom o upozornení iných zamestnancov žalobcu o uplynutí lehoty platnosti meradiel v mesiaci jún 2015 zo strany žalovanej je aj tá skutočnosť, že p. P. poslala počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej objednávku na obchodnú spoločnosť CHIROSAN, s.r.o. na overenie tlakomerov, a to dňa 04.06.2015. Žalovaná žiadala presunúť agendu na p. P., a to pri osobnom stretnutí s riaditeľkou žalobcu, s čím riaditeľka súhlasila. Následne bol vypracovaný, a tak žalovanou, ako aj p. P. podpísaný preberací protokol o tejto skutočnosti. 6. V konaní bol vypočutú svedok H.. O., ktorý uviedol, že v rámci preverovania zhody vykonávaných činností s požiadavkami normy ISO 2001, čo bolo predmetom certifikácie danej spoločnosti, jednou z požiadaviek tejto normy bola aj požiadavka na meracie a monitorovacie zariadenia, preto uvedené bolo aj predmetom auditu. Vo všeobecnosti popísal proces auditu. Poukázal na súhrnnú správu z auditu za rok 2014, kde je uvedené, že boli preverované aj tlakomery, či už ortuťové alebo manometrické, kde konkrétne u každého bolo uvedené výrobné číslo, platnosť overenia, všetky z nich mali platnosť až do roku 2015, to znamená v čase konania auditu boli platne overené. 7. Svedkyňa p. P. uviedla, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa vznikol v septembri 2013. Zo začiatku bola prijatá na pozíciu referent verejného obstarávania a neskôr bola preradená na plný úväzok na servis zdravotnej techniky. K preradeniu došlo v roku 2014. V pracovnej náplni boli činnosti týkajúce sa metrológie, až keď žalovaná skončila pracovný pomer, potom bola jej agenda metrológie daná svedkyni. Počas obdobia práceneschopnosti zastrešovali nielen metrológiu, ale aj celý prevádzkový úsek spolu s p. O.. Na otázku, či v danom čase dostali od žalovanej pokyny na plnenie úloh v oblasti metrológie, uviedla, že je to už dosť dávno, jediné, čo si pamätá, že robili v laboratóriu kontrolu teplomerov. Navštevovali ju na traumatologickom oddelení, pamätá si tieto teplomery, nepamätá si, že by museli zadávať nejakú objednávku. 8. Svedkyňa p. O. uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu od roku 1990 a žalovaná je jej bývalá kolegyňa. V období rokov 2013 - 2015 bola na funkcii samostatný referent na technicko-prevádzkovom oddelení, zastupovala šéfa. Nikdy nevykonávala úlohy v oblasti metrológie, ani v rámci kompetencie zastupovania šéfa. Pokiaľ bola žalovaná práceneschopná 5 týždňov v dotknutom období roku 2015, nebola si istá, či v tom období mala v pracovnej zmluve náplň zastupovanie šéfa. 9. Štatutárna zástupkyňa žalobcu H.. V. na pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 uviedla, že v čase, keď bola žalovaná práceneschopnosti, t. j. od 10.05.2015 do 30.06.2015, nebol poverený činnosťou funkcie metrológa nikto, lebo nemocnica mala len jedného vyškoleného metrológa, a to práve žalovanú. Počas rozhodného obdobia práceneschopnosti žalovanej bolo plne v jej kompetencii riešiť, kto ju v čase neprítomnosti na pracovisku zastupuje. Písomný podnet, aby vyškolili iného človeka, od žalovanej nemala. K protokolu o odovzdaní agendy zo dňa 02.01.2015 uviedla, že p. P. bola priamo podriadená žalovanej a ak ju poverila nejakými agendami, muselo to byť skutočne medzi nimi, svedkyňa o tom nemá vedomosť. Zároveň uviedla, že takýto postup by ani neprešiel v rámci procesov hodnotenia kvality, keďže nie je možné menovať do funkcie metrológa osobu, ktorá nebola vyškolená. Kontrola prišla na to, že neboli komplexne pripravené zoznamy všetkých prístrojov, ktoré majú podliehať kontrolám. Pokiaľ sa školenia vo vzťahu k metrológii zúčastnil aj iný zamestnanec žalobcu, uvedené nič nemení na skutočnosti, že poverenou z agendy bola žalovaná. 10. V rámci dokazovania súd okrem výsluchov sporových strán a uvedených svedkov vykonal aj dokazovania listinami, konkrétne sa zaoberal protokolom Slovenského meteorologického inšpektorátu, rozhodnutím Úradu pre normalizáciu meteorológie o skúšobníctve SR, rozhodnutím Slovenského meteorologického inšpektorátu, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou, jej dodatkami, menovacím dekrétom, osvedčením meteorológa, rozhodnutím sociálnej poisťovne, vyjadrením žalovanej k rozhodnutiu, vyjadrením žalobcu k protokolu, žiadosťou žalobcu o povolenie zaplatenia pokuty v splátkach, stanoviskom k návrhu o postupnosť splatenia pohľadávky, výpisom z účtu žalobcu, objednávkou na overenie meradiel, protokolom o odovzdaní agendy meteorológie zo dňa 02.01.2015, dodatkom zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, protokolom z interného auditu, správou z auditu, zápisnicou zo zasadania škodovej komisie zo dňa 22.06.2017, meteorologickým poriadkom žalobcu vydaním č. 3 schváleným riaditeľom dňa 14.07.2014, pracovnou zmluvou medzi žalobcom a p. P. vrátane dodatkov a pracovnou zmluvou medzi žalobcom a p. O. vrátanie dodatkov. 11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom pri žalobcom uplatnenom nároku vec právne posudzoval a vychádzal z ust. , , , , a a ust. , , ,

12. Medzi stranami sporu nebola sporná, a zároveň v rámci dokazovania bola jasným spôsobom preukázaná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami zložená na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2013, ku ktorej bolo postupne dohodnutých niekoľko dodatkov, vrátane dodatku č. 4 uzavretého dňa 11.08.2014. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na menovací dekrét žalovanej do funkcie metrológia žalobcu s účinnosťou od 01.06.2013. Nespornou a v konaní preukázanou bola aj skutočnosť uloženia pokuty žalobcovi na základe rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 18.01.2016. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že žalobca uloženú pokutu zaplatil. Dôvodom uloženia pokuty bola skutočnosť, že žalobca nepredložil a neviedol evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumu ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií a zároveň žalobca v počte 28 ks (neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické v počte 10 ks a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií v počte 18 ks) používal určené meradlá bez platného overenia. Splnenie týchto povinností mala zabezpečiť v rámci plnenia pracovných povinností žalovaná, ktorá to však nezabezpečila a následkom toho došlo k uloženiu pokuty žalobcovi, teda k vzniku škody. 13. Pri skúmaní zavinenia žalovanej súd prvej inštancie poukázal na ukladanie pokút v zmysle U žalobcu v roku 2014 prebiehal audit - certifikácia systému riadenia norma ISO 9001 a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli preverované v tomto smere u žalobcu aj procesy v oblasti metrológie, pričom neboli zistené nedostatky. U žalobcu bola vedená evidencia meradiel, vybrané meradlá boli s platným overením, žalobca mal správne nastavené pravidlá v oblasti metrológie už v roku 2014 a bolo povinnosťou žalovanej, ktorá zodpovedala za túto oblasť u žalobcu, plniť povinnosti stanovené zákonom v rámci nastavených pravidiel. Súd prvej inštancie mal na podklade uvedeného dané zavinenie žalovanej vo forme nepriameho úmyslu. 14. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovanej týkajúcej sa presunu agendy na iného zamestnanca žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalovaná predložila odovzdávací protokol zo dňa 02.01.2015 medzi ňou a p. P., v tejto súvislosti nedošlo k žiadnej zmene obsahu pracovnej zmluvy žalovanej či spomínanej p. P. Rovnako tak účasť p. P. na školení v oblasti metrológie v roku 2014 sama o sebe nebola postačujúca pre prijatie záveru o presune agendy. Súd prvej inštancie nemal preukázané ani nadmerné pracovné zaťaženie žalovanej na pozícii riadenia technicko-prevádzkového úseku. Bolo v záujme žalobcu, aby funkciu metrológa vykonávala práve žalovaná, ktorá bola na tieto účely zaškolená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že pracovná pozícia žalovanej obnášala predovšetkým riadiace činnosti, kde gro činnosti predstavoval dohľad s výnimkou výkonu funkcie metrológa, a preto poukaz žalovanej na množstvo činností, ktoré boli uvedené v náplni práce vedúceho technicko-prevádzkového úseku nadmernú zaťaženosť nepreukazuje. Je zjavné, že žalovaná nepochybne dodatok č. 4 pracovnej zmluvy akceptovala a žalobcovi v tejto súvislosti nedoručila žiadnu písomnú žiadosť o presun agendy metrológie na iného zamestnanca (žalovaná k svojim tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazné prostriedky). V danom prípade neobstálo ani porovnanie zaťaženosti žalovanej v porovnaní so zaťaženosťou jej predchodcu, ktorý bol zaťažený troma výkonnými činnosťami, pričom žalovaná vykonávala prevažne funkciu riadiacu. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že zavinenie žalovanej nebolo možné vylúčiť ani len čiastočne na základe tvrdenia o nadmernej zaťaženosti žalovanej z dôvodu jeho nepreukázania. 15. Vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa práceneschopnosti žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázanie zadanie jednotlivej úlohy v súvislosti s metrológiou jej podriadenej zamestnankyni, p. P. (objednávka overenia platnosti meradiel spoločnosťou Chirosan, s.r.o. zo dňa 04.06.2015). Bolo zrejmé, že aj počas trvania dočasnej práceneschopnosti boli vykonané určité úkony v oblasti metrológie. Uvedené nasvedčovalo skôr jednorazovej požiadavke zo strany žalovanej počas hospitalizácie v rámci návštevy podriadených zamestnankýň, nie však systémovému riešeniu žalobcu v otázke zastupovania metrológa počas jeho neprítomnosti v práci. Súd prvej inštancie nezistil skutočnosť úpravy zastúpenia metrológa žalobcom a tvrdenie riaditeľky žalobcu, že žalovaná si mala sama zabezpečiť ako vedúca technicko-prevádzkového odboru zastupovanie počas jej dočasnej práceneschopnosti a poveriť podriadené zamestnankyne výkonom činností metrológa, neobstálo, keďže ide o otázku, ktorú treba riešiť vopred. Vyžadovalo si totiž špeciálne znalosti a daná osoba by mala mať nepochybne prehľad v oblasti metrológie. Žalobca však alternatívu pre takýto prípad nemal pripravenú. Táto skutočnosť teda zavinenie žalovanej počas jej dočasnej práceneschopnosti vylučovala, ale len čiastočne vzhľadom na zákonnú úpravu povinnosti podať objednávku na následné overenie meradla ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pre skončením času platnosti overenia v zmysle ust. Pokiaľ táto 60 dňová lehota plynula pred začiatkom dočasnej práceneschopnosti žalovanej, bolo dané zavinenie žalovanej u toho ktorého konkrétneho meradla, kde

zistili kontrolné správne orgány porušenie povinností uložených zákonom a naopak, ak ešte nezačala plynúť zavinenie žalovanej nebolo dané. Z celkového počtu kontrolovaných meradiel 42 ks bolo zistené porušenie ustanovení zákona (bez platného overenia) u 28 ks (14 meradiel s platným overením), z toho uvedená 60-dňová lehota bola pred nástupom žalovanej na práceneschopnosť dodržaná u 2 meradiel s platnosťou overenia do 10.07.2015 u oboch nezačala plynúť pred začiatkom dočasnej práceneschopnosti žalobkyne (zavinenie nebolo dané), u ostatných 26 ks už plynula, a teda zavinenie žalovanej bolo dané. Zodpovednosť žalovanej za škodu bola preto podľa názoru súdu prvej inštancie daná v prípade 26 meradiel. Na základe tohto pomeru súd prvej inštancie vyčíslil sumu náhrady škody tak, že z celkovej výšky uloženej pokuty 3.200,- eur, po prepočítaní časti pokuty na jedno meradlo a vynásobením tohto čísla počtom 26 meradiel, dospel k zavineniu žalovanej na uloženej pokute v celkovej výške 2.971,43 eur, v ktorej sume priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. 16. Spolu s priznanou istinou súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018, t. j. počnúc dňom spísania žaloby, s poukazom na ust. v platnom znení (ďalej len „“) v spojení s ust. a ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení. 17. V ostatnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. 18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 92.86 %, priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej, ktorá bola úspešná v rozsahu 7,14 %, v rozsahu čistého úspechu 85,72 %. 19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd by žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 20. Žalovaná v odvolaní namietala, že v konaní bolo preukázané, že aj napriek uloženiu pokuty žalobcovi v roku 2013 v obdobnej veci žalobca nepristúpil k vykonaniu opatrení na nápravu smerujúcu k odstráneniu nevyhovujúcich pracovných podmienok. Žalobca priamo priznal, že nedáva overovať všetky meradlá, ktorých platnosť už bola skončená naraz, a to z ekonomických a personálnych dôvodov, ako aj z toho dôvodu, že podiel finančných prostriedkov, ktorými žalobca disponuje, je určený na mesačné mzdy jeho zamestnancov a úhrada takýchto miezd je preňho prioritou nielen kvôli možným sociálnym dopadom v prípade nevyplatenia takýchto miezd, ale aj trestnoprávneho hľadiska. Neoverovanie meradiel, ktorým skončila platnosť, v lehote stanovenej príslušným zákonom, sa dialo na pokyn a s vedomím žalobcu, a preto nemožno preniesť ťarchu uloženej pokuty na žalovanú, ktorá len konala na pokyn a s vedomím žalobcu. V konaní tvrdila, že postupovala v súlade s dlhodobou vnútornou politikou zamestnávateľa, a preto nedávala overovať všetky meradlá naraz. Ďalej žalovaná zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o vysokej pracovnej zaťaženosti, ktoré navyše žalobca nerozporoval, ako aj o tom, že pri jej predchodcovi v oblasti metrológie, p. P., bolo nadmerné pracovné zaťaženie konštatované aj v rámci zápisnice zo zasadania škodovej komisie žalobcu zo dňa 26.11.2015. O neúnosnosti jej pracovného zaťaženia svedčí aj skutočnosť, že po uplynutí doby poverenia na funkciu vedúcej technicko-prevádzkového odboru bola táto jej funkcia rozdelená medzi 4 iných zamestnancov. V konaní bolo preukázané, že žalovanú bol počas jej práceneschopnosti povinný zastupovať minimálne jeden zamestnanec, čo vyplynulo nielen z objednávky na overenie meradiel zadanej na pokyn žalovanej p. P., ale aj z výpovede svedkyne p. O., ktorá uviedla, že žalovanú navštívila počas práceneschopnosti v nemocnici aj s p. P., pretože bolo potrebné „riešiť nejaké pracovné problémy“. Súd prvej inštancie aj napriek týmto preukázaným skutočnostiam nezisťoval, či okrem žalovanej za vzniknutú škodu zodpovedá aj iný zamestnanec. Škoda v danom prípade vznikla bez zavinenia žalovanej, a to preto, že žalobca ako zamestnávateľ nielenže nevytvoril pre žalovanú pracovné podmienky, ktoré by jej umožnili riadny výkon jej pracovných povinností, ale sám v dôsledku svojich finančných možností nezabezpečoval overovanie meradiel v lehote určenej zákonom. Žalovaná zopakovala aj svoju argumentáciu týkajúcu sa absolvovaného kurzu metrológie, ktorého sa zúčastnila aj iná zamestnankyňa žalobcu. Keďže žalobca vedel, že žalovaná je dočasne práceneschopná, ktorá doba začala plynúť viac ako 2 mesiace pred kontrolou, na strane jej nemožno hovoriť o zavinení vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. 21. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovanej uviedol, že snahou žalobcu pri podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty bolo privodiť priaznivejšie rozhodnutie o pokute. Preto poukazoval aj na skutočnosti, ktoré mohli mať na plnenie povinností na úseku metrológie vplyv. Z týchto skutočností však nevyplýva, že by žalovaná nemala vytvorené priaznivé pracovné podmienky, ale len to, že po organizačnej stránke bolo plnenie povinnosti na úseku metrológie potrebné zosúladiť s finančnými možnosťami žalobcu. Nestotožnil sa ani s tým, že by nespochybnil vysoké pracovné

zaťaženie žalobkyne, keď tak urobil v rámci podanej žalobnej repliky. V konaní preukázal, že žalovanej vytvoril také podmienky, aby si mohla riadne plniť svoje pracovné povinnosti, čo vyplynulo mimo iného aj z výpovede riaditeľky nemocnice. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej o zaťažení iného zamestnanca p. P. zotrval na závere, že sa jedná o dve rozdielne situácie. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovanej, vrátane námietky týkajúcej sa zodpovednosti aj iných zamestnancov žalobcu, poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, v rámci ktorého bola u žalovanej konštatovaná zodpovednosť za neoverenie tých meradiel, u ktorých lehota na podanie žiadosti o ich overenie uplynula pred vznikom jej práceneschopnosti. Práceneschopnosť žalovanej nebola skutočnosťou, ktorý bolo potrebné brať do úvahy, ako na to v odvolaní opakovane poukazovala žalovaná. Súd prvej inštancie zodpo- vednosť za škodu vyhodnotil práve s ohľadom na plnenie povinností v čase pred vznikom pracovnej neschopnosti žalovanej. V tom čase jej nič nebránilo v riadnom plnení pracovných povinností. Preto bolo preukázané a dané zavinenie žalovanej na porušení pracovných povinností na úseku metrológie. Sumárom uvedeného žiadal žalobca napadnutý rozsudok odvolacím súdom ako vecne správny potvrdiť. 22. Súdu bola doručená odvolacia replika žalovanej, ktorá de facto zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vznesených odvolacích námietkach. Tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu považovala za nepravdivé a zavádzajúce. 23. Iné podania strán odvolaciemu súdu predložené neboli. 24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ ), čo do výrokov I. a III. oprávnenou osobou - žalovanou, v neprospech ktorej bolo týmito výrokmi rozhodnuté ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a a ], preskúmal odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. v časti jeho výroku I. a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. v spojení s ust. a a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovanej v ostatnej časti, t. j. proti rozsudku v jeho výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá (výrok II.), z dôvodu podľa ust. , t. j. z dôvodu odvolania podaného neoprávnenou osobou, odmietol. 25. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa zásadne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie v časti výroku I. (ktorým žalobe čiastočne vyhovel) súd prvej inštancie založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý rozsudok v tejto jeho časti, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 27. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa podmienok konania odvolací súd nezistil. 28. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej formulované v jej opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. 29. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že v rozhodnom čase nemala vytvorené zamestnávateľom (žalobcom) podmienky na riadne plnenie pracovných povinností a samotný žalobca nevykonal opatrenia k odstráneniu tohto nevyhovujúceho stavu. Namietala, že žalobca si sám bol vedomý nedostatkov, ktoré aj uviedol vo svojej žiadosti o povolenie zaplatenia uloženej pokuty v splátkach. Konkrétne žalovaná poukazovala na to, že žalobca z finančných dôvodov nedával naraz overovať všetky meradlá, ktorých

platnosť už bola skončená. Neoverovanie meradiel, ktorým skončila platnosť, v lehote stanovenej príslušným právnym predpisom, sa dialo na pokyn a s vedomím žalobcu. K tejto námietke odvolací súd poukazuje zhodne s vyjadrením žalobcu k odvolaniu na to, že z týchto skutočností samo o sebe nevyplýva, že by žalovaná nemala vytvorené podmienky na to, aby si mohla plniť svoje pracovné povinnosti. V tomto kontexte je potrebné poukázať na to, že žalobcovi bola v danom prípade uložená pokuta medzi iným aj za nevedenie riadnej evidencie používaných meradiel, ktorá činnosť nemá súvis s ich opätovným overením, po skončení jeho platnosti. Pokiaľ ide o ďalší vytknutý nedostatok, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, a to, že používal meradlá bez platného overenia, skutočnosť, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu overenia meradiel, nemohla mať žiaden vplyv na plnenie pracovných povinností žalovanou. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by od nadriadeného zamestnanca, resp. štatutárneho orgánu žalobcu dostala pokyn, aby svoje povinnosti zabezpečiť overenie meradiel neplnila, resp. plnila v inej ako zákonom stanovenej lehote. Je možné tak súhlasiť so žalobcom, že bolo namieste zo strany žalovanej plnenie povinností žalobcu na úseku metrológie zosúladiť s jeho finančnými možnosťami. 30. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že nedostatky, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, boli spôsobené tiež jej nadmerným pracovným zaťažením. Mala za to, že žalobca toto jej tvrdenie nijakým spôsobom nevyvrátil a nespochybnil. 31. Odvolací súd k tejto námietke vo všeobecnosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto bremena má aj ďalší procesný význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. 32. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o nadmernom pracovnom zaťažení žalovanej (viď odsek č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenie o nadmernom pracovnom zaťažení žalovanej produkovala na svoj prospech v spore žalovaná, a teda ju zaťažovalo v spore aj dôkazné bremeno toto svoje skutkové tvrdenie preukázať. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaná mala v popise dojednanej práce podľa pracovnej zmluvy (v zmysle dodatku č. 4 k pracovnej zmluve) väčšie množstvo činností (31) a že jej pracovná náplň bola po skončení jej pracovného pomeru rozdelená medzi iných štyroch zamestnancov (treba podotknúť že už s jestvujúcou pracovnou náplňou), nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že u žalovanej tým došlo k nadmernému pracovnému zaťaženiu. Bolo na žalovanej, aby formulovala aspoň také skutkové tvrdenia, ktoré by tomuto záveru nasvedčovali a tieto mohli byť preukázané, či už ňou označenými dôkazmi alebo dôkazmi zabezpečenými súdom v zmysle ust. . Takéto skutkové tvrdenia však žalovaná neprodukovala ani v podanom opravnom prostriedku. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že v obdobnom prípade (zamestnanca Q.) bolo škodovou komisiou žalobcu konštatované, že uloženú pokutu od neho nemožno vymáhať, keďže mu bolo pridelené také množstvo práce, ktoré mu neumožňovalo riadne plniť všetky pracovné povinnosti v ustanovenom pracovnom čase. Odvolací súd stotožňujúc sa odkazuje na záver súdu prvej inštancie, že porovnanie zaťaženia žalovanej a zamestnanca P., ktorý v sa minulosti venoval agende metrológie, keďže tento, ako vyplynulo z výpovede riaditeľky žalobcu a zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 26.11.2015, bol zaťažený viacerými výkonnými činnosťami (tri agendy - evidencia OTE, metrológia a opravy zdravotníckej techniky), na rozdiel od žalovanej, ktorá vykonávala prevažne funkciu riadiacu (opätovne viď odsek č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Tvrdenia o nerovnakom zaobchádzaní zo strany žalobcu voči žalovanej tak neobstoja, keďže z dokazovania nevyšlo najavo, že by išlo o porovnateľné prípady, resp. že by išlo o rovnakú, alebo obdobnú pracovnú náplň u žalovanej a zamestnanca P.. V tomto smere sa odvolací súd priklonil k argumentácii žalobcu, produkovanej v spore vrátane vyjadrenia k odvolaniu žalovanej). V tomto kontexte bol potom neopodstatnený ani argument žalovanej, že nebola povinná hlásiť písomne závadu v pracovných podmienkach žalobcovi. Len na margo tohto odvolací súd poukazuje na povinnosť zamestnanca podľa ust. veta posledná , podľa ktorého ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu

zamestnancovi. Napokon, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, v spore nebolo preukázané, že by žalovaná upozornila nadriadeného zamestnanca, či štatutárny orgán žalobcu na svoje nadmerné pracovné zaťaženie. Nebolo rovnako možné prisvedčiť argumentu žalovanej, že jej skutkové tvrdenia žalobca nepoprel, a preto ich mal súd prvej inštancie považovať v zmysle ust. za nesporné. Ako uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalobca uvedené skutkové tvrdenia žalovanej poprel v replike ( ). 33. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej spojenú s jej pracovnou neschopnosťou v období od 10.05.2015 do 30.06.2015, odvolací súd konštatuje, že už súd prvej inštancie dal na túto argumentáciu podstatné odpovede a riadne a vyčerpávajúco sa s ňou vysporiadal v napadnutom rozhodnutí (viď odseky č. 17 a 18 napadnutého rozsudku), čo aj viedlo v konečnom dôsledku k čiastočne priaznivému rozhodnutiu pre žalovanú v podobe čiastočného zamietnutia žaloby. Odvolací súd nemá, čo by viac k tejto odvolacej argumentácii oproti súdu prvej inštancie uviedol. V tomto potom bola nedôvodná aj ďalšia odvolacia námietka žalovanej ohľadom jej zastupovania počas doby jej práceneschopnosti, kedy ju mal zastupovať minimálne jeden zamestnanec. Odvolací súd zhodne so žalobcom zdôrazňuje to, že súd prvej inštancie považoval za danú zodpovednosť za vznik škody u žalovanej len v dôsledku neoverenia tých meradiel, u ktorých lehota na podanie žiadosti o ich následné overenie uplynula pred vznikom jej práceneschopnosti. Preto zodpovednosť/spoluzodpovednosť iných zamestnancov a zastúpenie žalovanej počas doby jej práceneschopnosti neboli vôbec relevantná. Za úplne irelevantnú v tomto kontexte považoval odvolací súd aj námietku žalovanej, že kurz metrológie absolvovala aj iná zamestnankyňa p. P.. Pracovná náplň tejto zamestnankyne však plnenie takých povinností, ktoré mala žalovaná a pre neplnenie ktorých bola žalobcovi uložená pokuta, nezahŕňala. 34. Odvolací súd tak konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. os. 1 ako vecne správny potvrdil. 35. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. a nasl. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.11.2012). Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie žalovanej neprináleží, pretože súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku žalobu proti žalovanej vo zvyšnej časti zamietol, a teda nerozhodol v neprospech žalovanej (359 ), ktorej tak nebola spôsobená žiadna ujma dopadajúca na jej pomery. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ust. odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. pri aplikácii ust. , ust. a ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní v rozsahu konania o odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti jeho výrokov I. a III. úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov tejto časti odvolacieho konania ( ). neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho konania v rozsahu konania od odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti jeho výroku II., vychádzajúc z ust. , rozhodnúť analogicky podľa , ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá ako neoprávnená podala odvolanie - v danom prípade žalovanej. Žalobcovi ako protistrane tak vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov aj tejto časti odvolacieho konania. S poukazom na uvedené tak

odvolací súd žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).