Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-144-2021.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/144/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, ulica Kálmana Mikszatha č. 268, pod sp. zn.: EX 484/2006, v konaní o vymoženie 5.008,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/3201/2006-23 zo dňa 5.10.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 6.11.2006 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Mariannou Mochnáčovou, rozhodcom v Košiciach, č.k. RK-19/05-MM zo dňa 22.3.2005. Dňa 13.11.2006 doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia, za základe ktorej mu súd dňa 22.11.2006 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený dňa 20.1.2016 doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §243f ods.1, 3, 4, 5, 6, § 39 ods.4 Exekučného poriadku. Súd skonštatoval, že novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca týmto sledoval zvýšenú ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť do 22.1.2016, buď súdu alebo súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Ustanovenie § 243f ods.1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods.4 Exekučného poriadku. Oprávnený síce svoj návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote § 243f ods.1 Exekučného poriadku, avšak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybnosti konštatovať, že vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, nakoľko k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú v zmysle § 39 ods.4 Exekučného poriadku (k zmluve o revolvingovej
pôžičke č. 39444-72268 uzavretej dňa 23.4.2004 nedoložil zmluvné dojednania a prílohy špecifikované v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke), súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastaviť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodovať samostatným uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov oprávneného.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že dňa 20.1.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkového) vzťahu s povinným a zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy, a to Zmluvu o revolvingovej pôžičke č 39444-72268 zo dňa 23.4.2004 a Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. V doplnení návrhu opísal vlastný vzťah s povinným tak, že dňa 23.4.2004 uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovej pôžičke. Povinnému poskytol pôžičku 3.253,74 Eur, za poskytnutie ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 992,27 Eur. Povinný mal následne splácať istinu úveru v 18-tich mesačných splátkach po 180,74 Eur. V dôsledku omeškania s úhradou splátky sa stal splatným celý záväzok. Na zabezpečenie úveru vystavil povinný blankozmenku, ktorá bola v súlade s vyplňovacím právom vyplnená a oprávneným uplatnená na rozhodcovskom súde. Oprávnený preto považuje doplnenie návrhu v rozsahu týkajúcom sa opísania vlastného vzťahu s povinným, ako aj preukázanie tvrdených skutočnosti za správne a nesporné a povinnosť podľa § 243f ods.1 Exekučného poriadku za splnenú. Oprávnený má za to, že súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Oprávnený nesúhlasí s tým, že nie je zrejmé, či záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko z doplnenia návrhu jednoznačne vyplýva, že zmluva o revolvingovej pôžičke je vzťahom spotrebiteľským, pretože oprávnený sa odvoláva na aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nikdy netvrdil, že by bol vzťah obchodnoprávny. Oprávnený namieta, že súd zastavil exekúciu a neprihliadol ani na skutočnosť, že povinný zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov nezaplatil ani istinu pôžičky vo výške 3.252.32 Eur. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn: 12CoE/162/2018 zo dňa 31.12.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 3Co/67/2008, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20.2.2020. Vzhľadom na tieto v odvolaní uvedené skutočnosti oprávnený považuje rozhodnutie súdu za všeobecné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 6.11.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.11.2006 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.1.2016 súdny exekútor postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 20.1.2016. V doplnení oprávnený uviedol, že dňa 23.4.2004 uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovej pôžičke. Povinnému poskytol pôžičku 3.253,74 Eur, za poskytnutie ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 992,27 Eur. Povinný mal následne splácať istinu úveru v 18-tich mesačných splátkach po 180,74 Eur. V dôsledku omeškania s úhradou splátky sa stal splatným celý záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina pôžičky vo výške 3.253,32 Eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa zmluvy v celkovej výške 1.260,94 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktorésa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 243f ods.4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní vlehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods.1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský
vzťah. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 lehotu 30 dní, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v §243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2a § 40 ods. 1 môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.
19. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
20. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke), ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke, t.j. v znení účinnom do 30.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v rámci ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 543f ods.4 Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-19/05-MM zo dňa 22.3.2005. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 23.4.2004 Zmluvu o revolvingovej pôžičke. V ten istý deň bola podpísaná aj Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej dlžník potvrdil, že vystavil jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená.
23. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného a dospel k záveru, že tieto neboli dôvodné. Podľa odvolacieho súdu je právny vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Uvedená skutočnosť, že išlo o spotrebiteľský vzťah nebola namietaná ani oprávneným.
24. Podľa právnej úpravy prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorá je platná a účinná od 23. decembra 2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.
25. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal, resp. poskytol povinnému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu.
Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade blankozmenky vystavenej povinným, ktorá zabezpečovala plnenie povinného ako spotrebiteľa zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že v exekučnej veci bolo preukázané, že vymáhaný nárok v exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený tak doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol. V prípade už začatej exekúcie sú preto splnené zákonné podmienky na jej zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
27. Odvolací súd na základe uvedených právnych záverov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená ako vecne správne postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).