Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-27Sa/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.2.2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.2.2023 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Zvolen dňa 30.8.2022, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2022, ktorým podľa a o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ “ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť o invalidný dôchodok a to s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen zo dňa 30.8.2022 nie je invalidná podľa Z.z, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 %. 2. Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 8.11.2022, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 11.11.2022, v ktorom žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolávajúc sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav s popisom jej zdravotných ťažkostí. Namietala, že posudok je neúplný, posudkový lekár neúplne posúdil jej zdravotný stav podľa predložených lekárskych nálezov, opomenul závažné zdravotné postihnutia, ktoré výrazne obmedzujú jej pracovný a výkonnostný potenciál. 3. O odvolaní žalobkyne ako účastníčky konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2022, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.2.2023 podľa zákona o sociálnom poistení tak, že toto odvolanie zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2022 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. a a uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté

rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto je potrebné jej rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na ust. , ako aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Ďalej citoval ustanovenia až 9 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že na základe odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 23.11.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. 4. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 24.1.2023 a uviedol nasledovné: ,, U účastníčky konania sa zvýraznili polymorfné somatické a psychické problémy v priebehu roku 2021 – 2022. V úvode roku 2021 prekonala COVID-19 a následne pre uvádzané polymorfné ťažkostí absolvovala množstvo vyšetrení. Pri pretrvávajúcom zvýšenom – ASLO sa podrobila v máji 2022 operácii mandlí. Vykonanými vyšetreniami nebolo zistené reumatické ochorenie, pri opakovane zistených cystách pečene nebola potvrdená echinokokóza (opakované USG, MR vyšetrenia pečene). V súvislosti so zistenými sa stabilizovanými cystami pečene nie sú v gastroenterologických vyšetreniach zvýraznené klinické prejavy rovnako incipientná steatóza pečene je asymptomatická. Gastrofibroskopickým vyšetrením bola zistená akútna gastritída s možnosťou preliečenia s nutnosťou vylúčenia etanolu (opakovaný údaj o abúze etanolu v odborných nálezoch). Absolvovala tiež opakované interné vyšetrenia pre palpitácie a zrýchlenej činnosti srdca, začiatkom roku 2022. EKG vyšetrením bola potvrdená supraventrikulárna tachykardia, pri klinicky kardiopulmonálne kompenzovanom stave. Dostupnými odbornými vyšetreniami patológia kardiovaskulárneho aparátu zistená nebola. Kardiologickým vyšetrením z novembra 2022 je odporúčané dovyšetrovanie kardiologických prejavov s prípadnou následnou liečbou. Vykonané boli tiež vyšetrenia zamerané na pohybový aparát a to okrem reumatologického vyšetrenia, tiež ortopedické a neurologické vyšetrenie. Zistená bola skolióza, ploché nohy, MR vyšetrením degeneratívne zmeny v oblasti chrbtice bez útlaku okolia. V neurologických nálezoch pri absolvovaní aj kompletnej rehabilitácie je uvádzaný mierne znížený tonus na končatinách, jemná motorika v norme, váhonosné kĺby sú primerané, chôdza bez narušenia, napínacie manévre pozitívne terminálne, pri pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostiach v popredí s polyartragiami, polymyalgiami, únavou a trasom rúk absolvovala hospitalizáciu na neurologickom oddelení v apríli 2022. Na základe klinického a EMG vyšetrenia je stav hodnotený ako polyneuropatický syndróm dolných končatín. Z dokumentácie tiež posudkový lekár sociálneho poistenia zisťuje, že v roku 2021 bola vyšetrená na psychiatrickej ambulancii pre adaptačné poruchy s odporúčaním liečby antidepresívom (Mirzeten 1 tbl večer), túto liečbu však neužívala a ostatné vyšetrenie je zo dňa 12. októbra 2021, bez ďalšieho odborného sledovania a liečby. Psychologické vyšetrenie zo dňa 13. októbra 2022 preukazuje zvýšenú anxietu, emočnú labilitu, reaktívne depresívne ladenie, abúzus s mierne naznačeným kognitívnym deficitom u akcentovanej osobnosti primerane mentálne diferencovanej, s odporúčaním individuálnej psychoterapie. Psychické problémy bez kontinuálneho psychiatrického sledovania a liečby, pri objektivizovanej adaptačnej poruche neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie považuje uvedené neurologické ochorenie (polyneuropatický syndróm dolných končatín) potvrdené klinicky aj EMG vyšetrením. Napriek pozitívnym nálezom nie je odozva citovaného postihnutia na motorike účastníčky konania. Z uvedeného dôvodu je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40 %. Citované somatické a psychické ochorenia dokumentované v odborných nálezoch svojim charakterom a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 5. Vzhľadom na hore uvedené žalovaný konštatoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je jej rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zaradené do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu A – postihnutie mozgu, položky 10 – zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, písmena b) – stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %,

z percentuálneho rozpätia 40 % až 60 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení nezvýšil. Konštatoval tak, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a preto invalidita nevznikla. Poukázal aj na to, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. Okrem uvedeného poznamenal, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa Skutkové okolností týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Dôkazy boli pritom zhodnotené v súlade s zákona o sociálnom poistení. 6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala o objektívne posúdenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na množstvo závažných diagnóz a obmedzení jej pracovného a výkonnostného potenciálu. Namietala, že postup Sociálnej poisťovne ako správneho orgánu nebol v súlade so zákonom o správnom konaní ani zákonom o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa nedokázala objektívne a správne rozhodnúť, napriek tomu, že mala množstvo použiteľných dokladov, dôkazných listín. Nesplnila si svoju povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav prejednávanej veci – jej zdravotného stavu. Získané dôkazy – najmä zdravotné nálezy a oficiálne dočasné pracovné neschopnosti nesprávne vyhodnotila. Zdôraznila, že vykonané dôkazy a ich hodnotenie musia odrážať reálny stav veci a správny orgán nie je oprávnený účelovo vynechávať niektoré dôkazné listiny – zdravotné nálezy a ani ich časti. Tým došlo k podkvalifikovaniu poklesu jej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. Odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 30.8.2022 a odborný lekársky posudok zo dňa 24.1.2023 sú neúplné, posudkoví lekári neúplne posúdili jej zdravotný stav podľa priložených lekárskych nálezov, opomenuli závažné zdravotné postihnutia, ktoré výrazne obmedzujú jej pracovný a výkonnostný potenciál. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári ju nevyšetrili, neposudzovali jej zdravotný stav v jej prítomnosti vzhľadom na protipandemické opatrenia, preto mali vychádzať dôsledne z predloženej zdravotnej dokumentácie a nie vynechávať podstatné časti zdravotných nálezov. 7. Nesúhlasila s postupom posudkových lekárov, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie v posudkoch určili Choroby nervového systému, kap. VI, oddiel A, položka 10 písm. b), kde je rozmedzie postihnutia 40 % – 60%, pričom určili zdravotné postihnutie na spodnej hranici rozmedzia 40 %. Poukázala na to, že podľa lekárskeho nálezu od neurológa MUDr. Kramera z 1.8.2022, ktorý ju osobne viac krát vyšetril, je stav trvalý, pracovný potenciál je natrvalo obmedzený. Okrem toho má žalobkyňa viacero zdokumentovaných neurologických diagnóz, čo malo byť pri posudzovaní zohľadnené. V prípade žalobkyne mali byť zohľadnené okrem neurologických aj choroby pohybového a podporného aparátu, psychologický nález a ďalšie diagnostikované komplikácie. Nesúhlasila s tým, že podľa odborných posudkov iné zdravotné postihnutie údajne nemá, čo nie je pravda a nálezy boli posudkovým lekárom predložené. Vykonané dôkazy a ich hodnotenie musia odrážať reálny stav veci a správny orgán a posudkoví lekári nie sú oprávnení účelovo vynechávať niektoré dôkazné listiny – zdravotné nálezy a ani ich časti, za účelom nepriznania invalidného dôchodku. Keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade s , keď určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie nezvýšila najviac o 10 %. Ďalej uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť trvá v jej prípade dlhšie ako jeden rok – trvá minimálne od 8.2.2021. Uviedla, že v rámci riadneho aj odvolacieho konania predložila také dôkazy, že jej mal byť priznaný invalidný dôchodok. Poukázala na to, že trpí aj inými zdravotnými postihnutiami, ktorými sa posudkový lekár síce zaoberal no ani jednu z diagnóz neuviedol do časti iné zdravotné postihnutia. Do pozornosti dala viacero zdravotných problémov a príznakov, ktorými trpí

po prekonaní COVID-19. Podľa predložených lekárskych nálezov posudkoví lekári opomenuli uviesť v posudkoch, prípadne uviedli nesprávne ostatné zdravotné postihnutia, ktorých závažnosť ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nezohľadnili ich závažnosť korektne v posudkoch v percentuálnom hodnotení. Ide najmä o závažné miery postihnutia vyplývajúce z vyšetrení ortopéda, 6 MR vyšetrení, rehabilitačných lekárov a neurológov – poruchy chrbtice degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým postihnutím funkcie a dráždením nervov a svalov, výrazná deformita hrudníka s obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou a poruchami ventilácie. Taktiež skoliózy chrbtice sú výrazné, keď je prítomná dextrokonvexná skolióza Th chrbtice, výrazná sin-konvexná skolióza LS chrbtice. Okrem uvedeného pokiaľ sa týka chondrózy v súvislosti s degeneratívnymi zmenami medzistavcových platničiek, sublaminárne edémy, kapsuloligamentózny edém, protrúzie, centrálne protrúzie, foraminálne extrúzie, bulgingy, extraforaminálne PD, spondylózy, spondylodiscitída, spondylartrózy, osteoartritída, recesus s útlakom pravého koreňa C7 a C8, aj s tlakom na priebeh ľavého koreňa L5 a s tlakom na durálny vak L4-5. V závere posudku je nesprávne uvedené, že degeneratívne zmeny chrbtice sú bez útlaku okolia a tiež je nesprávne uvedené, že napriek pozitívnym nálezom nie je odozva citovaného postihnutia na motorike účastníčky. Zistený jej pritom bol vertebrogénny algický syndróm chronický. Zúžené neurofaramen, spinálny kanál a laterálne recesy, difúzna viacsegmentová porucha dynamiky chrbtice. V nadväznosti na to poukázala na konkrétne zistenia popísané v jednotlivých lekárskych vyšetreniach a to neurologické vyšetrenie MUDr. Kramer zo dňa 1.8.2022, 10.11.2022, 29.7.2022, neurologické vyšetrenie MUDr. Holá zo dňa 19.7.2022, MR Th chrbtice 11.3.2022 MUDr. Tužinský, MRI SI zhybov 13.4.2022 MUDr. Kalmárová, MR LS chrbtica 27.8.2021, MR LS chrbtica 02/2022 MUDr. Tužinský, MR C chrbtice 4.3.2022 MUDr. Tužinský, MR mozgu a zadnej jamy 1.3.2022 MUDr. Tužinský, neurologické vyšetrenie MUDr. Kramer 25.1.2022, neurologické vyšetrenie MUDr. Kramer 12.11.2019, 22.10.2019, ortopédia MUDr. Čunderlíková 13.1.2022, 2.9.2021, 2.7.2021, FBLR MUDr. Fatkulin 22.8.2022, Fyziatricko rehabilitačné NZZ MUDr. Csuhajová 15.7.2021, 19.10.2021 a 17.3.2022, FBLR MUDr. Kramerová 30.3.2021 a 5.5.2021, reumatológia MUDr. Kanianska 3.5.2022, 14.6.2022, Špecializovaný liečebný ústav Marína š.p. 17.10.2022, ale i ďalšie nové lekárske nálezy, a diagnózy z nich vyplývajúce, ktoré mali byť zohľadnené v navýšení percentuálnej miery postihnutia podľa Kapitoly XV. choroby podporného a pohybového aparátu. Z predložených lekárskych nálezov podľa žalobkyne vyplývajú aj ďalšie oslabenia a postihnutia jej organizmu, ktoré mali byť medzi iným zdravotným postihnutím a to okrem iných chronický únavový syndróm, poškodené ORL orgány, postihnutie srdca, kŕčové žily na oboch končatinách, či choroby tráviacej sústavy, ako aj cysty, ktoré nie sú stabilizované. Záverom poukázala aj na lekárskymi vyšetreniami zistené duševé poruchy a poruchy správania, pričom troma nálezmi z psychiatrických vyšetrení t.j. zo dňa 25.5.2021, 10.6.2021 a 16.8.2021 sa posudkový lekár nezaoberal. Prílohu žaloby tvorili aj žalobkyňou absolvované jednotlivé lekárske vyšetrenia, resp. lekárske správy, ktoré popisujú rôzne zdravotné ťažkosti žalobkyne. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa prevažujúcich symptómov a orgánového alebo psychického postihnutia. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom sociálneho poistenia, alebo určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, neboli pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci posúdené správne a objektívne je ovplyvnené subjektívnym presvedčením. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobkyňa nepreukázala v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaný je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi. Z tohto dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na (ďalej len „“) v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej

žalobkyňou k správnej žalobe žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že na žalobe trvá, žaloba nevychádza zo subjektívneho presvedčenia, ale z objektívneho posúdenia predložených lekárskych nálezov a ich komparáciou s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. V odvolacom konaní aj v žalobe preukázala relevantné dôvody, ktoré spochybnili a spochybňujú posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia a rozhodnutia žalovaného. Považuje pritom posudky posudkových lekárov za neúplné, zavádzajúce, klamlivé a nezodpovedajúce predloženým odborným lekárskym správam a v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa tak v zásade zotrvala na argumentácii, ktorú už uviedla v podanej správnej žalobe. 10. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa S.s.p. Správny súd po prejednaní veci na pojednávaní dňa 20.9.2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 12. Podľa a S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa S.s.p. (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 16. Podľa S.s.p. sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17. Podľa S.s.p.; pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa až 8 ; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.2.2023, ktorým vo veci odvolania žalobkyne ako účastníčky konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2022, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 30.8.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2022 potvrdil. 20. Správny súd mal v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne. Konkrétne bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 30.8.2022, keď (v neprítomnosti žalobkyne) vyhodnotiac jednotlivé lekárske správy dospel v odbornom posudku o invalidite k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený i v rámci odvolacieho konania a to dňa 24.1.2023, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý zotrval na posudkových záveroch a tak, ako i v predchádzajúcich posudkových záveroch dospel k záveru, že na účely stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie považuje neurologické ochorenie (polyneuropatický syndróm dolných končatín), ktoré bolo potvrdené klinicky aj EMG vyšetrením, pričom poznamenal, že napriek pozitívnym nálezom nie je odozva citovaného postihnutia na motorike žalobkyne. Z uvedeného dôvodu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40 %. Zároveň konštatoval, že somatické a psychické ochorenia dokumentované v odborných nálezoch svojim charakterom a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Opierajúc sa o vyššie uvedený odborný posudok o invalidite zo dňa 24.1.2023, resp. v ňom popísané skutočnosti a ich vyhodnotenie posudkovým lekárom, ktorý predstavoval podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní, žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je jej rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zaradené do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu A – postihnutie mozgu, položky 10 – zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, písmena b) – stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 60 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení nezvýšil. Konštatoval tak, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a preto invalidita nevznikla. 22. Správny súd v prvom rade nespochybňuje argumentáciu žalovaného, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. V tomto smere je nutné uviesť, že vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,

alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný. Inými slovami správny súd nie je oprávnený hodnotiť zaradenie poškodenia zdravia, keďže súd nemá na to odborné znalosti, podobne ako ich nemá žalobkyňa a preto z odborného posúdenia posudkovým lekárom, ktorému zákon túto právomoc zveruje, súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať. Správny orgán a ani správny súd nemôže sám posudzovať otázky odborného charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Lekársky posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku uvedených záverov, hodnotí len, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže takýto posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 23. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného bolo postavené predovšetkým na záveroch obsiahnutých v odbornom posudku o invalidite žalobkyne zo dňa 24.1.2023, resp. žalovaný prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia posudkové hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne popísané v zmienenom odbornom posudku posudkového lekára. K otázke preskúmateľnosti takto odôvodneného rozhodnutia (napriek tomu, že to žalobkyňa výslovne nenamietala) správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.4.2023, ktoré sa taktiež týka , avšak jeho závery podľa správneho súdu je možné analogicky aplikovať aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené. Najvyšší správny súd SR pritom uviedol, že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní vedenom v režime vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru), je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ správny orgán inkorporuje závery plynúce z komplexného posudku do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok (na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz rozhodujúcim dôkazom a správny orgán neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho v tom smere, či je úplný, logický, presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá aj závery z tohto posúdenia ako rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z lekárskeho posudku ako rozhodujúceho podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať atribút preskúmateľnosti. 24. Aj s poukazom na vyššie uvedené tak správny súd nespochybňuje, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity bolo vecou odbornou/medicínskou, keď posudkovým lekárom bolo zákonom zverené na podklade doložených lekárskych správ, resp. zdravotnej dokumentácie v posudku o invalidite ustáliť rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a zohľadniť i ďalšie/ pridružené zdravotné postihnutia, ktoré by mohli mať vplyv na pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Tieto odborné závery pritom aj s poukazom na vyššie uvedené pochopiteľné tvoria obsahovú súčasť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. 25. V danej veci správny súd zistil, že posudkový lekár sociálneho poistenia, sociálnej poisťovne ústredie v posudku o invalidite zo dňa 24.1.2023 opierajúc sa o v ňom uvedené lekárske správy

popísal viacero zdravotných ťažkostí žalobkyne, ich priebeh a ne/liečbu. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie tak stanovil polyneuropatický syndróm dolných končatín, ktorý kategorizoval podľa prílohy č. 4 k so zaradením do kapitoly VI. – choroby nervového systému, oddielu A – postihnutie mozgu, položky 10 – zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, písmena b) – stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 60 %. Posudkový lekár preto konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd zároveň zistil, že na základe lekárskych správ predložených žalobkyňou, resp. následne uvedených aj v odbornom posudku o invalidite posudkový lekár poukazoval i na ďalšie/pridružené zdravotné postihnutia žalobkyne. Konkrétne zmienil únavový syndróm, postkovidový syndróm, dorzaligiu, cysty pečene, incipientnú stetózu pečene v sledovaní, supraventrikulárnu tachykardiu v diagnostickom riešení, skoliózu, ploché nohy, polyartralgie, varixy dolných končatín, adaptačné poruchy v anamnéze, reaktívne depresívne ladenie, poruchu osobnosti, abúzus alkoholu v anamnéze. Posudkový lekár tak mal k dispozícii ďalšie lekárske správy, ktoré (mimo rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne – polyneuropatický syndróm dolných končatín) vyhodnotil ako preukazujúce ďalšie zdravotné ťažkosti žalobkyne, no napokon im z posudkového hľadiska nepripísal takú závažnosť, ktorá by sa mala odraziť na miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť jej navýšením postupom podľa zákona o sociálnom poistení. 26. V súvislosti s vyššie uvedenými ďalšími zdravotnými ťažkosťami žalobkyne sa posudkový lekár okrem iných pritom zmienil aj o vykonaných vyšetreniach zameraných na pohybový aparát, keď s poukazom na reumatologické, ortopedické a neurologické vyšetrenia žalobkyne konštatoval napr. zistenú skoliózu, či degeneratívne zmeny v oblasti chrbtice bez útlaku okolia. Z obsahu lekárskych správ, z ktorých vychádzal posudkový lekár, konkrétne napr. neurologický nález zo dňa 1.8.2022 však mal správny súd za preukázané, že sa v ňom síce uvádza do popredia vystupujúci, polyneuropatický syndróm dolných končatín (vyhodnotený posudkovým lekárom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie), no popri ňom sa ako ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne popisuje aj napr. extrúzia disku C6-7 vpravo s útlakom koreňa C7 a C8, či viacsegmentová porucha dynamiky chrbtice s tým, že tento stav je trvalý a pracovný potenciál žalobkyne je natrvalo obmedzený. Uvedené však nekorešponduje s vyhodnotením týchto ostatných/pridružených zdravotných ťažkosti žalobkyne posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že degeneratívne zmeny v oblasti chrbtice nie sú spojené s útlakom okolia a teda ich napokon ani neuznal ako závažné na účely posúdenia invalidity žalobkyne. Obdobne postupoval posudkový lekár i v súvislosti s ďalším/pridruženým zdravotným postihnutím, keď sa síce zmienil o skolióze, no (ani len okrajovo) nevyhodnocoval jeho závažnosť, keď napr. z lekárskych vyšetrení zo dňa 11.3.2022, 27.8.2021 vyplýva, že ide o výraznú dextrokonvexnú skoliózu. Taktiež sa v posudkovom závere napr. uvádza, že v prípade žalobkyne boli zistené, no stabilizované pečeňové cysty a to aj napriek tomu, že podľa odborného vyšetrenia zo dňa 24.8.2022 bola jedna z cýst vo veľkostnej progresii. 27. Správny súd tak s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že z viacerých lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa (okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia – polyneuropatický syndróm dolných končatín) trpí i ďalšími závažnými zdravotnými postihnutiami, no tieto v konečnom dôsledku (napriek námietkam žalobkyne a existencii lekárskych nálezov potvrdzujúcich ich závažnosť) neboli vyhodnotené ako také, ktoré by mali vplyv na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedeným skutočnostiam žalovaný osobitnú pozornosť nevenoval, keď posudkovým lekárom formulované závery iba mechanicky prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Za tohto stavu mal preto i správny súd zásadné pochybnosti o tom, či s ohľadom na prítomnosť ďalších zdravotných postihnutí žalobkyne možno bez ďalšieho konštatovať, že tieto pridružené zdravotné ťažkosti vzhľadom na ich závažnosť nemali vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, resp. neodôvodňovali percentuálne navýšenie v zmysle zákona o sociálnom poistení. 28. Z uvedeného dôvodu bolo potom potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa S.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné dôsledne vyhodnotiť všetky aktuálne lekárske nálezy žalobkyne, a vo veci znova rozhodnúť. 29. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa S.s.p. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).