Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cb-18-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: JUBA, spol. s r.o., so sídlom Karpatské Námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 31 632 033, o zaplatenie 430,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 430,50 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 13.12.2019 domáhal, aby súd v rámci upomínacieho konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 430,50 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, titulom odmeny za poskytnuté právne služby. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04. 10. 2019 Nevýhradnú rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému plnenia, ktoré spočívali v poskytovaní právnych služieb a za uvedené plnenia vystavil žalovanému faktúru č. 201900298 na sumu 430,50 Eur, splatnú dňa 28. 10. 2019. Súčasťou uvedenej faktúry bol aj zoznam skladových pohybov, ktorý obsahoval presné označenie poskytnutých právnych služieb aj s ich časovým trvaním. Vzhľadom na to, že žalovaný fakturovanú sumu neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti, žalobca zaslal dňa 05. 11. 2019 žalovanému žiadosť na úhradu faktúry za úkony právnej služby vykonané do 22. 10. 2019 a upozornil žalovaného na možnosť odstúpiť od zmluvy. Žiadosť na úhradu faktúry bola žalovanému doručená dňa 06. 11. 2019. Nakoľko žalovaný fakturovanú sumu neuhradil, ani po doručení žiadosti na úhradu faktúry, žalobca dňa 21. 11. 2019 odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému v súlade s ustanoveniami zmluvy. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1905/2019 zo dňa 03.01.2020, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný. Uviedol, že na základe ústnej dohody pri osobnom stretnutí sa žalobca zaviazal za úkony, ktoré uvádza vyfakturovať si sumu 600,- Eur, ktorá mu bola uhradená ešte pred lehotou splatnosti. Následne na to žalobca zaslal žalovanému faktúru č. 201900298, kde žiadal doplatiť sumu 430,50 Eur a na základe ďalšej faktúry zaplatiť ďalšiu zálohu v sume 480,- Eur. Žalovaný mal záujem riešiť vzniknutú situáciu, no žalobca sa zatajoval, odkazoval ho na sekretariát, nebol ochotný sa stretnúť, vypisoval len e-maily, že až po úhrade je ochotný dohodnuté riešiť, pričom už uhradené dávno mal. Ako dôkaz žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu, v rámci ktorej podľa tvrdenia žalovaného vyššie uvedenú faktúru namietal a žalobcovi vrátil.
3. Po podanom odpore zo strany žalovaného, žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 16. 02. 2020 uviedol, že žalovaným tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Potvrdil, že dňa 01. 10. 2019 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobcu a žalovaného, ktorého predmetom bolo prerokovanie podmienok možného poskytovania právnych služieb. Uvedeného stretnutia sa za žalobcu zúčastnil konateľ žalobcu, ktorý predostrel žalovanému podmienky, za akých by bolo možné dojednať poskytovanie právnych služieb pre žalovaného. Jednou z jasne formulovaných podmienok bolo, že žalobca bude poskytovať právne služby pre žalovaného vždy len na základe uhradenej zálohovej faktúry. Uvedenú podmienku žalobca štandardne uplatňuje pri nových klientoch a právo na požadovanie zálohovej platby (primeraného preddavku) vyplýva aj z ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Následne dňa 02. 10. 2019 zaslal žalobca žalovanému e-mail, ktorého predmetom bol návrh Nevýhradnej rámcovej zmluvy na poskytovanie právnych služieb. Obsahom e-mailu bolo taktiež upozornenie, že v prípade poskytovania právnych služieb bude žalobca žiadať žalovaného o zaplatenie preddavku v sume 500,- Eur. Zároveň žalobca žalovaného osobitne upozornil aj na výšku odmeny za poskytovanie právnych služieb, ktorá je uplatňovaná v spoločnosti žalovaného a ktorá je uvedená v zmluve. Konateľ žalovaného sa dostavil do sídla žalobcu dňa 04. 10. 2019 s ním podpísanou zmluvou a so žiadosťou o urgentné riešenie jednej z vecí žalovaného. Následné stretnutie konateľa žalobcu, ako aj oboch konateľov žalovaného a ich zamestnanca sa uskutočnilo dňa 15. 10. 2019, na ktorom štatutári žalovaného prezentovali rozsah potreby zastupovania a priority, na základe čoho bola zo strany žalobcu potvrdená suma 500,- Eur bez DPH ako primeraný preddavok, a táto bola fakturovaná dňa 21. 10. 2019. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by mal žalobca vykonávať právne služby pre žalovaného za celkovú odmenu 600,- Eur, nemá oporu v žiadnom dôkaze. Žalobca uviedol, že od prvého stretnutia so žalovaným bolo žalovanému jasne a zrozumiteľne oznámené, že žalobca bude vykonávať právne služby pre žalovaného len na základe uhradeného preddavku. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného o údajnom zatajovaní sa žalobcu. 4. Súd v súlade s ustanovením § 167 ods. 4 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) listom, ktorý považoval za doručený žalovanému dňa 23.08.2020, umožnil žalovanému, aby sa v lehote 30 dní od doručenia vyjadrenia žalobcu písomne k veci vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa v súdom určenej lehote nevyužil, písomne sa nevyjadril, žiadne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol a neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na svoju obranu.
5. Na pojednávaní vo veci konanom dňa 01. 03. 2022 žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane, pričom zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá rámcová zmluva, ktorú považoval za všeobecnú zmluvu s tým, že pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany ústne dohodli, že odmena za poskytovanie právnych služieb zo strany žalobcu bude 600,- Eur. Podľa názoru žalovaného, v prípade, ak odmena mala presiahnuť dohodnutú sumu 600,- Eur, mal byť o tejto skutočnosti zo strany žalobcu informovaní. Na nariadenom pojednávaní žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka V. Z. ml., ktorý mal byť prítomný pri rokovaní so žalobcom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov, pričom zo strany žalobcu bola predložená Nevýhradná rámcová zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.10.2019, faktúra č. 201900298 zo dňa 23.10.2019 splatná dňa 28.10.2019 s pripojeným zoznamom skladových pohybov, žiadosť na úhradu faktúry zo dňa 05. 10. 2019 adresovaná žalovanému zo strany žalobcu a výpis z e-mailovej komunikácie zo dňa 02.10.2019.
7. Žalovaný predložil e-mail zo dňa 29.10.2019 a e-mail zo dňa 06.11.2019, adresované žalobcovi zo strany žalovaného a faktúru č. 2019900004 splatnú dňa 28.10.2019, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému ďalší preddavok na právne služby v sume 480,- Eur s DPH.
8. Z predloženej Nevýhradnej rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej dňa 04. 10. 2019 súd zistil, že predmetná zmluva je opatrená odtlačkom pečiatky žalobcu a podpismi konateľa žalobcu aj žalovaného, pričom zmluvné strany sa v článku 2. upravujúcom odmenu advokáta a náhradu hotových výdavkov dohodli na odmene za poskytnutie právnych služieb nasledovne: „Ak nie je ďalej uvedené alebo písomne dohodnuté inak, uplatňuje sa odmena za poskytnutie právnych služieb v hodinovej sadzbe, a to úkony a práca konateľa advokáta 60,- Eur bez DPH za 1 hodinu, úkony a práca koncipienta (zamestnanca advokáta) s praxou nad 5 rokov 55,- Eur bez DPH za 1 hodinu, úkony a práca
koncipienta (zamestnanca advokáta) s praxou nad 3 roky do 5 rokov 50,- Eur bez DPH za 1 hodinu, úkony a práca koncipienta (zamestnanca advokáta) s praxou nad 1,5 roka do 3 rokov 45 Eur bez DPH za 1 hodinu a úkony a práca koncipienta (zamestnanca advokáta) s praxou do 1,5 roka 40,- Eur bez DPH za 1 hodinu.“
9. Z e-mailu zo dňa 02. 10. 2019 adresovaného žalovanému z e-mailovej adresy konateľa žalobcu súd zistil, že žalobca týmto odoslal žalovanému návrh zmluvy o právnych službách na pripomienkovanie s upozornením, že bude požadovať preddavok vo výške 500,- Eur a odmenu v hodinových sadzbách podľa zmluvy: V.. W. Y.Š., advokát: 60,- Eur / hod. bez DPH, W.. Y. Y., koncipient s praxou nad 5 rokov: 55,- Eur / hodina bez DPH a W.. W. N., koncipientka s praxou nad 1,5 roka: 45,- Eur / hod. bez DPH.
10. Z faktúry č. 201900298 zo dňa 23.10.2019, splatnej dňa 28.10.2019, súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi za poskytnuté úkony právnej služby celkovú odmenu 430,50 Eur s DPH. Predmetom fakturácie sú jednotlivé úkony právnej služby, pričom pri výpočte fakturovanej sumy bola zohľadnená a zaúčtovaná aj záloha vo výške 600,- Eur s DPH prijatá dňa 18.10.2019. Prílohou uvedenej faktúry je zoznam skladových pohybov obsahujúci rozpis jednotlivých úkonov právnej služby vykonaných v období od 04. 10. 2019 do 22. 10. 2019 s uvedením konkrétneho názvu spisu, popisom úlohy a s časovým údajom pri každej konkrétnej úlohe.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona (ďalej len „Zákon o advokácii“), advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o advokácii, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, alebo výpisy z verejných registrov.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
14. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/1993 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
16. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
18. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
19. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
20. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, súd vyhodnotil ako nesporné, že medzi stranami existoval obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol uzavretím Nevýhradnej rámcovej zmluva o poskytovaní právnych služieb dňa 04. 10. 2019. Medzi stranami sporu teda existoval zmluvný vzťah, ktorý nie je ako osobitný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Súd v danej veci konštatoval, že v prípade uzavretia tzv. nepomenovanej zmluvy platí, že obsah vzniknutého právneho vzťahu sa riadi jednak obsahom zmluvy a jednak aj tými ustanoveniami Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie, pričom zároveň platí, že ak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Súd v danom prípade vyhodnotil, že existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporná nebola a zmluva bola uzatvorená platne, pričom predmetom zmluvy bolo dojednanie podmienok a spôsobu poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu ako advokáta v prospech žalovaného ako klienta vrátane dohody o odmeňovaní za poskytnutie právnych služieb, keďže žalovaný samotné uzavretie predloženej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme nepopieral.
21. Súd ďalej vyhodnotil ako nesporné, že pred uzavretím predmetnej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli na úhrade preddavku vo výške 500,- Eur bez DPH, čo zodpovedá skutkovému tvrdeniu žalovaného, že žalovaný žalobcovi zaplatil zálohu vo výške 600,- Eur s DPH (500,- Eur + 20 % DPH). Zároveň ako nespornú súd vyhodnotil skutočnosť, že žalobca na základe uzavretej zmluvy faktúrou č. 201900298 zo dňa 23.10.2019, splatnou dňa 28.10.2019 vyúčtoval žalovanému odmenu za poskytnuté úkony právnej služby v sume 430,50 s DPH, kde pri výpočte odmeny bol zohľadnený už zaplatený preddavok vo výške 600,- Eur s DPH. Nesporné bolo, že predmetom fakturácie boli žalobcom vykonané úkony právnej služby v časovom období od 04. 10. 2019 do 22. 10. 2019, skutkové tvrdenie ktoré mal súd preukázané predloženou faktúrou a zoznamom skladových pohybov. Žalovaný v priebehu konania vykonanie jednotlivých úkonov žalobcom, uvádzané v listinných dôkazoch, taktiež nepopieral, a to ani čo do ich rozsahu, uvedeného času trvania, ani čo do kvality. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, vyhodnotil, že úkony uvádzané v zozname skladových pohybov a v predloženej faktúre žalobca riadne vykonal v rozsahu, v akom boli vyúčtované.
22. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, za poskytnuté právne služby vznikol žalobcovi ako advokátovi nárok na odmenu, pričom právom žalobcu bolo požadovať za poskytnuté právne služby aj primeraný preddavok. Medzi stranami bola sporná výška dohodnutej odmeny, keď žalovaný v konaní tvrdil, že odmena za všetky poskytnuté právne služby mala predstavovať sumu 600,- Eur s DPH, zodpovedajúcu zaplatenému preddavku. Žalovaný faktúru vystavenú žalobcom na sumu 430,50 Eur považoval za neoprávnenú, skutočnosť ktorú mal žalobcovi oznámiť e-mailom a faktúru mu vrátiť. Žalovaný e-mailom zo dňa 29. 10. 2019 a e-mailom zo dňa 06. 11. 2019, ktoré adresoval žalobcovi, svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Z textu predmetných e-mailov výslovne nevyplýva neoprávnenosť fakturovanej sumy v tom zmysle, že by úkony právnej služby neboli zo strany žalobcu vykonané a žalobcovi by na tieto nemal vzniknúť nárok. Naproti tomu žalobca predloženou zmluvou, uzatvorenou v písomnej forme dňa 04. 10. 2019, ktorá bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, preukázal, že medzi stranami bola uzavretá dohoda o výške odmeny za poskytnutie právnych služieb v hodinovej sadzbe tak, ako uvádzal žalobca, pričom výška hodinovej sadzby sa odvíjala od dĺžky právnickej praxe osoby (advokáta, resp. koncipienta/zamestnanca advokátskej kancelárie), ktorá jednotlivé úkony právnej služby realizovala. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tejto dohode vyplýva jednak zo samotnej zmluvy, ktorú sám podpísal a jednak z e-mailu zo dňa 02.10.2019, ktorým žalobca zaslal žalovanému návrh predmetnej zmluvy na pripomienkovanie a upozornil ho na jednotlivé hodinové sadzby odmeny s tým, že bude požadovať preddavok v sume 500,- Eur. Vzhľadom na uvedené súd preto neuveril tvrdeniu žalovaného, že odmenou za poskytnuté právny služby žalobcu mala byť len suma 600,- Eur s DPH a obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú.
23. Žalovaný okrem e-mailu zo dňa 29. 10. 2019 a zo dňa 06. 11. 2019 iný relevantný listinný dôkaz nepredložil (pozn. faktúra 2019900004 splatnú dňa 28.10.2019 na sumu 480,- Eur nebola predmetom tohto sporu). Súd v tejto súvislosti konštatuje, že strany konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva. V rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán.
24. Žalovaný až na súdnom pojednávaní navrhol vykonať výsluch svedka V. Z., ml. Súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP na uvedený dôkazný prostriedok neprihliadol, keďže tento dôkaz bol žalovaným označený po uplynutí súdom určenej lehoty na predloženie a označenie všetkých dôkazov potrebných na preukázanie tvrdení žalovaného, nakoľko jeho vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania, a to najmä vzhľadom na nesplnenú povinnosť žalovaného upovedomiť súd aj protistrany o zabezpečení prítomnosti svedka na pojednávaní (§ 197 ods. 1 CSP), ako aj s prihliadnutím na právo protistrany byť o výsluchu svedka vopred informovaný tak, aby mala strana sporu zachovanú lehotu najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP). Žalovaný nevyužil možnosť uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany včas, hoci mu bolo zo strany súdu v zmysle § 167 ods. 4 CSP umožnené, aby sa v určenej lehote písomne k veci vyjadril, uviedol všetky skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom zároveň bol poučený, že na neskôr uvedené skutočnosti a označené dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd zdôrazňuje, že od posledného písomného podania žalovaného zo dňa 30. 01. 2020 do termínu pojednávania uplynula doba viac ako 2 rokov, v rámci ktorej žalovaný sa mohol vyjadriť a navrhnúť všetky dôkazy aj skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd preto na žalovaným oneskorene navrhnutý dôkazný prostriedok neprihliadol a výsluch svedka V. Z. ml. nevykonal.
25. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu súd potom dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o existencii inej dohody o výške odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby, ako tej, ktorú žalobca preukázal písomne uzatvorenou zmluvou zo dňa 04.12.2019, na základe ktorej vystavil žalobcovi faktúru v žalovanej sume 430,50 Eur. Nakoľko žalovaný odmenu za právne služby neuhradil, súd považoval žalobu žalobcu, čo do právneho dôvodu aj výšky za dôvodnú a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 430,50 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády č. 21/1993 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.