Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-54-2022.pdf
PDF · 115.42 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému JUBA, spol. s.r.o. so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 31 632 033, o zaplatenie 430,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/18/2020-145 zo dňa 1. marca 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/18/2020-145 zo dňa 1. marca 2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 430,50 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 14.12.2019 domáhal v upomínacom konaní uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 430,50 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, a to titulom odmeny za poskytnuté právne služby. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dňa 04.10.2019 Nevýhradnú rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému plnenia, ktoré spočívali v poskytovaní právnych služieb a za uvedené plnenia vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 430,50 Eur, splatnú dňa 28.10.2019. Súčasťou uvedenej faktúry bol aj zoznam skladových pohybov, ktorý obsahoval presné označenie poskytnutých právnych služieb aj s ich časovým trvaním. Keďže žalovaný vyfakturovanú sumu neuhradil, žalobca dňa 05.11.2019 zaslal žalovanému žiadosť na úhradu faktúry za úkony právnej služby vykonané do 22.10.2019 a upozornil žalovaného na možnosť odstúpiť od zmluvy. Žiadosť na úhradu bola žalovanému doručená dňa 06.11.2019, a keďže žalovaný vyfakturovanú sumu neuhradil, žalobca dňa 21.11.2019 odstúpil od zmluvy. Odstúpenie bolo žalovanému doručené v súlade s ustanoveniami zmluvy.
3. Proti platobnému rozkazu č.k. 29Up/1905/2019 zo dňa 03.01.2020 vydanému v upomínacom konaní podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný, ktorý považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a tvrdil, že na základe ústnej dohody uzatvorenej pri osobnom stretnutí sa žalobca zaviazal za úkony, ktoré uvádza vyfakturovať sumu 600,-Eur, ktorá bola uhradená ešte pred lehotou splatnosti. Až následne žalobca zaslal žalovanému faktúru, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní a na základe ďalšej faktúry zaplatiť ďalšiu zálohu v sume 480,-Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa zatajoval, nebol
ochotný sa stretnúť so žalovaným a vypisoval len e-maily, že po úhrade je ochotný dohodnuté riešiť, pričom uhradené už dávno mal.
4. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a tvrdil, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by mal žalobca vykonávať právne služby pre žalovaného za celkovú odmenu 600,-Eur nemá oporu v žiadnom dôkaze. Podľa žalobcu bolo žalovanému z jeho strany oznámené, že žalobca bude vykonávať právne služby pre žalovaného len na základe uhradeného preddavku.
5. Súd umožnil žalovanému v súlade s ustanovením § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) vyjadriť sa písomne k vyjadreniu žalobcu a uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaný však svoje právo vyjadriť sa v súdom určenej lehote nevyužil a písomne sa nevyjadril, pričom neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenie a neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na svoju obranu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a považoval za nesporné, že medzi stranami sporu existoval obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol uzavretím Nevýhradnej rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 04.10.2019. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, ktorý nie je ako osobitný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku( § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Súd vyhodnotil, že existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporná nebola a zmluva bola uzatvorená platne, pričom predmetom zmluvy bolo dojednanie podmienok a spôsobu poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu ako advokáta v prospech žalovaného ako klienta, vrátane dohody o odmeňovaní za poskytnutie právnych služieb, keďže žalovaný samotné uzavretie predloženej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme nepopieral.
7. Súd ďalej vyhodnotil ako nesporné, že pred uzavretím predmetnej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli na úhrade preddavku vo výške 500,-Eur bez DPH, čo zodpovedá skutkovému tvrdeniu žalovaného, že žalovaný žalobcovi zaplatil zálohu vo výške 600,-Eur s DPH ( 500,-Eur + 20% DPH ). Tiež súd ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalobca na základe uzavretej zmluvy faktúrou č.XX.XX.XXXX, zo dňa 23.10.2019, splatnou dňa 28.10.2019 vyúčtoval žalovanému odmenu za poskytnuté úkony právnej služby v sume 430,50 Eur s DPH, kde pre výpočte odmeny bol zohľadnený už zaplatený preddavok vo výške 600,-Eur s DPH. Tiež bolo nesporné, že predmetom fakturácie boli žalobcom vykonané úkony právnej služby v časovom období od 04.10.2019 do 22.10.2019. Súd konštatoval, že žalovaný v priebehu konania vykonanie jednotlivých úkonov žalobcom, uvádzané v listinných dôkazoch taktiež nepopieral, a to ani čo do ich rozsahu, uvedeného času trvania, ani čo do kvality. Súd preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP vyhodnotil, že úkony uvádzané v zozname skladových pohybov a v predloženej faktúre žalobca riadne vykonal v rozsahu, v akom boli vyúčtované.
8. Okresný súd ďalej uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, za poskytnuté právne služby vznikol žalobcovi ako advokátovi nárok na odmenu, pričom právom žalobcu bolo požadovať za poskytnuté právne služby aj primeraný preddavok. Súd uviedol, že medzi stranami bola sporná výška dohodnutej odmeny, keď žalovaný v konaní tvrdil, že odmena za všetky poskytnuté právne služby mala predstavovať sumu 600,-Eur s DPH, zodpovedajúcu zaplatenému preddavku. Žalovaný faktúru vystavenú žalobcom na sumu 430,50 Eur považoval za neoprávnenú, ktorú skutočnosť mal žalobcovi oznámiť e-mailom a faktúru mu vrátiť. Súd mal za to, že žalovaný e- mailom zo dňa 29.10.2019 a e-mailom zo dňa 06.11.2019, ktoré adresoval žalobcovi, svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie z textu predmetných e-mailov výslovne nevyplýva neoprávnenosť fakturovanej sumy v tom zmysle, že by úkony právnej služby neboli zo strany žalobcu vykonané a žalobcovi by na tieto nemal vzniknúť nárok. Podľa okresného súdu naproti tomu žalobca predloženou zmluvou uzatvorenou v písomnej forme dňa 04.10.2019 preukázal, že medzi stranami bola uzavretá dohoda o výške odmeny za poskytnutie právnych služieb v hodinovej sadzbe tak, ako uvádzal žalobca, pričom výška hodinovej sadzby sa odvíjala od dĺžky právnickej praxe osoby ( advokáta, resp. koncipienta advokátskej kancelárie ), ktorá jednotlivé úkony právnej služby realizovala. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tejto dohode vyplýva jednak zo samotnej zmluvy, ktorú sám podpísal a jednak z e-mailu zo dňa 02.10.2019, ktorým žalobca zaslal žalovanému návrh predmetnej zmluvy na pripomienkovanie a upozornil ho na jednotlivé hodinové sadzby odmeny s tým, že bude požadovať preddavok v sume 500,-Eur. Súd preto neuveril tvrdeniu žalovaného, že odmenou za
poskytnuté právne služby žalobcom mala byť len suma 600,-Eur s DPH a obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú.
9. Súd tiež konštatoval, že žalovaný okrem e-mailu zo dňa 29.10.2019 a zo dňa 06.11.2019 iný relevantný listinný dôkaz nepredložil. V tejto súvislosti súd konštatoval, že strany konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Tiež uviedol, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán.
10. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný až na súdnom pojednávaní navrhol vykonať výsluch svedka V. Z. ml.. M. s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP na uvedený dôkazný prostriedok neprihliadol, keďže tento dôkaz bol žalovaným označený po uplynutí súdom určenej lehoty na predloženie a označenie všetkých dôkazov potrebných na preukázanie tvrdení žalovaného, nakoľko jeho vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania, a to najmä vzhľadom na nesplnenú povinnosť žalovaného upovedomiť súd aj protistrany o zabezpečení prítomnosti svedka na pojednávaní, ako aj s prihliadnutím na právo protistrany byť o výsluchu svedka vopred informovaný tak, aby mala strana sporu zachovanú lehotu najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie. Súd mal za to, že žalovaný nevyužil možnosť uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany včas, hoci mu to bolo v súlade s § 167 ods. 4 CSP súdom umožnené. Súd zároveň zdôraznil, že od posledného písomného podania žalovaného zo dňa 30.01.2020 do termínu pojednávania uplynula doba viac ako dva roky, v rámci ktorej sa žalovaný mohol vyjadriť a navrhnúť všetky dôkazy aj skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd preto na žalovaným oneskorený navrhnutý dôkazný prostriedok neprihliadol a výsluch svedka JUDr. Z. ml. nevykonal.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o existencii inej dohody o výške a odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby ako v tej, ktorú žalobca preukázal písomne uzatvorenou zmluvou zo dňa 04.12. 2019, na základe ktorej vystavil žalobca faktúru v žalovanej sume 430,50 Eur. Súd považoval žalobu žalobcu čo do právneho dôvodu a aj výšky za dôvodnú a priznal žalobcovi uplatnenú sumu 430,50 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády č. 21/1993 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a nedostatočne odôvodnený, pričom súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a tvrdí, že podľa jeho názoru v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že na základe ústnej dohody pri osobnom stretnutí sa žalobca zaviazal za úkony, ktoré uvádza vyfakturovať si sumu 600,-Eur, ktorá mu bola uhradená ešte pred lehotou splatnosti. Až následne žalobca zaslal žalovanému faktúru č.XXX,XXkde žiadal doplatiť sumu 430,50 Eur a na základe ďalšej faktúry zaplatiť ďalšiu zálohu v sume 480,-Eur, čo však bolo v rozpore s predmetnou ústnou dohodou.
15. Žalovaný tvrdí, že mal záujem vzniknutú situáciu riešiť, no žalobca sa zatajoval a nebol ochotný sa stretnúť, pričom vypisoval len e-maily, že po úhrade je ochotný dohodnuté riešiť, pričom už uhradené dávno mal. Žalovaný tvrdí, že predložil v konaní e-mailovú komunikáciu, kde uvedenú faktúru žalovaný namietal a vrátil ju žalobcovi, čo potvrdzuje tvrdenie žalovaného o existencii dohody.
16. Žalovaný konštatoval, že v konaní síce nepopieral, že žalobca vykonal právne úkony v období od 04.10.2019 do 22.10.2019, avšak dohodou medzi stranami bolo, že tieto budú obsiahnuté v pôvodnej faktúre vo výške 600,-Eur.
17. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by žalovaný udelil pokyn na vykonávanie úkonov nad rámec pôvodnej faktúry, pričom súd na túto skutočnosť nijakým spôsobom neprihliadol. Súd preto
nesprávne právne posúdil podmienky a samotnú existenciu bezdôvodného obohatenia a taktiež v predmetnej veci na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
18. Ďalej žalovaný namietol, že súd odmietol a nevykonal kľúčový dôkaz v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, a to, že nevykonal výsluch žalovaným navrhnutého svedkaN.Z. ml., ktorý mal byť prítomný pri rokovaní so žalobcom, pričom v dobe navrhnutia tohto dôkazu dokazovanie v tomto čase ešte nebolo ukončené, teda bolo prípustné navrhovať ďalšie dôkazy. Keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zakladá to dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku.
19. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. a II. zmenil a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 16.06.2022, v ktorom uviedol, že podľa neho nie je naplnený ani jeden odvolací dôvod pre podanie odvolania žalovaným. Žalobca má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie netrpí žiadnou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca je toho názoru, že procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a netrpí žiadnymi vadami. Žalobca tiež poukázal na to, že súd nevykonanie dôkazu - výsluch svedka V. Z. ml. odôvodnil v bode 24. napadnutého rozsudku. Žalobca tvrdí, že súd nevykonal iba jeden navrhnutý dôkaz žalovaným, s čím sa súd riadne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Ďalej žalobca konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie nepodporil žiadnymi dôkazmi, čo konštatuje v napadnutom rozsudku aj súd.
21. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní. Žalobca poukázal na Nevýhradnú rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá bola uzatvorená dňa 04.10.2019, ktorú predložil v konaní a v ktorej je jednoznačne určená odmena advokáta a náhrada hotových výdavkoch za poskytovanie právnych služieb. Taktiež žalobca predložil súdu prvej inštancie výpis z e- mailovej komunikácie zo dňa 02.10.2019, teda z času pred podpisom samotnej nevýhradnej rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, z ktorého jednoznačne vyplýva, že suma 500,-Eur, resp. 600,- Eur je preddavkom na poskytovanie právnych služieb súvisiacich so zastupovaním žalovaného, nie však celkovou konečnou sumou za poskytovanie právnych služieb pre žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnej dohode o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb. Žalobca teda popiera tvrdenie žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázal existenciu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o výške odmeny. Žalobca naopak tvrdí, že v konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola medzi stranami sporu uzatvorená ústna dohoda o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb, čo konštatoval v rozsudku aj súd.
22. Žalobca tiež tvrdí, že e-mailová komunikácia zo dňa 06.11.2019 nijakým spôsobom nepreukazuje uzatvorenie ústnej dohody medzi stranami sporu. Ide iba o tvrdenie žalovaného o ústnej dohode, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal a toto tvrdenie nepodporil žiadnymi dôkaznými prostriedkami.
23. Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená písomná Nevýhradná rámcová zmluva o poskytovaní právnych služieb, v rámci ktorej došlo k jednoznačnej dohode o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb, pričom žiadna iná ústna dohoda uzatvorená nebola. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
24. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 21.07.2022, v ktorom zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní a zopakoval všetky skutočnosti, ktoré už uviedol v podanom odvolaní. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a aby žalovanému priznal trovy konania v rozsahu 100 %, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.08.2022, v ktorom okrem skutočností uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný nevyužil ani možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.02.2020, kde mohol dôkazný prostriedok výsluch svedka navrhnúť a žalovaný dokonca predmetný dôkazný prostriedok nenavrhol ani v čase medzi vyjadrením žalobcu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16.02.2020 a konaním pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.03.2022. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Opakovane žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
30. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
31. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 430,50 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Žalovaný ako odvolacie námietky uviedol, že so žalobcom mal uzatvorenú ústnu dohodu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal za žalobcom vykonané úkony fakturovať sumu 600,-Eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Tiež namietol, že súd odmietol vykonať kľúčový dôkaz, a to výsluch navrhnutého svedka XX. ZZ. ml., ktorý mohol preukázať uzatvorenie ústnej zmluvy so žalobcom.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 04.10.2019 Nevýhradnú rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému právne služby. V predmetnej uzatvorenej zmluve medzi stranami konania bol dohodnutý spôsobom určenia výšky odmeny za poskytnuté právne služby žalobcom. Zároveň bolo stranami konania dohodnuté, čo žalobca v konaní podporil aj e-mailovou komunikáciou, že žalovaný zaplatí žalobcovi zálohovú faktúru v sume 600,-Eur s DPH, ako zálohu na žalobcom poskytnuté právne služby. Tiež z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predmetnú zálohovú faktúru žalobcovi zaplatil. Tieto skutočnosti neboli v konaní medzi stranami sporu sporné. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 430,50 Eur, splatnú dňa 28.10.2019, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Súčasťou predmetnej faktúry je aj zoznam skladových pohybov, ktorý obsahuje presné označenie poskytnutých právnych služieb aj s ich časovým trvaním a predmetná faktúra zohľadňuje už zaplatenú zálohovú faktúru žalovaným v sume 600,-Eur. Nakoľko žalovaný predmetnú faktúru odmietol žalobcovi uhradiť, žalobca si uplatnil svoje právo na súde a jedinou obranou žalovaného v konaní bolo, že tvrdil, že napriek tomu, že zo strany žalobcu právne služby poskytnuté boli, na základe ústnej dohody mal poskytnúť všetky právne služby za už zaplatenú sumu 600,-Eur.
33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
34. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
35. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodní rozhodnutia vo veci samej.
36. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „Vyhláška“ ), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
37. Podľa § 2 Vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
38. Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci ( hodinová odmena ), b) paušálnou sumou ( paušálna odmena ), c) podielom na hodnote veci ( podielová odmena ), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
39. Podľa § 3 Vyhlášky, hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby. Pri poskytovaní jednoduchej právnej služby môže advokát s klientom dohodnúť hodinovú odmenu delenú na začaté štvrťhodiny.
40. Podľa § 4 Vyhlášky, advokát pri vyúčtovaní predloží klientovi na jeho žiadosť časovú špecifikáciu vykonanej práce.
41. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona ( ďalej len „Zákon o advokácii“ ), advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
42. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
43. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená Nevýhradná rámcová zmluva o poskytovaní právnych služieb, v ktorej si strany konania dohodli odmenu za poskytnuté právne služby v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Vyhlášky. Nakoľko v konaní je nesporné, že žalobca úkony právnej služby, ktoré sú predmetom faktúry, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha, žalovanému poskytol, vznikol mu nárok na zaplatenie poskytnutých právnych služieb za podmienok dohodnutých v písomnej zmluve. Žalobca teda v konaní zvládol dôkazné bremeno a preukázal, že právne služby, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha boli z jeho strany poskytnuté. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol, nakoľko bolo medzi ním a žalobcom ústne dohodnuté, že všetky právne služby žalobca poskytne za už zaplatenú sumu 600,-Eur, odvolací súd konštatuje, že nielenže žalovaný o týchto tvrdených skutočnostiach žiadne relevantné dôkazy v konaní nepredložil, ale toto tvrdenie sa zdá byť nelogickým, nakoľko advokáti sú povinní postupovať pri vyúčtovaní odmien za poskytnuté právne služby podľa Zákona o advokácii a už spomenutej Vyhlášky a tvrdenie žalovaného nekorešponduje s ustanoveniami zmluvy, ktorú so žalobcom podpísal a zaviazal sa za žalobcom poskytnuté právne služby platiť odmenu spôsobom a vo výške dohodnutej v zmluve.
44. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd mu znemožnil v konaní preukázať ním tvrdenú skutočnosť ohľadne ústne uzatvorenej dohody tým, že súd zamietol návrh na výsluch navrhnutého svedka, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Zo spisu vyplýva, že žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu proti vydanému platobnému rozkazu a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko v Civilnom sporovom poriadku platí zásada sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, bolo povinnosťou žalovaného predkladať svoje tvrdenia a dôkazy riadne a včas. Z citovaného ustanovenia § 153 CSP vyplýva, že ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd už nemusí na ne prihliadnuť, čo je aj daný prípad. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by súd bol pripustil žalovaným navrhnutý výsluch svedka, musel by odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania vyjadrenou v Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Postupom súdu tým, že zamietol návrh na výsluch svedka teda nedošlo k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko žalovaný tým, že nevyužil svoje právo v súdom stanovenej lehote sa v konaní vyjadriť a navrhnúť dôkazy, musel si byť takýmto postupom vedomý možných následkov, a to prehry v súdnom konaní. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že žalovaný nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností o ústne uzatvorenej dohode so žalobcom.
45. Odvolací súd má za to, že v postupe súdu prvej inštancie nedošlo k takej vade, ktorou by boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd tiež konštatuje, že napadnutý rozsudok je zrozumiteľný, jasný, vyplýva z neho logická argumentačná línia súdu a vec je správne právne posúdená.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
47. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 a § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.
48. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
49. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).