Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-80-2024.pdf
PDF · 124.6 KB
Case nature
Subarea
27Co/80/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, E., zastúpenej Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti povinnému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXX/X, B. E. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby povinnej F. C. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júla 2024, č.k. 18C/60/2024-18, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach – vyhovujúcej (výrok I.) a súvisiacej o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka m á nárok voči povinnému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. povinnému uložil, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to do rodinného domu súp. č. 2001 postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. 1898/264 a na pozemky parcely registra C parc. č. 1898/159, ostatná plocha o výmere 232 m2 a parc. č. 1898/264, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, výrokom II. zároveň navrhovateľke uložil, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podala proti povinnému žalobu o vypratanie nehnuteľností a o trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu voči povinnému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to do rodinného domu súp. č. 2001 postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. 1898/264 a na pozemky parcely registra C, parc. č. 1898/159, ostatná plocha o výmere 232 m2 a parc. č. 1898/264, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou povinného, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom pod č. k. 31P/181/2023-56 zo dňa 25.04.2024. Ich spoločnou domácnosťou boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktorých výlučnou vlastníčkou je navrhovateľka. Dňa 23.07.2024 v čase okolo 20.00 hod. na adrese spoločného bydliska povinný na ňu verbálne vulgárne útočil. Vyhrážal sa jej, že nevie, čoho je schopný, pôjde až do krvi, zakrúti jej krkom a je mu jedno, či pôjde do basy. Toto agresívne správanie povinného vzbudilo u nej obavy a strach, že by mohlo dôjsť k fyzickému útoku. Následne sa situácia upokojila, preto políciu nevolala. Na druhý deň, 24.07.2024, sa slovné útoky a vulgarizmy povinného opakovali. Keď sa stretli vo firemnom sklade, povinný po nej hodil guľu baliacej fólie, čím došlo k fyzickému útoku na jej osobu, ktorému sa vyhla. Stupňovanie agresie zo strany povinného ju prinútilo podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania. Poznamenala, že strany povinného nešlo o ojedinelú agresiu. Začiatkom júla 2024 sa povinný rozbehol oproti nej a rukou naznačil útok
na jej osobu. K fyzickému útoku ale nedošlo. Z dôvodu stupňovania agresie povinného, nadobudla reálnu obavu o svoj život a zdravie, nakoľko nevedela odhadnúť, do akej miery by bol povinný schopný svoje agresívne správanie ďalej stupňovať. Navrhovateľka ďalej uviedla, že opakujúce sa slovné útoky a ponižovanie zo strany povinného voči nej trvali dlhodobo. Boli dôvodom rozvodu manželstva a spočívali v tom, že povinný ju ponižujúco označoval za chuderu, sprostú, psychicky chorú s vymletým mozgom od Pfizera (z očkovania proti Covid) so zmenenou DNA, či za neschopnú. Zo strany povinného dochádzalo k takémuto správaniu takmer denne a v takej intenzite, že ju psychicky týral. Správanie povinného sa po rozvode ešte zhoršilo po tom, ako ho požiadala, aby sa z domu odsťahoval a najmä, keď mu oznámila, že vypratania domu sa bude domáhať súdnou cestou. V strachu o ďalšie stupňovanie agresie opakovane žiadala povinného, aby sa s nehnuteľnosti odsťahoval, čo však odmietol, hoci vlastní nehnuteľnosť v Dubnici nad Váhom a bývanie má zabezpečené. Dňa 24.07.2024 podala na OO PZ v Nemšovej trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania a súčasne aj oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na základe popísaných skutočností v tento deň bol povinný vykázaný príslušnými orgánmi PZ podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Má za to, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi ňou a povinným. Na základe vyhrážok povinného má obavu o svoje zdravie a život. Dôvodnosť jej návrhu vyplýva z psychického násilia zo strany povinného, ktoré sa vystupňovalo do hrozby fyzického útoku, pričom trvanie tohto nároku je dané tým, že s povinným majú medzi sebou spory ohľadom vypratania dotknutých nehnuteľností v súvislosti s rozvodom ich manželstva, ktoré nie sú vyriešené. Zdôraznila, že povinný vystupňoval svoju agresivitu voči nej po tom, ako mu oznámila, že podniká právne kroky smerujúce k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľností.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľkou, a to potvrdením OR PZ v Trenčíne zo dňa 24.07.2024, s potvrdením OO PZ Nemšová zo dňa 24.07.2024, s potvrdením OR PZ v Trenčíne o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 24.07.2024, so zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 24.07.2024, s výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. E., s výpisom z LV č. XXX pre k. ú. B. E. G., s rozsudkom súdu č. k. 31P/181/2023-56 zo dňa 25.04.2024, vo svetle na zistené skutočnosti aplikovaných ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e) a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vychádzajúc z teoretických východísk pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcich dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je predovšetkým jej psychické zdravie a duševná integrita. Rovnako osvedčila aj potrebu bezodkladnej ochrany tohto svojho práva, keď predložila potvrdenie OR PZ v Trenčíne o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdenie OO PZ Nemšová o vykonaní oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu prečinu nebezpečného vyhrážania a potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, ku ktorému došlo v súlade s ustanovením § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, a teda z dôvodov, že zo strany povinného možno očakávať útok na život a zdravie navrhovateľky. Policajt v zmysle tohto zákonného ustanovenia môže vykázať podozrivého zo spoločného obydlia len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že hrozí z jeho strany ďalší útok na život alebo zdravie obete. Za takéhoto stavu, keď je dostatočne osvedčené, že povinný sa opakovane dopúšťa najmä psychických útokov voči navrhovateľke, a to najmä v domácom prostredí, je potrebné poskytnúť navrhovateľke ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, a preto súd uložil povinnému povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia, ktoré špecifikoval vo výroku tohto rozhodnutia a ktoré, hoci je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, povinný aj po rozvode manželstva naďalej spoločne s navrhovateľkou užíva. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude zasiahnuté neprimeraným spôsobom do práv povinného, nakoľko tento aj po vykázaní zo spoločného obydlia má bytovú potrebu zabezpečenú v nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. S poukazom na uvedené, za zistenia, že boli splnené všetky zákonnom predpísané predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP súd uložil navrhovateľke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti povinnému o vypratanie dotknutých nehnuteľností, pretože povinnému po rozvode manželstva nesvedčí žiadny právny titul na užívanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. V predmetnej veci mala navrhovateľka úspech v časti nariadenia neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do obydlia, preto súd navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP).
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla osoba povinná, teda F. C., navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že bude návrh navrhovateľky zamietnutý. Z obsahu odvolania vyplýva, že tento smeruje svoje odvolanie voči vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) namieta, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z jednostrannej, neúplnej a zavádzajúcej argumentácie navrhovateľky, v dôsledku čoho vydané rozhodnutie nemá oporu v objektívnom stave veci. Tvrdí, že navrhovateľka v návrhu podsunula súdu účelovo nepravdivé a neúplné informácie. Ňou tvrdené skutočnosti a ňou vykonštruované okolnosti sú podľa jeho tvrdenia výsledkom snahy navrhovateľky ako jeho bývalej manželky a jej nového priateľa C. H., ktorý jej má dlhodobo dávať rady, aj v minulosti ako rozbiť ich manželstvo, rodinu a nakoniec ho vyštvať aj zo spoločnej domácnosti. Túto spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej tvorili spoločnú domácnosť, primárne zabezpečil on, keď vybavil na to úver v banke a investoval do tejto aj nemalé množstvo práce a peňazí. Keďže od počiatku bola nehnuteľnosť zapísaná vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, dom bol bez jeho vedomosti účelovo prepísaný na matku navrhovateľky I. J. K. a po uplynutí doby troch - štyroch mesiacov zase spätne na navrhovateľku. Dom má neporovnateľne väčšiu hodnotu, ako keď ho kúpili. Poukazuje na to, že s navrhovateľkou majú aj spoločnú firmu s tým, že túto pribral ako spoločníčku do nej s 50 %-ným obchodným podielom po dvoch rokoch pôsobenia tejto firmy, v rámci čoho medzi nimi boli rôzne dohody týkajúce sa tak podnikania, ako aj spolužitia. Po vyhrážkach zo strany navrhovateľky voči jeho osobe a po tom, ako táto ho chce o všetko obrať, teda o rodinu, spoločnú domácnosť, aj majetok jej povedal, že sa z domu neodsťahuje, lebo polovica domu patrí jemu a nemá kam ísť, a preto ona so svojím priateľom vykonštruovala hádku, pričom sa nič nestalo, o čom svedčí kamerový záznam z priestorov firmy, ako aj tvrdenie ich 17-ročnej dcéry, ktorá bola počas incidentu prítomná. Keďže táto snaha jeho bývalej manželky o kompromitáciu jeho osoby bola neúspešná, vymyslela si následne pred políciou, že sa jej mal večer predtým vyhrážať, čo je nezmysel a účelové tvrdenie. S navrhovateľkou žili spolu viac ako 30 rokov, majú spolu 2 deti a nikdy v živote sa jej fyzicky ani inak nevyhrážal, je to jeden vymyslený komplot voči jeho osobe. Nerozumie, ako môže polícia bez dôkazov ničiť osobný život človeku. Navrhovateľka pravdepodobne trpí nejakou psychickou chorobou, ktorá negatívne ovplyvňuje jej správanie. Tri týždne pred ňou tvrdeným incidentom zavolala aj na svojho syna miestnu políciu z E. s tvrdením, že malo dôjsť zo strany jej syna k nejakej nevhodnej verbálnej komunikácii. Tvrdí, že nijakým spôsobom navrhovateľka neosvedčila bezprostredne hroziacu ujmu a jej tvrdenia sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení, resp. jej subjektívnej argumentácie. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov, na plnenie ktorých je potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia tvrdí, že tieto v tomto prípade splnené neboli. Súd prvej inštancie sa stotožnil s navrhovateľkou bez toho, aby bolo zistené, či sú jej tvrdenia pravdivé. Súd mal skúmať zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, čo podľa neho neurobil. S poukazom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľka neosvedčila jej bezprostredne hroziacu ujmu z jeho strany, trvá na odvolacom návrhu.
5. Navrhovateľka nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote subjekt, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach (výrokov I. a III.) vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom – vyhovujúcom výroku I. - o uloženie povinnosti povinnému nevstupovať do identifikovanej nehnuteľnosti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Vo zvyšnej časti (výrok II.) odvolací súd NO nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
8. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v čase podania návrhu bez prebiehajúceho konania vo veci samej výrokom I. vyhovel, keď uložil odvolateľovi, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to do rodinného domu súp. č. 2001 postaveného na pozemku
parcela registra C, parc. č. 1898/264 a na pozemky parcely registra C, parc. č. 1898/159, ostatná plocha o výmere 232 m2 a parc. č. 1898/264, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2. Výrokom II. zároveň navrhovateľke uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala proti povinnému žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku výrokom III. navrhovateľke voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Osoba povinná z NO, teda subjekt proti ktorému NO smeruje (odvolateľ), sa odvolaním vychádzajúc z jeho obsahu domáha zamietnutia návrhu, prípadne zrušenia rozhodnutia, tvrdí nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie NO pre neosvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľkou, namieta nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie pre ich jednostrannosť na prospech navrhovateľky, neúplne zistený skutkový stav veci uvádzajúc, že uplatňuje dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne skutkové závery na ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie v jeho vyhovujúcej a súvisiacej časti).
10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a samotný odvolateľ ani v konkrétnosti žiadnu vadu procesných podmienok netvrdil.
11. V ďalšom odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska možného naplnenia odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne skutkové závery).
12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené (osvedčené) skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a z nich vyvodil správne právne závery o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľkou v konkrétnostiach danej veci požadovaného neodkladného opatrenia v rozsahu, ako mu bolo vyhovené výrokom I. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), na ktoré v podrobnostiach poukazuje, aby nadbytočne neopakoval všetky fakty posudzovanej veci spolu so správnou citáciou právnych predpisov na danú problematiku dopadajúcich.
13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva:
14. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. e) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom NO tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa tento domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí reálne vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy a to porušovaním, alebo ohrozovaním jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z dikcie zákona teda vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
23. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie z hľadiska existujúceho, v rovine osvedčenia zisteného skutkového stavu naplnené zákonné predpoklady pre navrhovateľkou požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia v rozsahu, ako mu bolo súdom prvej inštancie výrokom I. vyhovené, keď ani preskúmaním námietok odvolateľa, tiež obsahu pripojených listín, nebolo možné dospieť k záveru, že tieto bezpečným a nespochybniteľným spôsobom vyvracajú dôvody, pre ktoré bolo NO nariadené, ktoré súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, a vo výsledku tiež správne právne kvalifikoval.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že je bývalou manželkou povinného, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie pod č. k. 31P/181/2023-56 zo dňa 25.04.2024. Ich spoločnou domácnosťou boli nehnuteľnosti, ktorých výlučnou vlastníčkou je navrhovateľka a do ktorých žiada povinnému vstup zakázať. Tvrdí, že dňa 23.07.2024 v čase okolo 20.00 hod. na adrese spoločného bydliska povinný na ňu verbálne vulgárne útočil, vyhrážal sa jej, že nevie, čoho je schopný, pôjde až do krvi, zakrúti jej krkom a je mu jedno, či pôjde do basy, ktoré ňou popísané agresívne správanie povinného vzbudilo u nej obavy a strach, žeby mohlo dôjsť k fyzickému útoku. Keďže sa podľa jej tvrdenia situácia mala potom upokojiť políciu nevolala. Na druhý deň, 24.07.2024 sa slovné útoky a vulgarizmy povinného mali opakovať, keď sa stretli vo firemnom sklade, povinný po nej mal hodiť guľu baliacej fólie, čím došlo k fyzickému útoku na jej osobu, ktorému sa vyhla. Stupňovanie agresie zo strany povinného ju prinútilo podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania. Tvrdila, že strany povinného nešlo o ojedinelú agresiu, začiatkom júla 2024 sa povinný mal rozbehnúť oproti nej a rukou naznačiť útok na jej osobu. K fyzickému útoku ale nedošlo. Z dôvodu stupňovania agresie povinného, nadobudla reálnu obavu o svoj život a zdravie, nakoľko nevedela odhadnúť, do akej miery by bol povinný schopný svoje agresívne správanie ďalej stupňovať,
tiež tvrdila, že opakujúce sa slovné útoky a ponižovanie zo strany povinného voči nej trvali dlhodobo, boli aj dôvodom rozvodu manželstva a spočívali v tom, že povinný ju ponižujúco označoval za chuderu, sprostú, psychicky chorú s vymletým mozgom od Pfizera (z očkovania proti Covid) so zmenenou DNA, či za neschopnú. Zo strany povinného dochádzalo podľa jej tvrdenia k takémuto správaniu takmer denne a v takej intenzite, že ju psychicky týral. Správanie povinného sa po rozvode ešte zhoršilo po tom, ako ho požiadala, aby sa z domu odsťahoval a najmä, keď mu oznámila, že vypratania domu sa bude domáhať súdnou cestou. V strachu o ďalšie stupňovanie agresie opakovane žiadala povinného, aby sa z nehnuteľnosti odsťahoval, čo však odmietol, hoci vlastní nehnuteľnosť v Dubnici nad Váhom a bývanie má zabezpečené. Dňa 24.07.2024 podala preto na OO PZ v Nemšovej trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania a súčasne aj oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ako dôkaz svojich tvrdení predložila nasledovné listiny: potvrdenie OR PZ v Trenčíne zo dňa 24.07.2024, potvrdenie OO PZ Nemšová zo dňa 24.07.2024, potvrdenie OR PZ v Trenčíne o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 24.07.2024, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 24.07.2024, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. E., výpis z LV č. XXX pre k. ú. B. E. G., rozsudok pod č. k. 31P/181/2023-56 zo dňa 25.04.2024.
25. Z pripojených listín vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a povinného bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod č. k. 31P/181/2023 zo dňa 25.04.2024 rozvedené, dôvody rozvodu v rozhodnutí o rozvode uvedené nie sú.
26. Z výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tam zapísaných a to rodinného domu súp. č. 2001 postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. 1898/264 a pozemkov parcely registra C, parc. č. 1898/159, ostatná plocha o výmere 232 m2 a parc. č. 1898/264, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2.
27. Z výpisu z LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom pre k. ú. B. E. G. vyplýva, že povinný je výučným vlastníkom nehnuteľností tam uvedených, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. 1179 a pozemkov parcely registra C, parc. č. 1179, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 611 m2 a parc. č. 1180, záhrada o výmere 745 m2.
28. Z potvrdenia OR PZ v Trenčíne č. DU:14019/TN-2024 zo dňa 24.07.2024 vyplýva, že navrhovateľka oznámila priestupok proti občianskeho spolunažívaniu.
29. Z potvrdenia OO PZ Nemšová č. DU:257/N-2024 zo dňa 24.07.2024 vyplýva, že navrhovateľka vykonala oznámenie nasvedčujúce spáchaniu trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania bývalým manželom.
30. Z potvrdenia OR PZ v Trenčíne o vykázaní zo spoločného obydlia č. DU:257/N-2024 zo dňa 24.07.2024 vyplýva, že povinný bol dňa 24.07.2024 vykázaný zo spoločného obydlia, a to z rodinného domu na adrese D. XXXX/XXX, E. a priľahlého pozemku prináležiaceho k domu na dobu 14 dní. K vykázaniu došlo podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.
31. Účelom inštitútu uvedeného v ust. § 325 ods. 1 písm. e) CSP je eliminovať kontakt potenciálneho páchateľa domáceho násilia, alebo osoby dôvodnej podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením so zreteľom na toto ustanovenie možno osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Rozhodujúci je v tomto prípade faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Pri nariaďovaní takéhoto neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa, ktorý musí hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, môže ísť o listiny typu lekárskych správ, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby v pozícii svedka incidentu a podobne. Tento inštitút nadväzuje aj na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.
32. Vyhodnotením teoretických východísk a rozhodujúcich skutočností z predložených listín vyplývajúcich, predovšetkým prebiehajúceho konania na základe oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tiež potvrdenia OO PZ Nemšová o vykonaní oznámenia navrhovateľkou o skutočnostiach, ktoré by mohli nasvedčovať spáchaniu prečinu nebezpečného vyhrážania (teda na základe neho prebiehajúceho trestného konania) a naň nadväzujúceho vykázania povinného zo spoločného obydlia, ku ktorému došlo v súlade s ustanovením § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, nemožno vylúčiť a v tomto bode sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že nemožno vylúčiť, že by mohol hroziť zo strany povinného atak na navrhovateľku zasahujúci do jej fyzickej či psychickej integrity, či že by z takéhoto ataku mohla mať navrhovateľka reálnu obavu.
33. Pravdou síce je, že navrhovateľka nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by svedčali o tom, že pod vplyvom tvrdených atakov zo strany povinného bola nútená vyhľadať či už lekárske ošetrenie, či pomoc psychiatra/psychológa (o to viac ak tvrdí že sa to malo diať dlhodobo), nebolo predložené ani žiadne čestné prehlásenie tretej osoby ako svedka o tom, že ňou tvrdené incidenty sa mali odohrať tak, ako to tvrdí a tieto tvrdené skutočnosti nevyplývajú ani z rozhodnutia o rozvode manželstva (pokiaľ navrhovateľka v návrhu tvrdila, že násilné správanie povinného malo byť aj dôvodom pre rozvod ich manželstva). Faktom však zároveň na strane druhej je, že tvrdenia o konaní povinného v priebehu ich spolužitia v spoločnej domácnosti, ktorú účastníci viedli a to až do doby vykázania povinného, a ktorá mala sídlo v nehnuteľnosti, do ktorej žiada navrhovateľka povinnému uložiť zákaz vstupu/resp. ho z jeho užívania vykázať, menovite tvrdenia o existencii dlhšiu dobu trvajúcej a stupňujúcej verbálnej agresivity povinného, ktoré ak by sa preukázali, sú spôsobilé vzbudiť strach u nej o jej zdravie sú tak významné, že aktuálne navrhovateľkou požadovaná ochrana do doby zistenia skutočného stavu veci tiež v rámci prebiehajúceho trestného konania má svoje opodstatnenie, keďže v prospech nich (t.j. že k nim vo väčšej či menšej miere aj skutočne mohlo dôjsť) nasvedčuje aj ich vyústenie do iniciovania a tiež vedenia spomínaného trestného konania voči povinnému na základe oznámenia navrhovateľky. Samozrejme v tomto štádiu nemožno ani vylúčiť so zreteľom na to, že vzťahy medzi účastníkmi sú po rozvode manželstva narušené a ich vzájomná komunikácia je problematická, že sú prítomné aj pretrvávajúce spory ohľadom vypratania dotknutých nehnuteľností, či spory, týkajúce sa rozdelenia majetku po rozvode manželstva, či majetku týkajúceho sa ich podnikateľskej činnosti, možnosť ďalších vzájomných atakov aj v budúcnosti (pokiaľ by boli stále v spoločnej domácnosti), a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je aktuálne potrebné pomery medzi nimi spôsobom, ktorý zvolil súd prvej inštancie a ktorý v tomto štádiu aj odvolací súd považuje za správny, usporiadať. Samozrejme, nemožno na druhej strane ani vylúčiť so zreteľom na ich zásadné spochybňovanie povinným a povahu ich sporov aj to, že tvrdenia navrhovateľky, tak ako to tvrdí osoba povinná, by mohli byť aj účelové, tiež ovplyvnené treťou osobou, alebo že môžu mať za cieľ zdiskreditovať osobu povinného s cieľom privodiť v prospech seba priaznivejšie majetkové usporiadanie a podobne. V tomto štádiu však reálny dôkaz v prospech takýchto tvrdení osoby povinnej nebol predložený a limity dokazovania v rámci konania o rozhodovaní o neodkladnom opatrení tohto typu aj vzhľadom na ich časovú obmedzenosť (potreba rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu/odvolania proti rozhodnutiu v takejto veci súdu) determinujú súd, aby v tomto smere viedol dokazovanie, ktoré by ho priviedlo k skutočnému zisteniu stavu veci. Tieto skutočnosti však nepochybne budú mať svoj význam aj v rámci toho času už prebiehajúceho konania o veci samej, keď odvolací súd úradnou činnosťou zistil, že navrhovateľka podala na Okresný súd Trenčín žalobu o vypratanie povinného z nehnuteľnosti tak, ako jej to uložil v rozhodnutí o neodkladnom opatrení aj súd prvej inštancie a predovšetkým v rámci trestného konania iniciovaného navrhovateľkou. Tak strana navrhovateľky, ako aj strana povinného subjektu si musia v tomto smere uvedomiť, že tvrdenia, ktoré by neboli pravdivé a zakladali by svojím obsahom spôsobilosť neodôvodnene privodiť druhej strane trestné stíhanie, či akúkoľvek ujmu, prinášajú so sebou zákonné konzekvencie tiež v trestnoprávnej rovine. Preto je na oboch účastníkoch, aby svoje správanie a konanie tomuto prispôsobili. Aktuálne však, keďže nemožno vylúčiť, že správanie povinného vykazovalo voči navrhovateľke v minulosti prvky, ktoré konkretizovala navrhovateľka aj v podaní trestného oznámenia na OO PZ v Nemšovej dňa 24.07.2024, tiež, že nemalo ísť o ojedinelé správanie povinného subjektu, pri navrhovateľkou tvrdenej prítomnej obave z pretrvávania takéhoto správania, považuje odvolací súd za tohto osvedčeného stavu veci rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel, za správne. Nakoniec subjekt povinný má celý rad zákonných možností, prostredníctvom ktorých môže sa domáhať konzekvencií voči navrhovateľke, pokiaľ bude, ako tvrdí, spôsobilý preukázať, že všetky jej tvrdenia voči nemu boli motivované výlučne jej prospechom a nezakladali sa na pravde. V tomto štádiu však hodnovernosť tvrdení navrhovateľky, s poukazom aj na prebiehajúce trestné konanie, vylúčiť nemožno. Nehnuteľnosť, ktorá je spoločným obydlím účastníkov, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a skutočnosť, že
povinný aj po rozvode naďalej s ňou v tejto nehnuteľnosti býva a túto užíva, nie je v kolízii s poskytnutím ochrany navrhovateľke vo vzťahu k ňou tvrdeným ohrozením a porušením jej práv, keďže jeho vykázanie nemôže byť udržateľne v tomto štádiu posudzované ako neprimeraný spôsob do práv povinného.
34. Za takéhoto stavu, keď bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčené pre potreby využitia inštitútu NO poskytnutie ochrany navrhovateľke podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne uložil povinnému povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia, ktoré špecifikoval vo výroku tohto rozhodnutia, keďže nebolo možné bezpečne vylúčiť, že v prípade absencie požadovaného zásahu, by nemohlo dôjsť zo strany bývalého manžela navrhovateľky ku konaniu, ktorým by potencionálne mohla byť jej telesná, alebo duševná integrita aj naďalej ohrozovaná, čo nasvedčovalo jednoznačne v prospech využitia navrhovaného inštitútu.
35. Nedôvodne preto odvolateľ namieta naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne skutkové závery, na ktorých je založené rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti), keď aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere súd prvej inštancie, vychádzajúc z osvedčeného skutkového stavu prítomného v čase jeho rozhodnutia, nepochybil, keď ochranu potencionálne ohrozeným právam navrhovateľky prostredníctvom využitia inštitútu NO poskytol.
36. Je zjavné, že vzťahy medzi stranami ako bývalými manželmi sú narušené, poznamenané minimálne vzájomnými verbálnymi atakmi, pričom hrozbu fyzických v tomto štádiu a obáv z nich na strane navrhovateľky jednoznačne vylúčiť nemožno. Aktuálne teda podľa názoru odvolacieho súdu má nariadené NO z hľadiska vyššie uvedeného svoje opodstatnenie. Parametre aktuálneho obmedzenia povinného boli súdom prvej inštancie nastavené správne.
37. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu zisťovať do dôsledku všetky skutkové okolnosti danej veci, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy účastníkov a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci (ak by príslušné konanie bolo vyvolané). Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.
38. Odvolateľom uplatnené námietky tak neboli spôsobilé k záveru o naplnení dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie k záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu, ako ho nariadil súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP v časti vyhovujúceho výroku I. a tiež v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil. V priebehu odvolacieho konania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé aktuálne k odlišnému, v prospech odvolateľa vyznievajúcemu rozhodnutiu.
40. Identicky ako súd prvej inštancie, tiež odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol súčasťou konania o žalobe vo veci samej), a to v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke ich náhradu priznal v rozsahu 100% keďže zaznamenala v odvolacom konaní plný úspech.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).