Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/135/2017

Potvrdené rozhodnutím 15Cob/56/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, so sídlom Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: AGROPEST, spol. s r.o., so sídlom Za humnami 510/1, Veľký Cetín, IČO: 34 103 660, zastúpený: AK Šranko s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, o odpore proti zmluve o predaji časti podniku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/135/2017 - 73 zo dňa 15. januára 2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/135/2017 - 73 zo dňa 15. januára 2019 p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, zastúpeného: Consilior Iuris, s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislave, IČO: 47 231 157, proti žalovanému AGROPEST, spol. s r.o., Za humnami 510/1, 951 05 Veľký Cetín, zast. Advokátska kancelária AK Šranko s.r.o., Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 50 485 601, o odpore proti zmluve o predaji časti podniku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Podaním, označeným ako odpor proti zmluve o predaji časti podniku, doručeným na súd dňa 24.11.2017, sa žalobca domáhal určenia, že prevod nehnuteľnosti, stavby súpisné číslo 57, postavenej na pozemku parcelné číslo 2626/11 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec I. U., katastrálne územie I. U., z predávajúceho, obchodnej spoločnosti AGROPEST s.r.o. na kupujúceho MOLIX SK s.r.o., IČO 36358045 so sídlom Rastislavice 306, vykonaný zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.9.2017, je voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, neúčinný.

2. Uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862 a žalovaný je právnická osoba, ktorá uzavrela s obchodnou spoločnosťou MOLIX SK s.r.o. dňa 27.9.2017 zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol predaj časti podniku s názvom „Stredisko 901 Penzión a vinárstvo VINOMA“. Z obsahu zmluvy o predaji časti podniku vyplýva, že žalovaný predal aj budovu súpisné číslo 57, postavenú na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec I. U., katastrálne územie I. U.. Ďalej uviedol, ako žalobca v druhom rade vedie konanie proti žalovanému o neúčinnosť právnych úkonom podľa § 15 zák. č. 328/1991 Zb., konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.: 76 Cb/144/99, 68 Cbi/27/2000. Tieto konania boli spojené. Ich predmetom je, okrem iného, aj vrátenie sociálnej budovy (v čase prevodu bez súpisného čísla) postavenej na pozemku parcelné číslo 2626/11, katastrálne územie Veľký Cetín, ktorú previedol úpadca Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1996 obchodnej spoločnosti AGROPEST s.r.o., do konkurznej podstaty úpadcu, alternatívne, ak by vrátenie nebolo dobre možné, zaplatenie čiastky 18 130,51 EUR na účet správcu konkurznej podstaty. Ako správca konkurznej podstaty sa o predaji časti podniku žalovaného dozvedel z vyhotovenia fotokópie zmluvy o predaji časti podniku Okresným súdom v Nitre dňa 03.11.2017. Pretože predaj časti podniku, ktorej súčasťou je aj nehnuteľnosť, ktorú žiada žalobca vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu, má za následok zmenu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, bezpochýb sa vymožiteľnosť súdne uplatnenej pohľadávky zhoršila.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa neho skutočnosť, že žalobca vedie proti žalovanému iné konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 76Cb/144/99 resp. 68 Cbi/27/2000 (spojené do jedného konania) o neúčinnosť právnych úkonov, ešte nezakladá existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Je nepochybné, že pohľadávka môže existovať bez ohľadu na skutočnosť, či je judikovaná rozhodnutím súdu lebo iného orgánu, nakoľko spravidla vzniká na základe právnych úkonov a súdne rozhodnutie až následne len deklaruje existenciu príslušného právneho úkonu. V prípade nárokov, ktoré údajne svedčia žalobcovi a ktoré sa riešia v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, však nejde o pohľadávku, ktorá by vznikla na základe právneho úkonu. Podstata žaloby spočíva v určení, že právne úkony úpadcu sú voči žalovanému neúčinné, kedy sa žalobca domáha, aby do konkurznej podstaty bolo vrátené všetko, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi dlžníkov majetok ukrátil, a ak to nie je možné, aby žalovaný zaplatil sumu špecifikovanú v žalobe (vo vzťahu ku konaniu 9C/135/2017 na Okresnom súde Nitra ide o sumu 18.130,51 €). V prípade, ak by žalobca v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave bol úspešný, žalovaný by bol najskôr povinný vydať dotknuté veci do konkurznej podstaty. Až následne, v prípade, ak by to nebolo z objektívnych dôvodov možné, by mu vznikla pohľadávka voči veriteľovi v určitej výške, a teda až na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu a na základe nemožnosti jeho plnenia vo forme vydania nehnuteľností, by došlo k vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na to namietal, že žalobca nie je veriteľom žalovaného tak, ako to predpokladá § 478 Obchodného zákonníka, a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa neho zo znenia zmluvy o predaji časti podniku, konkrétne z ustanovení čl. I. bod 3 písm. c) vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod tých záväzkov žalovaného voči veriteľom, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 3 zmluvy. Z prílohy č. 3 zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný prevádzal na tretiu osobu záväzky voči spoločníkovi vo výške 501.679,33 €, záväzky voči zamestnancom vo výške 573,61 €, záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia vo výške spolu 390,32 € a záväzky z dane z príjmu zo závislej činnosti vo výške 78,35 €. Z uvedeného vyplýva, že predmetom prevodu na základe zmluvy o predaji časti podniku nebol žiaden záväzok žalovaného voči žalobcovi. Zároveň uviedol, že ak by súd považoval existenciu pohľadávky žalobcu za preukázanú a túto pohľadávku za prevedenú zmluvou o predaji časti podniku, má za to, že skutočnosti uvedené v žalobe žiadnym spôsobom nepreukazujú nepochybné zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa. Jediný argument, ktorým žalobca odôvodňuje podanú žalobu, je skutočnosť, že predajom časti podniku, ktorý má za následok zmenu vlastníckeho práva k stavbe so súp. č. 57, sa bezpochýb vymožiteľnosť súdne uplatnenej pohľadávky zhoršila. Ďalej však neuvádza konkrétne dôvody, akým spôsobom sa vymožiteľnosť pohľadávky zmenou vlastníckeho práva zhoršila. Podľa ich vyjadrenia zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti absolútne žiadnym spôsobom nepreukazuje zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky. Navyše, zo zmluvy o predaji časti podniku vyplýva, že kúpna cena za predaj časti podniku v prospech žalovaného ako predávajúceho bola stanovená vo výške 39.402,12 EUR, čo je viac ako dvojnásobok sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (18.130,51 EUR). Kúpna cena za predaj časti podniku bola žalovanému riadne uhradená. Preto možnosť vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky žalobcu je z pohľadu žalovaného rovnaká a nezhoršila sa, nakoľko spôsoby exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu alebo exekúcie predajom nehnuteľnosti sú v rámci exekučného poriadku rovnocenné. Žalovaný nie je spoločnosťou, ktorá by sa účelovo zbavovala majetku a takto znižovala vymožiteľnosť akýchkoľvek (doposiaľ nepreukázaných) nárokov žalobcu. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaný je naďalej vlastníkom množstva iných nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. U., pričom z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobúdal do svojho majetku nehnuteľnosti aj počas rokov 2001 - 2015, a teda počas konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave. Pokiaľ by sa chcel žalovaný účelovo zbavovať majetku práve z dôvodu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave, nenadobúdal by predsa iné nehnuteľnosti, z ktorých by žalobca mohol svoj prípadne judikovaný nárok uspokojiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluva o predaji časti podniku bola synalagmatickým právnym úkonom, za ktorý bola žalovanému aj vzhľadom na rozsah prevedeného majetku, pohľadávok a záväzkov poskytnutá protihodnota, pričom pri jej určení sa vychádzalo z ocenenia predmetu prevodu znaleckým posudkom. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný za nepreukázané, že by sa zhoršila vymožiteľnosť akejkoľvek pohľadávky veriteľa. Okrem toho žalovaný namietal petit žaloby a tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujme na podaní tejto žaloby.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to žalobou zo dňa 19.03.1998, vyjadrením zo dňa 07.10.2015 k sp. zn. 76Cb/144/1999, zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.09.2017 vrátane jej príloh, výpisom z LV č. XXXX, 2109 pre kat. úz. I. U., vyjadrením žalovaného, výpisom z účtu žalovaného, výpisom z obchodného registra žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci a uvedený spor takto právne posúdil:

5. V danej veci súd zistil, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril dňa 27.09.2017 so spoločnosťou MOLIX SK, s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO: 36 358 045, zmluvu o predaji časti podniku. Predmetom tejto zmluvy boli podľa čl. I. bodu 3 písm. a) nehnuteľné veci, nachádzajúce sa v kat. úz. I. U., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 202 m2, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria vo výmere 389 m2 spolu so stavbou - agrotur. rekreač. a ubyt. zariad. VINOMA so súp. č. XX a parc. č. XXXX/XX zas. plochy a nádvoria vo výmere 1051 m2. Spolu s nehnuteľnosťami sa na kupujúceho prevádzali aj všetky veci tvoriace príslušenstvo k nehnuteľnostiam, a to najmä príjazdová komunikácia, spevnené plochy, studňa, altánok, prípojky a pod. V ďalších bodoch čl. I. boli vymedzené pohľadávky, záväzky, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, prevádzkové zmluvy, hnuteľné veci. Kúpna cena vychádzala zo stanovenia všeobecnej hodnoty časti podniku znaleckým posudkom 23/2017, vyhotoveným znaleckou organizáciou TOP HOUSE spol. s r.o., Trenčín a bola dohodnutá fixnou sumou vo výške 39.402,12 € (po zohľadnení pohybov majetku). Kúpna cena bola zo strany kupujúceho zaplatená prevodom na účet žalovaného ako predávajúceho; táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 27.09.2017.

6. Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa dozvedel o zmluve o prevode časti podniku dňa 09.11.2017, kedy si dal vyhotoviť ftk. zmluvy o predaji časti podniku na Okresnom súde Nitra. Vzhľadom na to, že bol presvedčený, že následkom zmeny vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, sa bezpochybne zhoršila vymožiteľnosť jeho súdne uplatniteľnej pohľadávky, podal odpor proti zmluve o predaji časti podniku.

7. Podľa § 476 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

8. Podľa § 477 ods. 1 na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

9. Podľa § 477 ods. 2 prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

10. Podľa § 477 ods. 3 na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

11. Podľa § 477 ods. 4 kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

12. Podľa § 478 ods. 1 ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

13. Podľa § 478 ods. 3 ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

14. Súd zistil, že zmluva o predaji časti podniku má všetky podstatné náležitosti podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetom takejto zmluvy môže byť, presne tak ako v prejednávanom spore, aj časť podniku, ak tvorí samostatnú organizačnú zložku. Predaj podniku so sebou prináša prechod záväzkov predávajúceho na kupujúceho bez toho, aby bol na takýto prevod potrebný súhlas veriteľa. V záujme ochrany veriteľa pred prechodom mu zákon priznáva osobitné právo podať proti predaju podniku odpor, ktorého dôsledkom je neúčinnosť predaja podniku voči tomuto veriteľovi. Tento procesný úkon - odpor, je osobitným druhom určovacej žaloby, ktorou sa veriteľ ako žalobca domáha určenia, že prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho je voči nemu neúčinný. V takomto spore musia byť účastníkmi veriteľ, predávajúci a kupujúci.

15. Zo žaloby vyplýva, že žalobca ako veriteľ podal odpor len proti žalovanému - spoločnosti AGROPEST, spol. s r.o., ktorá v zmluve o predaji časti podniku vystupuje ako predávajúci a ktorú považuje žalobca za svojho dlžníka. Napriek tomu, že v petite sa domáhal určenia neúčinnosti prevodu nehnuteľností, vykonaného zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.09.2017, uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou MOLIX SK, s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO: 36 358 045, ako kupujúcim, neoznačil ju v žalobe ako žalovanú a ani nepodal počas konania žiadny procesný návrh, ktorým by tento nedostatok vecnej legitimácie odstránil.

16. Otázka vecnej legitimácie nie je vadou žaloby a súd nebol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. Výlučne žalobca je ten, kto je oprávnený v žalobe uviesť osobu, u ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný túto voľbu akceptovať a následne len skúmať, či žalovaný, ktorého v žalobe označil žalobca, má alebo nemá byť zaviazaný na plnenie, resp. na určenie, ktorého sa žalobca v žalobe domáha. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorej sa rozhoduje v konaní. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

17. Odpor (resp. žaloba) o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený (R 86/2003). Priamo § 478 ods. 1 ustanovuje, že veriteľ sa podaním odporu môže domáhať na súde, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku z predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Uzavretá zmluva o prevode podniku sa týka oboch účastníkov záväzkového vzťahu, tak predávajúceho ako aj kupujúceho. Potom obidvaja účastníci záväzkového vzťahu musia byť označení ako žalovaní, pretože aj odporovacia žaloba sa týka obidvoch účastníkov takéhoto právneho vzťahu, založeného zmluvou o predaji podniku. Žalovaný sám o sebe nie je pasívne legitimovaným účastníkom predmetného konania. Predmetom žaloby podľa § 478 je neúčinnosť prevodu konkrétneho záväzku, ktorý bol súčasťou zmluvy o predaji podniku, preto obaja účastníci zmluvy, tj. nielen žalovaný, ale aj spoločnosť MOLIX SK, s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO: 36 358 045, mali byť označení ako žalovaní (napr. rozs. KS BB, sp. zn. 41Cob/29/2013).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, súd žalobu žalobcu zamietol.

19. Okrem toho považuje súd za dôležité uviesť, že v prípade žaloby podľa § 478 zostáva sporné, čo možno považovať pod pojmom „ vymožiteľnosť pohľadávky“. Existujú viaceré názory, skôr ale prevažuje názor, podľa ktorého treba pod týmto pojmom rozumieť pohľadávku priznanú autoritatívnym rozhodnutím, teda vykonateľným titulom. Okrem toho je prezentovaný i názor, že pod pojmom vymáhateľná pohľadávka možno rozumieť žalovateľnú pohľadávku. Žalobca v spore nepreukázal, že by ale disponoval takouto pohľadávkou.

20. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Strany musia poznať právo (v duchu zásady neznalosť zákona neospravedlňuje) a súd z tohto faktu vychádza. K žalobe a k vyjadreniam strán je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe či vyjadreniach. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy rozhoduje.

21. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie odporu, resp. žaloby v tomto prípade je preukázanie zhoršenia vymožiteľnosti pohľadávky v dôsledku predaja podniku. Splnenie podmienky pre úspešnú odporovateľnosť zmluvy o prevode podniku musí byť posudzované a preukázané vo vzťahu ku kupujúcemu - spoločnosti MOLIX SK, s.r.o., pretože tento sa stal dlžníkom pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Nakoľko kupujúci nielenže nebol označený ako subjekt na strane žalovaného, žalobca vôbec neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. V spore bol žalobca pasívny, nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného - tzv. repliky. Žalobca bol súdom poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, tj, nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by sa zistilo zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky. Z vykonaných dôkazov práve vyplýva, že žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol počas rokov 2001 až 2015. Aj týmto je zrejmé, že predaj časti podniku nespôsobuje zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. O prípadnom zhoršení vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky veriteľa by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by bol podnik prevedený na kupujúceho, ktorý nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa, alebo ak po predaji podniku nemá predávajúci dosť majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Táto skutočnosť ale preukázaná tiež nebola. Súd má za to, že žalobu by aj v prípade, ak by aj bola splnená podmienka vecnej legitimácie, zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 478 OBZ.

22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.